Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému F. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. S. XX/XX, o zaplatenie 1.907,23 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 983,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.8. 2010 do zaplatenia.

II. Žalovanému p o v o ľ u j e vykonať peňažné plnenie podľa výroku I. tohto rozsudku v mesačných splátkach vo výške po 25 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na súd 18.7.2013 v jej konečnej úprave pripustenej uznesením tunajšieho súdu z 31.7.2004 č. k. -30 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 1 907,23 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 23.3.2009 uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6063718, na základe ktorej mu poskytla pôžičku v celkovej sume 3 491,40 eur. Žalovaný mal podľa zmluvy pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 75,90 eur. Žalovaný svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku porušil. K dátumu spísania žaloby uhradil iba sumu 1 366,20 eur. Vzhľadom na uvedené porušenie zmluvy predžalobnou upomienkou z 20.8.2010 spoločnosť vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok jednorázovo. Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1 907,23 eur. Žalobou si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu v zákonnej výške.

Aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní zástupca žalobkyne dôvodil zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, a žalobkyňou dňa 18.10.2013.

Na preukázanie svojich tvrdení zástupca žalobkyne predložil súdu listiny, a to „Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky“ z 23.3.2009 evid. číslo 6063718, „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 1.1.2009, „Predžalobná upomienka“ z 20.8.2010 spolu s doručenkou, prehľad splátok a úhrad, a zmluvu o postúpení pohľadávok z 18.10.2013.

V rámci prípravy pojednávania súd dňa 21.1.2016 doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie. Žalovaný písomným podaním z 26.1.2016 oznámil, že súhlasí so správnosťou dokladov týkajúcich sa pôžičky, podľa ktorých sa zaviazal splácať sumy podľa splátkového kalendára. Z finančných dôvodov splátky prestal splácať. Je si vedomý svojho pochybenia a chce to dať do poriadku. Obaja s manželkou sú bez zamestnania. Žijú z podpory manželky. Preto žiada o povolenie čo najnižších splátok, aby dlh vyrovnal. V prípade, že sa zamestná, bude splácať aj viac.

Súd vec prejednal na pojednávaní konanom 31.5.2016 za splnenia podmienok ust. § 101 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti účastníkov konania. Zástupca žalobkyne podaním z 25.5.2016 svoju neúčasť ospravedlnil dôvodom hospodárnosti konania. Navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Oboznámením listinných dôkazov v spise súd aplikujúc cit ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

Z písomnej zmluvy o pôžičke z 23.3.2009 č. 6063718 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 23.3.2009 uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 2 350 eur. Nie teda pôžičku vo výške 3 491,40 eur tak, ako to tvrdí zástupca žalobkyne v žalobe. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni 46 mesačných splátok po 75,90 eur. Nie teda 48 mesačných splátok tak, ako to tvrdí zástupca žalobkyne v žalobe. Zmluva obsahuje údaj o celkovej sume pôžičky 3 491,40 eur, údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky 48 mesiacov. Ďalej tiež údaj o ročnej úrokovej sadzbe 21,83 % a údaj o ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) 21,83%. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“).

Z písomného podania datovaného 20.8.2010 a pripojenej doručenky vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, týmto podaním žalovaného s poukazom na predchádzajúce upozornenia týkajúce sa zmluvy vyzvala k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok pôžičky jednorázovo. Žalovaného vyzvala k zaplateniu sumy celkom 2 679,27 eur najneskôr do 3 dní odo doručenia podania. Súčasne ho upozornila, že márnym uplynutím tejto lehoty začne svoju pohľadávku s jej príslušenstvom vymáhať. Podľa doručenky písomnosť na adrese Výborná 45/45 prevzala 26.8.2010 manželka žalovaného.

