Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-51-2021.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, rozhodujúc o čiastočnom späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30. novembra 2020 č.k. 33Csp/34/2017-146, v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. apríla 2021 č.k. 33Csp/34/2017-163, a opravným uznesením zo dňa 11. mája 2021 č.k. 33Csp/34/2017-189, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zaplatenia 5.000,- eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 24.04.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti r u š í (výrok I.) a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaný 1 a žalovaná 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia a to do troch od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný 1 a žalovaná 2 sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy tohto konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, v spojení s vydanými opravnými uzneseniami zo dňa 07.04.2021 a 11.05.2021, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia, výrokom II. žalobu vo zvyšku voči obom žalovaným zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému I. a žalovanej II. ako spoločne a nerozdielne povinným v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl., § 511 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., vecne tým, že žaloba bola podaná dôvodne. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaní ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ, podpísali dňa 05.08.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0285975994, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 49.800,- eur na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností, úročený fixnou úrokovou sadzbou 6,19 % p. a. s fixáciou na 3 roky, úroky mali byť splatné mesačne a žalovaní sa zaviazali úver splácať v 259 pravidelných mesačných splátkach po 253,44 eur mesačne, vždy k 20. dňu príslušného mesiaca od 20.09.2009 do 20.07.2039, okrem toho boli povinní platiť mesačne poplatok za
správu úveru 2,99 eur. Suma 49.800,- eur bola žalovaným vyplatená v deň podpisu zmluvy a žalovaní v podstate až do februára 2013 riadne, prípadne s miernym omeškaním, splátky uhrádzali, následne dňa 21.03.2013, 23.04.2013, 23.05.2013, 20.06.2013, 25.11.2013 zaplatili už len časť splátky v sume 100 eur a viac už žiadnu splátku, s výnimkou sumy 29.318,12 eur, ktorá bola ale pripísaná ako výťažok dražby založenej nehnuteľnosti. Celkovo tak zaplatili veriteľovi 41.438,39 eur. Listami z 12.03.2014 banka upozornila oboch žalovaných na omeškanie so splácaním a vyzvala ich na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní ale márne, preto im listom z 24.04.2014 banka oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle ods. 7.6.1 písm. a) VOP, na základe čoho k 23.04.2014 vyhlásila Slovenská sporiteľňa, a. s. mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, a vyzvala žalovaných na splatenie pohľadávky 53.636,41 eur do 15 dní od doručenia. List bol žalovanému 1 doručený 05.05.2014 a žalovaná 2 si list taktiež prevzala (dátum na doručenke je nečitateľný). Listom z 13.07.2015 Slovenská sporiteľňa, a. s., oznámila žalovaným, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy postúpila na žalobcu.
3. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a konštatoval, že vzhľadom na účel na aký bol úver poskytnutý, sa zmluvný vzťah neriadil ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Postúpenie pohľadávky vyhodnotil súd ako platné s tým, že pohľadávka voči žalovaným bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaní úver čerpali, avšak z dôvodu nesplácania záväzkov veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a za účelom uspokojenia svojej pohľadávky aj k speňaženiu zálohu na dražbe, pričom žalovaní neuhradili celú dlžnú sumu ani na istine úveru, ak by sa zohľadňoval súčet ich všetkých úhrad. Keďže žalobca požadoval len časť postúpeného nároku, ktorý tak zodpovedá len rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a doteraz celkovo uhradenou sumou, súd žalobe na istine vyhovel v celom rozsahu. V zmysle § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až do zaplatenia podľa predpisov občianskeho práva. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,25 % ročne od 24.04.2014, avšak keďže ide o vzťah spotrebiteľský, nie je možné uplatňovať si úroky z omeškania vyššie ako upravujú predpisy občianskeho práva. Žalobca má preto nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, kedy výška základnej úrokovej sadzby ku dňu omeškania bola 0,25%. Preto mu súd priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,25% ročne od 24.04.2014 do zaplatenia a vo zvyšku, t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 3,00 % ročne z dlžnej sumy, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého patrí plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
4. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že voči žalovaným si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 5.000,- eur vo výške 8,25% ročne, súd mu ale priznal úroky z omeškania vo výške iba 5,25% ročne z dlžnej sumy. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia, s odôvodnením, že s účinnosťou od 01.02.2013 bola zákonná sadzba úroku z omeškania upravená tak, že je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako je základná sadzby ECB. Týmto sa však súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a súčasne poukazuje aj na ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom k citovaným zákonným ustanoveniam a skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 05.08.2009, teda pred 01.02.2013, žalobca nesúhlasí so zamietnutím žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., sa majú úroky z omeškania riadiť v prejednávanom prípade podľa predpisov účinných k 31.01.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8% ročne uplatnený v zákonnej výške. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 až do zaplatenia a aby mu priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súdom určenú sadzbu úroku z omeškania vo výške 5,25% považuje za správnu, nakoľko k omeškaniu došlo najskôr 24.04.2014.
