Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/118/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Z. práce, sociálnych vecí a rodiny J., so sídlom E. X/A, J., dieťa rodičov - matky: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - G., bývajúcej v utajení, zastúpenej Q. právnej pomoci so sídlom L.. D. XX, J., ktoré jej určilo na zastupovanie advokáta C.. G. D., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom G. XX, J. a otca: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. G. Y. XX, za účasti M. prokuratúry J. V, so sídlom G. 4, J., na návrh matky o zákaz styku, takto

rozhodol:

Súd z a k a z u j e styk maloletého E. X., nar. XX.XX.XXXX s otcom.

Otec j e p o v i n n ý zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

P. rozsudkom sa mení rozsudok M. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XP/XXX/XXXX-XX v časti úpravy styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 25.07.2012, doručeným Okresnému súdu Michalovce 26.07.2012, žiadala matka súd, aby zakázal styk otca s maloletým E. a aj predbežným opatrením zakázal jeho styk s maloletým do právoplatného skončenia konania vo veci samej. L. odôvodnila tým, že X,X rokov žila v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý ju fyzicky, psychicky, ekonomicky a hlavne sexuálne týral, mala množstvo odrenín, modrín na celom tele, tiež otvorenú zlomeninu nohy. M. neustále požíva alkoholické nápoje, bol stále viac agresívnejší, sebecký, povýšenecký, nerešpektuje žiadne pravidlá. S. sa liečil u psychiatra, liečebný režim však nedodržiaval. L. si alkoholizmus nepriznal. K. udrel päsťou priamo do tváre aj maloletého E., ktorý má vrodenú nevyliečiteľnú srdcovú vadu, absolvoval X operácií a môže kedykoľvek zomrieť. K. XX.XX.XXXX od neho aj s maloletým odišla do chráneného bývania, syna sa snaží chrániť, lebo je malý, bezbranný a navyše ťažko chorý. D. otca je neznesiteľné, na výživu syna neprispieva, ale domáha sa stretnutia s ním. C. sa otca bojí, má obavu nielen o svoj, ale aj o život syna, ktorý sa neustále pomočoval a vykrikoval v spánku. J. prítomný pri tom, ako si vynucoval sex, počul ako vystrája, vykrikuje, trieska. C. neustále hovoril „tatík opitý“, tatík bije maminku“. D. dieťaťa sa postupne zlepšuje, v noci spinká, je už veselý. X. v kľudnom prostredí, pod dohľadom lekárov a ďaleko od neho. M. nikdy nemal skutočný záujem o syna, skutočný otec nepovie na vlastné dieťa „ty sukin syn“.

Uznesením M. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/XXX/XXXX-XX, v spojení s uznesením T. súdu v T. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XXX/XXXX-XX, súd dočasne zakázal styk otca s maloletým do právoplatného skončenia veci samej.

A. M. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/XXX/XXXX-XX, v spojení s uznesením T. súdu v T. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XXX/XXXX-XX, súd preniesol príslušnosť na M. súd J. II, ktorý uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP XXX/XXXX-XXX, preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd a spis mu doručil dňa XX.XX.XXXX.

Právny zástupca matky na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby návrhu vyhovel v plnom rozsahu. M. je pre syna nebezpečný v dôsledku svojej agresivity a zneužívaniu alkoholu. M. napádal matku, ich spoločného syna a tiež staršie deti matky, čo tiež svedčí o jeho prístupe k deťom. Má výbušnú a nekontrolovateľnú povahu. Svojim správaním rodine odopieral spánok, stravu, jeho závislosť od alkoholu, ktorú sám vehementne popiera, potvrdila psychiatrička. V zmysle psychologickej správy / vypracovanej takmer rok po úteku matky/ má maloletý a jeho matka za sebou ťažké obdobie, žijú v utajenom bývaní, u detí doposiaľ pretrvávajú psychické následky, čo svedčí o dlhodobom vystavovaní neakceptovateľnému správaniu otca a nie o jeho jednorazovom skratovom konaní. Dokonca dcéra C. prestala v dôsledku jeho správania sa na istý čas rozprávať. Zo strany otca bol maloletý vystavovaný permanentným stresovým situáciám, ktoré na neho pôsobili negatívne jednak psychicky, avšak poškodzovali mu aj fyzické zdravie. K. má zhoršený zdravotný stav, podrobuje sa závažným operáciám a predpokladom ich úspešného zvládnutia je najmä láskavý a ľudský prístup zo strany jeho okolia. C. k podaniu trestného oznámenia nepristúpila zo strachu a s poukazom na pozíciu, ktorú má otec a jeho rodina v mieste ich bydliska. D. otec sa jej vyhrážal, že má všade známych a všetkých podchytených, takže by sa mu nič nestalo.

Vtedajší právny zástupca otca uviedol, že otec s úplným zákazom styku so synom rozhodne nesúhlasí a má záujem na stretávaní sa napriek tomu, že toto komplikuje momentálne diaľka medzi ich bydliskami. Otec má evidentný záujem dať situáciu do poriadku. Absolvoval externe protialkoholické liečenia a tiež psychologické poradenstvo. Jeho postoj k zákazu styku vyplýva tak z jeho procesných úkonoch v doterajšom konaní o nariadenie predbežného opatrenia a z jeho námietok voči psychologickým správam.