Z prehľadu splátok a úhrad úveru predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalovaný prvú splátku vo výške 75,90 eur splatnú podľa prehľadu 20.6.2009 zaplatil v lehote splatnosti. V lehote splatnosti podľa prehľadu vždy k 20. dňu v mesiaci zaplatil aj ďalších 8 splátok. Následne nepravidelne poukázal ešte 9 x po 75,90 eur. Za obdobie od uzavretia zmluvy, tzn. od 23.3.2009 do 20.6.2013 uhradil celkom 1 366,20 eur (18 x 75,90 eur).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tzn. k 23.3.2009 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 23.3.2009, tzn. v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V prejednávanej veci súd s poukazom na citovanú právnu úpravu vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, a žalovaným 23.3.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o zmluvu, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, je právnickou osobou, ktorej jedným z predmetov podnikania bolo poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňala charakteristiku dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný je v zmluve označený ako fyzická osoba, ktorá síce v tom čase podnikala ako živnostník. Z obsahu zmluvy ani z výsledkov vykonaného dokazovania však nevyplývajú žiadne skutočnosti spochybňujúce záver, že by úver nemal byť žalovanému poskytnutý na iný účel ako výkon jeho podnikania. Súd len poznamenáva, že podľa súdnej praxe dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ), ktorý nespotrebiteľský charakter zmluvy musí preukázať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.5.2010 sp. zn. a pod). Za danej dôkaznej situácie, kedy zástupca žalobkyne v tomto smere neuviedol žiadne tvrdenia, a nespotrebiteľský charakter zmluvy nevyšiel najavo ani vykonaným dokazovaním, súd v prejednávanej veci prijal záver, že žalovaný spĺňal charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa §4 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cena tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, ktoré sa vzťahujú napôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere z 23.3.2009 neobsahuje všetky náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve úplne absentuje udaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva síce obsahuje údaj o ročnej percentuálne miere nákladov (RPMN), avšak bez uvedenia výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva ďalej neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch ), a o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o konečnej splatnosť).

Vychádzajúc z citovaného ust § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon absenciu týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom neplatnosti zmluvy. Poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Preto súd v prejednávanej veci spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

K absencii jednotlivých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uvádza:

Údaj o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver sú jednými zo základných údajov zmluvy, ktoré majú slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní o návrhu zmluvy, pretože vyjadrujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ročným percentom z celkovej výšky úveru. Aby spotrebiteľ mohol vyhodnotiť výhodnosť resp. nevýhodnosť úveru v porovnaní s inými porovnateľnými úvermi na trhu, musí mať v čase uzatvárania zmluvy presnú informáciu o výške RPMN ako aj o priemernej RPMN. Uvedenie týchto údajov zákon o spotrebiteľských úveroch považuje za tak dôležité, že s ich absenciou spája následok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).

V prejednávanej veci v zmluve o spotrebiteľskom úvere úplne absentuje údaj o priemernej RPMN. Zmluva obsahuje sice údaj o RPMN vo výške 21,83%, avšak bez uvedenia celkových nákladov, ktoré mal žalovaný za poskytnutie peňažných prostriedkov zaplatiť, bez špecifikácie výšky, počtu a termínov jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež bez uvedenia konkrétneho termímu konečnej splatnosti úveru.

Podľa ust. § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Pojmy celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatiť nie sú totožné. Celkovou čiastkou, ktorú má spotrebitel za úver zaplatiť, je súčet celkovej výšky nákladov spotrebiteľského úveru a ostatných nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

V prejednávanej veci v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že schválená suma pôžičky je 2 350 eur, pričom celková suma pôžičky je 3 491,40 eur. Ďalej je v zmluve uvedený údaj o počte mesačných splátok 46 a o výške jednej mesačnej splátky je 75,90 eur. Rozdiel sumy uvedenej ako celková suma pôžičky a sumy schválenej pôžičky predstavuje sumu 1 591,40 eur (3 491,40 eur - 2 350 eur). Táto suma sice zodpovedá násobku počtu v zmluve uvedených splátok a výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve (46 x 75,90 eur). Z takéhoto dojednania však ani pri takomto dodatočnom matematickom výpočte nie je zrejmé, aká výška splátky pripadá na istinu úveru, aká na splátky úrokov, aká na poplatky a aká na poistenie, a v konečnom dôsledku nie je zrejmá ani celková výška nákladov žalovaného ako spotrebiteľa spojených s predmetným spotrebiteľským úverom.

Podľa čl. 6 bod 6.3 všeobecných obchodných podmienok v jednotlivých splátkách je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zo zmluvy nie je zrejmé, akú časť splátky predstavuje istina, akú úroky, a tiež akú samotné poistenie, ktoré v zmysle citovanej právnej úpravy nemusí spadať do celkovej sumy nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebitelským úverom. Preto ani matematickým spôsobom výpočítaná suma 1 591,40 eur nemusí predstavovat celkovú sumu nákladov spotrebiteľa spojenú so spotrebitelským úverom.

