Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/256/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu V.. Z. Y., T. XX.XX.XXXX, H. C. Y.M. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátskou kanceláriou so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému AGRAR, s.r.o., so sídlom Jablonov nad Turňou 15, 049 43 Jablonov nad Turňou, IČO: 36 210 803, právne zastúpený N.. I. D., advokátkou, so sídlom Č. S. XX, D. M., o zaplatenie 150,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania v sume 12,55 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 36,71 Eur z titulu trov právneho zastúpenia žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 150,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 24.06.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Žalobca poukázal na to, že je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území G. N., na základe kúpnej zmluvy, ktorou okrem vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. G. N. nadobudol aj právo vymáhať pohľadávky súvisiace s neuhradeným nájomným za užívanie týchto pozemkov.

Nakoľko žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území Silická Jablonica, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bez akejkoľvek zmluvy, žalobca vyzval žalovaného (Výzvou zo dňa 13.06.2014) na uzavretie nájomnej zmluvy, predmetom ktorej by bol prenájom už žalovaným užívanej poľnohospodárskej pôdy, za stanovenú výšku nájmu 50,00 Eur ročne. Žalobca taktiež požiadal žalovaného o vydanie náhradných pozemkov v prípade, ak by žalovaný nemal záujem uzavrieť s ním nájomnú zmluvu, a to z dôvodu, že žalobca má záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť. Upomienkou zo dňa 13.06.2014 vyzval žalobca žalovaného, aby v lehote do 10 dní od doručenia upomienky uhradil celkovú sumu 150,00 Eur (50,00 Eur /za rok) za 3 roky užívania poľnohospodárskych pozemkov. Žalovaný do dátumu podania žaloby na súd dlžnú sumu neuhradil.

Podľa ustanovenia § 2 ods. l zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku môže iná osoba ako je vlastník užívať pozemok len na základe zmluvy s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav, na základe zmluvy s touto osobou.

Podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ustanovením § 12 ods. 4 ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody.

Žalobca mal za to, že žalovaný užívaním pozemkov koná v rozpore so zákonom. V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodnému obohateniu teda zodpovedá trojročné „nájomné" splatné k 23.06.2014 v uplatňovanom rozsahu.

Právo na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému, vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo popri plnení tiež na úroky z omeškania. V zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v prípade odporcu predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 5,15%.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. -12 zo dňa 24.10.2014, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu v zákonnom stanovenej lehote žalovaný dňa 28. 11. 2014 podal odpor, v ktorom uviedol, že predmetný platobný rozkaz je neodôvodnený a neopodstatnený. Žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností Rozhodnutím okresného úradu zo dňa 07.05.2014. Žalovaný akceptoval vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam na W.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX D. Y.. Ú.. G. N.. Úhrada za nájom predmetných pozemkov (alikvótna čiastka za rok 2014) mu bola riadne uhradená k dátumu splatnosti v zmysle platných ustanovení nájomnej zmluvy, uzavretej s právnymi predchodcami žalobcu. Žalovaný však nerozumel z akého právneho titulu, žiadal žalobca nájomné za tri roky spätne. Navyše zo žalobného návrhu nebolo zrejmé, o ktoré tri roky malo ísť. V tomto smere považoval žalobný návrh za neurčitý a nejasný. Pokiaľ mal žalobca na mysli tri kalendárne roky pred podaním žalobného návrhu, teda rok 2013, 2012 a 2011, tak na vymáhanie takéhoto nároku, nebol žalobca aktívne legitimovaným subjektom. Žalobca síce spomínal akési právo vymáhať pohľadávky, ktoré má byť zakotvené v kúpnej zmluve, avšak ani žalovanému ani súdu nebolo žiadne postúpenie pohľadávok k dnešnému dňu preukázané. Navyše právny predchodcovia žalobcu nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve N.. I. M., notára so sídlom v Revúcej sp. zn. , po poručiteľke N. M. rod. Z. zo dňa 24. júna 2013. Akékoľvek práva, ktoré aj prípadne preniesli na svojho právneho nástupcu, nemohli predchádzať dátumu právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Ako dôkaz žalovaný priložil Osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 24. 6. 2014. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že s právnou predchodkyňou žalobcu pani I. Y. dňa 17. 09. 2013 uzatvorila Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov v zmysle § 1 a § 7 a nasl. zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku ako aj § 663 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Predmetný nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú a taktiež si v ňom zmluvné strany dojednali predkupné právo, ktoré nadobúdacím titulom žalobcu nebolo rešpektované. Pani Y. bolo nájomné poukázané poštovou poukážkou, tá ju však vrátila na adresu žalovaného bez preplatenia. Samozrejme ak prípadný postupcovia oznámia, že došlo k postúpeniu pohľadávok, prípadne sa žalobca preukáže platnou zmluvou o postúpení pohľadávok, aj fin. prostriedky, ktoré právna predchodkyňa žalobcu odmietla prevziať vo výške 8,98 Eur, budú poukázané žalobcovi.