Otec bol vypočutý dožiadaným M. súdom v C. dňa XX.XX.XXXX, s návrhom na zákaz styku s maloletým nesúhlasil. L. syna fyzicky nenapadol, je to jeho jediný syn, mal k nemu kladný vzťah. L. vysvetliť, prečo sa maloletý vyjadril, že ho fyzicky napadol, je to manipulácia zo strany matky. J. užívateľom alkoholu tak, ako ho užívala matka. Na protialkoholickom liečení nebol, psychiatra navštevoval ambulantne. L. vysvetliť, prečo jeho právny zástupca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že absolvoval protialkoholické liečenie. G. však, že pred nadviazaním vzťahu s matkou mal problém s alkoholom. C. nikdy fyzicky nenapadol, nevedel uviesť, ako k zraneniam prišla. I. dve dcéry nenapadol, je to manipulácia z jej strany. L. nenadával. Na jeho i matkin podnet chodili k G.. Y., ktorá ho vykreslila ako alkoholika, pomáhala iba ako žena žene, nie rodine. C. nadržiavala, dopomohla jej k úteku, dala jej rady, ako to urobiť a poradila jej zákaz styku. S. užíval tak, ako matka s tým rozdielom, že ona k psychiatrovi ísť nechcela. Na základe podnetu Dr. Y. súhlasil a ambulantnou návštevou psychiatra. G. spolužitia s matkou sa táto o dve dcéry nestarala, nechávala ich samé, boli vo veku X a XX rokov. D. u neho v prenajatom byte, deti spali v garsónke, ktorú mala v prenájme. Po niekoľkých mesiacoch prišli deti k nemu. O syna sa staral, aj o matkine deti bolo postarané. So starostlivosťou a výdavkami mu pomáhali rodičia. G. spolužitia sa matka o deti starala, dlhy nemala. L. sa však o dom, nezvládala domáce práce. E. sa začali prelínať jej dlhy, o ktorých nevedel. X. byť nervózna a povedala mu, že deti nezvláda. M. od neho kvôli dlhom.

Na pojednávaní dňa X.X.XXXX matka trvala na návrhu, pretože správanie otca je maximálne nepríčetné. G. vplyvom alkoholu je nebezpečný, schopný zabiť. G. ako W.e. Ráno určite chodil do roboty so zostatkovým alkoholom v krvi. On nevie dať facku alebo potrestať dieťa bitkou, ale rovno zaútočí kopačkou. Má z neho strach rovnako ako aj jej dve dcéry . C. E. udrel tak, že ho mal na kolenách otočeného tváričkou k sebe, pozeral hokej , malý mu svojimi pästičkami udrel do nosa / tom čase mal otec problémy s nosom/, otec mu to vrátil tak, že malý spadol na zem. W. ho držal za nohy a trhol ním tak, že si udrel hlavu do podlahy. M. nemá cit v rukách. P. robil často. C. nemal ťažké zranenia po útokoch zo strany otca, ale je to dieťa so závažným ochorením srdca, ktoré má mať kľud, nesmie plakať, rozčúliť sa, zľaknúť sa. A práve správanie otca mu veľmi škodí. V C. nemal životnú pohodu, ktorú potrebuje k

zvládnutiu svojho ťažkého zdravotného stavu. P. oznámenie na neho nikdy nepodala, pretože jeho otec má autoškolu, veľké známosti na polícii a vybavil by to tak, že si všetky veci vymýšľa. S. správanie otca sa prejavilo po narodení maloletého, pretože žiaľ nenarodil sa ako zdravý. T. tri mesiace bol hospitalizovaný a asi chorobu dieťaťa nezvládal. C. riešila predovšetkým zdravotný stav dieťaťa. S. otca mala stupňujúcu tendenciu a napádal ju fyzicky čím ďalej tým viac. P. mesiace pred útekom to už bolo denne. A. do J., pretože v krízovom centre bolo voľné miesto a aj preto, že je tu jediné detské kardiocentrum na D.. Z otca dieťaťa má strach. L. by sa s ním stretnúť ani na sekundu. D. si vynucoval pred maloletým tak, že ju zavrel do spálne a syn E. búchal na dvere - „mami, pusť ma“ a práve vtedy otec pod vplyvom alkoholu opitý, zagrcaný, špinavý mal chuť na sex. J. to hrozné vzhľadom na celkovú situáciu, na to, ako syn búchal na dvere, v akom stave a ako vyzeral jeho otec. L. si predstaviť styk otca s maloletým cca na jednu hodinu v mesiaci za jej prítomnosti, pretože majú z neho strach a nevie sa vyjadriť k styku realizovanému po krátku dobu v akreditovanom stredisku za prítomnosti psychológa alebo sociálneho pracovníka. Aj keď bola tehotná ju bil, dokonca i do brucha. V čase, keď mala maloletého na rukách ju udrel tak, že jej roztrhol obočie. K. D. po údere od neho spadla hlavou na radiátor a udrela si ju. M. sa styku s maloletým nedomáha, naposledy videl syna niekedy v júni XXXX a od tej doby o neho neprejavil záujem ani listom, ani elektronickou formou a ani prostredníctvom tretích osôb, neinformuje sa ani o jeho zdravotnom stave. Na jeho výživu naposledy prispel v mesiaci apríl XXXX.

K. XX.XX.XXXX bolo súdu doručené podanie matky, ktorým svoj návrh mení tak, že navrhuje, aby súd upravil styk otca s maloletým E. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý druhý mesiac v piatok od XX.XX hod. do XX.XX hod. v zariadení sociálnych služieb v mieste bydliska maloletého za prítomnosti matky a sociálnej pracovníčky. K. zmeny návrhu nie je zmena jej názoru na nebezpečnosť otca vo vzťahu k maloletému, ale nádej, že sa môže jedného dňa zmeniť, a tým môže zmeniť aj prístup k maloletému. L. je otec potenciálne nebezpečný pre ňu i pre dieťa, je dôležité, aby k stretnutiam dochádzalo na chránenom mieste za prítomnosti tretej, kvalifikovanej osoby.

M. súd písomne požiadal, aby upravil jeho styk so synom na základe zisteného skutkového stavu. C. má dlhy, o deti sa nestará, súd by mal zvážiť „odobratie detí“, a tak umožniť trestné stíhanie jej osoby.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca matky uviedol, že nemá žiadne výhrady voči medzičasom vypracovanému znaleckému posudku a styk v rozsahu navrhovanom znalcom je pre matku akceptovateľný. E. rozsah styku by nebol v záujme maloletého. pretože tak, ako to aj znalec zistil, otec je mimo nejakého zariadenia, mimo tretích osôb, pre syna nebezpečný. W. by to bolo, keby sa realizoval cez víkendy, pretože otec by teoreticky mal pracovať. S matkou sa nekontaktoval, žiaden styk nenavrhol. K. navštevuje materskú školu, obmedzenia by sa mohli týkať jedine v súvislosti s jeho zdravotným stavom, kedy by bol hospitalizovaný. D. je tu otázka na otca, aby sa vyjadril, ako je schopný realizovať svoj styk s maloletým, v ktoré dni.

