Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-7-2016.pdf
PDF · 118.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10P/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci navrhovateľky - O. S., rod. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, Palárikova 1449, Čadca proti odporcovi - A. S., nar. X.XX.XXXX, bytom Č., X. C., P. XXX/XX, adresa pre doručovanie: Č. A. Č. Č.. XXX, zast. Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., IČO: 36 863 203, so sídlom Palárikova 83, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému - G. S., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, A. Hlinku 8, 022 01 Čadca, takto
rozhodol:
Manželstvo O. S., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, v Rímsko-katolíckom kostole v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Obce F., vo zv. č. X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom 1, sa r o z v á d z a .
Maloleté dieťa G. S., rod. S., nar XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 170,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Otec m á p r á v o s t y k u s maloletým G. S., nar. XX.XX.XXXX, každý posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu požiadala súd o rozvod manželstva s odporcom uzavretého dňa 5.2.2005 v F. v Rímsko-katolíckom kostole. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX pod por. číslom 1. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a nemali spoločné bydlisko. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodil syn G. S., nar. X.X.XXXX. S odporcom uzatvorili manželstvo po ročnej známosti nakoľko bola tehotná. Spočiatku po uzatvorení manželstva a ešte asi 3 mesiace po narodení dieťaťa bývali u jej matky v F.. Mali samostatné izby, akurát kuchyňu mali spoločnú. Odporca pracoval ako policajt na G. A. N., takže celý týždeň bol mimo domova, trávili spolu iba víkendy. V Bratislave býval na ubytovni, preto nechcela ísť s ním do Bratislavy a on jej to ani nenavrhoval, aby sa odsťahovali do Bratislavy. V mesiaci december 2014 bol prepustený z pracovného pomeru. Keďže chcela, aby spolu žili ako rodina a mali samostatnú domácnosť, presťahovali sa do bytu odporcovej matky v Č. D. Ž.. Odporca pracoval stále na týždňovky a ona bola sama so synom. Keď prišiel na víkend domov, nemal o nich záujem , navštevoval bary, domov sa vracal neskoro v noci.
Samota ju ubíjala, preto sa z ich bytu presťahovala k svojej matke na F. a odporca to ani nenamietal. Komunikovať o ich problémoch nechcel, nemal záujem riešiť ich situáciu, on ich vzťah považoval za normálny, nemal potrebu sa o nich starať ani sa o nich nezaujímal. Správal sa úplne nezodpovedne, akoby ani rodinu nemal. Neskôr sa dozvedela, že má milenku, s ktorou trávil dovolenku v H., o čom sa jej neskôr priznal. Keď maloletý syn začal chodiť do školy na F., dozvedela sa , že odporca pácha majetkovú trestnú činnosť, čo jej oznámila polícia a aj to , že bol vzatý do väzby. O jeho protiprávnej činnosti nemala absolútne žiadnu vedomosť. Po tom ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2015, začal mať záujem, aby sme žili ako rodina v byte jeho matky na G.. S jeho návrhom súhlasila, ale po 2 týždňoch spoločného bývania sa začal zasa túlať po nociach, chodiť za kamarátmi, vracať sa neskoro domov a o syna nejavil záujem, tak sa opäť vrátila bývať k svojej matke na F.. Keďže s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo neplnilo ani neplní po žiadnej stránke svoju funkciu manželstva, nie je predpoklad, že by ich manželské spolužitie obnovili , nakoľko došlo medzi nimi k odcudzeniu sa navzájom, žiada o rozvod manželstva a zároveň žiada, aby súd mal. G. zveril do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode a zaviazal otca na výživné na mal. G. v sume 170,- € mesačne.