Žalovaný v odpore poukázal aj na ustanovenie § 8 ods. 1 prvá veta zák. č. 504/2003 Z z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku, podľa ktorého, ,,pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov“ a následne na ustanovenie § 12 ods. 2 citovaného zákona ,,ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8; ak sa nedohodne inak“.

Podľa čl. VII. Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 17.09.2013 sa zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvárala na dobu neurčitú. Ukončenie nájomného vzťahu je možné uskutočniť vzájomnou písomnou dohodou zmluvných strán, alebo výpoveďou niektorej zo zmluvných strán po

uplynutí päťročnej výpovednej lehoty, vždy k 1. novembru bežného roka, ako dôkaz žalovaný doložil súdu Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 17.09.2013. Obdobne bola zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov preukázateľne doručovaná aj druhému právnemu predchodcovi žalobcu V.. I. U. a na tento úkon žalovaný Ing. Turek nereagoval žiadnym spôsobom ani nevyzval užívateľa na vrátenie tohto pozemku.

Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003 z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona, ako dôkaz žalovaný priložil podací hárok.

Do dedičského konania po nebohej N. M.Á. boli sporné pozemky v správe Poľnohospodárskeho pôdneho fondu na základe Rozhodnutia sk R V ROEP-232/2004-2, žalovaný za celý čas užívania týchto pozemkov, platil správcovi nájomné. Podľa § 680 ods. 2 a 3 zák. č. 40/1964 Zb. kde Občiansky zákonník hovorí, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Žalovaný, po oboznámení sa s výzvami na úhradu nájomného od žalobcu, riadne prešetril nárok žalobcu a vie dostupnými dôkaznými prostriedkami preukázať, že nárok žalobcu ku dňu podania žalobného návrhu bol nedôvodný v celom rozsahu.

V zmysle uvedených skutočností, žiadal žalovaný zrušiť platobný rozkaz, nariadiť vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania.

Žalobca sa v písomnom podaní, ktoré bolo Okresnému súdu Rožňava doručené dňa 16.03.2015 ako ,,Vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu“ uviedol, že odpor považuje v plnej miere za irelevantný a len účelový, z dôvodu vyhnúť sa požadovanému plneniu zo strany žalobcu, a to z dôvodov, že žalovaný spochybňoval právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za tri roky spätne (2011 až 2013) od podania žaloby z dôvodu, že žalobca je vlastníkom pozemkov, ktoré bez akéhokolvek právneho dôvodu obhospodaruje žalovaný až od 07.05.2014, čím podľa jeho názoru nie je aktívne legitimovaným subjektom. Táto námietka žalovaného je však neopodstatnená, nakoľko žalobca odkúpil spolu s pozemkami aj pohľadávku plynúcu z povinnosti platiť nájomné, ktorú si však žalovaný neplnil ani voči predchádzajúcim vlastníkom, ním obhospodarovanej pôdy. V zmysle ustanovenia § 579 Občianskeho zákonníka, predsa práva a povinnosti zo záväzkových právnych vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa zásadne nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov, preto vyjadrenie žalovaného, že predmetné pozemky právny predchodcovia žalobcu nadobudli až na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 24. 06. 2013, v dôsledku čoho akékoľvek práva navrhovateľa nemôžu predchádzať tomuto rozhodnutiu sú irelevantné.