K zmene návrhu matky bol otec dňa XX.XX.XXXX vypočutý dožiadaným súdom - M. súdom C., kedy sa vyjadril, že so zmenou návrhu nesúhlasí, nevie si predstaviť, ako by mal súd upraviť jeho styk s maloletým, aj keď sa s ním stýkať chce. L. si dovoliť chodiť za ním do J., je dlhodobo PN a ani potom to nebude možné, nakoľko si nemá z čoho zaplatiť cestu a hotel. D. nenavštevuje, nemá na neho kontakt. X. mu na ňom. Od marca XXXX je práceneschopný, je zamestnaný, ale má odobratý vodičský preukaz z dôvodu exekúcie, ktoré má pre neplatenie výživného na syna E., preto po skončení PN-ky nemôže nastúpiť do zamestnania, keďže nemá vodičské oprávnenie. P. mu bolo odobraté do času, kým nesplatí exekúciu, takže asi navždy. S inou prácou je to ťažšie, lebo má operované šľachy na prstoch a nikto ho do práce nezoberie. Je pravák a zranenie má na ľavej ruke. Má pochybnosti, či je maloletý E. jeho syn, chcel by požiadať o skúšku K., teraz sa dopočul, že maloletý E. nie je jeho synom. Jeho záujem o syna záleží od toho, čo ukáže znalecké dokazovanie. Teraz sa o syna zaujíma. Na cigarety minie XX- XX eur mesačne. G. zástupca matky, prítomný pri výsluchu otca uviedol, že otec matke posiela výživné vo výške X eur.

Na pojednávaní konanom XX.X.XXXX právny zástupca matky uviedol, že otec bol uznaný vinným zo zločinu týrania osoby blízkej alebo zverenej a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní X rokov nepodmienečne. L. si, že bude v odvolacom konaní úspešný. G. preto navrhuje súdu, aby mu styk s maloletým zakázal, pretože on je psychopat, ťažký alkoholik, ktorý nevie o sebe. M. bol pri jeho výsluchu na dožiadanom súde, kedy priamo videl, ako vyzerá. Vo svojich výpovediach si odporuje, pochybuje, že maloletý je jeho, dokonca rozlišuje, že ak je jeho má o neho záujem, ak nie je jeho, tak nemá.

On je úplne mimo a tiež sa nepodarilo nájsť akreditovaný subjekt, v ktorom by sa mohol jeho styk s maloletým realizovať. Z jeho strany sú to nezmyselné deklarácie, že mu záleží na synovi. G. opatrením má styk zakázaný, ale za celú dobu mu mohol aspoň jednu kartu poslať. D. konaním naplnil všetky znaky nezáujmu. V znaleckom posudku bol navrhnutý styk uvedený ako možný. G. maloletého je trauma z otca živá, jeho styk s otcom by mu skomplikoval život. D., ak sa zmenia pomery a zistí sa, že otec nie je nebezpečný a preukáže sa, že to bude prínosom pre maloletého, je možné upraviť styk otca s maloletým. C. nie je schopná hradiť trovy znaleckého dokazovania, pracuje, ale nie je schopná takúto sumu zaplatiť a to už aj s poukazom, že otec jej výživné neplatí riadne, za čo je trestne stíhaný. Na syna platí výživné X eur, ale na cigarety má. G. jeho výsluchu sa dozvedel, že poberá nemocenskú, tak sa do toho obul, 2x mu z neho stiahli výživné a už zrazu rýchlo uzdravel. X. uviedol, že znalec v posudku uviedol, že otec je agresívna osobnosť, ide o zvláštneho izolovaného, nepríjemného a problémového jedinca, ktorému chýbajú adekvátne city k druhým ľuďom, býva agresívny, hostilný, absenciu citov nahrádza v pití alkoholu prípadne využívaním sa v zmyselnostiach. Sú mu cudzie pocity viny, empatia, citlivosť k iným ľuďom. C. byť hostilný a agresívny aj k ľudom, ktorých má rád. Je tu dosť argumentov, aby bol styk otcovi zakázaný. V trestnom konaní bola obeťou matka maloletého, ale priznal sa, že napadol aj jej dcéry, dokonca aj maloletého, ktorý je pred ním v nebezpečenstve. P. znaleckého dokazovania by mal zaplatiť otec, pretože matka to nie je schopná zaplatiť. D., že bolo nariadené znalecké dokazovanie zapríčinil otec svojim vlastným správaním. E. neplní riadne, ale na cigarety má a tiež je trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy.

C. uviedla, že maloletý o otcovi nerozpráva, ale keď ho náhodou niekedy spomenú, tak hovorí: „Ja pôjdem za zlým otcom, dám mu päsťou, keď vyrastiem vrátim mu to“, lebo im veľmi ubližoval. D. so zákazom styku maloletého s otcom.

X. M. prokuratúry J. V na základe vykonaného dokazovania navrhla zakázať styk maloletého s otcom.

T. opatrovník navrhol zakázať styk maloletého s otcom.

Dokazovaním súd zistil, že rodičia manželmi neboli, obaja sú rozvedení, otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom T., C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX. O. M. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XP/XXX/XXXX-XX, bol na základe schválenej rodičovskej dohody zverený maloletý E. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou XX eur mesačne a styk otca s maloletým bol upravený neobmedzene.

Na tunajšom súde je pod sp. zn. XXP XX/XXXX vedené konanie na návrh otca o zníženie výživného, v tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.