Súd len dodáva, že majúc na zreteli primárny účel právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá iba taký výklad,

podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „ termíny“ splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a poisteniu. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú bude veriteľovi povinný zaplatiť. (porovnaj napr.: rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 15.4.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 9.8.2011 a ďalšie).

Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmluve je tento údaj uvedený ako 48 mesiacov. V zmluve pritom nie je vôbec uvedená splatnosť jednotlivých splátok. Úpravu splatnosti splátok obsahujú iba drobným takmer nečitateľným písmom vyhotovené všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak (čl. 6 bod 6.4). Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (čl. 6, bod 6.2). Za tohto stavu bolo pre žalovaného iba z údaja v zmluve o konečnej splatnosti 48 mesiacov a drobných nečitateľným písmom vyhotovených VOP objektívne obtiažne vyvodiť, dokedy mal zaplatiť prvú splátku a kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru, tzn. dokedy bude zmluva trvať. Naviac, splatnosť prvej splátky uvedená v prehľade splátok a úhrad predloženom žalobkyňou nezodpovedá dojednaniu vo všeobecných obchodných podmeinkach.

Za ďalší dôvod, pre ktorý súd nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z poskytnutého spotrebiteľského úveru považoval za nedôvodný, je neplatnosť dojednania o úrokov z úveru v zmluve z dôvodu neprimeranej výšky dojednaných úrokov (21,83%).

Podľa § 53 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Podľa judikatúry za neprimeranú podmienku sa považuje taká dohodnutá výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru, ktorá je obvykle určená s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úveru v danom čase (porovnaj napr.: rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a pod) .

V konkrétnom právnom vzťahu výška neprimeraných úrokov môže znamenať aj porušenie dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade pôjde o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr.: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009z 31.7.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.4.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 28.4.2005 a pod).

Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> súd zistil, že priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1-5 rokov v marci 2009 bola 10,09 %. Z toho je zrejmé, že žalobkyňou požadovaný úrok je takmer dvojnásobne vyšší, ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky poskytovali. Preto súd dojednanie o úrokoch z predmetnej pôžičky vo výške 21,83% považoval za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (ASPI, komentár k od prof. Vojčíka, Iura Edition) a za neprijateľnú podmienku, ktorá v zmysle je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.

V prejednávanej veci súd považoval za nesporné, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanému pôžičku vo výške 2 350 eur, a že žalovaný na úhradu tejto pôžičky zaplatil celkom 1 366,20 eur tak, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobkyňou. Žalovaný nijako tento prehľad v konaní nespochybnil.

Súd preto žalovaného s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci zaviazal zaplatiť žalobkyni nevrátenú istinu poskytnutého úveru, u ktorého splatnosť poslednej splátky podľa všeobecných

obchodných podmienok mala nastať 20.1.2013 vo výške 983,80 eur (2 350 eur - 1 366,20 eur ). V prevyšujúcej časti, tzn. ohľadne istiny vo výške 923,43 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd mal za to, že aktívna legitimácie žalobkyne vyplýva zo zmluva o postúpení pohľadávok z 18.3.2013 vrátene predloženej prílohy.

Žalobkyňa žalobou požadovala zaplatenie aj úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.8.2010 do zaplatenia.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

V prejednávanej veci súd zastáva názor to, že podaním z 20.8.2010 si spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, dôvodne uplatnila právo na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so zaplatením 12. splátky viac ako 3 mesiace. Preto súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania so zaplatením priznaného peňažného plnenia vo výške 983,80 eur ,a to od 30.8.2010, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3-dňovej lehoty stanovenej na plnenie. Súd žalobkyni priznal úroky v požadovanej výške 9% ročne, ktorá zodpovedá výške úrokov určenej ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/2005 Z.z. znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného v peňažným dlhom (8 percentuálnych bodov + 1 % úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania). Keďže žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo sumy 1 907,23 eur, súd žalobu v prevyšujúcej časti aj ohľadne príslušenstva žalovanej istiny zamietol.

Peňažné plnenie uložené žalovanému výrokom I. rozsudku súd podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povolil žalovanému vzhľadom na jeho celkovú sociálnu situáciu zistenú v konaní vykonať v splátkach za podmienok tak, ako sú špecifikované vo výroku II. tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd žalobe vyhovel iba čiastočne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného je cca rovnaký (983,80 eur : 923,43 eur). Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).