Ďalším dôvodom, na ktorý žalobca poukázal je skutočnosť, že s právnou predchodkyňou žalobcu uzatvoril Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov dňa 17. 09. 2013, v ktorej bolo okrem iného zakotvené v jeho prospech predkupné právo, ktoré nemalo byť rešpektované nakoľko tieto pozemky nadobudol žalobca. Podľa platnej právnej úpravy v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka existujú výnimky z predkupného práva, ak ide o prevod podielu blízkej osobe (§ 116, 117). Z uvedeného dôvodu nebolo zrejmé, čo nemalo byť podľa mimochodom neplatnej zmluvy rešpektované. Totižto nájomná zmluva, na ktorú sa žalovaný odvolával nespĺňala zákonom požadované náležitosti, v dôsledku čoho je neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa žalobcu zmluva, na ktorú sa žalovaný odvolával, neobsahuje základné zákonné náležitosti, ako je predmet zmluvy, parcely s parcelnými číslami, označenie stanoveného druhu pozemku a jeho výmeru, určenie v akom registri sú vedené, na akom čísle LV. Zmluva ďalej neobsahovala ani len jednoznačnú výšku nájomného a nie je vôbec podpísaná prenajímateľom. Z uvedeného dôvodu nám nie je zrejmé na akú Nájomnú zmluvu žalovaný poukázal a dokonca na základe čoho obviňuje žalobcu resp. jeho právneho predchodcu z jej nerešpektovania. Pričom sám žalovaný nerešpektoval vlastnícke práva

žalobcu, ako aj jeho právnych predchodcov a užíva bez akéhoľvek právneho dôvodu jeho majetok bez toho, aby za jeho užívanie zaplatil žalobcom požadovanú cenu obvyklú t. j. 50,00 Eur za ha.

Keďže žalovaný preukázateľne užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu pozemky vo vlastníctve žalobcu, za ktoré navyše neuhrádza nájomné bezdôvodne sa tým obohacuje na úkor žalobcu a preto navrhoval, aby Okresný súd v Rožňave po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v ktorom by žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému 150,00 Eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 24.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré budú vyčíslené v rozsudku v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu a to z dôvodov v ňom uvedených, ako aj z dôvodov uvedených vo vyjadrení k odporu. Žiadal, aby súd vyhovel podanému návrhu žalobcu a žalovaného zaviazal nahradiť požadovanú sumu a trov tohto konania. Na základe osvedčenia o dedičstve nadobudla predmetné pozemky do vlastníctva jeho mama a to uvedeným osvedčením zo dňa 24. júna 2013. Následne hoci nebol vlastníkom začal pátrať po skutočnom užívateľovi pozemkov a zistil, že sa jedná o spoločnosť Agrar s. r. o. Zistil to od Slovenského pozemkového fondu. Osobne žalovaného niekoľkokrát navštívil a vyzýval ho k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalovaný subjekt pripravil nájomnú zmluvu, ktorú následne podpísal. Pred podaním žaloby zistil, že nájomná zmluva trpí vadami a to najmä vo vymedzení predmetu nájmu, kde chýbajú čísla parciel a podiely. Rovnako vytýkal spôsob určenia výšky nájomného a to najmä jeho určenia v naturálnej forme. Žalovaný si neplnil svoje záväzky už v období predtým, keď sa stal vlastníkom. Potom ako mu oznámil že došlo k zmene vlastníka sa ústne dohodli, že ak sa nedohodnú na výške nájomného môže žalobca užívať náhradné pozemky. Následne žalobcovi žalovaní povedali, že mu platiť nič nebudú. Nebolo mu uhradené ani nájomné z podpísanej nájomnej zmluvy. Zo strany žalovaného nebola ochota ani sa dohodnúť a ani plniť túto zmluvu. Žalobca zisťoval skutočnosti o žalovanom aj na obecnom úrade, kde mu uviedli, že ako subjekt si neplní ani ďalšie svoje povinnosti a neplatí ani daň z nehnuteľností. Žalobca žiadal rozšíriť žalobu o úhradu vo výške 50,00 Eur ročne a to za roky 2011-2015, teda upravil petit žalobného návrhu na výšku 250,- Eur s príslušenstvom. Súd na pojednávaní uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu a to jeho rozšírenie.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom odpore a to v plnom rozsahu. Žalobca je právnym nástupcom predošlých prenajímateľov predmetných nehnuteľností. Disponuje riadnym nájomným vzťahom so Slovenským pozemkovým fondom a aj právnymi predchodcami žalobcu a to V.. U. a pani Y.. Uzavretý nájomný vzťah s právnymi predchodcami naďalej trvá a bola uzavretá aj nájomná zmluva. Spoločnosť Agrar, s. r. o. funguje asi 14 rokov a 2 mesiace. Žalobca je sám podnikateľ a dobre vie, že ak nie sú zaplatené dane a odvody dávno by ich spoločnosť skrachovala. Nájomné spoločnosťou bolo vyplácané Slovenskému pozemkového fondu, od ktorého si mohol žalobca spätne vymáhať požadovanú sumu. Po obdŕžaní dokumentu o dedičstve bola so žalobcom podpísaná nájomná zmluva a to nie len s predchodcami právnych zástupcov žalobcu. Nájomné bolo vždy uhrádzané včas aj keď s menším oneskorením. Dňa 13.06.2014 žalovaný prevzal výzvu na uzatvorenie novej zmluvy, respektíve výzvu k vydaniu náhradných pozemkov a dňa 30.06.2014 odpísal žalobcovi na jeho list a riadne ho poučil akým spôsobom si má uplatniť vydanie náhradných pozemkov, odvtedy tento zmluvu nepodpísal a viackrát nežiadal o vydanie náhradných pozemkov. Poukázal na to, že nie je možné posudzovať ustanovenie kúpnej zmluvy ako splnomocnenie žalobcu. Právni predchodcovia žalobcu nemohli na žalobcu preniesť viac práv ako sami mali. Upozornil na nadobudnutie vlastníckeho práva, na Osvedčenie o dedičstve ku dňu 24.06.2013, na to že akékoľvek práva spadajúce pred tento dátum nie je možné preniesť na žalobcu. Trval na všetkých uvedených skutočnostiach a žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k úhrade trov tohto konania.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - žalobným návrhom, rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, výzvou na uzatvorenie nájomnej zmluvy, upomienkou, s odporom žalovaného, šekovou poukážkou, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, osvedčením o dedičstve, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, kúpnou zmluvou, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poštovými poukážkami, poštovou knihou, dokumentmi Slovenského pozemkového fondu.