V rámci dokazovania súd vypočul svedkyňu maloletú D. T., ktorá počas svojej výpovede usedavo plakala. A., že otec maloletého E. ich bil. L. mamku, aj malého E. a ju. D. C. nebil. D. sa, že prišiel domov opitý, treskol sklenenými dverami v obývačke tak, že sa rozbilo sklo, schmatol mamku a išiel s ňou do spálne, na čo sa hádali a ona bez zaklopania vošla do spálne, videla ako otčim leží na mamke, povedala mu, nech z nej zlezie, načo ju udrel tak, že si hlavu udrela do radiátora. A. aj mamku, dával jej päsťovky, bil ju kopaním, búchaním aj do brucha, do hlavy. C. sa rozplakala, ale ona sa vždy snažila chrániť mamku, lebo sa o ňu bála. C. predsa bábätko v brušku. C. povedala, aby sa pobalili, že idú preč a vtedy ju schmatol a zamkol na balkón. G. ho, aby ju pustil, lebo má v brušku bábätko. E. bola strašná zima vonku. G. ju pustil dnu. M. pil každý deň a opitý chodieval do roboty. P. sa ešte zhoršilo, keď išli bývať do domu. D. bol agresívny, len keď bol opitý, neskôr už aj keď opitý nebol. L. mu nechcel ísť pomôcť pri stavbe domu, pretože každý vedel, aký je. G. mu len jeho otec a aj s ním sa pohádal. D. nervozitu agresívnym spôsobom prenášal na nich. M. bil mamku každý druhý deň určite. J. to vždy, keď prišiel z krčmy. J. nervózny zo svojich žiakov v autoškole, po robote si išiel vypiť a po príchode domov si zlosť vylieval na nich. T. bol brat E. maličký, po operácii srdca, vtedy bývali ešte v byte, mamka ho nechcela dať ani jej na ruky, aby sa mu niečo nestalo. E. matku otčim poslal niekam preč, že on sa o neho postará. X. si ho na ruky a triasol ním a malý strašne plakal. L., keď už mal E. asi X,X roka počas hokejového zápasu ho malý E. ručičkou udrel do nosa, otec mu to päsťovkou tak vrátil, že malý padol na zem, zľakol sa a strašne začal plakať. Ju otčim bil prakticky tak často, ako mamku, lebo sa medzi nich postavila a bránila mamku. J. sa chodievať domov zo strachu, čo sa tam bude diať. Y. hádzanú, hrá ju doteraz profesionálne a chcela som ju hrať aj preto, aby nebola doma. M. jej zakazoval hádzanú, lebo napr. sústredenia veľa

stáli, ale on to neplatil, lebo pomáhal jej manažér klubu alebo jej dedko. M. vadilo, že nepomáha matke a odchádza preč z domu. V škole bola do pol druhej, do piatej mala tréning a domov nechcela ísť, lebo sa bála. E. času nebolo na to, aby pomohla mamke. L. sa do školy naučila a povarovala E.. K. sa nedalo ani učiť,, lebo otčim stále vystrájal. Od úteku do J. sa osobne s ním nestretla. D. sa ho bojí, je to rozdvojená osobnosť. L. v živote sa s ním nechce stretnúť, ani s jeho rodinou. J. sa o E., ale hlavne o mamku. X. si už na to, že otčim do nich hádzal nožíky, nadával im vulgárne, vyhrážal sa, že ich pozabíja. E. prvé slovíčka boli len pi...., ku.... K otčimovi sa presťahovali do bytu a všetky peniaze, ktoré mamka mala - výživné, prídavky na deti, čo bolo asi XXX eur, jej zobral a prepil alebo použil na automaty. L. čo jesť. G. hádka bola kvôli nej, keď bývali v tom byte, mamka bola v robote a ona za peniaze od dedka objednala cestoviny z blízkej pizzerie, ktoré zjedli so sestrou. M. z cestovín zabudla zahodiť, aby to otčim nevidel a hneď z toho narobil krik a veľmi nadával mamke, že kúpila cestoviny. E. ju nezbil, bola to prvá hádka, ale hrozná, rozbíjal poháre a taniere. G. útekom od neho išiel asi opitý otčim do roboty a v rámci jazdy so žiakom prišiel domov na toaletu. Z ničoho nič mamku zozadu sotil tak, že si rozbila hlavu, bola celá zakrvavená a spuchnutá a vtedy mame povedala, že ak neodídu teraz, všetkých ich pozabíja. C. zostávala u neho bývať z obavy straty strechy nad hlavou. M. otec stále trval na tom, aby otčim išiel na protialkoholické liečenie, preto tento chodieval do krčmy tam, kde by ho jeho otec nenašiel. C. nikdy nevidela opitú. E. dobrý vzťah má svedkyňa s trénerom, ktorý trénoval dve družstvá. V jednom hrala ona a v druhom C.. T. mama išla s E. na hospitalizáciu do J., tréner s manželkou zobrali C. na týždeň k nim a ona zo strachu pred otčimom bola u starého otca v C.. M. bol strašne žiarlivý. V určitom období mamka ani do obchodu nemohla ísť. To bolo už ku koncu, C. sú malé, stále ich sledoval, vedel o všetkom, kde boli. V. sa v bare pobil, bitku vyprovokoval on, ale policajti mu nikdy nedali pokutu a pustili ho, lebo otčim poznal policajtov, jeho otec nie len policajtov, ale aj sudkyňu a prokurátora, čím sa stále vychvaľovali. G. ani nešli na nejaký úrad alebo na políciu oznámiť, ako žili. Po bitke mamka ani do nemocnice nemohla ísť na ošetrenie, lebo keby to zistil, bolo by to hrozné. T. sa s mamkou bavia o C., E. hovorí „zlý oco, nechcem ísť za zlým otcom.“ W. ho nespomína. E. potrebuje zvýšenú starostlivosť vzhľadom na svoj zdravotný stav. E. na neho musia dávať pozor, aby nespadol a neudrel si miesto, kde bol operovaný. P. ho chrániť pred každým ochorením, je vylúčený z kolektívu. L. behať ako iné deti, robiť fyzicky ťažšie veci, treba ho v tomto usmerňovať. M. otec ešte aspoň videl potrebu protialkoholického liečenia, ale jeho mama ho kryla, dávala mu peniaze, čo aj videla, prepil ich a keď sa jej posťažovala, tak na druhý deň od neho dostala za to výprask, pravdupovediac viac -menej mamka za to dostala výprask.

