Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-158-2013.pdf
PDF · 166.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobkyne Mgr. G. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XXXX/XX H. P. J., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, proti žalovanej H. Z. v mene ktorej koná 1/ D. J. H., E. X, Bratislava, 2/ C. E. H., Š. X, Bratislava, 3/ D. H. H., Ž. P. Č.. XX, Bratislava o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4.220,11 Eur s úrokom s omeškania vo výške 5,5 % ročne od 28.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným súdu 7.10.2013 domáhala náhrady úhrady škody vo výške 5.377,28 Eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Eur a náhrady nákladov spojených s uplatnením nárokov vo výške 1.536,43 Eur vrátane DPH s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % p.a. od 4.10.2013 do zaplatenia. Podaním zo dňa 4.3.2014 zobrala svoj návrh čiastočne späť a žiadala priznať náhradu škody vo výške 5.377,28 Eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 73.380,- Eur a náhradu nákladov spojených s uplatnením nárokov vo výške 476,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % p.a. od 4.10.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím a to uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ, Spišská Nová ves, ČVS: A.G.-XX/XX-H.-XXXX zo dňa 9.5.2003 bolo voči nej vznesené obvinenie za trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, 4 Tr. zák. Toto rozhodnutie o vznesení obvinenia je nezákonné, nakoľko žalobkyňa bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3T/101/03 zo dňa 26.10.2011 spod obžaloby Okresného prokurátora v Spišskej Novej Vsi oslobodená z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola žalobkyňa stíhaná. Nezákonným rozhodnutím o vnesení obvinenia a najmä nadväzujúcim trestným konaním bola jej spôsobená škoda vo výške 5.377,28 Eur, ktorá spočíva v trovách obhajoby, ktoré sú špecifikované v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a ktorú zaplatila právnemu zástupcovi. Súčasne požaduje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú spresnila na sumu 73.380,- Eur. V čase vznesenia obvinenia vykonávala podnikateľskú činnosť ako SZČO pod obchodným menom Mgr. G. H. - N., predtým bola konateľka v spoločnosti A. - O. H. s.r.o. Skutočnosť, že bola obvinená zo spáchania trestného činu prežívala ako extrémne potupnú, v dôsledku čoho sa nervovo zrútila pre nevýslovný strach a pocit hlbokej hanby a poníženia. Ukončenie podnikateľskej činnosti spoločnosti A. - O. H. s.r.o. bolo aj medializované a to z politických dôvodov, pretože majiteľom majoritného spoločníka bol I. D., brat
vtedajšieho predsedu SNR. Aj napriek sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, bola sťažnosť zamietnutá, hoci obsahom trestného spisu boli stanoviská Úradu pre štátnu pomoc a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, podľa ktorých štátna pomoc bola poskytnutá v súlade so zákonom o štátnej pomoci a že sa nejedná o neoprávnene poskytnutú štátnu pomoc a už tieto dôkazy preukazovali, že nedošlo k spáchaniu trestného činu subvenčného podvodu. Návrhy obhajcu na doplnenie dokazovania boli vyšetrovateľom dňa 8.8.2003 odmietnuté. V meste sa rýchlo šírili informácie o jej obvinení zo spáchania trestného činu že spreneverila štátne prostriedky vo výške 2 mil. Sk. Toto sa prejavilo na jej psychickom zdraví a bola nútená navštíviť psychiatra a bola liečená do 28.9.2005. Prestalo sa jej dariť v podnikaní, výnosy zo živnosti sa postupne znižovali, mala problémy s registráciou platiteľa DPH, s poskytovaním dotácie na úhradu mzdových nákladov na vytvorenie nových pracovných miest v rámci jej živnosti, ktorá jej nebola komisiou na miestnom úrade práce schválená. Z týchto dôvodov zrušila živnosť k 28.4.2006. Následne bola neúspešná pri hľadaní zamestnania v regióne Spiš a táto situácia ju viedla k rozhodnutiu opustiť rodinu a hľadať si prácu v zahraničí. V januári 2007 cez slovenskú agentúru ako vysokoškolsky vzdelaná osoba bola nútená prijať nižšie kvalifikovanú prácu a to starostlivosť o deti v rodine a neskôr si našla podobné zamestnanie pre starší manželský pár v Írsku, kde pracovala do decembra 2009. Trestné konanie trvalo viac ako 8 rokov, od vznesenia obvinenia od 9.5.2003 do 26.10.2011, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok. V dôsledku nezákonného rozhodnutia o obvinení stratila svoje spoločenské postavenie, došlo k zníženiu kvality jej života. Aj keď sa stala nevinnou, je to formálne, pretože morálna ujma jej ostane navždy a aj v očiach verejnosti bude naďalej negatívne posudzovaná ako páchateľ trestného činu. Uplatňuje si tiež nárok na náhradu nákladov súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 476,88 Eur vrátane DPH s 5,5 % úrokom z omeškania ročne. Svoj nárok na náhradu škody opiera o ust. z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podaním zo dňa 19.2.2013 požiadala o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvo vnútra SR, dňa 26.3.2013 táto žiadosť bola postúpená Generálnej prokuratúre SR a Generálna prokuratúra jej oznámila dňa 23.7.2013, že s poukazom na režim zákona č. 58/1969 Zb. na prejednanie žiadosti je príslušné Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému bola žiadosť odstúpená. Žiadosť nebola prerokovaná v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote. S poukazom na uvedený zmätočný postup orgánov konajúcich v mene štátu žiada, aby súd v priebehu konania vyriešil otázku, ktorý z nich koná v tomto prípade v mene štátu.
Žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR vo svojom vyjadrení uviedla, že nie je orgánom príslušným na konanie v mene štátu v predmetnom súdnom konaní. Dňa 25.2.2013 im bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a listom zo dňa 26.3.2013 bola žiadosť odstúpená Generálnej prokuratúre. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že za trestné konanie, ktoré skončilo oslobodením spod obžaloby prokurátora nezodpovedá Ministerstvo vnútra SR, orgánom verejnej moci konajúcim za štát je ten, kto odpovedal ako prvý nie ten, komu bola doručená žiadosť. Začatie trestného stíhania je prvým štádiom trestného konania a vo vzťahu ku konaniu pred súdom má iba predbežný charakter a pomocnú úlohu. Pri vznesení obvinenia musia byť splnené dve kumulatívne podmienky: konkretizovaná osoba a dôkazy, ktoré dostatočne odôvodňujú postup na vznesenie obvinenia. Policajt je oprávnený zastaviť trestné stíhanie, iba ak nebolo vznesené obvinenie. Poukázal na rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 8Co/251/2010, že i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného. Konaním vyšetrovateľa nedošlo k žiadnemu porušeniu zásad trestného konania. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná. Má za to, že v tomto prípade príčinná súvislosť medzi úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní a škodou nebola jednoznačne preukázaná. Ak prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa v prípravnom konaní a podal v trestnej veci obžalobu, tak v občiansko-súdnom konaní o náhradu škody zodpovedá Generálna prokuratúra. V danej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávny úradný postup vyšetrovateľa. Vyšetrovateľ nemal inú zákonnú možnosť v predmetnej trestnej veci, nakoľko iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu, a až po podaní obžaloby povinnosť rozhodovať samostatne všetky otázky súvisiace s trestným konaním prechádza na súd.
K majetkovej ujme vo výške 5.377,28 Eur poukazuje na to, že žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný doklad preukazujúci vynaloženie prostriedkov na zastupovanie v trestnom konaní, namieta výšku trov právneho zastúpenia za jeden úkon navýšený na dvojnásobok a nie je dostatočne preukázané, že právny zástupca sa skutočne zúčastnil na všetkých pojednávaniach. Nesúhlasí so sumou uplatnenou za predbežné prerokovanie nároku, nakoľko podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Čo sa týka úrokov z omeškania, nároky na úroky vznikajú odo dňa právoplatnosti rozsudku v tomto konaní, v ktorom sa určí doba plnenia. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, nesúhlasí s argumentáciou a dôvodmi, pre ktoré si ju žalobkyňa uplatňuje. Trestné konanie bolo vedené v súlade so zásadami trestného konania a poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo3071/2006, z ktorého vyplýva, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného vtedy, ak ja zásah dovolený zákonom. Do tejto skupiny patria aj prípady, pri ktorých je do osobnosti fyzickej osoby zasahované, resp. zasiahnuté v trestnom konaní. Žalobkyňa hodnoverne nepreukázala závažnosť následkov, ktoré jej vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení a teda len na základe tvrdení uvedených v žalobnom návrhu neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti nemajetkovej ujmy. Vyjadrenie miery akou bola znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Pre tieto skutočnosti treba rozsiahle dokazovanie. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie je však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Podľa súčasnej právnej úpravy § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 je hranica cca 16.885,- Eur. Predmetné ustanovenie odkazuje na zákon č. 215/2006 Z.z. v znení zákona č. 79/2008 Z.z., podľa ktorého celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy, ktorá v roku 2013 predstavuje sumu 337,50 Eur. Uplatňovanú sumu nemajetkovej ujmy považuje za nepreukázanú a premrštenú a preto ju namieta čo do výšky i základu. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý žalobkyňa vidí v neúmerne dlhom 8 ročnom trestnom konaní uvádza, že z predložených dôkazov nevyplýva, že by prieťahy v trestnom konaní konštatoval nadriadený orgán alebo Ústavný súd SR.
Žalovaná Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR v svojom vyjadrení uviedla, že žalobný návrh je identický so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a že už prípisom oznámil žiadateľke, že žiadosť spadá do režimu zákona č. 58/1969 Zb. a preto žiadosť bola odstúpená Ministerstvu spravodlivosti SR. V zmysle ustálenej judikatúry v prípade, že dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, vzniká jej nárok na náhradu škody, nie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej vzniká v dôsledku nezákonného rozhodnutia, keď za takéto rozhodnutie sa považuje práve uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.5.2003 pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. Súd by mal v konaní konať s organizačnou zložkou oprávnenou konať v mene štátu a to s Ministerstvom spravodlivosti SR. Preto navrhuje žalobu voči nim zamietnuť.
Žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR vo svojom vyjadrení uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.5.2003 a teda toto uznesenie bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a preto nárok žalobkyne treba posudzovať podľa tohto zákona. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne a to musí existovať nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné automaticky považovať za nezákonné rozhodnutie v prípade oslobodenia spod obžaloby. Táto podmienka stanovená v § 3 zák. č. 58 /1969 Zb. by mala byť splnená tým, že žalobkyňa podala proti uvedenému uzneseniu sťažnosť. Nikde v zákone nie je uvedené, že uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím, k uvedenému záveru došla až časť známej judikatúry. Ak by sa súd s touto judikatúrou stotožnil, považuje za nevyhnutné skúmať aj zavinenie podľa § 5 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Ak sa má analogicky uplatňovať úprava nezákonného rozhodnutia aj na uznesenie o vznesení obvinenia za predpokladu neskoršieho oslobodenia spod obžaloby, skúmanie zavinenia má rovnaké opodstatnenie a význam aj pri vznesení obvinenia. Základom pre vznesenie obvinenia bola skutočnosť že žalobkyňa sa mala dopustiť subvenčného podvodu, kedy úmyselne uviedla do omylu poskytovateľa štátnej pomoci a to pokiaľ sa týka vytvorenia pracovných miest, čím získala 2 milióny Sk. Musela si byť vedomá, že účelom poskytnutia štátnej pomoci bolo zvýšiť zamestnanosť v regióne. Napriek tejto vedomosti sa rozhodla formálne navyšovať počty zamestnancov spoločnosti A. - O.-H. s.r.o. kde bola konateľkou posúvaním zamestnankýň z iného svojho podniku N., ktorý sídlil v tej istej budove a zamestnankyne vykonávali presne tú istú činnosť. Zmluva o poskytnutí štátnej pomoci bola podpísaná 19.7.2001 za preukázaného
stavu 45 zamestnancov a už dňa 3.12.2002 pri kontrole bolo bezpečne preukázané, že spoločnosť prestala vykonávať svoju činnosť, pracovníci boli prepustení a strojné zariadenia neboli v prevádzke. Žalobkyňa mala preto podľa zmluvy čl. V. bod 5 vrátiť poskytnutý príspevok, čo neurobila. V tomto vidí žalovaná najväčšiu podstatu zavinenia trestného stíhania. Čo sa týka náhrady škody, zákon č. 58/1969 Zb. pojem náhrady škody priamo nedefinuje a jeho vymedzenie neobsahuje ani Občiansky zákonník. Podľa ustálených názorov právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov, skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného. Je vyjadriteľná v peniazoch a prejaví sa zmenšením majetku poškodeného. Žalovaná v žiadnom prípade nepreukázala existenciu škody, t.z. že nepredložila doklad preukazujúci vynaloženie prostriedkov na tieto účely. Nesúhlasí s navyšovaním hodnoty jedného úkonu na dvojnásobok, nakoľko uvedený postup nie je zdôvodnený a tiež nie je preukázaná účasť obhajcu na všetkých pojednávaniach. K účelnosti cestovných nákladov advokáta poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa má bydlisko v Spišskej Novej Vsi, kde bolo aj vedené trestné konanie a zvolila si advokáta, ktorý má sídlo v Poprade a preto nie je možné považovať za účelné uplatňovanie si náhrady za cestovné a stratu času, súvisiacu s cestovaním. Nárok na nemajetkovú ujmu je podľa zákona č. 58/1969 Zb. vylúčený. S odkazom na ust. § 20 citovaného zákona a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné nahradiť len skutočnú škodu a to, čo poškodenému ušlo. Ani extenzívnym výkladom daných ustanovení nie je možné dospieť k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vzťahu k negatívnym prejavom na zdraví žalobkyne, ktoré dáva do súvisu s trestným stíhaním má za to, že bežnú lekársku správu nie je možné považovať za dostatočný dôkaz, ktorý by bezpečne preukazoval škodu na zdraví. Príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušovaný, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalobkyňa príčinnú súvislosť nepreukázala. Z lekárskej správy zo dňa 8.2.2012, ktorú žalobkyňa predložila k žiadosti o predbežné prerokovanie vyplýva, že zhoršenie jej psychického stavu súviselo s pracovnými problémami a náhlym zrušením konfekčnej dielne a nie s trestným stíhaním, nakoľko k pozastaveniu činnosti spoločnosti došlo pred vykonanou kontrolou a ešte pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila od dátumu spísania žalobného návrhu. K omeškaniu dochádza až uplynutím doby, kedy sa malo plniť. Pri nárokoch na náhradu škody časť plnenia nie je ustanovený právnym predpisom, nie je ani dohodnutý a treba vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Výška škody ale súvisí od rozhodnutia ( posúdenia súdu ) preto sa žalobca nemôže dostať do omeškania dňom oznámenia o výsledku predbežného prerokovania. V prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je výška priznanej náhrady závislá od úvahy súdu, pričom rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter. Omeškanie žalovanej v tomto prípade nemohlo vzniknúť predtým, než vznikla samotná povinnosť poskytnúť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Omeškanie tak vzniká až po uplynutí lehoty na plnenie vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci samej. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je obdobný nárok ako náhrada nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 OZ. Možnosť priznania úroku z omeškania pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu. Preto navrhuje žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd rozsudkom tunajšieho súdu 10C/158/2013-109 zo dňa 16.10.2014 zaviazal žalovanú Slovenská republika zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR pôvodne označenú ako žalovaná v 3. rade zaplatiť žalobkyni sumu 4.220,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 28.2.2013 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 3. rade zamietol a aj voči žalovaným 1. a 2. rade, a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a aj žalovaná (v prvom rozsudku označená ako žalovaná v 3. rade ) . Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/965/2014-165 zo dňa 29.1.2016 zrušil rozsudok súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa označila ako účastníčku konania žalovanú Slovenskú republiku s tým, že ako subjekty oprávnené konať v jej mene označila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky i Generálnu prokuratúru. Štát ako ten istý subjekt môže mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát, súd sa musí v odôvodnení rozsudku vysporiadať s tým, ktorý orgán štátu považuje v tejto veci za orgán konajúci v mene štátu. Ďalej uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby v časti príslušenstva náhrady škody vo výške 4.220,11 eura a
náhrady nákladov spojených s jej uplatnením vo výške 381,81 eura tak, že žalovaná je povinná uvedené sumy zaplatiť s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 28.2.2013 do zaplatenia a vysporiadať sa dôsledne s námietkami a argumentáciou žalobkyne i žalovanej v priebehu prvostupňového i tohto odvolacieho konania. Súd uznesením 10C/158/2013-171 zo dňa 3.5.2016 pripustil zmenu žaloby.
Účastníci boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení v uznesení zo dňa 25.10.2013. Žalobkyňa sa z pojednávania ospravedlnila a žalovaná ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.
Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, z pripojeného spisu trestného spisu 3T 101/2003, zo žiadosti o prerokovanie nároku zo dňa 19.2.2013 obsahujúcu vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa, z príjmových pokladničných dokladov Advokátskej kancelárie JUDr. SIDOR, s.r.o., z výpisu z účtu, z odpovede na túto žiadosť zo strany žalovaného 1 právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 26.3.2012, z výpovede žalobkyne v tomto konaní ako účastníka konania, z prednesov právneho zástupcu žalobkyne i splnomocnených zástupcov žalovaných, zrušujúceho rozsudku odvolacieho súdu zistil tento skutkový a právny stav veci:
Žalobkyňa podľa výpisu z živnostenského registra získala oprávnenie na podnikanie dňa 1.3.1998, k ukončeniu podnikateľskej činnosti došlo k 28.4.2006 a časť prevádzok bolo zrušených dňom 7.12.2005. Podľa výpisu z obchodného registra, spoločnosť O.-O.-H., s.r.o. bola do obchodného registra zapísaná dňa 19.7.1999, žalobkyňa bola konateľkou od založenia spoločnosti do 14.3.2004 a spoločníkom spoločnosti od založenia do 19.2.2007.