Z osvedčenia o dedičstve zn. , vedeného pred notárom JUDr. Miroslavom Režňákom zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že po poručiteľke N. M. M.. Z., Y. zomrela dňa XX.XX.XXXX a ktorá nezanechala závet, dedilo celkovo 7 dedičom, pričom všetci dedičia vyhlásili, že neodmietajú dedičstvo a že sú spôsobili dediť a započítanie na dedičské podiely neprichádza do úvahy. Na základe údajov a listinných dôkazov bol zostavený súpis aktív, medzi ktoré patrila aj predmetná pôda a to konkrétne poľnohospodárska pôda v .k.ú. G. N. s listami vlastníctva (ďalej len ,,W.) W. Č..XXX, W. Č.. XXX, W. Č..XXX, W. Č..XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX, W.. Č.. XXX, W. Č.. XXX Z. W. Č.. XXX, pričom predmetnú pôdu tvorí orná pôda vo výmere 13842 m2 po 0,29 Eur za 1 m2 za cenu 4.014,18 Eur, trvalý trávny porast vo výmere 9374 m2 po 0,03 Eur za1 m2 za cenu 281,22 Eur, lesný pozemok vo výmere 1837 m2 po 0,33 Eur za 1 m2 za cenu 606,21 Eur a vinica vo výmere 1.925 m2 po 0,29 Eur za 1 m2 za cenu 558,25 Eur, t.j. celkovo za predmetný pozemok bola určená všeobecná cena majetku, ktorá je zároveň aj čistou hodnotou dedičstva vo výške 5.459,86 Eur. Z osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva, že dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej jednou z dedičov bola aj Mária Keckemétiová, rod. Balogová, ktorá nadobudla poľnohospodársku pôdu v k. ú. Silická Jablonica na W. Č.. XXX v 1-ici v pomere k dedičstvu (v 7/32 - inách v pomere k celku), poľnohospodársku pôdu v k.ú. G. N. na W. Č..XXX, W. Č..XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX Z. T. W. Č.. XXX D. X/X

