Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/162/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobkyne : B. T., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. XXX, XXX XX O., štátna občianka SR, zast. JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., advokát so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: X. I. I., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. XX, XXX XX J., štátny občan SR, v zast. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, so sídlom Rázusa 19, 984 01 Lučenec, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 v konaní o plnenie za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaní 1/ , 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne žalobkyni 1800,- Eur na jej účet v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého v rozsahu plnenia.

Žalobu čo do zaplatenia 2239,24 Eur z a m i e t a .

Konanie čo do zaplatenia 3279,27 Eur z a s t a v u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 34 % jeho trov, ktorých výška bude vyčíslená osobitným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 7291,51 Eur proti žalovanému v 1/ rade I. I., žalovanému v 2/ rade Slovenskej kancelárii poisťovateľov a žalovanému v 3/ rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobu proti žalovanému v 2/ rade v priebehu konania vzal späť, a súd konanie proti tomuto subjektu zastavil. Žalobkyňa žiadal, aby žalovaný 1/ a 2/ zaplatili 7291,51 Eur na tom skutkovom základe, že pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, kam pravidelne dochádza za prácou. Dňa 28.12.2011 bola žalobkyňa účastníčkou dopravnej nehody, ktorá sa stala na diaľnici v Rakúsku. Žalobkyňa bola cestujúcou v osobnom motorovom vozidle, ktorého vlastníkom je žalovaný v 1.rade, ktoré v tom čase tiež šoféroval. Pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela zranenia hornej časti tela, konkrétne v oblasti chrbtice, hrudníka a pravej lopatky a následne bola prevezená do nemocnice vo Vöcklabrucku. Žalobkyňa sa zo zranení vzniknutých pri havárii zotavovala od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX, o čom predložila lekárske správy od ošetrujúceho lekára. V dôsledku zranení spôsobených dopravnou nehodou žalobkyňa nebola schopná počas rekonvalescencie a zotavovania sa vykonávať svoje zamestnanie, nakoľko práca opatrovateľky zahŕňa nielen starostlivosť o domácnosť opatrovaného, ale aj prípadnú manipuláciu a pomoc ťažšie pohyblivým opatrovaným, nakupovanie pre domácnosť opatrovaného a ďalšie činnosti, čo s prihliadnutím na povahu zranení nebolo dosť dobre možné. Z toho dôvodu stratila zamestnanie, pričom opätovne nájsť prácu vo svojom odbore sa jej podarilo až v máji 2012. Žalobkyňa sa snažila uplatniť si škodu prostredníctvom oznámenia škody v úrazovom poistení zaslanej dňa 14.03.2012 spoločnosti Chartis Europe S.A. so sídlom v Bratislave, kde mal byť žalovaný v 1/ rade podľa informácií, ktoré on sám poskytol žalobkyni pre prípad škodovej udalosti poistený, pričom z vyššie uvedenej pobočky poisťovne jej bola doručená odpoveď, že nie je možné žalobkyni vyplatiť

