Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-468-2015.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/468/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa Sofitel invest, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Ľuda Ondrejova 2339/7, IČO: 47 752 149, zastúpeného JUDr. Petrom Škondejom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Kuzmányho 5 proti odporcovi Ing. Ivan Koróny, nar. XX. XX. XXXX, M. F. U. F. F., K. XX, občan SR, súkromný podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Ing. Ivan Koróny - obchodná činnosť, s miestom podnikania v Banskej Bystrici, Internátna 25, IČO: 10 753 818, o zaplatenie 3.600,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1,5 Eur za každý začatý deň omeškania od 16. 07. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 216,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.600,- Eur s príslušenstvom.
Odporca sa k podanej žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril, hoci ho súd na to vyzval v lehote 15 dní od doručenia uznesenia č. k. 60Cb 468/2015-16 zo dňa 11. 02. 2016. Doručenie uznesenia spolu s opisom návrhu na začatie konania a jeho prílohami mal odporca postupom podľa § 48 ods. 3 O. s. p. vykázané dňom 15. 03. 2016. Pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci doručenie predvolania mal postupom podľa § 48 ods. 3 O. s. p. riadne a včas vykázané dňom 23. 05. 2016. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a po oboznámení sa so Zmluvou o úvere uzavretou dňa 23. 10. 2014, Záložnou zmluvou uzavretou v zmysle ustanovenia § 151b Občianskeho zákonníka dňa 23. 10. 2014, Splátkovým kalendárom uzavretým dňa 29. 05. 2015, výpisom z obchodného registra tunajšieho súdu o registrácii navrhovateľa zo dňa 13. 11. 2015, internetovým výpisom zo živnostenského registra o registrácii odporcu zo dňa 13. 11. 2015, internetovým výpisom o registrácii navrhovateľa zo dňa 21. 04. 2016 a internetovým výpisom o registrácii odporcu zo dňa 21. 04. 2016 zistil tento skutkový stav veci:
Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 10. 11. 2015 (na č. l. 1
- 2 p. v.), na základe dohody účastníkov, navrhovateľa ako veriteľa a odporcu ako dlžníka, poskytol navrhovateľ odporcovi dňa 23. 10. 2014 úver v sume 5.000,- Eur. Odporca úver čerpal na svoju podnikateľskú činnosť kamiónového dopravcu - prepravcu. Na zabezpečenie vrátenia úveru uzavreli
účastníci zároveň záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k motorovému vozidlu F. XXXdT, U.. Č.. V.C.: O., U.. Č.. Y. W., farba čierna, EČ: F., rok výroby 2007, tech. preukaz č. M.. Odporca sa v zmluve o úvere zaviazal, že požičanú sumu veriteľovi vráti v lehote 5 mesiacov, do 20. 03. 2015 a to tak, že vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc 20. 11. 2014 uhradí časť úveru v sume 300,- Eur, a spolu s poslednou platbou 20. 03. 2015 vráti aj zvyšok úveru. Odporca však uhradil len tri mesačné platby po 300,- Eur; vozidlo, ktoré tvorí predmet záložnej zmluvy odporca odmietol vydať s tým, že je nepojazdné, neskôr už s navrhovateľom nekomunikoval vôbec. Na návrh navrhovateľa uzavrel odporca s ním splátkový kalendár, z ktorého však uhradil len jednu splátku v sume 500,- Eur. Z poskytnutého úveru preto odporca uhradil spolu 1.400,- Eur, čím jeho dlh predstavuje sumu 3.600,- Eur. V prípade omeškania sa účastníci dohodli v zmluve o úvere na úroku z omeškania v sume 3,- Eur za každý začatý deň omeškania, až do zaplatenia. Termín vrátenia úveru z dôvodu porušenia splátkového kalendára nastal 15. 07. 2015. Na základe týchto skutočností potom navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 3,- Eur za každý začatý deň omeškania od 16. 07. 2015 až do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy súdneho konania.