- ine v pomere k dedičstvu (W. Č.. XXX D. X/XX - V.Á. , W. Č.. XXX D. X/XX V., W. Č.. XXX D. X/XX- inách, W. Č.. XXX D. XX/XXXXX - inách, W. Č.. XXX D. XX/XXXXX-V., W. Č..XXX D. XX/XXXXX- V. Z. W. Č.. XXX D. X/XX V. v pomere k celku) a ďalším z dedičov bol aj V.. I. U., ktorý nadobudol takisto poľnohospodársku pôdu v k. ú. G. N. T. W. Č.. XXX v 1-ici v pomere k dedičstvu (v 7/32 - inách v pomere k celku), poľnohospodársku pôdu v k.ú. Silická Jablonica na W. Č..XXX, W. Č..XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX Z. T. W. Č.. XXX v 1/6 - ine v pomere k dedičstvu (W. Č.. XXX D. X/XX - V. , W. Č.. XXX D. X/XX V., W. Č.. XXX D. X/XX- V., W. Č.. XXX D. XX/XXXXX - V., W. Č.. XXX D. XX/XXXXX-V., W. Č..XXX D. XX/XXXXX- V. Z. W. Č.. XXX D. X/XX inách v pomere k celku). Na záver sa dedičia zaviazali uhradiť notárovi za činnosť súdneho komisára sumu 88,00 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 10,00 Eur, spolu s DPH vo výške 117,60 Eur, pričom dedičia súčasne splnomocnili I. Y., aby zastupovala aj zvyšných dedičov pred notárom v prípade, ak bude v tomto osvedčení potrebné opraviť prípadné chyby v písaní počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a aby za nich prevzala rovnopis opravného osvedčenia. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej v zmysle ustanovenia §588 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 13.03.2014 medzi predávajúcimi v 1. rade V.. I. U. a v 2. rade I. Y. a kupujúcim V.. Z. Y., vyplýva, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedných na Okresnom úrade Rožňava, v katastrálnom odbore G. N., zapísaných nasledovných listoch vlastníctva (ďalej len ,, W.) a to konkrétne W. Č..XXX, W. Č.. XXX, Ĺ. Č..XXX, W. Č..XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX, W. Č.. XXX Z. W. Č.. XXX Y..Ú.. C. G. N., v registri ,,E“. Medzi predávajúcimi a kupujúcim bolo dohodnuté, že predmetnou zmluvou predávajú kupujúcemu svoje podiely na nehnuteľnostiach uvedených v bode 1 tejto zmluvy a kupujúci ich nadobúda do svojho výlučného vlastníctva, pričom kupujúci s predmetom kúpy kupuje aj právo na vymáhanie pohľadávok, v znení: „Kupujúci s predmetom kúpy ( vyššie uvedené nehnuteľnosti) kupuje aj právo na vymáhanie pohľadávok vyplývajúcich z daných nehnuteľností v zákonom stanovenej lehote.“ Zároveň sa kupujúci zaviazal uhradiť za Predmet kúpy kúpnu cenu vo výške a za podmienok podľa tejto zmluvy. V bode 2. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude vyplatená v deň podpisu tejto kúpnej zmluvy a následne podľa bodu 3. bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že k prevodu vlastníckeho práva dôjde až právoplatnosťou rozhodnutia Správy katastra v Rožňave o povolení vkladu vlastníctva k predmetu kúpy. Na záver Kúpnej zmluvy obidvaja predávajúci a kupujúci prehlasili, že sú spôsobilí na právne úkony a že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju aj vlastnoručne podpísali.

Z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že bolo rozhodnuté na základe návrhu žalobcu, ktorý bol doručený Okresnému úradu Rožňava dňa 09.04.2014, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. N. W. XXX, W. XXX, W. XXX, W. XXX D. C. Ž. D. C. X/XX, G. B. W. XXX C.ozemok registra E KN parcelné číslo 1872, vinica o výmere 2490 m2 opäť v prospech žalobcu v podiele 7/16 a v katastrálnom území G. N. G. W. Č.. XXX, W. XXX Z. W. Č.. XXX v prospech žalobcu v podiele XX/XXXXX na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi V.. I. U. ako predávajúcim v 1. rade, I.. I. Y. ako predávajúcou v X. M. Z. V.. Z. Y. ako kupujúcim, pričom vklad bol povolený dňa 07.05.2014 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a právne účinky vkladu nastali dňa 07.05.2014.

Zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov s zn. E.č. dokladu 162 uzavretej medzi prenajímateľom I. Y.É. ako vlastníčkou poľnohospodárskych pozemkov a obchodnou spoločnosťou AGRAR , s.r.o. ako nájomcom uzatvorili podľa § 1 a § 7 a nasl. zákona NR č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku ako aj § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu na poľnohospodárske pozemky v k.ú. Silická Jablonica, ktorý je vlastníkom a sú zapísaní na W. Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX Z. Č.. XXX, pričom vlastníctvo na uvedené pozemky bolo preukázané na základe predložených listín Dnot 102/2013. Prenajímateľ prenajal nájomcovi ornú pôdu vo výmere 2307 m2, trvalé trávne porasty vo výmere 1562 m2, pričom celková výmera prenajatých pozemkov bola 3869 m2, t.j. 0,3869 ha.