M. navrhoval v konaní vypočuť i mladšiu dcéru matky C., súd však upustil od jej vypočutia, najmä vzhľadom na to, že celú situáciu veľmi zle znášala a súd nepovažoval za vhodné ju tým opätovne zaťažovať, keď určitú dobu po úteku od otčima v dôsledku jeho správania prestala rozprávať. C. i jej dcéra D. potvrdili, že ju otec nebil, maloletá C. bola k situácii v rodine vyšetrená psychologičkou C.. J. J., G.. /jej správy vypracované XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX/.

D. W. Y. uviedla, že si myslí, že matka žila s otcom z vypočítavosti, že budú mať strechu nad hlavou. O. dlhy. M. sa o deti staral, jeho rodičia im pomáhali osobne aj finančne. K okolnostiam odchodu matky sa vyjadriť nevedela. Z blízkej reštaurácie, v ktorej pracuje a kam chodili obaja na dve pivká, videla, že otec sa o syna staral. D. ho stískal a dieťa stískalo jeho. L., že by mal problém s alkoholom. C. jej povedala, že otec deťom vyplatil krúžky, staral sa, o čo bolo treba. D. mal matku rád, nikdy na nej nevidela modriny a nemá vedomosť, že by ju otec fyzicky napadol.

D. W. V. je krstnou mamou druhej dcéry matky a jej manžel krstným otcom maloletého E.. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že veľmi často sa nestretávali, dievčatá mala cez prázdniny. L. nevidela, že by matku otec fyzicky napadol, ale X-Xkrát jej matka povedala, že ju napadol fyzicky. T. bola u nich na sviatky, bolo upratané, navarené. S. náznak, že by bol maloletý v strese, bol spokojný. G., že otec požíval alkohol, absolvoval protialkoholickú liečbu, dokonca nepil X mesiacov, lekára navštevoval ambulantne. B. sa a nepil. G. jej, že sa chce zmeniť pre záchranu rodiny, aby sa k nemu vrátili. C. čistý abstinent nebola, dala si X deci vína, nikdy ju nevidela opitú. O. sa išla zabaviť, ale extra opitá nebola - to bolo pred vzťahom s otcom.

D. I. I. vypovedal, že s otcom pracoval v S.. D. bolo spolužitie rodičov dobré. Od novembra XXXX do februára XXXX pracoval u otca na dome pri stavebných prácach a videl, že sa o rodinu staral, robil nákupy. D. mu nosil starý otec maloletého, matka sa venovala deťom, pomáhala mu zbierať kamene okolo domu pri úprave terénu. M. chodil do roboty, od XX-tej do jednej mal prestávku, vtedy prišiel domov,

pohral sa so synom a išiel naspäť do práce. O. mali medzi sebou menšie hádky týkajúce sa prác okolo domu. Ak svedok pracoval v sobotu alebo nedeľu, otec s ním vypil X-X pivá, ale vie, že nepije.

D. C. X., stará matka maloletého zo strany otca, potvrdila, že rodičia spočiatku žili normálne. K. chceli obaja. C. sa o domácnosť veľmi nestarala, nebola k tomu vedená. L. mala problém navariť. G. jej, že ju otec sexuálne zneužíva a vyžaduje si sex aj pred maloletým. M. zarábal, peniaze boli, so synom sa hral. L. vedomosť o tom, že by matku fyzicky napadol. C. so starostlivosťou o všetky deti pomáhala. D. potvrdila, že otec si občas vypije pivo, nevie, že by alkohol požíval vo zvýšenej miere, ale vie, že bral nejaké lieky, X mesiacov nepožíval žiadne alkoholické nápoje, bolo to v čase, keď matka odišla zo spoločnej domácnosti. D. synovi pomáha finančne, denne u nich obeduje. C. sa jej nikdy nesťažovala, že ju otec bije. I. staršia dcéra jej povedala, že jej mama je nepríčetná, keď sa nazlostí, aj by zabila, hodila do nej bicykel.

D. E. X., nar. XXXX, je otcom otca maloletého a tiež potvrdil, že zo začiatku bolo spolužitie rodičov harmonické. V čase, keď bola matka s maloletým hospitalizovaná, staral sa o jej dcéry. C. dlhy nepriznala, zistili, že ich má, až keď sa odsťahovala. L. svedkom toho, že by otec matku fyzicky napadol. I. vždy pomáhal finančne aj materiálne. G. im dom. M. maloletému E. prejavoval lásku, videl sa v ňom, riadne sa o neho staral. C. sa mu nikdy nesťažovala, že by ju fyzicky napadol. L. sa vyjadriť k tomu, či otec v roku XXXX mal, alebo nemal problémy s alkoholom.

Na podnet matky Z. práce, sociálnych vecí a rodiny C., O. poradensko-psychologických služieb prijal XX.XX.XXXX rodičov do starostlivosti a z jeho správy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v tom čase žili rodičia v družkovskom vzťahu, ich problémy začali po nasťahovaní sa do nedostavaného rodinného domu na E. ul. v C.. M. pripustil, že máva asi 1x mesačne „amok“, kedy sa rozzúri a nevie sa ovládať, príčinou čoho je údajne správanie staršej dcéry matky D.. C. našla odvahu opísať, že ju partner často núti k pohlavnému styku, na čo ona pre vyčerpanie nemá chuť. M. priznal nadmerné požívanie alkoholu, i to, že sa opakovane neúspešne pokúšal liečiť /aj na nátlak jeho rodičov/, ale súhlasil s protialkoholickou liečbou, preto ho okamžite objednali na vyšetrenie u C.. J.. M. porušil abstinenciu, produkoval typické alkoholické výhovorky a zdôvodňovanie toho, prečo musel piť, s presunom zodpovednosti na matku, bez kritického sebanáhľadu. S. sľuboval, že sa bude liečiť. K. XX.XX.XXXX po víkendovom pití spôsobil matke otvorenú zlomeninu nohy. C. priznala opakované týranie z jeho strany, mala z neho strach, ale bála sa odísť, že si ju nájde a zabije. V G. rodine dostala kvalifikované špecializované sociálne poradenstvo so zameraním na edukáciu a podporu hľadania riešení, spísanie potrebných právnych návrhov /najskôr návrh na zákaz styku otca s maloletým/ a pomoc pri hľadaní chráneného bývania. Po ďalšom brachiálnom útoku zo strany otca sa jej podarilo ujsť aj s deťmi, od úderov ju bolela hlava, spánok mala necitlivý a zahmlene videla. V danom prípade išlo o závažnú formu domáceho násilia s vysokým rizikom ohrozenia zdravia a života matky i jej troch detí. C. vykazuje syndróm týranej ženy a mohla byť vo vážnom ohrození, preto jej odporúčali utajené bývanie čo najďalej od vtedajšieho bydliska a odporúčali podporiť úplný zákaz styku otca s dieťaťom, prípadne požiadať i o zákaz priblíženia. C. bol prítomný pri tom, ako si otec vynucoval od matky pohlavný styk, počul ako počas hádok vykrikoval a trieskal dverami.