Navyše dňa 29.01.2021 uhradil žalobcovi sumu vo výške 3.389,99 eur a dňa 29.01.2021 mu uhradila jeho manželka sumu 3.389,99 eur, takže spolu bola žalobcovi uhradená suma 6.779,98 eur, čo predstavuje istinu 5.000,- eur a úroky vo výške 1.779,98 eur v súlade s vyčíslením zo strany žalobcu. O tejto skutočnosti žalovaný doložil výpis z účtu potvrdzujúci vykonané úhrady. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že predmet sporu odpadol.
6. Žalobca v odvolacej replike potvrdil, že žalovaný dňa 31.01.2021 uhradil na jeho účet sumu 6.779,98 eur, išlo však iba o úhradu sumy priznanej žalobcovi v bode I. napadnutého rozsudku. Žalobca si v spore ale uplatňuje aj zvyšný úrok z omeškania vo výške 3% ročne, v ktorej časti preto navrhuje rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu aj tejto neuhradenej časti úroku z omeškania, ktorá mu podľa jeho názoru patrí. Pokiaľ ide o zaplatenú istinu vo výške 5.000,- eur a úrok z omeškania vo výške 1.779,98 eur, v tejto časti berie žalobu späť.
7. Žalovaný v 1. rade sa v odvolacej duplike v celom rozsahu pridržiaval svojho skoršieho vyjadrenia k odvolaniu a považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny. Poukázal na to, že s manželkou si vzali úver od nebankovej spoločnosti, aby mohli žalobcovi zaplatiť čiastky, ktoré mu týmto rozsudkom boli priznané, t.j. istinu 5.000,- eur a úrok z omeškania vo výške 1.779,98 eur a teraz prežívajú z mesiaca na mesiac, nakoľko žijú len z príjmu žalovaného v 1. rade, keďže jeho manželka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Boli presvedčení, že keď zaplatia istinu a úroky priznané súdom, dá im už žalobca pokoj, avšak jeho odvolanie svedčí o tom, že sa neustále snaží od žalovaných získať ďalšie platby. Navrhol, aby súd napadnutý rozsudok potvrdil a z opatrnosti vznáša námietku premlčania všetkých ďalších nárokov žalobcu, ktoré si uplatňuje.
8. Podľa § 370 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
9. Žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aby späťvzatie žaloby po vynesení rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 5.000,- eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 24.04.2014 do zaplatenia späť dňa 26.05.2021, teda po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň pred nadobudnutím jeho právoplatnosti ( keďže v čase doručenia späťvzatia neuplynula ešte žalovanej v 2. rade lehota na podanie odvolania), preto odvolací súd podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP späťvzatie žaloby s prihliadnutím na absenciu nesúhlasu zo strany žalovaného v tejto časti pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil.
11. V ďalšom odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33Csp/34/2017 bolo zaplatenie sumy 5.000 eur a príslušenstva v podobe úrokov z omeškania vo výške 8,25% p. a. od 24.04.2014 do zaplatenia. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia, vo zvyšku výrokom II. žalobu zamietol ( v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia) a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, teda v časti úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. Základnou
právnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú žalobcom, bola otázka, podľa akého ustanovenia právneho predpisu treba posúdiť výšku úroku z omeškania, ktorá prislúcha žalobcovi.
14. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.
15. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolacia argumentácia žalobcu je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie v časti úroku z omeškania vec nesprávne právne posúdil.
16. Súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., nesprávne však aplikoval na vec ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 24.04.2014, teda k prvému dňu omeškania s plnením dlhu. Súd prvej inštancie pritom opomenul aplikovať prechodné ustanovenia citovaného nariadenia k úprave účinnej od 1. februára 2013 a to konkrétne § 10c.
17. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Pre výšku úrokov z omeškania je teda v zmysle § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. rozhodujúce, kedy vznikol záväzkový vzťah. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 a k omeškaniu dôjde po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 aj za dobu omeškania po tomto dátume. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona, vzhľadom k tomu, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 05.08.2009, teda pred 31.01.2013, bolo pri posudzovaní žalobcovho nároku treba vychádzať z toho, že do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania 8 % + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy (k 24.04.2014), ktorá bola vo výške 0,25%. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca právo požadovať úrok z omeškania z istiny 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia vo výške 8,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určená nariadením vlády je koncipovaná ako najvyššia prípustná výška, takže veriteľ si môže uplatňovať menej, nie však viac. V predmetnej veci si žalobca žalobou uplatnil nárok na úroky z omeškania v zákonom prípustnej výške 8,25%, preto bolo dôvodné žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Pokiaľ potom súd prvej inštancie, aplikujúc na vec znenie ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinné ku dňu 24.04.2014, nárok žalobcu čiastočne zamietol, nerozhodol správne v dôsledku neprávneho právneho posúdenia veci.
20. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby ohľadne zvyšku úroku z omeškania za aplikácie § 388 CSP zmenil a priznal mu aj zvyšnú časť úroku vo výške 3% zo sumy dlžnej istiny 5.000,- eur od 24.04.2014 do zaplatenia, ktorú uložil žalovaným v 1.a 2. rade zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3 CSP).
21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní (tak prvoinštančnom, ako i odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).