poistné plnenie, nakoľko zranenia, ktoré utrpela nespadajú do zmluvne uzavretého rozsahu poistenia z poistnej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade ako prepravca osôb si nesplnil povinnosť byť poistený pre prípad škody, ktorú by mohol spôsobiť prepravovanej osobe a z toho dôvodu smerovala žalobný návrh aj proti žalovanému v 2/rade, ktorý však návrh vzala potom späť. Okrem spoločnosti Chartis Europe S.A. bol v čase nehody žalovaný v 1/rade poistený aj u žalovaného v 2/rade. Na základe toho by bol žalovaný 2/ povinný uhradiť bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu škody na základe toho sa obrátila so svojou žalobou tiež na tento subjekt. Poukázala na zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, kde sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotí v lekárskom posudku, pričom lekár ohodnotil bolestné vo výške 70 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 100 bodov. Na základe vyššie uvedeného suma bolestného po zaokrúhlení predstavovala 1077,-Eur a suma za sťaženie spoločenského uplatnenia po zaokrúhlení predstavovala 1538,-Eur, spolu teda hodnota bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovala 2615,-Eur. Žalobkyňa si rovnako uplatnila škodu a ušlý zisk, ktoré jej vznikli v dôsledku zranení vzniknutých pri dopravnej nehode. Žalobkyňa z dôvodu rekonvalescencie po dopravnej nehode stratila zamestnanie opatrovateľky v Rakúsku, a napriek tomu bola povinná hradiť poistné do zdravotnej poisťovne, ktoré by inak v zmysle § 9 opatrovateľskej zmluvy hradil zamestnávateľ - opatrovaný. Žalobkyňa teda do poisťovne uhradila poistné za 1.štvrťrok roku 2012 od 21.01.2012 do 20.04.2012 vo výške 668,10 Eur a poistné za 2.štvrťrok roku 2012 vo výške 693,43 Eur. Nakoľko poistné za mesiac jún 2012 sa za žalobkyňu hradil už jej nový zamestnávateľ, žalobkyňa si u žalovaného uplatňuje náhradu škody, ktorá jej vznikla z titulu povinnosti hradiť poistné do poisťovne, ktoré by za ňu inak hradil jej zamestnávateľ a to za 1. a časť 2.štvrťroku roku 2012 a to v mesiaci január až máj 2012 spolu vo výške 899,24 Eur. Žalobkyňa bola tiež povinná uhradiť náklady spojené s prevozom do nemocnice a následne vyšetrením po dopravnej nehode dňa 28.12.2011, a to v celkovej výške 164,27 Eur, ktoré si rovnako uplatnila v rámci náhrady škody. Rovnako si žalobkyňa uplatnila ušlý zisk a náhradu mzdy za opatrovanie za mesiace január až apríl 2012 vo výške 3640,- Eur z tých dôvodov, že v prípade, ak by žalobkyňa dňa 28.12.2011 nebola účastníčkou autonehody vo vozidle, ktoré vlastnil a toho dňa riadil žalovaný v 1/rade neutrpela by vyššie uvedené zranenia a nemusela by sa z týchto zranení liečiť, a teda by bola schopná vykonávať prácu opatrovateľky v zmysle opatrovateľskej zmluvy zo dňa 09.11.2011, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú. Na základe tejto zmluvy bol denný plat žalobkyne stanovený na 65,-Eur/deň, pričom opatrovateľka opatruje osobu 14 dní, následne dochádza na 14 dní domov. Z uvedeného vyplýva, že mesačný príjem žalobkyne by sa v období január 2012 až apríl 2012 pohyboval 14 dní x 65,-Eur t.j. 910,-Eur za mesiac, a teda žalobkyňa by reálne zvýšila svoje príjmy o 4 mzdy za výkon opatrovateľskej činnosti pre rodinu v ktorej vykonávala opatrovateľskú činnosť, v celkovej výške 3640,-Eur. Žiadala preto, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 7291,51 Eur. Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach vzala návrh na začatie konania čo do zaplatenia 3252,27 Eur späť a trvala na zaplatení 4039,24 Eur jednak z titulu náhrady škody vo výške 899,24 Eur a jednak nároku na náhradu ušlého zisku z titulu ušlej mzdy za mesiace január až apríl 2012 vo výške 3140,- Eur. Čiastočne vzala späť návrh na začatie konania čo do uhradenia bolestného vo výške 1077,- Eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1538,- Eur, ktoré jej boli zo strany žalovaného uhradené ako aj čo do zaplatenia 500,- Eur z časti týkajúcej sa náhrady ušlého zisku ako časť mzdy za mesiac január 2012. Vzala taktiež späť návrh týkajúci sa nákladov súvisiacich s prevozom do nemocnice a následné ošetrenie v nemocnici vo výške 164,27 Eur. Na upresnenie žalobného návrhu uviedla, že vzhľadom na to, že žalovaný 2/ uhradil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške 2615,- Eur vzala návrh na začatie konania v tejto časti späť. Čo sa týka náhrady škody vo výške 1065,51 Eur, táto spočívala v úhrade nákladov súvisiacich s prevozom žalobkyne do nemocnice vo výške 164,27 Eur a uhradeného poistného do SVA za mesiace január až máj 2012 vo výške 899,24 Eur. Trvala na úhrade poistného do SVA za mesiace január až máj 2012 vo výške 899,24 Eur z toho dôvodu, že žalobkyni v dôsledku autonehody bolo znemožnené pracovať napriek tomu, že mala uzavretú pracovnú zmluvu s manželmi Y. v zmysle opatrovateľskej zmluvy zo dňa 09.11.2011, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z § 9 opatrovateľskej zmluvy vyplýva, že zamestnávateľ opatrovateľky jej okrem dennej mzdy a cestovných nákladov preplatil aj odvody do SVA, a to mesačne 240,- Eur. Tvrdenia žalovaného 2/, že žalobkyňa si mohla pozastaviť živnosť a vyhnúť sa tak plateniu odvodov považuje za účelové, nakoľko podľa informácií, ktoré má žalobkyňa v prípade, ak by zvolila tento postup, následne by sa táto skutočnosť odrazila vo výške jej dôchodku, keďže z platieb do SVA sa žalobkyni bude vypočítavať výška dôchodku. Žalobkyňa by tak samej sebe spôsobila škodu. Škoda je v priamej príčinnej súvislosti s nehodou, ktorej účastníčkou bola žalobkyňa. Čo sa týka ušlého zisku, tento si uplatnila vo výške 3640,-