Dňa 19.7.2001 bola uzavretá zmluva č. 10/2001 o poskytnutí štátnej pomoci pre rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti medzi poskytovateľom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Bratislava a príjmateľom A.-O.-H., s.r.o. Spišská Nová Ves, zastúpenou Mgr. G. H., konateľkou. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie štátnej pomoci na nákup technológie, podľa čl. IV. výška poskytnutej štátnej pomoci bola 2,0 mil. Sk s tým, že príjmateľ sa zaväzuje do 31.12.2001 vytvoriť nové pracovné miesta v počte 10. Termín začatia projektu bol 05/2001 a ukončenia 12/2001. Podľa čl. V. bodu 5., ak príjmateľ nebude po dobu minimálne 5 rokov od prijatia štátnej pomoci pokračovať v predmete činnosti je povinný poskytnutú štátnu pomoc vrátiť v plnej výške do štátneho rozpočtu. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Bratislava, odbor kontroly vykonalo finančnú kontrolu v čase od 16.12.2002 do 18.12.2002 vyúčtovania a použitia finančných prostriedkov a podľa správy o výsledku finančnej kontroly č. 94/2002 zistilo, že príjmateľ štátnej pomoci porušil zmluvné podmienky zmluvy o štátnej pomoci, kde v bode 1 č. IV. sa zaväzuje vytvoriť nové pracovné miesta v počte desať, čo deklaroval podpísanými pracovnými zmluvami, ktoré má kontrolná komisia k dispozícii, avšak tieto boli zrušené dohodami o ukončení pracovného pomeru.
Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ Spišská Nová Ves sp. zn. ČVS: A.-XX/XX-H.-XXXX zo dňa 12.3.2003 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1,4 Trestného zákona, pretože nezistená osoba konajúca za spoločnosť A.-O.-H. s.r.o. pri uzavieraní zmluvy o poskytnutí štátnej pomoci s poskytovateľom Ministerstvom vnútra a Regionálneho rozvoja SR Bratislava dňa 19.7.2001 uviedla do omylu poskytovateľa tejto pomoci a to v rozsahu splnenia podmienok zmluvy, čím neoprávnene získala zo štátneho rozpočtu sumu 2 mil. Sk.
Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ Spišská Nová Ves sp. zn. ČVS: A.-XX/XX-H.-XXXX zo dňa 9.5.2003 bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1,4 Trestného zákona, na základe oznámenia Ministerstva vnútra a Regionálneho rozvoja SR Bratislava, že pri uzavieraní zmluvy o poskytnutí štátnej pomoci úmyselne uviedla do omylu poskytovateľa tejto pomoci a to v rozsahu splnenia podmienok zmluvy, pokiaľ sa týka vytvorenia nových pracovných miest, čím neoprávnene získala plnenie zo štátneho rozpočtu vo výške 2 000 000,- Sk. Žalobkyňa podala proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúra Spišská Nová Ves sp. zn. XPv/XXX/XX-XX zo dňa 28.5.2003 zamietnutá.
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/101/03-513 zo dňa 16.12.2005 rozhodol tak, že obžalovanú uznal za vinnú, že ako konateľka a spoločnosti A. - O. H. s.r.o., Spišská Nová Ves, dňa 7.8.2001 pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí štátnej pomoci uviedla do omylu Ministerstvo výstavby a
regionálneho rozvoja SR v Bratislave v rozsahu splnenia podmienok o vytvorení 10 nových pracovných miest, čím neoprávnene získala zo štátneho rozpočtu príspevok štátne pomoci v zmysle uznesenia vlády SR č. 578/2000 vo výške 2,0 mil. Sk pre A. - O. - H. s.r.o. Spišská Nová Ves, a teda vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa zákona alebo iného právneho predpisu na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uviedla do omylu a spôsobila takým činom značnú škodu, čím spáchala trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1,4 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a zaplatiť Slovenskému štátu zastúpenému Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v Bratislave škodu vo výške 2,0 mil. Sk. V odôvodnení uviedol, že obžalovaná sa v zmluve zaviazala vytvoriť nové pracovné miesta v počte 10 do 31.12.2001 a napriek tomu došlo dňa 2.10.2002 k odpredaju obchodných podielov na O. s.r.o., čím došlo k ukončeniu pôvodnej činnosti spoločnosti, ktorej bola konateľka. Obžalovaná poskytnutý príspevok štátu nevrátila a stroje, ktoré boli zakúpené zo štátneho príspevku boli založené v prospech spoločnosti A. a.s. Prešov a odvezené mimo prevádzku spoločnosti. Tiež nedodržala ďalšiu podmienku viazanú na získanie príspevku - a to pokračovanie v predmete činnosti po dobu min. 5 rokov od prijatia štátnej pomoci.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6To/83/2006-556 zo dňa 10.1.2007 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci účinného v čase uzavretia zmluvy sa štátna pomoc na rozvoj okresov môže poskytnúť na obstaranie investičného majetku potrebného na začatie výroby novovzniknutým podnikateľom alebo na rozširovanie výroby. Do čl. IV. zmluvy bol nesystematicky zaradený bod 2, v ktorom je uvedený záväzok príjmateľa vytvoriť do 31.12.2001 nové pracovné miesta v počte 10. Zmenou zákona vykonanou pod č. 434/2001 účinnou od 31.10.2001 pribudol v § 6 ods. 9, v zmysle ktorého sa štátna pomoc na rozvoj regiónov môže poskytnúť aj na vytvorenie pracovných miest, ktoré sa týkajú činnosti s ktorými je investícia spojená, od 1.11.2001 začalo platiť ust. § 7b zákona o štátnej pomoci s názvom Štátna pomoc na podporu v nezamestnanosti. V čase uzavretia zmluvy ustanovenia § 6 ods. 9 a § 7b zákona o štátnej pomoci neboli platné.
