Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-153-2015.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/153/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa Q. V., N.. XX. XX. XXXX, A. S. XXX/XX, C. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., Národná 7, Banská Bystrica, proti odporcovi Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., Majerská cesta 94, Banská Bystrica, IČO: 36836567, zastúpenému advokátom Mgr. Róbertom Vágv?lgyim, Magurská 59, Banská Bystrica, o zaplatenie 2 534,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 478,30 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 30. 04. 2015 až do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
O trovách konania b u d e rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 31. 03. 2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2 534,31 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 27. 03. 2015 ako náhrady škody.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rámcovou zmluvou na výrub drevín uzatvorenú medzi odporcom a firmou ECOEN Slovakia a. s. zo dňa 28. 06. 2012, čiastkovou zmluvou zo dňa 04. 03. 2013, prílohou k tejto zmluve, spisom OO PZ Žiar nad Hronom ČVS: Y.-XXX/ZH-D.-XXXX, znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Máriou Kováčovou č. 13/14 zo dňa 05. 10. 2014, výpisom z LV č. XXXX a č. XXXX kat. úz. C. S., kópiou pozemkovej mapy, písomným vyjadrením odporcu a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca uzatvoril ako objednávateľ so spoločnosťou ECOEN Slovakia a. s. rámcovú zmluvu na výrub drevín. Následne na základe čiastkovej zmluvy č. A. dňa 04. 03. 2013 bol realizovaný výrub drevín v kat. úz. C. S. v období od 07. 03. 2013 do 31. 03. 2013. V zmysle článku 4 zmluvy bol výrub realizovaný za odplatu, ktorá predstavovala vyťaženú drevnú hmotu. K vyrúbaniu drevnej hmoty v katastrálnom území C. S. došlo aj na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve, konkrétne na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX P. XXXX. Táto vyťažená drevná hmota bola prevzatá firmou ECOEN Slovakia a. s. ako odmena v zmysle uzatvorenej zmluvy s odporcom. Hodnota tejto drevnej hmoty potom predstavuje škodu, ktorá mu bola spôsobená. Odporca porušil právnu povinnosť tým, že disponoval s vecou, ktorá nebola v jeho vlastníctve, ako naturálnou odmenou, v príčinnej súvislosti s čím mu vznikla škoda v žalovanej výške. Výšku škody preukazoval znaleckým posudkom znalkyne Ing. Márie Kováčovej č. 13/2014 zo dňa 05. 10. 2014.
Vo veci z jeho podnetu bolo vedené na OO PZ Žiar nad Hronom aj trestné konanie pod číslom ČVS: Y.- XXX/ZH-D.-XX, ktoré bolo zastavené. V zastavujúcom uznesení bolo konštatované, že sa má svojich nárokov domáhať prostredníctvom občianskoprávneho súdneho konania. Náhrady škody sa nedomáhal od firmy ECOEN Slovakia z dôvodu, že táto získala drevnú hmotu ako odmenu v zmysle dojednania v zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka. Podľa obchodného zákonníka je možné nadobudnúť vec aj od nevlastníka. Aj v trestnom konaní bolo konanie zastavené z dôvodu, že sa nestal trestný čin krádeže, keďže firma ECOEN Slovakia a. s. si vzala drevnú hmotu ako odmenu v zmysle zmluvného dojednania. Rozsah škody vyplýva z výsledkov šetrenia v trestnom konaní, z ktorého vychádzala aj znalkyňa pri vypočítaní výšky škody. Výrub drevín sa realizoval tým spôsobom, že najskôr tieto boli označené oranžovou farbou zástupcom odporcu ako aj zástupcom firmy ECOEN za prítomnosti starostu obce C. S.. Poukázal v tomto smere na ich výpovede v trestnom konaní. Úrok z omeškania požadoval odo dňa doručenia výzvy odporcovi po tom, čo došlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania. Jedná sa o predžalobnú výzvu zo dňa 17. 02. 2015, z ktorej požadoval uhradiť škodu v lehote 7 dní od obdržania výzvy.