Eur, pričom dňa 10.09.2014 došlo zo strany žalovaného 2/ k úhrade sumy 500,- Eur ako náhrady škody za stratu na zárobku, na základe čoho vzala žalobkyňa svoj nárok vo výške 500,- Eur späť. Spornou zostala časť ušlého zisku vo výške 3140,- Eur a žalobkyni nie sú známe dôvody, z ktorých žalovaný 2/ uhradil žalobkyni za mesiac január 2012 len pomernú časť mzdy vo výške 500,- Eur. Výšku tejto sumy odôvodnil žalovaný 2/ tým, že žalobkyňa u svojho zamestnávateľa pracovala dva týždne v mesiaci a teda strata na zárobku bola stanovená za obdobie 14 dní. Práca opatrovateľky je síce vykonávaná len v období dvoch týždňov, ale jedná sa o výkon práce nepretržite počas 24 hodín denne. Toto je uvedené aj v § 5 opatrovateľskej zmluvy a pracovná doba a rozsah plnenia, podľa ktorej plnenia budú poskytované 24 hodín denne. Žalovaný 2/ mal teda žalobkyni uhradiť celú mzdu vo výške 910,- Eur za mesiac január, nakoľko žalobkyňa si počas 14 dní odpracovala celú pracovnú dobu za tento mesiac. Rovnako tak mal žalovaný 2/ uhradiť žalobkyni odvody do SVA, ktoré by jej boli preplatené zamestnávateľom vo výške 240,- Eur v zmysle opatrovateľskej zmluvy. Žalovaný 2/ počas trvania súdneho sporu postupne uznal, že doba práceneschopnosti žalobkyne sa pohybovala v rozmedzí 4 až 6 týždňov a teda žalobkyni okrem celej mzdy za mesiac január prináleží aj celá mzda za mesiac február 2012, nakoľko v prípade, ak by žalobkyňa neutrpela počas autonehody zranenia, v dôsledku ktorých bola práceneschopná, počas prvých dvoch februárových týždňov by taktiež u manželov Y. zarobila 910,- Eur ako mzdu za opatrovateľskú službu a rovnako by jej boli zamestnávateľom preplatené odvody vo výške 240,- Eur. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sa liečila zo zranení, ktoré utrpela pri autonehode minimálne do 14.02.2012 a minimálne počas uvedenej doby bola práceneschopná. Následne sa jej vyskytli pridružené ťažkosti súvisiace s autonehodou, o čom taktiež do konania predložila lekárske správy. Žalobkyni v dôsledku autonehody bolo znemožnené pracovať napriek tomu, že mala uzatvorenú pracovnú zmluvu s manželmi Y. v zmysle opatrovateľskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú. Na základe tejto zmluvy bol denný plat žalobkyni stanovený na 65,- Eur za deň a za príslušný mesiac jej mali byť preplatené odvody do SVA poisťovne vo výške 240,- Eur. Žalobkyni teda má byť uhradená celá mzda za mesiac január 2012 a má jej byť doplatených 410,- Eur a celá mzda za mesiac február vo výške 910,- Eur a odvody do SVA za mesiace január a február 2012 vo výške 480,- Eur. Žiadala preto priznať náhradu škody a to vo výške 899,24 Eur za uhradené odvody do SVA a náhradu mzdy vo výške 3640,- Eur.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na priebeh nehody, charakter svojich zranení, kedy bezprostredne po nehode jej musela pomáhať dcéra s manželom, nevedela sa hýbať, nevedela sa ani obliecť, mohla spať len s problémami, aj to posediačky. Najväčšie bolesti mala v súvislosti s rukou a hrudníkom. Potom išla ku chirurgovi na polikliniku v Banskej Bystrici asi 03. januára 2012 a on ju znovu vyšetril, urobil snímky, nasadil lieky proti bolesti a dal jej pás. Potom chodila k tomuto chirurgovi na kontroly, pričom liečenie ukončila 14.03.2012 s tým, že rameno je poškodené a hybnosť ramena je obmedzená a nedá sa s tým už nič robiť. Hybnosť jej pravej ruky je stále obmedzená. Prvý mesiac bola obmedzovaná, rodina jej musela pomáhať v rôznych činnostiach bežného života. Potom vo februári sa to už zlepšovalo, chodila na rehabilitáciu, liečebné procedúry a do kúpeľov. Potiaže s dýchaním postupne ustupovali a zostali len potiaže s bolestivosťou ramena a obmedzením pohybu. Neurológ ju informoval, že táto bolestivosť už aj zostane a taktiež zostane aj obmedzený pohyb. Po nehode bola zranená a bolo jej treba pomáhať. Agentúra musela zabezpečiť do rodiny Y. iného opatrovateľa. Po doliečení žalobkyňa začala znovu opatrovať v máji 2012, keď sa naskytlo prvé voľné miesto. Rehabilitáciu absolvovala od 26.01.2012 do 10.02.2012 v Kúpeľoch Brusno.

Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že na posudzovanú vec je potrebné použiť rakúske vnútroštátne právo, t.j. rakúsky Občiansky zákonník, podľa ktorého žalobkyňa nemá nárok na to, čo si vyčíslila v žalobnom návrhu a v priebehu konania.

Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na to, že pri nároku, v ktorom si žalobkyňa uplatňuje poistné hradené do zdravotnej poisťovne, toto poistné nemusela hradiť a mohla živnosť prerušiť. Žalobkyňa preukazuje tento nárok od 21.01.2012, avšak k tomuto dátumu podľa výsluchu MUDr. Šúra, už mohla pracovať zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ žalobkyňa nepracovala k 21.01.2012, to bolo v nepriamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného 1/. Čo sa týka nároku za mzdu za opatrovanie za mesiace január až apríl 2012, žalobkyni žalovaný 2/ poskytol odškodnenie za jeden mesiac, čo je v súlade s výsluchom MUDr. Šúra, že jeden mesiac bola oprávnená dĺžka liečenia s tým, že suma 500,- Eur je suma po zdanení. V § 9 opatrovateľskej zmluvy je uvedené, že opatrovateľka, t.j. žalobkyňa sama prihlási a uvedie všetky daňové poplatky, čiže suma 500,- Eur za jeden mesiac je suma mzdy v čistom, t.

j. netto. Všetky nároky žalobkyne, ktoré ešte ostali nevyriešené, považuje žalovaný 2/ za bezpredmetné a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Ďalej boli k veci vypočutí ako svedkovia Q. T. a MUDr. Ján Šúr.