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/101/03-632 zo dňa 26.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2011 rozhodol tak, že obžalovanú oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Spišskej Novej Vsi, podľa § 226 písm. a/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná. V odôvodnení konštatoval, že zmluva bola uzavretá na rozvoj okresov, v zmysle zák. č. 231/99 Z.z. účinného do 31.10.2001 na obstaranie investičného majetku, nebolo preto prvoradé vytvorenie pracovným miest, keďže to nemalo oporu v platnom zákone.
Listom zo dňa 19.2.2013 žalobkyňa požiadala žalovaného v 1. rade o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a svoj nárok oprela o ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a uplatnila si škodu z titulu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní 5 377,28 Eur a 100.000,- Eur náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný 1 jej oznámil, že žiadosť odstupuje listom zo dňa 26.3.2013 Generálnej prokuratúre SR z dôvodu príslušnosti.
V uvedenom trestnom konaní si zabezpečila obhajobu prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. SIDOR, s.r.o., ktorému zaplatila za poskytnutie právnych služieb sumu 5 377,28 Eur, ktorá bola vypočítaná v zmysle advokátskej tarify a zaplatená.
Žalobkyňa uviedla za viac ako 8 rokov, kedy toto konanie prebiehalo veľmi trpela. V apríli 2006 skončila s podnikaním, pre zlý psychický stav, kedy nemala síl ďalej pokračovať. Toto ovplyvnil aj odsudzujúci rozsudok v roku 2005, kedy sa nervovo zrútila. Odpykať si trest 2 roky v nejakom zariadení bolo pre ňu nepredstaviteľné. Bolo jej dané za vinu, že zneužila štátne peniaze. Dotácia mala byť na zakúpenie strojov pre šijaciu dielňu. Tieto peniaze dostala a použila do firmy. O výzve na vrátenie dotácií nevie, pretože v októbri 2002 bola odvolaná z funkcie konateľky a následne bola dlhodobo PN 4 až 5 mesiacov. Po skončení práceneschopnosti začala pripravovať nové pracovisko, zakúpila stroje a začala šiť odevy, fungovala od mája 2003, v tom čase bolo vznesené proti nej obvinenie a fungovala do apríla 2006. Obvinenie sa týkalo predošlej firmy, do novej firmy dotácie nedostala. Peniaze získali zákonnou cestou, dotácia bola poskytnutá v súlade so zákonom, čo potvrdil aj úrad pre štátnu pomoc a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Po roku 2006 si hľadala prácu, čo sa jej nedarilo, lebo mala nálepku podvodníčka. Približne v januári 2007 získala cez agentúru miesto opatrovateľky detí v Anglicku, kde bola menej ako 3 mesiace, podmienky tam boli hrozné, preto odišla.
Od apríla 2007 do decembra 2009 pracovala v Írsku, starala sa o domácnosť starých ľudí. V júli 2010 sa vrátila, prihlásila sa na úrade práce a ďalej si hľadala prácu. Opäť neuspela, tiež bol brzdou aj vek aj celá ekonomická situácia. Trestné stíhanie stále nebolo ukončené, stále pociťovala veľkú hanbu, preto nenavštevovala podnikateľov. V novembri 2010 absolvovala pohovor s anglickou agentúrou, ktorí poskytujú opateru pre starších ľudí, pohovor bol úspešný, vo februári 2011 začala pracovať a s prestávkou tam pracovala do 10.4.2014. Skončila vysokú školu - vychovávateľa pre dospelých, špecializácia sociálna práca na Filozofickej fakulte Prešov - UPJŠ Prešov, preto tieto práce boli pre ňu ponižujúce. Po vznesení obvinenia bola v strašnom psychickom stave, život sa jej obrátil naruby. Podnikala s bývalým manželom, boli známa dvojica. Tvrdo pracovala na tom, aby dosiahla spoločenské postavenie. Od obvinenia sa zmenila, prestala komunikovať s ľuďmi, bola depresívna. V septembri 2003 navštívila psychiatra. V takomto stave sa nemohla sústrediť na prácu, práca bola náročná, mala 10 zamestnankýň. Prípad bol medializovaný, takže firma nemohla ísť hore, boli všelijaké reči, ohovárania, figurovalo tam meno D., ktorý bol brat vtedajšieho predsedu SNR. Hospodárske výsledky vo firme boli veľmi zlé, to bol dôvod, prečo prestala podnikať. Žiadala podporu z úradu práce, úrad práce jej nevyšiel v ústrety, žiadala dotácia na úhradu mzdových nákladov pre novoprijaté pracovníčky, pretože znovu začala podnikať v oblasti šitia, nebolo jej vyhovené. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že je potrebné postupovať podľa zák. č. 58/1969 Zb. a aj č. 514/2003 Z.z., a zastupovať v tomto konaní Slovenskú republiku má Ministerstvo vnútra SR. Domáhali sa, aby prokurátor preskúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa, dostal odpoveď, že všetko je v poriadku. Súd konal neefektívne. Bolo množstvo hlavných pojednávaní, odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený v decembri 2005 a od roku 2005 súdy nekonali. Pojednávanie na odvolacom súde bolo 10.1.2007. Písomné vyhotovenie rozsudku sa vyhotovovalo viac ako 7 mesiacov. Od pojednávania na KS 1.1.2007 bolo pojednávanie na súde 1. stupňa o 9 mesiacov, to bolo v roku 2007. Za 24 mesiacov sa v podstate nekonalo, ďalšie pojednávanie bolo až v októbri 2009. Potom sa zase nekonalo 24 mesiacov a ďalšie pojednávanie bolo až v septembri 2011. Zvýšenie tarifnej odmeny advokáta bolo možné z dôvodov náročnosti veci, najmä z hľadiska odborného a časového. Náklady na predbežné prerokovanie nároku nie sú súčasťou trov konania, to je pravda, ale sú príslušenstvom žalovanej pohľadávky, čo má oporu v ust. § 121 ods. 3 OZ.