Právny zástupca navrhovateľa trval na pojednávaní vo veci samej dňa 17. 06. 2016 na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že žalobou uplatnený nárok riadne skutkovo a právne zdôvodnil a zdokladoval pripojenými listinnými dôkazmi. Zopakoval len, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 5.000,- Eur, z ktorého mu odporca vrátil sumu 900,- Eur a zvyšok dlhu 4.100,- Eur písomne uznal dňa 29. 05. 2015 v Splátkovom kalendári. Odporca sa zaviazal túto sumu vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach, z ktorých však uhradil len sumu 500,- Eur. Keďže odporca porušil dohodnuté mesačné splátky podľa splátkového kalendára, splatnosť celého zvyšku úveru vo výške 3.600,- Eur nastala dňa 15. 07. 2015. Právny zástupca navrhovateľa trval na tom, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 3.600,- Eur a úrok z omeškania v sume 3,- Eur za každý začatý deň omeškania od 16. 07. 2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 216,- Eur. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ neuplatňuje, resp. týchto sa výslovne vzdáva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitné upozornenia.
Podľa čl. II. bodu 4. Zmluvy o úvere uzavretej podľa ust. v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. v platnom znení zo dňa 23. 10. 2014, v prípade nezaplatenia niektorej mesačnej splátky úveru sa stáva splatným celý úver naraz. V prípade omeškania sa účastníci dohodli na úroku z omeškania v sume 3,- EUR za každý začatý deň omeškania, až do zaplatenia. Forma platenia je ponechaná na vôli dlžníka, a to buď v hotovosti, poštovou poukážkou alebo na účet veriteľa.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak, ako ho vyššie zistil, pričom iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo. Súd považoval takto zistený skutkový stav veci za nesporný, keďže ho odporca nerozporoval. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 5.000,- Eur, z ktorých odporca vrátil navrhovateľovi sumu 900,- Eur, zvyšok dlžnej sumy 4.100,- Eur písomne uznal a uhradil z nej iba čiastku 500,- Eur. Napokon mal súd preukázané, že zvyšok požičaných peňažných prostriedkov vo výške 3.600,- Eur odporca navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom nevrátil. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 3.600,- Eur i zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, nie však v dohodnutej výške 3,- Eur za každý začatý deň omeškania, ale vo výške 1,5 Eur za každý začatý deň omeškania od 16. 07. 2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého zvyšku úveru podľa dohodnutého Splátkového kalendára. Takto priznanú výšku úroku z omeškania, t.j. 1,5 Eur za každý začatý deň omeškania (t.j. 10,95 % ročne) považoval súd za primeranú
úrokovej sadzbe predpokladanej Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, platnej k prvému dňu omeškania - 16. 07. 2015, t.j. 9,05 % ročne.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné a zmluvné ustanovenia, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi vyhovel tak, ako je v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené.
Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol. Zamietajúca časť návrhu predstavuje rozdiel medzi navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 3,- Eur za každý začatý deň omeškania a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 1,5 Eur za každý začatý deň omeškania. Súd bol toho názoru, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania vo výške 3,- Eur za každý začatý deň omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. To znamená, že navrhovateľ si uplatnil, hoci aj zmluvne dohodnutý, úrok z omeškania vo výške 3,- Eur za každý začatý deň omeškania, čo zodpovedá úrokovej sadzbe 21,9 % ročne (výška požičaných peňažných prostriedkov = 5.000,- Eur; dohodnutá výška úroku z omeškania = 3,- Eur za každý začatý deň omeškania), pričom zákonné úroky z omeškania by v danom prípade predstavovali úrokovú sadzbu 9,05 % ročne. Podľa názoru súdu, navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania prevyšujúci úrokovú sadzbu 10,95 % ročne (čo zodpovedá výške úroku z omeškania 1,5 Eur za každý začatý deň omeškania) nepožíva právnu ochranu a preto súd nemohol takýto výkon práva navrhovateľovi priznať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p. tak, že priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 216,- Eur, hoci tento nemal v konaní plný úspech, avšak jeho neúspech spočíval iba v pomerne nepatrnej časti (zamietajúca časť návrhu v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky). Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ neuplatnil, resp. týchto sa výslovne vzdal (na č. l. 26 p. v.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).