Svedok Q. T., syn žalobkyne uviedol, že musel pomáhať pri starostlivosti o matku po autonehode, ktorú mala a chodil s ňou napríklad na nákupy, pomáhal jej pri obliekaní. Nežije s matkou, ale za účelom pomoci matke k nej chodil hlavne ráno, potom cez obed a večer. Matka mala po nehode obmedzenú pohyblivosť v ramene a nebolo ju vôbec možné za ruku chytiť. Mala aj psychické problémy, nakoľko nechcela nastúpiť do auta krátko po nehode. Väčšie bolesti mala asi dva mesiace a jeho intenzívnejšia pomoc trvala asi štyri mesiace.

K veci bol vypočutý ako svedok MUDr. Ján Šúr, ošetrujúci lekár žalobkyne, ktorý uviedol, že priemerná dĺžka práceneschopnosti žalobkyne B. T. s poukazom na zranenia utrpené v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je tri až štyri týždne. Uviedol, že mala pomliaždenie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie ľavej ruky. Dĺžka liečenia bola sedem týždňov vrátane liečby neurologických komplikácií. V druhej polovici liečby mohla vykonávať ľahkú fyzickú prácu, čo sa vzťahovalo aj na manipuláciu s ležiacim človekom. Dátum ukončenia liečenia bol 14.02.2012.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyčíslením odvodov do SVA poisťovne, opatrovateľskou zmluvou, výpisom z karty pacienta, oznámením poisťovne Charty, lekárskou správou, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, čiastočnými späťvzatiami návrhu, späťvzatím návrhu voči žalovanému 2/, výpisom z daňového priznania žalobkyne za roky 2011 a 2012, posudkom hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe čoho zistil, že dňa 28.12.2011 došlo k autonehode na území Rakúskej republiky, ktorú spôsobil žalovaný 1/ a spolujazdkyňou v motorovom vozidle, ktoré prevádzkoval žalovaný 1/ bola žalobkyňa. Žalobkyňa si v priebehu konania uplatnila voči žalovaným nárok na náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2615,- Eur, ktorá čiastka jej bola v priebehu konania žalovaným 2/ uhradená a ďalej žiadala, aby jej bola priznaná náhrada škody vo výške 164,27 Eur, za uhradené poistné do SVA poisťovne vo výške 899,24 Eur a náhrada na ušlom zisku za mzdu za mesiace január až apríl 2012 vo výške 3140,- Eur. V priebehu konania v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2615,- Eur vzala žalobu späť, taktiež čo sa týka náhrady škody v súvislosti s úhradou nákladov súvisiacich s prevozom do nemocnice vo výške 164,27 Eur ako aj časťou ušlého zisku vo forme mzdy vo výške 500,- Eur, ktorá čiastka jej bola uhradená. Celkove teda vzala žalobkyňa späť žalobu čo do zaplatenia 3252,27 Eur a trvala na zaplatení 4039,24 Eur, ktorá čiastka pozostávala z 899,24 Eur náhrady škody z titulu úhrady odvodov do SVA poisťovne a náhrady ušlého zisku z titulu ušlej mzdy za mesiace január až apríl 2012 vo výške 3140,-Eur. Žalovaný uvedené nároky žalobkyne popierali. Tvrdili, že tieto nie sú v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, pričom nárok na náhradu ušlého zisku z titulu ušlej mzdy žalovaný 2/ uznal žalobkyni za mesiac január 2012 vo výške 500,- Eur netto a vo zvyšnej časti 3140,- Eur nárok neuznal. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Žalobkyňa vzala počas konania návrh na začatie konania čo do zaplatenia 2615,-Eur bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia späť, ďalej čo do zaplatenia 164,27 Eur ako nákladov na liečbu a 500,-Eur ušlého zisku, preto súd konanie v zmysle § 96 O.s.p. čo do zaplatenia 3279,27 Eur čiastočne zastavil.

Podľa Vyhlášky č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody Zmluvné štáty tohto Dohovoru, prajúc si ustanoviť spoločnú úpravu o práve rozhodnom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody, rozhodli sa uzavrieť za tým účelom dohovor a dohodli sa na týchto ustanoveniach: Čl. 1 Tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby.