Podľa bodu 2 sa prenajímateľ a nájomca dohodli, že účelom prenájmu poľnohospodárskych pozemkov je ich užívanie na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby. Nájomca sa zároveň zaviazal, že prenajaté pozemky bude užívať riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely. Prenajímateľ naopak vyslovil súhlas nájomcovi, že môže vykonávať zmenu druhu pozemku, ako aj inú zmenu pokiaľ to bude na prospech využitia týchto pozemkov a pokiaľ to bude v súlade s osobitnými predpismi upravujúcimi zmenu druhu pozemku, alebo inú zmenu pozemkov a zároveň sa zaviazal nájomcovi počas platnosti zmluvy odovzdať prenajaté pozemky na nerušené užívanie nájomcovi. V bode 3. sa prenajímateľ a nájomca dohodli výšku nájomného za prenajaté pozemky vzájomnou dohodou, tak, že nájomné je vo výške 23,23 Eur alebo v naturálnej forme 2,0 q obilovín za 1 ha prenajatej poľnohospodárskej pôdy, pričom výška nájomného predstavuje 8,98 Eur. V ďalších bodoch nájomnej zmluvy sa nájomca a prenajímateľ dohodli, že ročné nájomné je splatné pozadu v celej výške do 30.12 bežného roka, daň z prenajatých nehnuteľností platí nájomca, predmetom nájmu nie lesné pozemky ani pozemky na ktorých sa vzťahuje osobitná úprava, prenajímateľ ručil za bezbremennosť prenajatých pozemkov a že nie sú na nich zriadené záložné alebo predkupné právo, pričom pri odpredaji prenajatých pozemkov po dobu nájmu má predkupné právo nájomca. Následne sa dohodli, že predmetná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, v prípade nepredvídateľných okolností nezavinené nájomcom má nájomca nárok na zľavu na nájomnom. Na záver nájomca a prenajímateľ vyhlásili, že predmetná nájomná zmluva obsahuje ich pravú, slobodnú vôľu, pričom zmluvná voľnosť nebola obmedzená a že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Podpisom zmluvných strán nadobudla zmluva právoplatnosť a týmto dňom stratila platnosť predchádzajúca zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

Zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov s zn. E.č. dokladu bez uvedenia uzavretej medzi prenajímateľom V.. I. U. ako vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a obchodnou spoločnosťou AGRAR , s.r.o. ako nájomcom uzatvorili podľa § 1 a § 7 a nasl. zákona NR č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku ako aj § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu na poľnohospodárske pozemky v k.ú. G. N., ktorý je vlastníkom a sú zapísaní T. W. Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX Z. Č.. XXX aj s vymedzením parciel, pričom vlastníctvo na uvedené pozemky bolo preukázané na základe predložených listín Dnot 102/2013. Prenajímateľ prenajal nájomcovi ornú pôdu vo výmere 2307 m2, trvalé trávne porasty vo výmere 1562 m2, pričom celková výmera prenajatých pozemkov bola 3869 m2, t.j. 0,3869 ha.

Podľa bodu 2 sa prenajímateľ a nájomca dohodli, že účelom prenájmu poľnohospodárskych pozemkov je ich užívanie na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby. Nájomca sa zároveň zaviazal, že prenajaté pozemky bude užívať riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely. Prenajímateľ naopak vyslovil súhlas nájomcovi, že môže vykonávať zmenu druhu pozemku, ako aj inú zmenu pokiaľ to bude na prospech využitia týchto pozemkov a pokiaľ to bude v súlade s osobitnými predpismi upravujúcimi zmenu druhu pozemku, alebo inú zmenu pozemkov a zároveň sa zaviazal nájomcovi počas platnosti zmluvy odovzdať prenajaté pozemky na nerušené užívanie nájomcovi. V bode 3. sa prenajímateľ a nájomca dohodli výšku nájomného za prenajaté pozemky vzájomnou dohodou, tak, že nájomné je vo výške 23,23 Eur alebo v naturálnej forme 2,0 q obilovín za 1 ha prenajatej poľnohospodárskej pôdy, pričom výška nájomného predstavuje 8,98 Eur. V ďalších bodoch nájomnej zmluvy sa nájomca a prenajímateľ dohodli, že ročné nájomné je splatné pozadu v celej výške do 30.12 bežného roka, daň z prenajatých nehnuteľností platí nájomca, predmetom nájmu nie lesné pozemky ani pozemky na ktorých sa vzťahuje osobitná úprava, prenajímateľ ručil za bezbremennosť prenajatých pozemkov a že nie sú na nich zriadené záložné alebo predkupné právo, pričom pri odpredaji prenajatých pozemkov po dobu nájmu má predkupné právo nájomca. Následne sa dohodli, že predmetná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, v prípade nepredvídateľných okolností nezavinené nájomcom má nájomca nárok na zľavu na nájomnom. Na záver nájomca a prenajímateľ vyhlásili, že predmetná nájomná zmluva obsahuje ich pravú, slobodnú

vôľu, pričom zmluvná voľnosť nebola obmedzená a že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Uvedená zmluva nie je prenajímateľom podpísaná.