Splnomocnení zástupcovia žalovanej pôvodne označení v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania. poukázali na svoje písomné vydrenie a navrhli žalobu voči ním zamietnúť. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej (pôvodne v 3. rade) uviedla, že žalobkyňa si doteraz neuplatňovala nároky z nesprávneho úradného postupu v podobe trestného stíhania, ktoré malo trvať 8 rokov, tento nárok nebol predbežne prerokovaný. Aj trestné stíhanie sa odvíjalo od vznesenia obvinenia, nie je to možné takýmto spôsobom kúskovať. Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobkyni, nie je nezákonné rozhodnutie, v zmysle zákona č. 58/1969, nakoľko toto rozhodnutie nespĺňa podmienky stanovené zákonom. Známa je judikatúra, v zmysle ktorej je možné aj uznesenie o vznesení obvinenia vydané v konaní, ktoré neskončilo odsudzujúcim rozsudkom považovať za nezákonné rozhodnutie, avšak nie je tomu v každom prípade, je vždy potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. Trestné stíhanie žalobkyne začalo na podnet štátneho orgánu, teda trestným oznámením a až po prešetrení ďalších skutočností bolo jej vznesené obvinenie, pričom v štádiu vznesenia obvinenia sa prešetrovalo poskytnutie štátnej pomoci spoločnosti, ktorá už evidentne nevykonávala činnosť, na ktorú sa pri poskytovaní pomoci zaviazala. Aj v keď rozsudku, ktorým bola žalobkyňa oslobodená, bolo skonštatované, že neboli naplnené znaky trestného činu, pre ktorý bolo obvinenie vznesené, neznamená to skutočnosť, že by v čase vydania uznesenia neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Čo sa týka náhrady škody, uplatnenie trov nespochybňujú, je právo žalobkyne zvoliť si obhajcu v trestnom konaní, avšak ak náklady vynaložené na takúto obhajobu majú predstavovať škodu, ktorú by žalovaná mala nahradiť, musí ísť iba o náklady účelne vynaložené a preukázané. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, zákon č. 58/69 Zb. takúto možnosť nepripúšťa. Nie je ani dôvodné poukazovať na medzinárodné dohovory, keďže napr. európsky dohovor o ľudských právach hovorí len o náhrade nemajetkovej ujmy v prípade obmedzenia osobnej slobody, pričom v prípade žalobkyne k takémuto obmedzeniu nedošlo. Skutočnosť, že neskoršia právna úprava priznáva možnosť náhrady nemajetkovej ujmy aj v takýchto prípadoch, nezakladá právo žalobkyne domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko táto vec je posudzovaná podľa predchádzajúceho zákona a nemôže sa jednať ani o prípadnú nepravú retroaktivitu, nakoľko táto je vylúčená prechodnými ustanoveniami zákona
č. 514/2003, v zmysle ktorého rozhodnutia, ktoré boli vydané pred účinnosťou zákona sa posudzujú podľa predchádzajúcej právnej úpravy.
Podľa čl. 46 ods. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa čI. 50 ods. 3 obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobkyňou tvrdenej škode malo dôjsť nezákonným rozhodnutím pred 1. júlom 2004, je potrebné vec posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za rozhodnutie orgánu štátu majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
Podľa § 1 zák. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa ods. 2, ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.
Podľa § 9 zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/101/03-513 zo dňa 16.12.2005 rozhodol tak, že obžalovanú uznal za vinnú a následne po jej odvolaní a zrušení rozsudku odvolacím súdom, žalovanú oslobodil spod obžaloby. V zmysle uvedeného ako aj cit. § 9 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, s ktorým súd pokračoval v konaní.
Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal touto námietkou.
Podľa § 22 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ Spišská Nová Ves zo dňa 9.5.2003 bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne. Proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobkyňa podala sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 28.5.2003 zamietnutá. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 16.12.2005 obžalovanú uznal za vinnú, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil uznesením zo dňa 10.1.2007. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 26.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2011 obžalovanú oslobodil spod obžaloby.
Žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy na Ministerstvo vnútra SR Bratislava listom zo dňa 19.2.2013 a dňa 7.10.2013 podala žalobu na súd. Následne žiadosť bola odstúpená Generálnej prokuratúre SR a Ministerstvu spravodlivosti SR. V čase rozhodovania súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalobkyňa si splnila povinnosť, pričom súd nemal preukázané, aby jej nárok na náhradu škody bol alebo jej časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený. Žalobu podala v trojročnej premlčacej lehote odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bola oslobodená spod obžaloby a preto nárok nie je premlčaný.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Podľa ustálenej súdnej praxe, zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, keďže predpoklad o spáchaní trestného činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nebol potvrdený. Preto ten, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, resp. bol oslobodený spod obžaloby, ak spĺňa ďalšie zákonné predpoklady, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo na názore že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo ma aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím organu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonmi, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby.