Zo správy Z. práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že rodinu evidujú od roku XXXX. C. bola od XX.XX.XXXX ubytovaná so všetkými tromi deťmi v krízovom centre - utajenom bývaní, kde sa jej poskytujú sociálne služby. O maloletého E. sa riadne stará .

Zo správy C.. J. J., G.., psychologičky, vypracovanej XX.XX.XXXX, súd zistil, že matka so všetkými tromi deťmi je od XX.XX.XXXX klientkou poradenského pracoviska /o pomoc požiadala v spolupráci s G. rodine z C. po opustení partnera/. Zo strany otca maloletého E. zažívala stupňujúce sa domáce násilie, pričom najzávažnejšie boli fyzické útoky /facky, kopanie, údery rukami do rôznych častí tela, palicou a inými predmetmi, ohrozovanie nožom, pálenie ohorkov od cigariet na tele/, zo začiatku v intervale raz za dva mesiace, neskôr raz mesačne, dvakrát mesačne, v poslednom období denne, následkom čoho trpela bolesťami hlavy, mala zranenú hlavu, zlomený malíček, palec na nohe a nos, rozseknuté obočie na ľavom oku, bolestivé ucho a lícne kosti, opuch na čele a na oku, zhoršené videnie na ľavom oku a podliatiny. C. jej bolo znemožnené vyhľadať lekársku pomoc. V. jej odopieral spánok, vynucoval si pohlavný styk a nepríjemné sexuálne praktiky. E. sa jej ublížením na zdraví a zabitím, neustále ju sledoval, ponižoval a obviňoval. L. týmto problémom zvláda starostlivosť o domácnosť a deti. D. násilných incidentov v rodine boli všetky tri maloleté deti, každé z nich sa vyrovnáva s prežitými udalosťami vlastným spôsobom.

D., T. matkina najstaršia dcéra, bola veľakrát svedkom toho, ako otčim mamu napadol, snažila sa ju brániť a vtedy udrel aj ju. M. situácie, keď všetky deti museli byť nastúpené o šiestej ráno a plniť jeho príkazy. J. jej chodiť hrávať hádzanú a pripravovať sa do školy, keď ju čakala skúška, museli pracovať na stavbe. T. bol v amoku, hádzal veci aj po nich, udrel brata. E. ju zo všetkého, vulgárne nadával, vyhrážal sa. V prvom týždni, keď ušli, súrodenci prestali od strachu hovoriť.

C. T.,, mladšia dcéra matky, bola tiež svedkom násilných incidentov, ju otčim nikdy neudrel.

C. E. - spočiatku bolo v jeho správaní pozorovateľné veľké napätie, nervozita, emócie boli neregulované, objavovalo sa množstvo agresívnych impulzov, ktoré ventiloval v činnosti /trhanie, hryzenie vecí, búchanie predmetmi/. M. sa aj náznaky agresie voči mame, údery, zaháňanie sa na ňu nožom z plastu. G. toto správanie odpozoroval od otca a imituje ho. Od mamy vyžadoval neustále jej prítomnosť a pozornosť, na stanovenie hraníc reagoval plačom a zlosťou.

V závere psychologička uviedla, že matka a jej deti boli opakovane vystavované domácemu násiliu zo strany otca, čo sa odráža na ich zdravotnom a psychickom stave. K tomu, aby boli následky týchto tráum čo najmenšie, budú potrebovať predovšetkým bezpečné zázemie, podporu a pomoc odborníkov.

Na žiadosť právneho zástupcu matky vypracovala dňa XX.XX.XXXX psychologička C.. J. J., G.. psychologickú správu, z ktorej vyplýva, že matka bola XX.XX.XXXX vyšetrená pomocou E. Maloletý E.v bol vzhľadom na vek vyšetrený pomocou rozhovoru a aktivít s hrovými prvkami, jeho správanie bolo dlhodobo pozorované. Psychologička u neho pozorovala zvýšené napätie, dráždivosť, impulzivitu, problematickú reguláciu emócií, hyperaktivitu. Objavovali sa agresívne prvky, ktoré ventiloval v činnosti /trhanie, hryzenie vecí, búchanie hračkami/, ale aj obrátil voči matke / údery, kopnutia, zaháňanie sa hračkárskym nožíkom /. Je možné, že v týchto prejavoch imituje správanie otca prostredníctvom mechanizmu identifikácie. L. však vyžaduje maminu prítomnosť a pozornosť, potrebuje sa ubezpečiť, že je na blízku. Utvárajúca sa vzťahová väzba dieťaťa je plná ambivalencie. Spánok má dlhodobo nepokojný, zo sna sa prebúdza s potrebou znovunadobudnutia bezpečia. Spomienky na obdobie spolužitia s otcom sú u neho útržkovité, prejavuje ich napodobovaním správania, ktoré zažil: „tato robil bum, bum“ a päsťou si udiera do čela, začne byť nepokojný, ustráchaný. Matka s dcérami uvádzali, že ho otec raz udrel päsťou do tváre. Vzhľadom na vek dieťaťa nie je možné presne určiť diagnózu G., uvedené symptómy však naznačujú, že obdobie spolužitia s otcom bolo pre neho zaťažujúce, že jeho útoky na mamu vnímal /napriek tomu, že sa ho snažili sestry chrániť/. Tieto traumatizujúce udalosti zažité v ranom detstve môžu mať negatívny vplyv na jeho ďalší psychický vývin.