V zmysle poštovej knihy žalovaného, obe zmluvy boli doručované adresátom dňa 20.09. 2013 pod poradovým číslom 138 a 139.

Z výzvy zo dňa 13.06.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy na poľnohospodárske pozemky, ktoré sú už v jeho vlastníctve v k. ú. Silická Jablonica, ktoré v súčasnosti užíva žalovaný bez uzavretej nájomnej zmluvy, bez úhrady za jej užívanie, pričom výšku nájomného žalobca určil minimálne sumou 50,00 Eur ročne. Na záver žalobca, v prípade ak by žalovaný nemal záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy, tak ho žiadal o vydanie náhradného, resp. viacerých náhradných pozemkov do podnájomnej zmluvy.

Spolu s výzvou zo dňa 13.6.2014 žalobca adresoval žalovanému aj upomienku z toho istého dňa, t. j. 13.06.2014, v ktorej si uplatňoval právo na vymáhanie neuhradených pohľadávok zakotvených v Kúpnej zmluve uloženej na Okresnom úrade Rožňava, odbor katastrálny a vyzval ich na úhradu za užívanie pozemkov 3 roky spätne vo výške po 50,00 Eur, t.j. spolu za 3 roky 150,00 Eur, pričom žalobca žiadal uvedenú sumu uhradiť do 10 dní od doručenia tejto upomienky. Na záver žalobca upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v uvedenom termíne, bude nútený pristúpiť k vymáhaniu súdnou cestou.

Z predloženej poštovej poukážky vyplýva, že žalobca dňa 18.06.2016 poštovým poukazom na adresu uhradil sumu 8,98 Eur s poznámkou nájom za pôdu 2013 právnej predchodkyni žalobcu I. Y..

Podaním zo dňa 23.06.2014 označeným ako Vrátenie poštovej peňažnej poukážky právna predchodkyňa žalobcu I. Y.É. vrátila žalovanému nevyplatenú poštovú poukážku z dôvodu, že nájomné malo byť uhradené v celej výške do 30.12. bežného roka, čo sa nestalo a medzitým v apríli 2014 predala svoje nehnuteľnosti aj s právom na vymáhanie pohľadávok, preto nie je oprávnená nechať si preplatiť poštovú poukážku a odkázala žalovaného na nového majiteľa.

Žalovaný následne rovnako poštovým poukazom zo dňa 13.12.2014 uhradil nájomné vo výške 17,96 Eur priamo žalobcovi. Táto suma bola žalovanému vrátená dňa 25.02.2015.

Dokumenty k predmetnej právnej veci predložené Slovenským pozemkovým fondom tvorí 6 písomností, jedná sa o Nájomné zmluvy, ktoré mal žalovaný uzavreté so Slovenským pozemkovým fondom a z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že nájomné v zmysle nájomných zmlúv uhrádzal žalovaný riadne a včas.

Z výpisu z bankového účtu žalovaného vedeného vo VÚB banke vyplýva, že žalovaný prevodom na účet žalobcu uhradil ako nájom za pôdu za rok 2014 sumu 18,10 Eur dňa 25.02.2016 a toho istého dňa aj sumu 18,10 Eur ako nájom za pôdu za rok 2015.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 588 O.Z., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 O.Z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 O.Z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov. „Na to, aby sa niekto stal

účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ; uverejnený v ZSP 46/2008).

Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. )

Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v osobe veriteľa môže nastať z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom,v tomto prípade možno hovoriť o dobrovoľnej cesii na základe zmluvy (cessio voluntaria) v zmysle §524 Občianskeho zákonníka. Právnym základom zmluvy o postúpení pohľadávky (pactum de cedendo) môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný typ, ktorým sa zakladá abstraktný záväzok medzi postupcom (pôvodný veriteľ) a postupníkom (nový veriteľ). Táto zmluva musí mať písomnú formu. Medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ, a postupník - nový veriteľ) a označenie postúpenej pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku. Ako k tejto problematike vyplýva zo súdnej praxe, postúpená pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Postúpená pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmetom plnenia, osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom), resp. vymedzená tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednoznačne zistiteľné aká pohľadávka je predmetom postúpenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou.

Súd konštatoval, že v danom prípade bola postúpená pohľadávka len v rámci uzavretej kúpnej zmluvy, bola určená len všeobecne, pohľadávka nebola identifikovaná dostatočne určite predovšetkým tak, aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný.