Žalobkyňa v konaní preukázala, že v súvislosti s trestným stíhaním jej vznikli trovy obhajoby, ktoré právnemu zástupcovi v trestnom konaní uhradila. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je čiastočne dôvodný. Súd sa v prvom rade zaoberal nárokom žalobkyne na náhradu škody, predstavujúcu zaplatené trovy právneho zastúpenia svojmu obhajcovi v trestnom konaní. Základ tohto nároku žalobcu súd považuje za daný a teda, čo do základu oprávnený. Už Ústava SR zaručuje právo obvineného zastupovať sa pred orgánmi činnými v trestnom konaní samému alebo prostredníctvom obhajcu. Žalobkyňa si v trestnom konaní zvolila obhajcu napriek tomu, že nešlo o prípad nutnej obhajoby, mala na to právo a vynaložila finančné prostriedky ako fyzická osoba, za účelom odstrániť nežiaduce právne následky rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Pokiaľ by nebolo začaté trestné stíhanie, ani by neprebiehalo, finančné prostriedky na obhajcu by nebolo potrebné vynaložiť. Žalobkyňa teda preukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní o začatí trestného stíhania. Súd preskúmal dôkazy žalobcu predložené v súvislosti s preukazovaním výšky škody. V prvom rade súd konštatuje, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala a to príjmovými dokladmi a výpisom z účtu, že skutočne uhrádzala po čiastkach zálohy za právnu pomoc v celkovej výške 4.377,28 Eur tak, ako je to uvedené vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia zo dňa 19.2.2013. Trovy právneho zastúpenia vyčíslila nasledovne: 25.06.03 prevzatie obhajoby 2.562,- Sk 15.07.03 nazretie do vyšetrovacieho spisu(2x2.562,-Sk) 5.124,-Sk 04.08.03 oboznámenie s výsledkami vyšetrovania 2.562,-Sk 19.08.03 podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa 2.562,-Sk 30.09.03 Okresný úrad práce - dožiadanie 2.562,-Sk 10.12.03 pojednávanie - účasť nad 2 hod. 5.124,-Sk 11.02.04 pojednávanie - účasť nad 2 hod. 5.124,-Sk 09.03.04 pojednávanie - účasť nad 2 hod. 5.124,-Sk 14.04.04 pojednávanie - účasť nad 2 hod. 5.124,-Sk 18.05.04 pojednávanie - účasť nad 2 hod. 5.124,-Sk 18.01.05 pojednávanie - účasť 3.752,-Sk 22.02.05 pojednávanie - účasť 3.752,-Sk 23.02.05 pojednávanie - účasť 3.752,-Sk 23.02.05 pojednávanie - účasť 3.752,-Sk 16.12.05 pojednávanie - účasť 3.752,-Sk porada s klientom 3x2.562,-Sk 7.686,- Sk odvolanie 11.256,-Sk nazretie do trestného spisu 3.752,- Sk 08.01.07 doplnenie odvolania 3.752,- Sk 09.01.07 porada s klientom 3.752,-Sk 10.01.07 odvolacie pojednávanie-účasť 3.752,-Sk 18.09.07 hlavné pojednávanie 3.752,- Sk priebežný súčet odmeny v Sk 97.454,- Sk
prepočet na menu EUR 3.234,88 Eur 13.10.09 hlavné pojednávanie 124,54 Eur 07.09.11 hlavné pojednávanie 124,54 Eur 26.10.11 hlavné pojednávanie 124,54 Eur odmena spolu 3.608,50 Eur Výdavky: za obdobie od 25.6.2003 do 16.12.2005 cestovné PP-SNV-PP 10 x ( 60 km x 6,20 Sk) 3.720,- Sk náhrada za stratu času 5 x (4 x 567,-Sk) + 5 x (4 x 250,- Sk) 16.340,- Sk režijný paušál 10x136.- Sk. 5x150.- Sk 2.110.- Sk priebežný súčet v Sk 22.170,- Sk prepočet na menu Eur 735,91 Eur za obdobie od 12.7.2006 do 10.1.2007 cestovné PP-KE-PP 2x(240 km x 11,24 Sk) 5.395,- Sk náhrada za stratu času (8x297,- Sk) 2.376,- Sk režijný paušál (1x164,- + 2x178.-) 538.- Sk priebežný súčet v Sk 8.309,-Sk prepočet na menu Eur 275,81 Eur za obdobie od 18.9.2007 do 26.10.2011 cestovné PP-SNV-PP 4x(60 km x 0,35 Eur) 84,- Eur náhrada straty času 4x(4xl 2,35 Eur) 197,60 Eur režijný paušál (4x7.41 Eur) 29,64 Eur priebežný súčet v Eur 311,24 Eur Výdavky spolu: 1.322,96 Eur 19% DPH za úkony v roku 2005 (základ dane 18.760,- Sk) = 3.564,- Sk 118,30 Eur 19% DPH za úkony v roku 2006 do 10.1.2007 (základ dane 26.264,- Sk)= 4.990,- Sk 165,64 Eur 20% DPH za úkony od 18.9.2007 do 26.10.2011 (základ dane 809.40 Eur) 161.886 Eur DPH spolu 445,82 Eur Odmena a výdavky spolu vrátane DPH 5.377,28 Eur
Súd preskúmal nahliadnutím do trestného spisu, či skutočne tieto úkony vykonané boli a či boli účelne na vykonanie obhajoby so všetkou odbornou starostlivosťou. Odmena advokáta v trestnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 163/2002 Z.z. účinnej do 1.1.2005 je jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov, Výpočtový základ pre rok 2003 je vo výške 12.811,- Sk (425,25 Eur), 1/5 VZ - 85,04 Eur (2.562,-Sk) Odmena advokáta v trestnom konaní podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č.655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005 je jedna osmina výpočtového základu, Výpočtový základ pre rok 2005 je vo výške 15008 Sk (498,17 Eur), 1/8 VZ - (1876 Sk) 62,27 Eur. Advokát si za úkony
- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2005, 23.2.2005, 16.12.2005
- nazretie do trestného spisu 5.1.2007
- doplnenie odvolania 8.1.2007
- účasť na odvolacom pojednávaní 10.1.2007
- hlavné pojednávanie 18.9.2007, 13.10.2009, 7.9.2011, 26.10.2011 účtuje dvojnásobok úkonu spolu 2 x 1.876,-Sk=3.752,-Sk (124,54 Eur) Podľa § 13 advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej služby ide o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka. Neboli preukázané úkony: 15.07.2003 nazretie do vyšetrovacieho spisu (2x2.562,-Sk) 5.124,- Sk 10.12.2003 pojednávanie -účasť nad 2 hod. - pojednávanie bolo preročené čl. 408 5.124,-Sk 22.02.2005 pojednávanie účasť - pojednávanie na uvedený deň nebolo vytýčené 3.752,- Sk 23.2.2005 pojednávanie účasť - úkon je 2 x vyúčtovaný 3.752,- Sk