C. D. bola XX.XX.XXXX vyšetrená pomocou diagnostického interview D.-I pre posttraumatickú stresovú poruchu, bola svedkom útokov na matku, ako najzaťažujúcejšiu uviedla situáciu, keď bola mama tehotná a otčim ju kopol do brucha, držal ju za krk a búchal jej hlavou do stola, vyhodil ju na balkón v zime pri mínusových teplotách. D. D. sa vtedy snažila brániť brata a vziať ho do bezpečia. Do nej otčim niekoľkokrát hodil rôzne veci /tanier s kapustnicou počas vianočnej večere/, obviňoval ju, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa ublížením na zdraví. Zo symptómov G. sa u nej prejavujú opakované zaťažujúce sny, fyzické symptómy stresovej reakcie pri podnete pripomínajúcom udalosti, vyhýbanie sa miestam, aktivitám a ľuďom, ktorí oživujú spomienky, pocit izolácie od druhých, zvýšená dráždivosť a napätie. C. a výskyt ťažkostí nespĺňa kritériá pre diagnózu G..

C. C. bola XX.XX.XXXX vyšetrená pomocou diagnostického interview D.-I pre posttraumatickú stresovú poruchu. C. a výskyt jej ťažkostí /psychické utrpenie pri konfrontácii s vonkajšími podnetmi, ktoré symbolizujú traumatickú situáciu, vyhýbanie sa myšlienkam, rozhovorom, aktivitám a ľuďom, ktorí majú súvislosť s traumatickou situáciou, vystupňovaná úľaková reaktivita/ oživujú spomienky, pocit izolácie od druhých, zvýšená dráždivosť a napätie, nespĺňa všetky kritériá pre diagnózu G..

G. C.. I. I. vystavila dňa XX.XX.XXXX lekársku správu-nález, v ktorom uviedla, že otec bol v minulosti liečený u Dr. J., užíval lieky. S. pije už vyše XX rokov, už pri návrate z cudziny mal s tým problém, ale myslí si, že je to názor jeho rodičov. D. denne vypije X-X malých pív, pri snahe prestať piť zlyhal, vydržal asi X-X mesiacov, pije asi zo stresu, resp. na uvoľnenie, po vypití alkoholu nevie zaspať a niekedy je agresívny aj doma, po požití alkoholu mu je zle. K. záver: D. závislosti od alkoholu a R. nestabilná porucha osobnosti.

Z lekárskej správy vystavenej C.. Y. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka bola ošetrená na úrazovej ambulancii po napadnutí otcom, ktorý ju opakovane udiera do hlavy aj do ľavej dolnej končatiny, naposledy ju udrel pred týždňom, udávala pobolievanie ľavej časti tváre a ľavej dolnej končatiny.

Z nálezu C.. E., všeobecnej lekárky pre dospelých, zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matku niekoľko rokov fyzicky a psychicky týra otec.

C. bola po napadnutí ošetrená i XX.XX.XXXX na traumatológii v L. E. T. C., a.s. /uviedla, že bola inzultovaná známou osobou/.

C. E. má vrodené vážne ochorenie srdca. V apríli XXXX mal vykonanú kompletnú operačnú korekciu, počas hospitalizácie v dňoch XX.XX.-XX.XX.XXXX v L. ústave srdcových a cievnych chorôb na pracovisku K. kardiocentrum J., mal vykonaný invazívny zákrok - balónikovú dilatáciu ramien A.pulmonalis /katetrizačná dilatácia ramien pľúcnice/.

C. E. navštevuje C. školu pri K. cente s nižším počtom detí a s obmedzením telesnej námahy, ktorá v hodnotení doručenom súdu XX.XX.XXXX uviedla, že na ich zariadenie, ktoré navštevuje systematicky, sa prispôsobil bez väčších problémov, ale pomalšie, keďže dovtedy nemal skúsenosti s predškolskými zariadeniami. E. zdravotný stav a následné opatrenia zanechali negatívnu stopu na jeho vývine. G. známky miernej hyperaktivity, emočnej nezrelosti, citovo bol naviazaný na matku, nesamostatný, plačlivý, citovo prežíval každé upozornenie, obmedzenie. Q. sa javil ako úzkostne vychovávaný, neistý, nedostatočne stimulovaný s oneskoreným psychomotorickým vývinom bez vypestovaných sebaobslužných návykov a režimových prvkov. Je však prispôsobivý, snaživý a formovateľný, postupne dochádzalo k zlepšeniu. J. potrebná i intenzívna spolupráca s matkou v zmysle výchovného poradenstva. L. dosiahnutým pokrokom budú odporúčať z dôvodu nezrelosti odklad povinnej školskej dochádzky. C. má pekný vzťah aj so sestrami, chýba mu mužský vzor. G. muža - zdravej autority by bola žiadúca, aby sa eliminoval /vzhľadom na minulosť/ pochopiteľný úzkostný postoj matky. H. predpovedať, či by bol ochotný prijať, kontaktovať, biologického otca, lebo pri spomienkach na neho /napr. keď sa chystali na súdnoznalecké vyšetrenie/ bol často nepokojný, podráždený so slzami v očiach. G. spomienkach na minulosť sa uzavrie, objaví sa psychomotorický nepokoj a téme sa vyhýba. Svoje obavy, pocit neistoty vyjadruje zväčša neverbálne, ťažko sa vyjadruje. Stredobodom pozornosti oboch rodičov by malo byť dieťa a nie ich vzájomný boj. Mali by disponovať schopnosťou primeranej komunikácie, dohody a spolupráce, aby plánované stretnutia prebehli bez zbytočného napätia. V opačnom prípade dieťa nevydrží tlak rodičov ani napätú atmosféru, a s prihliadnutím na zdravotné oslabenie aj slabý osobnostný profil, dôjde k regresu vo vývine. Plánovaný kontakt s otcom by mal prebiehať v zariadení Diagnostického centra, kde E. navštevuje predškolské oddelenie. P. bude možné objektívnejšie sledovať reakcie dieťaťa, resp. rodičov. Matka s ich zariadením výborne spolupracuje.