Matka prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.3.2016 doručila súdu písomné podanie, kde uvádza, že pracuje ako predavačka a jej mesačný príjem je cca 380,- € + prídavok na dieťa 23,52 €, spolu 403,52 €. Otec mal. G. na jeho výživu neplatí. V mesiaci január 2016 jej prispel sumou 80,- €, február 2016 sumou 200,- € a marec 2015 sumou 107,- €. Výdavky na mal. G. vyčíslila v sume 217,- € mesačne, a to strava v školskej jedálni 22,- €, strava 90,- €, cesta zo školy autobusom 7,- €, telefón 10,- €, školské potreby 15,- €, vitamíny, ovocie a bežné lieky 15,- €, knihy ( encyklopédie, učebnice) 10,- €, obuv, oblečenie 33,- €, hygienické potreby, drogéria 10,- € , kultúrne podujatia 5,- €. Výdavky na ňu a domácnosť vyčíslila matka v sume 356,- € mesačne. Býva u svojej matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa a finančne jej pomáha. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, je vlastníčkou osobného motorového vozidla Škoda Fabia, ktoré bolo odhlásené z manžela A. S. a prehlásené na ňu dňa 24.9.2014. O určenie výživného na mal. syna ako ja úpravu styku sa vedie súdne konanie na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 16P/1/2015, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Odporca sa k návrhu navrhovateľky vo veci samej písomne nevyjadril. Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého vo svojej písomnej správe zo dňa 16.5.2016 ( č.l. 67 ) súdu oznámil, že matka býva spolu so synom a svojou matkou v rodinnom dome. Domácnosť vedú spoločne s matkou. Matka mal. G. pracuje ako predavačka na plný úväzok a jej príjem je cca 380,- € mesačne. Poberá prídavok na dieťa a daňový bonus , spolu 45,- €. Alkoholické nápoje nepožíva v žiadnej miere. Matka sa vyjadrila, že otec sa so synom nestretáva , iba príležitostne sa s ním skontaktuje prostredníctvom pohľadnice napísanej v českom jazyku a jedného balíčka cukríkov. Výživné zasiela nepravidelne, nie v takej sume ako mu určil súd. Nad rámec výživného neprispieva žiadnym spôsobom, ani pri narodeninách alebo meninách dieťaťa. Matka dieťaťa s otcom nie je v kontakte. Uviedla, že otec skutočný záujem o dieťa nemá, nepodieľa sa ani na výchove dieťaťa. Maloletý G. navštevuje 5. ročník ZŠ v F.. Dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Navštevoval hru na gitaru a kurz angličtiny, ktoré musel ukončiť z dôvodu zlej ekonomickej situácie rodiny. Aktivity, ktoré vykonával boli súčasťou jeho dňa. Zo správy z psychologickej konzultácie s mal. G. zo dňa 23.4.2014 vyplynulo, že uvedené aktivity v prežívaní dieťaťa mu prinášajú naplnenie a citové uspokojenie. Kolízny opatrovník sa domnieva, že je v záujme dieťaťa pokračovať v uvedených aktivitách. Otec v súčasnej dobe pracuje v Českej republike, matka nevie uviesť firmu ani jeho aktuálny príjem. Z uvedených dôvodov nebolo možné sa s otcom kontaktovať. ÚPSVaR nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky, preto odporúča súdu v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z dôvodu, že matka zo svojho príjmu nedokáže uspokojovať nevyhnutné potreby a záujmy maloletého dieťa, navrhuje súdu ponechať výšku výživného tak, ako bolo určené súdom prvostupňového súdu do rozvodu manželstva, t.j. 170,- € mesačne k rukám matky. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom navrhuje ponechať na dohodu rodičov dieťaťa, nakoľko otec pracuje v zahraničí, čo obmedzuje pravidelný styk otca s dieťaťom.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Z výpovedí účastníkom a z listinných dôkazov oboznámených a tvoriacich obsah spisu vo veci samej mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľka - matka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na podanom návrhu s tým, od začiatku to nebolo tak, ako to malo byť, žili spolu asi pol roka u jej rodičov na F.. Stále chodil po nociach, následne sa odsťahoval. Keď sa malý narodil, vrátil sa, bol s nimi asi 2 mesiace, potom opäť odišiel, išiel bývať na Ž., kde si kúpil byt. Išla za ním, nakoľko s ním chcela žiť, žili spolu asi 2-3 mesiace, nakoľko to však bolo neúnosné, opätovne odišla. Odporca pracoval ako policajt v N., s ničím jej nepomáhal, celý týždeň bol preč, na obedy musela chodiť k mame, nakoľko mala v tom čase iba materskú. Toho času žije u mamy, vlastne skoro stále bola u mamy. Pokiaľ ide o ňu, chcela s ním byť, chcela s ním žiť, nejavil však ani o ňu, ani o dieťa záujem, chodil