Navrhovateľ vzal v priebehu konania čiastočne návrh späť ohľadom sumy 26,01 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 27. 03. 2015 až do zaplatenia. Súd v zmysle § 96 OSP konanie v tejto časti zastavil.
Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Nespochybnil, že na pozemkoch navrhovateľa došlo k výrubu drevín a z tohto titulu vznikla na jeho strane škoda v žalovanej výške predstavujúca hodnotu týchto drevín, ktoré boli vyrúbané. Uviedol, že v rámci rámcovej zmluvy na výrub drevín uzatvorenej medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou ECOEN Slovakia a. s., ako aj na základe čiastkovej zmluvy uzatvorenej na jej základe dňa 04. 03. 2013 bol realizovaný firmou ECOEN Slovakia a. s. výrub drevín aj v katastrálnom území C. S. a to v období od 07. 03. do 31. 03. 2013. Predmetom zmlúv bol výrub drevín na určených úsekoch ciest na cestných pozemkoch, ktoré sú v správe odporcu. V zmysle tejto zmluvy mala byť vyťažená drevná hmota odovzdaná zhotoviteľovi, čím mali byť kompenzované náklady za vykonané práce. Dodávateľ prác mal zabezpečiť stanovisko cestného správneho orgánu a komunikáciu s dotknutými orgánmi ako aj vlastníkmi pozemkov. Odporca ako objednávateľ sa zaviazal v zmluve odovzdať zhotoviteľovi drevnú hmotu v objeme určenej v článku 1 rámcovej zmluvy. K výrubu drevín došlo v rámci plánovanej údržby ciest 2. a 3. triedy nachádzajúcich sa na cestných pozemkoch vo vlastníctve BBSK a v správe objednávateľa, ktoré ohrozujú cestu, bezpečnosť cestnej premávky alebo tvoria pevnú prekážku na cestnom telese a tiež výrub porastov nariadený príslušným cestným správnym orgánom v zmysle § 11 ods. 3 zákona 135/1961 Zb. Poukázal tiež na ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona a § 15 vyhlášky 35/1984 Zb. k tomuto zákonu. Ochranné pásmo pri cestách nižšej triedy a miestnych komunikáciách je 15 až 23 metrov od osi vozovky. V danom prípade sa jednalo o cestnú komunikáciu 3. triedy. Odporca uviedol, že nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu na strane navrhovateľa. V zmysle článku III. bod 3 a 2 zmluvy dodávateľ sa zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť zistenia a súhlasy všetkých vlastníkov, ktorých pozemky budú výrubom drevín dotknuté.
Svedok J.. M. J., riaditeľ závodu odporcu v Žiari nad Hronom, uviedol, že z nariadenia vlády im vyplývala povinnosť zabezpečiť odstránenie pevných prekážok z ciest aj cestných pozemkov. Svah je súčasťou cestného pozemku, takže aj porast na ňom im patrí. Pri podpisovaní rámcovej zmluvy sa spisovali len stromy, ktoré boli na 40 cm priemeru, keďže všetko ostatné bolo považované za kroviny. Každopádne aj tie boli predmetom objednávky. V teréne sa potom označovali nielen stromy spísané v prílohe zmluvy ale aj všetky kroviny okolo týchto stromov. Cesta predstavuje stavbu, ktorá je u ciest 1. a 2. triedy vymedzená betónovými medzníkmi. U ciest tretej triedy to väčšinou nebýva. V stavebnotechnickej dokumentácii je však vždy vymedzené ukončenie cesty v teréne mimo spevnený povrch. Po ukončení výrubu bolo dielo preberané za prítomnosti technika ako aj jeho prítomnosti. Zistil, že výrub bol urobený tak, ako si predstavoval. Nemá vedomosť o tom, že by boli stromy vyrúbané nad rámec zmluvy.