Podľa Čl. 3 Vyhlášky č. 130/1976 Zb., rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

Z opatrovateľskej zmluvy uzavretej dňa 09.11.2011 medzi manželmi Y. a žalobkyňou podľa § 9 vyplýva, že odmena za výkon opatrovateľskej činnosti bola dohodnutá vo výške 65,- Eur za jeden deň s tým, že opatrovateľke bude hradené poistné do SVA vo výške 240,- Eur mesačne, pričom opatrovateľka sa sama prihlási a odvedie všetky dane a poplatky.

Podľa § 1293 Rakúskeho občianskeho zákonníka (ABGB), škodou sa rozumie každá ujma, ktorá bola niekomu spôsobená na majetku, právach alebo jeho osobe. Od škody je potrebné odlišovať ušlý zisk, ktorý bolo možné očakávať pri bežnom priebehu vecí.

Podľa § 1325 Rakúskeho občianskeho zákonníka (ABGB), kto ublíži niekomu na zdraví, uhradí mu liečené náklady, nahradí mu ušlý zisk, a budúci ušlý zisk a na požiadanie mu zaplatí primerané bolestné.

Súd bol toho názoru, že v zmysle Rakúskeho občianskeho zákonníka vznikol žalobkyni nárok na úhradu poistného SVA za dva mesiace liečenia, keďže jej liečba trvala od 28.12.2011 do 14.02.2012, o čom svedčí výpoveď ošetrujúceho lekára, čo predstavuje na zaplatenom poistnom 480,- Eur brutto. Náhrada mzdy za obdobie jedného mesiaca u žalobkyne predstavuje 910,- Eur, čo vyplýva z dojednaných zmluvných podmienok, kedy táto dochádzala na 14-dňové cykly počas mesiaca, pričom odmena za jeden deň opatrovateľskej služby bola dojednaná na 65,- Eur brutto, čím ešte na náhrade mzdy podľa názoru súdu vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie 1820,- Eur, z čoho suma 500,- Eur bola už žalovaným 2/ vyplatená, preto žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie 1320,- Eur. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 1800,- Eur. Vo zvyšku potom čo do zaplatenia 2239,24 žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko súd mal za to, že aj z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. Jána Šúra vyplýva, že už v druhej polovici liečby mohla žalobkyňa vykonávať ľahkú fyzickú prácu aj manipuláciu s ležiacim človekom a dĺžku liečenia stanovil na sedem týždňov vrátane liečby neurologických komplikácií. Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že jej bolo znemožnené vykonávať opatrovateľskú činnosť a túto začala vykonávať až v mesiaci máj 2012, súd bol toho názoru, že táto skutočnosť nie je v priamej príčinnej súvislosti s liečbou žalobkyne a spôsobenou nehodou, nakoľko táto mohla vykonávať opatrovateľskú činnosť v mesiacoch marec, apríl 2012. Pokiaľ túto nevykonávala, bolo to v dôsledku iných skutočností než tých, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s autonehodou a následnou liečbou žalobkyne. Ničím nebolo preukázané, že nemožnosť zabezpečenia ďalšej opatrovateľskej činnosti u žalobkyne by bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s jej práceneschopnosťou a liečbou. S tým súvisí aj hradenie poistného do SVA za mesiace marec, apríl 2012.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 146 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd bol toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobca mal úspech vo veci čo do čiastky 4915,- Eur, a nedôvodne vzal návrh čo do zaplatenia 164,27 Eur späť a súd zamietol žalobu čo do zaplatenia 2239,24 Eur, čo predstavuje neúspech vo výške 2403,50 Eur, preto súd mal za to, že žalobca mal úspech čo do 67% hodnoty sporu, resp. do tejto výšky bola žaloba podaná dôvodne, preto žalobcovi patrí právo na náhradu trov konania vo výške 34% jeho trov.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol tak, že priznal účastníkovi konania náhradu trov vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrade trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.