Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/83/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť a.s. Dúbravská cesta 14,841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti odporcovi: v 1. rade CEDULA s.r.o. ,Šamorínska 10,903 01 Senec právne zastúpený AK Nagyová Tenkáč s.r.o., Ružinovská 42,821 01 Bratislava, v 2. rade: Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s , 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4 ,IČO:00151 700, o zaplatenie 1054.93 € s príslušenstvom.

rozhodol:

Odporca v I. a II. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1054.93 eur úrok z omeškania vo výške 9.50% ročne z dlžnej sumy odo dňa 17.08.2011 do zaplatenia trovy konania vo výške 126.00 eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Odporca v I. a II. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1054.93 eur úrok z omeškania vo výške 9.50% ročne z dlžnej sumy odo dňa 17.08.2011 do zaplatenia trovy konania vo výške 126.00 eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie Navrhovateľ sa podaním doručeným na tunajší súd dňa 18.01.2012 domáhal vydať rozhodnutia ktorým by súd odporcov , spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1054.93 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým že dňa 18.01.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla E.: SC XXX SL prevádzateľom ktorého je odporca v prvom rade, a to na komunikácií XX km: XX,XXX/ XXX,XXX. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel, stĺpikov a príslušenstva, stĺpu verejného osvetlenia a jeho súčastí. Uvedenou nehodou prišlo ku škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vo výške 4 389,69 eur. Navrhovateľ si listom č. XXXXXXXXXX/XXXXXlXXXX~Nehoda zo dňa 18.01.2010 uplatnil u odporcu v druhom rade, ako poisťovateľa odporcu v prvom rade, náhradu vyššie spomenutej škody v celkovej výške 4 389,69 eur.. Dňa 22.04.2010 bol navrhovateľovi doručený list ‚Oznámenie o poukázaní náhrady škody, na základe ktorého odporca v druhom rade poukázal v prospech účtu navrhovateľa dňa 21.04.2010 časť náhrady škody v celkovej výške 2 839,17 eur. Z listu odporcu v druhom rade vyplýva ,uviedol navrhovateľ, že si odporca oprávnene odpočítal od poistného plnenia sumu 120,00 eur za použiteľné zvyšky a neoprávnene odpočítal od poistného plnenia sumu 1 430,52eur, čo odporca zdôvodnil odpočtom amortizácie. Dňa 18.06.2010 bol navrhovateľovi doručený list odporcu v druhom rade na základe ktorého odporca v druhom rade poukázal v prospech účtu navrhovateľa dňa 17.06.2010 dolikvidáciu škody v sume 375.59 eur. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 1054,93eur. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č. zo dňa 08.O2.2O12 voči ktorému v zákonnej lehote odporcovia podali odpor.