po nociach, mal rôzne ženské známosti, bol dokonca s nejakou ženou na dovolenke v H.. Toto malo byť viackrát. Potom ako spáchal trestný čin a bol v podmienke, povedala si , že toho bolo dosť, pravidelne ju ponižoval, keď niekam išli na kávu, alebo na nákup. Už vtedy keď spáchal trestný čin zvažovala rozvod, nemala však odvahu. Keď odišiel do Prahy, povedala si, že to ďalej nemá význam, nakoľko tam opätovne boli cudzie ženy. Jej príjem je v čistom 362,- €, pracuje pre spoločnosť F., s.r.o., je to obchod Z. v Č.. Pokiaľ ide o jej výdavky, tieto sú podrobne špecifikované v podaní zo dňa 16.03.2016 na čl. 38. Okrem mzdy poberá ešte rodičovský príspevok. Toho času otec výživné platí pravidelne, raz to príde ako vklad v hotovosti od odporcu, väčšinou to platí odporcova mama. Výživné je jej platené vkladom na účet. Časť jej platí odporca vkladom na účet, časť poštovou poukážkou od rodičov odporcu. Taktiež jej to chodí na účet. Pokiaľ ide o platby poštovou poukážkou, tam je uvedené, že sú to platby, ako výživné. Právny zástupca odporcu - otca na pojednávaní uviedol, že ospravedlňuje neúčasť odporcu na dnešnom pojednávaní z dôvodu zlej finančnej situácie, sa nemohol dostaviť z Č.. Odporca pracuje v spoločnosti H., s mesačným príjmom okolo 1.800 až 1.700,- Kč, ( č.l. 77 - 79) býva na internáte, kde platí 3.150,- Kč ( čo mal súd preukázané z príjmového pokladničného dokladu na č.l. 74,75 spisu) živia ho jeho rodičia, taktiež platia aj výživné na maloleté dieťa, čo predkladá súdu. Pokiaľ ide o výživné, nie je schopný platiť výživné vo výške tak, ako bolo určené naposledy rozsudkom tunajšieho súdu, navrhuje, aby bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 35,- € mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým, navrhuje, aby bol tento upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým poslednú sobotu a nedeľu v mesiaci a to od 09.00 hod. v sobotu do 16.00 hod. v nedeľu, pokiaľ matka nesúhlasí s prespaním, navrhuje upraviť styk tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým v sobotu a nedeľu od 09.00 do 18.00 hod.
Zo sobášneho listu ( č.l. 5) mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo X.X.XXXX v F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zväzku č. X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. 1. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja sú národnosti slovenskej.
Z rodného listu maloletého ( č.l. 4) mal súd preukázané, že z manželstva pochádza maloletý G. S., nar. X.X.XXXX.
Z potvrdenia ÚPSVaR Čadca zo dňa 21.3.2016 ( č.l. 58) mal súd zistené, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 31.8.2015 do 9.9.2015.
Z oznámenia Sociálne poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 18.4.2016 ( č.l. 62) mal súd zistené, že otec nepoberá ani nepoberal dávky v nezamestnanosti, nepoberá ani nepoberal dôchodok, ani nemocenské dávky.
Z oznámenia zamestnávateľa matky maloletého zo dňa 2.5.2016 ( č.l. 66) vyplýva, že v roku 2015 matka dosiahla čistý priemerný zárobok vo výške 298,- € mesačne. V uvedenom období nevykonávala prácu nadčas. Daňový bonus bol vyplatený vo výške 256,92 € za rok ( mesačne 21,41 € ) . V roku 2015 matka nebola práceneschopná. Je odmeňovaná mesačnou mzdou vo výške 430,- € v hrubom. Pracovná morálka matky je primeraná výkonu práce predavačky.
Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že návrhu na rozvod manželstva medzi účastníkmi konania navrhuje vyhovieť v plnom rozsahu, teda manželstvo rozviesť, maloleté dieťa z tohto vzťahu dať do osobnej starostlivosti, zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude aj spravovať jeho majetok na čas po rozvode. Styk maloletého dieťaťa k rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti upraviť tak, že sa s ním bude stýkať raz za mesiac v sobotu od rána teda 08.00, prípadne od 09.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu znovu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Čo sa týka výživného navrhuje, aby súd vyhovel návrhu a zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého v sume
170,- € k rukám matky, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, odkazujúc aj na rozsudok Okresného súdu Čadca, kde teda v decembri bolo určené takéto výživné, pri šetrení pomerov na strane otca je adekvátna a zodpovedá pomerom a nákladom, ktoré sú vynakladané na výživu a výchovu maloletého G.. Trovy konania si neuplatňuje.