Svedok V. R. uviedol, že cestné teleso má šírku 17 až 18 metrov, vozovka 7,5 až 8 metrov. Boli oprávnení disponovať a spravovať cestné teleso cca 5 metrov z každej strany cesty. Poprel, že výrub stromov bol objednaný z ich stany. Je možné, že to objednala obec. Svedok pracoval ako vedúci technického oddelenia v závode v Žiari nad Hronom. Nebol prítomný pri označení výrubu.
Svedok J.. B., predseda predstavenstva firmy Ecoen Slovakia a. s. uviedol, že firma sa zaoberá výrubmi drevín pri cestách. S poverenými pracovníkmi závodu odporcu išli do terénu a označili výrub oranžovou farbou. So zamestnancom odporcu pánom K. v katastrálnom území Trnavá Hora vyznačovali v telese cesty stromy. Teleso cesty je ohraničené násypom alebo rigolom. Menšie porasty pod 40 cm obvodu sa neoznačovali. Na ceste sa urobila len šípka. Ich povinnosť jednať s vlastníkmi bola len v prípade, ak by sa išlo mimo cestnej stavby. Práce vykonávali pre odporcu. Časť prác vykonávali pre Obec S. F. (trestný spis č. l. 26 - obrázok č. 3). Svedok potvrdil, že vyrúbané drevo si vzali tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve. Obec Hronská Dúbrava si objednala výrub medzi traťou a cestou mimo katastra C. S..
Predmetom sporu bola náhrada škody spôsobená výrubom stromov na pozemkoch navrhovateľa na základe zmluvy uzavretej odporcom s firmou Ecoen Slovakia a. s. od 07. 03. 2013 do 31. 03. 2013.
Podľa § 420 ods. 1 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Navrhovateľ videl porušenie povinnosti, v ktorého príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na jeho strane zo strany odporcu v tom, že disponoval s drevnou hmotou, ktorej nebol vlastníkom.
Podľa 126 ods. 1 O. z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Odporca argumentoval tým, že sa nejednalo z jeho strany o protiprávne konanie, keď on ako správca pozemných komunikácií vykonával údržbu v ochrannom pásme cesty.
Podľa § 13 zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení účinnom ku dňu 07. 03. 2013, pre účely správy diaľníc, ciest a miestnych komunikácií a umiesťovania nadzemných a podzemných vedení každého druhu slúžia pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú v správe správcu komunikácie (pomocné cestné pozemky). Pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve (užívaní) iných právnických osôb alebo fyzických osôb, môžu sa získavať na ten istý účel dohodou s vlastníkmi (užívateľmi) týchto pozemkov, prípadne vyvlastnením. Šírku týchto pruhov určí v medziach vykonávacích predpisov príslušný cestný správny orgán.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odporca ako správca ciest a miestnych komunikácií bol povinný sa starať aj o priľahlé pomocné cestné pozemky. Pokiaľ však tieto sú vo vlastníctve iných osôb, tieto mal získať na ten istý účel (správu priľahlých cestných pozemkov) buď dohodou s vlastníkmi alebo užívateľmi alebo vyvlastnením K tomuto nedošlo.
Bez ohľadu na to, ako je definované vo vykonávacej vyhláške k cestnému zákonu cestné ochranné pásmo v § 15 ods. 3 písm. d) (20 metrov od osi vozovky cesty 3. triedy), neznamená to, že správca cesty je zároveň jej vlastníkom, prípadne vlastníkom priľahlého pozemku, ktoré predstavuje ochranné pásmo cesty, a teda ja vlastníkom porastov na ňom.
Otázka vlastníctva navrhovateľa k predmetným pozemkom nebola sporná (vyplývala z listov vlastníctva), ani otázka tej skutočnosti, že na jeho pozemkoch došlo k výrubu drevnej hmoty. Rozsah tohto výrubu bol zdokumentovaný v trestnom spise a vychádzal z neho aj znalecký posudok doložený navrhovateľom pre účely toho konania.
Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Súčasťou veci je všetko, čo podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila (§ 120 O. z.).
Súdna prax za súčasť veci považuje aj porast, pokiaľ nemá povahu samostatnej veci.
Vyhláška federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. v znení účinnom k 07. 03. 2013, ktorá vykonáva ustanovenia cestného zákona, umožňuje v § 11 ods. 3 cestnému správnemu orgánu nariadiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti, aby v cestnom ochrannom pásme odstránil okrem iného aj stromy, kry alebo iné porasty. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia však náhrada patrí len za odstránené stavby a zariadenia a to len v prípade, ak sa vykonali pred určením cestného ochranného pásma. Ostatné stavby a zariadenia ukladá zákon povinnosť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi odstrániť bez náhrady. Právna úprava je z roku 1984.
Citované zákonné ustanovenie aj v súčasnej dobe odráža potrebu ochrany verejného záujmu - zabezpečenia bezpečnosti premávky na vybudovaných cestách tým, že sa odstránia prekážky v ochrannom pásme tak, ako je definované v § 11 citovanej vyhlášky, napriek tomu, že sa jedná o zásah do vlastníckeho práva inej osoby, ktorá je vlastníkom priľahlého pozemku.
Nebolo sporné, že porast, ktorý sa nachádzal na tomto pozemku, predstavoval prekážku pri premávke na ceste a z tohto dôvodu bol výrub drevnej hmoty zo strany odporcu prostredníctvom tretej osoby oprávnený. Sporná bola otázka, či aj po výrube táto drevná hmota naďalej patrila vlastníkovi pozemku ako súčasť veci a či bol teda odporca ako správca pozemku oprávnený s ňou disponovať vo forme odplaty za dielo.
Oprávnenie disponovať s vyťaženou drevnou hmotou nevyplýva zo znenia ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky 35/1984 Zb.
V zmysle článku 20 Ústavy SR (zákona č. 460/1992 Zb.) má každý právo vlastniť majetok. Vlastníctvo však zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Nebolo v konaní preukázané, že by bol navrhovateľ ako vlastník vyzvaný na splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 11 ods. 3 citovanej vyhlášky. Keby k takémuto niečomu došlo a vlastník pozemku by si nesplnil túto povinnosť, až potom by mohol k výrubu pristúpiť iný subjekt, ktorý mohol požadovať od vlastníka náhradu nákladov na odstránenie prekážok v cestnom ochrannom pásme v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení (v peňažnej, nie naturálnej forme).
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že došlo zo strany odporcu k porušeniu povinností, keď disponoval s vlastníctvom navrhovateľa (drevnou hmotou) neoprávnene bez jeho súhlasu, keď v príčinnej súvislosti s tým došlo na jeho strane ku škode predstavujúcej hodnotu tejto drevnej hmoty. Odporca sa zo svojej zodpovednosti nevyvinil s poukazom na znenie zmluvy s dodávateľom prác s firmou ECOEN Slovakia a. s. Pokiaľ došlo zo strany tejto firmy k porušeniu ich zmluvného dojednania, jedná sa o ich vzájomný vzťah vyplývajúci zo zmluvy, ktorý nie je relevantný vo vzťahu k premetu sporu.
Navrhovateľ požadoval od odporcu úroky z omeškania od 27. 03. 2015.
Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu bol nárok na náhradu škody, do omeškania sa odporca dostal v zmysle § 563 O. z. prvého dňa po tom, čo ho navrhovateľ o plnenie požiadal.
V časti úrokov z omeškania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu na pojednávaní dňa 01. 06. 2016, keď zástupkyňa navrhovateľa požadovala úroky z omeškania len vo výške 5,05 % ročne od doručenia žalobného návrhu, t. j. od 30. 04. 2015. V tejto časti súd návrhu vyhovel. V prevyšujúcej časti súd konanie v zmysle § 96 OSP ohľadom úrokov z omeškania zastavil. Požadované úroky sú v súlade so znením vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.