Odporca v 1.rade v odpore uviedol ,že nárok navrhovateľa je nedôvodný v celom rozsahu .Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ustanovenia § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Odborná verejnosť sa zhoduje v názore, že „pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená, stratená, zničená a pod. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Nakoľko pri vykonávaní opravy poškodenej veci dochádza k výmene starších - opotrebovaných komponentov novými, v závislosti od rozsahu poškodenia sa tak vykonaním opravy zvyšuje technická hodnota veci. Pri vykonávaní opráv na poškodenom úseku diaľnice sa použili nové komponenty a tým sa zvýšila hodnota komunikácie, táto tak nebola uvedená do pôvodného stavu ale do stavu lepšieho než v akom sa nachádzala pred samotnou haváriou. tým sa zvýšila hodnota komunikácie. Odporca v 2.rade vo svojom odpore uviedol, že výška náhrady škody sa neurčuje tak, že sa určí v takej výške, akú predstavuje cena novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovanú, alebo dokonca už aj predtým poškodenú. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Vo všetkých ostatných prípadoch sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. V takýchto prípadoch sa od ceny veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci. S poukazom na uvedené žiadal odporca v 2.rade žalobu zamietnuť. Navrhovateľ sa svojim podaním doručeným súdu dňa 03.04.2012 písomne vyjadril k odporom odporcov a uviedol nasledovné. Podľa názoru navrhovateľa odporcovia opomenuli esenciálnu zásadu právneho poriadku _ zásadu špeciality, a to vzťah lex specialis- zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a lex generalis - Občiansky zákonník. - 201 V zmysle § 9 ods. 6 z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) Subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. navrhovateľovi, náklady spojené komunikácie, s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Bolo preto povinnosťou odporcu ako škodcu navrhovateľovi ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške v plnom rozsahu uhradiť'. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Poukázal, že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhl. MVRR č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon navrhovateľ nemusí ani mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byt' prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani nie diely ktoré by neboli nevyhnutné. Poukázal, že poškodenému navrhovateľovi tzv. „zhodnotenie“ zvodidiel bolo v podstate protiprávnym konaním odporcu vnútené. Keďže s poukazom na uvedené, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodné ho tak znevýhodňovať voči i škodcovi teda nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať aby on na nehodu doplácal. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov a priložila rozhodnutia súdov. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa odporca v 2. rade sa nedostavil svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti Na základe uvedeného súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu v 2.rade v zmysle ust. § 1O1 ods. 2 OSP. Podľa ust. § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle ust.§122 OSP prednesom pracovníka navrhovateľa, právnej zástupkyne odporcu v 1.rade,vyjadrením odporcu v 2.rade, vzájomnými vyjadreniami ,Hlásením o škode zo dňa 30.03.2010,listom č. XXXX/XXXXX/XXXXXXXXXX Nehoda zo dňa 18.01.2010,fotodokumentáciou, výpis z účtu zo dňa 21.04.2010 oznámenie o poukázaní náhrady škody ,výpis z účtu zo dňa 17.06.2010 výpisom z obchodného registra navrhovateľa, odporcov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými a zistil tento skutkový stav. Z výpisu z knihy dopravných nehôd pre správcu komunikácie, ktoré navrhovateľovi vydalo Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 18.01.2010 o 04.25 hod ,miesto nehodyD2 smer Jarovce .Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu kovového zvodidla 50m a stĺpu verejného osvetlenia. Celková škoda bola odhadnutá na 5000 eur. Následne si navrhovateľ listom č.· XXXXXXXXXX/XXXXXlXXXX~Nehoda zo dňa 18.01.2010 uplatnil u odporcu v druhom rade, ako poisťovateľa odporcu v prvom rade, náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 4 3899 €. Odporca uhradil dňa 21.04.2010 časť náhrady škody vo výške 2839.17 eur a 15.06.2010 sumu 375.59 eur, pričom zostala neuhradená sumu 1054.93 eur- žalovaná istina Z výdajky č.25/03/2010 bolo preukázané, že hodnota materiálu na opravu zariadenia je 633.73 eur, tak ako vyplýva zo zoznamu položiek nákladov spojených s odstránením škody, predloženého navrhovateľom. Zo záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy z 18.01.2010 (zabezpečenie a odstraňovanie následkov dopravnej ( oprava zvodidiel),19.02.2010( vykládka stĺpa verejného osvetlenia )10.03.2010(montáž stĺpa verejného osvetlenia),zistil, že náklady čím náklady na opravu zariadenia sú vo výške 4389.69 eur. Z „Hlásenia o škode“, ktorého súčasťou bolo aj vyčíslenie škody zo strany navrhovateľa, záznam dopravnej nehody, dokumentácie o oprave, pričom súd má za to, že predmetné hlásenie má požadované náležitosti na riadne ohlásenie škodovej udalosti ako aj preukázanie výšky vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Odporcovia nenamietali ani proces opravy ani výšku náhrady škody, sporným bolo len uplatnenie čiastky pripadajúcej na amortizáciu .

Navrhovateľ sa podanou žalobou práve domáhal voči odporcom zaplatenia sumy amortizácie, spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania titulom náhrady škody voči odporcovi 1. rade ,ktorý spôsobil dopranú nehodu čím došlo k poškodeniu zvodidiel a stĺpikov a stĺpa verejného osvetlenia a voči odporcovi v 2.rade titulom uzavretého povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Súd prisvedčil navrhovateľovi , že ohľadne aplikácie ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam §442 a §443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.