V záverečnej reči právny zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva účastníkov, odporca súhlasí s návrhom, čo sa týka do rozvodu manželstva účastníkov, nakoľko má za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené z dôvodu, že navrhovateľka má známosť s iným mužom a odmieta žiť s odporcom už dlhšiu dobu a niet nádej na obnovenie manželského spolužitia. Pokiaľ ide o návrh, aby súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude jeho majetok spravovať, odporca s takýmto návrhom súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým dieťaťom, vzhľadom na to, že otec pracuje a zdržiava sa v Č. v A., navrhuje, aby súd upravil styk tak, že otec sa bude stýkať s maloletým dieťaťom poslednú sobotu a nedeľu v mesiaci, od soboty od 09.00 hod., do nedele do 18.00 hod., prípadne ak súd má za to, že nie je dôvodné, aby sa maloleté dieťa zdržiavalo u otca aj v nočných hodinách, navrhuje potom upraviť styk od soboty od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Pokiaľ ide o návrh na určenie výživného, má za to, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov, pričom pri určení výživného musí súd prihliadať, ako na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, tak aj na schopnosti a možnosti povinného rodiča. Je všeobecne známe, že na trhu práce je nedostatok pracovných miest, otec pracuje na základe dohody o vykonanie práce ako taxikár v Č. republike. Nie je schopný dosahovať vyšší príjem, ako je to niečo vyše 1.800,- Kč mesačne. Aj výživné, ktoré bolo určené naposledy súdom platí v prevažnej miere zaňho jeho matka, prípadne jeho otec, teda obaja rodičia, pretože on sám nie je schopný toto výživné platiť. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd podľa schopností a možností otca určil výživné vo výške 35,- € mesačne. Trovy konania si neuplatňuje. Kolízny opatrovník v záverečnej reči uviedol, že s rodinou pracuje od roku 2010, keď si otec riadne neplnil vyživovaciu povinnosť a nezdržiaval sa doma. Dieťa otca postráda až do súčasnosti, aktivity dieťaťa boli ukončené z dôvodu nedostatku financií, pričom má za to, že práve tieto aktivity mu nahrádzali prítomnosť otca. Matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pokiaľ jej to finančné prostriedky nedovoľujú, pomáhajú jej rodičia. Zo strany otca takáto pomoc nie je, rodičia hradia iba výživné na maloletého, aj to sme sa dozvedeli iba dnes. Otec nepreukázal, že by mal nejaké zdravotné problémy. Má za to, že je v jeho možnostiach nájsť si vhodné zamestnanie tak, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- €. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, toto ponecháva na zvážení súdu. Pokiaľ ide o zverenie maloletého, navrhuje tohto zveriť do osobnej starostlivosti matky a pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, toto navrhuje upraviť tak, aby bol styk upravený na základe dohody rodičov, nakoľko otec, aj keď už mu bol styk s dieťaťom upravený, toto nedodržiava, s dieťaťom sa nestretáva. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, konštatujúc splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo dlhodobo neplní svoj zákonom sledovaný účel v zmysle ust. §§ 18, 19 Zákona o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, intímne taktiež spolu nežijú a hospodária každý sám, odcudzili sa. Podľa názoru súdu sú vzťahy medzi manželmi vážne rozvrátené a ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel a ani od nich nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom ani oni nemajú záujem svoje manželské spolužitie obnoviť, preto aj súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva vzhľadom na zistený skutkový stav a dôvody jeho rozvratu nie sú v rozpore ani so záujmom maloletých detí účastníkov.
Rozhodujúc o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP), súd predmet tejto časti konania posudzoval podľa ust. § 24 ods.1,3, § 25 ods.1 až 4 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
S poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu pochádzajúce z manželstva, a to k maloletému G. . Nesporne bolo preukázané, že navrhovateľka o dieťa sa riadne stará, poskytuje mu potrebnú starostlivosť. Preto súd maloletého G. zveril do starostlivosti navrhovateľky. Pri posudzovaní výšky výživného na maloleté dieťa súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenia rodičov a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka opäť predovšetkým v prospech a so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa. Maloletý G. je toho času žiakom 5. ročníka Základnej školy v F., teda navštevuje II. stupeň základnej školy. Je nepochybné, že so štúdiom II. stupňa základnej školy sú spojené aj vyššie výdavky. Chce navštevovať mimoškolské aktivity, hru na gitaru, avšak toto si matka nemôže dovoliť vzhľadom na finančnú situáciu. Navrhovateľka ako matka maloletého býva v rodinnom dome so svojou matkou v F.. Jej mesačná mzda je cca 380,- € , poberá ešte prídavok na dieťa a daňový bonus , spolu 45,- €. Matka vlastní aj motorové vozidlo Škoda Fabia. Súd mal tiež preukázané, že matka maloletého zo svojho príjmu prispieva svojej matke, u ktorej býva, na úhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o domácnosť ( výdavky na chod domácnosti, na plyn, elektrinu, vodu ), uhrádza ďalšie výdavky, a to výdavky na telefón, internet, obuv a oblečenie, lieky v sume 356 ,-€ mesačne a súčasne uhrádza výdavky aj na mal. G..
Otec je toho času zamestnaný v Č. republike na Dohodu o vykonaní práce , kde jeho príjem za apríl 2016 je v sume 1.817,- Kč a za máj 2016 je v sume 1.812,- Kč. Býva na internáte, kde platí za ubytovanie cca 3.250,- Kč, s platením mu pomáhajú jeho rodičia.
Súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 OSP) o pomeroch účastníkov pre rozhodovanie o výške výživného okrem všeobecných zákonných hľadísk v ust. § 75 Zákona o rodine, tzn. tak opodstatnených potrieb oprávneného maloletého G., ako aj schopností a možností oboch rodičov ako povinných z titulu ich zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, predovšetkým otca maloletého ako rodiča, ktorý na rozdiel od matky nebude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, kládol osobitný dôraz na zmienenú osobnú starostlivosť len jedného z rodičov (matky) o maloletého a domácnosť, v ktorej dieťa u matky žije (§ 62 ods.4 Zákona o rodine), v tomto veku maloletého stále v značnej miere nahradzujúcu plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vo finančnej forme, na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 Zákona o rodine) a na prednosť výživného na dieťa pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.5 Zákona o rodine). Ako otec maloletého dieťaťa, ktorý má zo zákona (§ 62 ods.1 Zákona o rodine) vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi až dovtedy, dokiaľ ten nebude schopný živiť sa sám, však musí urobiť všetko pre to, aby si so zákonom súladnou cestou zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutnej výživy dieťaťa. Ako sumu výživného, zodpovedajúcu opodstatneným potrebám oprávneného maloletého G. , s prihliadnutím i na súčasnú situáciu matky maloletého a zároveň reálnym schopnostiam a možnostiam odporcu ako otca maloletého, súd z hľadiska zdôrazneného preferovaného najlepšieho záujmu maloletého G. určil preto sumu 170,- eur mesačne. Čo sa týka výživného súd zohľadnil tú skutočnosť, že maloletý G. je žiakom 5. ročníka základnej školy, ako každé dieťa má náklady na bežné oblečenie, obuv, nevynímajúc ani stravu, či už v škole alebo v domácnosti matky.
Podľa názoru súdu je s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, osobné a majetkové pomery otca, v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na maloletého G. výživné vo výške 170,- € mesačne, ktorého výšku odôvodňujú súdom zisteného nevyhnutné výdavky maloletého G.. Otec súdu nepreukázal, že má nejaké zdravotné problémy. Je v jeho možnostiach nájsť si vhodné zamestnanie tak, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- € mesačne. Súd zároveň zdôrazňuje, že nie je možné prenechávať bremeno zodpovednosti za uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa len na jednom z rodičov, v danom prípade má súd na mysli matku maloletého, ktorá bezprostredne uhrádza väčšinu nákladov, ktoré mal. G. v priebehu jeho života vznikajú. Podľa názoru súdu súčasné výdavky mal. G. nie sú nadmerné a neprimerané. Korešpondujú so súčasným charakterom a nárokmi doby. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti a rovnako sem patria aj náhodné jednorazové výdavky spojené so zdravotným stavom, záľubami a pod. Miera odôvodnených potrieb je rôzna, je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne. Výživné má slúžiť tak na uspokojovanie všetkých potrieb prospešných
pre všestranný vývoj oprávneného a teda aj potrieb, ktoré sa vyskytujú nepravidelne za dlhšie obdobie alebo ktoré sú úplne náhodné a aj k týmto odôvodneným potrebám musí súd prihliadať.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku k maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Na pojednávaní matka mal. G. žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že sa s ním mal. G. bude stýkať raz za mesiac v sobotu od rána teda 08.00, prípadne od 09.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu znovu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Z dôvodu, že otec maloletého pracuje v súčasnosti v Č. republike na základe dohody o pracovnej činnosti, žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým G. tak, že otec sa bude stýkať s maloletým dieťaťom poslednú sobotu a nedeľu v mesiaci, od soboty od 09.00 hod., do nedele do 18.00 hod., prípadne ak súd má za to, že nie je dôvodné, aby sa maloleté dieťa zdržiavalo u otca aj v nočných hodinách, navrhuje potom upraviť styk od soboty od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. S prihliadnutím na pracovný režim otca, na zachovanie zaužívaného denného režimu maloletého počas víkendov, súd upravil styk otca s maloletým G. tak, že otcovi umožnil stýkať sa s maloletým G. každý posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., nakoľko takto upravený styk je nielen v záujme otca, ale predovšetkým v záujme maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods.1 v spojení s ust. § 144 OSP - s prihliadnutím na zistené okolnosti veci, ktoré viedli k rozvratu manželstva účastníkov a absenciu návrhu niektorého z účastníkov na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods.1 OSP - tak, že právo na ich náhradu preto nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).