12.07.06 uplatnená suma 11 256,- Sk, ak by bol uplatnený trojnásobok, mala byť správna výška byť 3 x 1.876,-Sk, t.j. 5.628,-Sk, súd však priznáva dvojnásobok, nakoľko podané odvolanie nepovažuje za mimoriadne ťažké, časové náročné a vyžadujúce znalosť cudzieho práva a preto sumu 7 504,- Sk nepriznáva. Za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2009, 7.9.2011a 26.10.2011 bola výška úkonu v základnej sadzbe vo výške 62,27 Eur, vzhľadom na zmenu zákonu zvýšenie na dvojnásobok nebolo možné, pri troch úkonoch súd odpočítal sumu 186,81 Eur a DPH vo výške 37,36 Eur spolu 224,17 Eur. Na základe uvedeného súd nepriznal sumu 25.256,- Sk, 19%DPH zo sumy 15.008,- Sk t.j. 2.851,52 Sk, spolu sumu 28.107,52 Sk/933 Eur, po odpočte tejto sumy od uplatnenej sumy vo výške 5.377,28 Eur, ďalej odpočítal sumu 224,17 Eur a priznal titulom náhrady škody sumu 4.220,11 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. vo výške 5,5 % ročne z priznanej sumy, pričom začiatok omeškania datoval dňom 28.2.2013. Žalobca požiadal o prerokovanie nároku svojim listom, ktorý bol doručený dňa 25.2.2013. Súd k tomuto dátumu prirátal tri dni lehotu na plnenie.
Druhým nárokom žalobcu bola náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 73.380,- Eur, ktorú si uplatnila podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Tento nárok žalobcovi nie je možné priznať z dôvodov, že Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd hovorí o práve na odškodnenie pre každého, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami článku 5. Žalobkyňa nebola zadržaná, ani zatknutá, nebola stíhaná väzobne a preto nie je možná bez ďalšieho predpisu aplikácia Dohovoru na tento prípad, v súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy.
Zákon č. 58/1969 Zb. nepozná ustanovenie o náhrade nemajetkovej ujmy, právo na jej náhradu zaviedol až zákon č. 514/2003 Z.z. vo svojom § 17, ktorý však nadobudol účinnosť až 1.7.2004 a na tento prípad sa nevzťahuje. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 26.5.2014 adresovanom Ministerstvu vnútra SR uviedla, že ak sa žalovaný odvoláva na rozhodnutia, v ktorých súdy posudzovali náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k nárokom podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak takýto nárok nie je predmetom tohto konania.
V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v konaní. Súd mal preukázané, že v trestnom konaní žalobkyňa nenamietala prieťahy v konaní, prieťahy ani konštatované neboli. Súd poukazuje na čl. 48 ods. ústavy SR, podľa ktorého porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v konaní. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu nečinnosti resp. prieťahov pri rozhodovaní takže nemôže táto skutočnosť byť jedným z dôvodov priznania nemajetkovej ujmy.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne, týkajúcu sa náhrady nemajetkovej ujmy zamietol.
Tretím nárokom boli náklady na predbežné prerokovanie návrhu, ktoré si žalobkyňa uplatnila podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady súvisiace s predbežným prerokovaním nároku vo výške 476,88 Eur, po pripustení zmeny žaloby vo výške 381,81 Eur.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že rozporuje dátum od ktorého žalobkyňa požaduje náhradu úrokov z omeškania, nakoľko v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej priznanie náhrady závisí na rozhodnutí súdu, pričom toto rozhodnutie má konštitutívny charakter. Teda žalovaná sa nemohla dostať do omeškania skôr ako o povinnosti nahradiť škodu rozhodol príslušný súd. Rozporuje tiež žalobkyňou uplatnenú náhradu škody vo vzťahu k vyčísleným úkonom podľa dvojnásobku tarifnej odmeny. Zotrváva na svojich vyjadreniach, že pri týchto úkonoch nebola preukázaná náročnosť veci tak ako to vyžaduje príslušné ustanovenie vyhlášky. Trestné stíhanie sa viedlo na území SR v slovenskom jazyku, nebolo tam väčšie množstvo účastníkov konania a nejednalo sa ani o prípad mimoriadnej časovej náročnosti. Vo vzťahu k uplatneným nákladom súvisiacich s predbežným prerokovaním žalovaná poukazuje na to, že predbežné prerokovanie nároku je formálnym predsúdnym štádiom, v ktorom sa nevyžaduje v nijakom prípade zastúpenie právnym zástupcom. V tejto súvislosti poukazuje, že do zákona č. 514/2003 Z.z. § 18 ods. 3, predbežné prerokovanie nároku bola pretavená len dovtedajšia súdna prax, v zmysle
ktorej súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 121 ods. 3) Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením.
Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatňovať v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. Z uvedeného je zrejmé, že ide o náklady spojené s vymáhaním príslušenstva pohľadávky a nie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku. Súd na základe uvedeného aj v tejto časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Aj keď mala žalobkyňa v tomto konaní úspech len v pomerne menšej časti v porovnaní s úspechom žalovanej (súd nepriznal náklady predbežného prerokovania návrhu a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 73 380,- Eur), súd má za to, že spravodlivé rozhodnutie o trovách konania je také, aby si každý z účastníkov svoje trovy znášal sám. Preto súd využil pri rozhodovaní o trovách toto ustanovenie, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, t.j. ani žalovanej, ktorá vo vzťahu k celkovej uplatnenej sume mala pomerne väčší úspech v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.