Navrhovateľ preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel, stĺpu verejného osvetlenia. Táto oprava, resp. škoda bola v priamej príčinnej súvislosti t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody je v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané navrhovateľom bolo výlučne v súvislosti s opravou zariadenia, čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol navrhovateľ plniť svoju zákonnú povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti ciest. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom a nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel, prípadne stĺpa verejného osvetlenia. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemohol vykonať opravu inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové. Uvedením zvodidiel ako aj stĺpa verejného osvetlenia do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru

31Cb/83/2012- 202

nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok a pre to súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a ods.2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia ods. 2 platí, že za škodu zodpovedá rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a odporca v 2.. rade ako poisťovateľ odporcu v 1. rade sú povinní nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou na súčasti cestnej komunikácii, ktorej správcom je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 pís. a) cestného zákona navrhovateľ. Ako bolo uvedené podľa § 9 ods. 6 cestného zákona, ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález ÚS sp. Zn.221/07 zo dňa 19.03.2008,podľa ktorého diskutabilné zhodnotenie veci je poškodenému vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie ,keď na rozdiel od vinníka škody počína si v súlade s právom, je však nútený vynaložiť finančné prostriedky na to ,aby vec bolo možné používať. Napokon aj NS SR ( č.k. ) vo svojom rozsudku uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavného súladu výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii,, Navrhovateľ t.j. poškodený pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona sleduje verejný záujem, ktorému vyplýva povinnosť: „ závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia“ Túto zákonnú povinnosť si splnil navrhovateľ bez prieťahov odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel a stĺpikov, stĺpa verejného osvetlenia do pôvodného stavu ,tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje navrhovateľ ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné zvodidlá a stĺpiky sú považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u navrhovateľa ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon cit: „Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvodidlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, ......... a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.“ Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 cestného zákona cit: „Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.“ deklaruje nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcom v 1.rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla a voči odporcovi v 2.rade titulom poistenia vozidla odporcu v 1.rade u poistovateľa t.j. odporcu v 2.rade.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP cit: „ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,atď .“

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP cit: : „ Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“

Podľa § 4l5 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví ,majetku ,na prírode a životnom prostredí

Podľa § 420 ods. 1, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 OZ, organizácie vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 veta prvá svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo( ušlý zisk). Podľa ustanovenia § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa ustanovania § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka cit: “ Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v 31Cb/83/2012- 203

zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”

Podľa ustanovania § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka cit: “ Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).” Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.. V konaní bolo preukázané a nepochybné, že škoda, ktorá navrhovateľovi na jeho majetku vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil odporca v 1.. rade , ako zmluvne poistený u odporcu v 2. rade. Taktiež má súd za preukázané, že na odstránenie následkov poškodenia a dania do pôvodného stavu bolo potrebné vynaložiť sumu navrhovateľom uplatnenú . S poukazom na vyššie uvedené, táto suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi na jeho majetku reálne vznikla a túto sumu musel vynaložiť zo svojho (t.j. došlo k úbytku jeho majetku v tejto výške) na opravu poškodených vecí tak aby plnili svoju funkciu. Uvedenú sumu bol preto odporca v 1. a 2. rade podľa § 440 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný v celej výške uhradiť navrhovateľovi. Nakoľko odporca v 2. rade navrhovateľovi plnil titulom náhrady škody iba čiastočne( po odpočítaní amortizácie) súd zaviazal odporcov na doplatenie sumy 1054.93 eur ,čo je rozdiel medzi skutočnou škodou vzniknutou na majetku navrhovateľa a sumou, ktorú dobrovoľne uhradil odporca v 2. rade(ako poisťovateľ odporcu v 1.rade) . Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrhu v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov na zaplatenie žalovanej sumy.

Navrhovateľ si svojím podaním uplatnil príslušenstvo z dôvodu omeškania odporcov s úhradou peňažného záväzku ,pričom navrhovateľsi uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP: „ Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP: „ Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 PZP: „ Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“ Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovenie vykonávací predpis. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9.50% z istiny ročne od 17.08.2011 t.j. od nasledujúceho dňa po7. dni odo dňa doručenia predžalobnej výzvy odporcovi v 1.rade ,kedy sa odporcovia dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Podľa ust. §151 ods.1 veta prvá OSP o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 142 ods.1 veta prvá OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech ,súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi ,ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle tejto zásady t.j. zásady úspech v konaní súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Výška trov konania navrhovateľa pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 126 eur podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.. 31Cb/83/2012- 204

Z týchto uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.