Z uvedených dôvodov súd postúpenie pohľadávky v rámci Kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2014 považoval za absolútne neplatný právny úkon.

Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Žalobca sa teda stal vlastníkom vyššie citovaných nehnuteľností až dňom právoplatného povolenia vkladu Okresného úradu Rožňava, odbor katastrálny, teda ku dňu 07.05.2014 a vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie žalovaného nároku pred týmto dňom. Nedostatok aktívnej legitimácie je neodstraniteľným nedostatkom podmienok konania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.

Žalovanému, ako novému vlastníkovi predmetných nehnuteľností by vznikol nárok na úhradu nájomného za rok 2014 a to od 07.05.2014 a za rok 2015, v prevyšujúcej časti bol v plnom rozsahu neúspešný a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Podľa § 12 ods. 5 Z.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesov, v znení neskorších predpisov, ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku.

Žalovaný v konaní preukázal, že právnym predchodcom žalobcu minimálne navrhol uzatvorenie nájomných zmlúv a títo uzatvorenie nájomných zmlúv neodmietli ani ho nevyzvali na vrátenie pozemkov, preto sa predpokladá že medzi nimi vznikol platný nájomný vzťah, v zmysle navrhovaných nájomných zmlúv. Aj v prípade ak žalobca namieta neplatnosť týchto nájomných zmlúv, pretože v nich absentujú základné náležitosti, mal možnosť od nich písomne odstúpiť, respektíve iným zákonným spôsobom odstrániť ich nedostatky. Žalobcovi by teda v tomto konaní vznikol nárok na úhradu nájomného za rok 2014 - alikvótna čiastka od 07.05.2014 vo výške 11,98 Eur, vo výške, ktorá bola dohodnutá v Nájomných zmluvách uzavretých s právnymi predchodcami žalobcu a nájomné za rok 2015 vo výške 17,96 Eur, spolu 29,94 Eur. Žalovaný však v konaní preukázal výpisom z účtu, že 25.02.2016 uhradil priamo žalobcovi nájomné za rok 2014 a 2015 v sume dokonca vyššej ako vyplýva z Nájomných zmlúv, pričom žalobca tieto platby prevzal a nenamietal ich výšku, čo potvrdil aj na pojednávaní. Na úhradu nereagoval ani čiastočným späťvzatím žalobného návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a to čiastočne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a v prevyšujúcej časti s ohľadom na platnosť a existenciu Nájomných zmlúv uzavretých s jeho právnymi predchodcami a uskutočnenými úhradami zo strany žalovaného, hoci aj počas súdneho konania, žalovaný nárok tak zanikol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Aj keď bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, žalovaný uhradil nájomné za rok 2014 a 2015 až po podaní žalobného návrhu, preto nebolo možné považovať ho za plne úspešného, naopak túto časť konania súd považoval za úspech na strane žalobcu. Žalobca a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní, pričom úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu, preto má právo na pomernú náhradu trov konania.

Na strane žalovaného vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci, kde hodnota úkonu podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky predstavovala sumu 16,60 Eur pred rozšírením žaloby a po jej rozšírení 21,58 Eur. Právna zástupkyňa vyčíslila trovy konania zmätočne, keď žiadala náhradu za 2 úkony pred rozšírením žaloby a to ( príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie odporu + režijný paušál platný pre rok 2014 vo výške 8,04 Eur) vo výške 48,28 Eur a za 2 úkony po rozšírení žaloby opäť ( príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie odporu + režijný paušál platný pre rok 2016 vo výške 8,58 Eur) vo výške 60,32 Eur, v celkovej výške 125,10 Eur.

Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia len za 2 úkony pred rozšírením žaloby a to ( príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie odporu + režijný paušál platný pre rok 2014 vo výške 8,04 Eur) vo výške 48,28 Eur, ktoré boli právnou zástupkyňou vyčíslené v správnej výške.

Žalobca bol v konaní úspešný na 11,98 % v pomere k celku a žalovaný na 88,02 % v pomere k celku, z čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného, žalovaný má právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 76,04 % celkových trov konania. Celkové trovy konania činia 16,50 Eur za súdny poplatok, z ktorých 76,04 % predstavuje 12,55 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 48,28 Eur, z ktorých 76,04 % predstavuje 36,71 Eur, k náhrade ktorej sumy bol žalobca zaviazaný z titulu pomernej náhrady trov konania žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s. p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.