M. súd C. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XT/XXX/XXXX, uznal otca vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov. Toto rozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko sa proti nemu otec odvolal.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalca C.. C. J., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že maloletý je v súčasnom období v stabilizovanom psychickom stave, v popredí je u neho hravosť, bezprostrednosť v interakcii, priateľskosť. Pri zraňujúcich spomienkach súvisiacich s primárnou rodičovskou starostlivosťou je u neho viditeľná intrapsychická tenzia, subjektívna neistota, vzhľadom na vek je z psychologického hľadiska komplikované diferencovať, do akej miery sú traumatické zážitky jeho vlastné a do akej miery súvisia s ich reprodukovaním v domácom prostredí matky, nakoľko opakovane verbalizuje odmietanie kontaktu s otcom. V štandardných situáciách má zachovanú racionálnu kontrolu emócií a afektov, v konfliktoch s naznačenou labilitou a zhoršenou kvalitou racionálnej inhibície afektov a silných vnútorných impulzov. V jeho osobnosti je zvýšené množstvo nespracovaných agresívnych a komplexových obsahov, nedôverčivosť a vzťahovačnosť, ktoré narušujú jeho subjektívnu spokojnosť a zhoršujú kvalitu jeho sociálnej adaptácie. Zvýšené množstvo magických obsahov v rámci humánnych projekcií spolu s ďalšími znakmi /defektné, anatomické, agresívne, paranoidné/ ukazujú na zraňujúcu interpersonálnu históriu v prostredí bazálnej rodiny. K otcovi má vytvorený negatívny a ambivalentný / rozporuplný/ vzťah, čo je dané hraničnou rodinnou situáciou, jednak traumatickými zážitkami, ktoré

prežil v prostredí rodiny v domácnosti otca a následne sekundárnou záťažou súvisiacou so spracovaním odchodu matky s deťmi do azylového bývania. Maloletý má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu k matke, pozitívne sýtené citové a emočné väzby prechováva aj vo vzťahu k sestrám, v rámci jeho projektívnej kresby rodiny, ako aj vnímania a prežívania najbližších vzťahových osôb, postava otca absentuje. Matka je pre neho kľúčovou vzťahovou osobou, v jej prítomnosti sa cíti bezpečne, ona dokáže vnímať jeho citové a emočné potreby a primerane ich saturovať, v jej prítomnosti nie sú u neho prítomné vyhýbavé a obavné tendencie, maloletý spontánne vyhľadáva jej prítomnosť.

Osobnosť matky je aktuálne bez manifestnej psychopatologickej symptomatiky, v jej osobnosti je zvýraznená senzitivita na interpersonálne konflikty, zvýšená citová zraniteľnosť a prítomnsoť existenciálnej instability, v dôsledku vystaveniu domácemu násiliu zo strany otca, od ktorého s deťmi odiša. Stále je výrazne subjektívne neistá, napätá s výčitkami, že deti takú dlhú dobu vystavila psychickému a fyzickému násiliu zo strany expartnera agresora. Aktuálne sa snaží kooperovať pri terapeutických i sociálnych intervenciách v rámci ich rodiny. Aktuálne u nej nie je prítomná klinicky významná depresívna symptomatika, táto u nej kolíše v závislosti od konfrontácie so zraňujúcimi zážitkami.

Správanie maloletého pri vzájomnej komunikácii a interakcii s matkou je bez viditeľných ťažkostí, dieťa je v jej prítomnosti smelé, rečné s dobrou náladou, prejavuje jej pozitívne city a emócie, mimovoľne vyhľadáva jej prítomnosť. O matke aj jeho sestrách hovorí pozitívne.

Pred stretnutím s otcom navrhoval maloletý pri tom aj prítomnosť matky. Pri príchode otca ani počas ich vzájomnej interakcie maloletý neprejavuje úzkostne-depresívnu symptomatiku, otcovu blízkosť aktívne neodmieta, ani ju spontánne neopätuje. Na bezprostrednú blízkosť otca nereaguje prežívaním subjektívnej neistoty a intrapsychického napätia, čo bolo dané dobrým raportom so znalcom a jeho asistovaním v priebehu celého vyšetrenia, ako aj blízkosťou matky čakajúcej ho pred miestnosťou.

Maloletý je ovplyvňovaný vo vzťahu k otcovi matkou i sestrami, čo je dané ich špecifickou životnou situáciou, keďže bývajú v utajení, lebo matka z dôvodu domáceho násilia opustila spoločnú domácnosť otca. Vníma negatívny postoj matky a sestier vo vzťahu k otcovi, ktorý mu poskytuje interpretačný rámec pre spracovanie svojich vlastných skúseností, ktoré prežil v domácnosti otca v rannom veku. Je dôležité konštatovať, že matka sa snaží minimalizovať negatívny dopad svojho kritického postoja k otcovi na svojho syna. Maloletý je v obmedzenej miere schopný vyjadrovať svoje pocity a túžby, prirodzene preberá názory vzťahových osôb, ktorým dôveruje. Protektívny postoj matky umocňuje aj somatická diagnóza dieťaťa /ochorenie srdca/.

Podľa znalca otec disponuje takými osobnostnými dispozíciami, v dôsledku ktorých by maloletý mohol byť počas pobytu uňho ohrozený. Otec sa vyhýba hovoreniu o svojom vnútornom prežívaní a o svojich vzťahoch, osobnosť imponuje simplexne so známkami alkoholickej depravácie /nekritičnosť, upodozrievanie, kognitívny a mnestický pamäťový deficit, charakteropatia, oploštené vyššie city sociálne a etické/. Aktuálne je v jeho osobnosti zvýraznená kompenzácia vlastnej insuficiencie, naznačená je značná pripútanosť k pudovej a inštinktívnej sfére, zhoršené sebaovládanie, závislosť na impulzoch, uľpievanie na minulosti, zhoršená adaptabilita na zmeny, výrazná nedôverčivosť a vzťahovačnosť vo vzťahu k sociálnemu okoliu. Zvýraznené je u neho prežívanie subjektívnej neistoty, egocentrizmus, pasivita, znížená kontrola afektov a impulzov, ide o nezrelý, závislý a instabilný typ osobnosti. Pri expozícii konfliktným situáciám nedokáže efektívne svoju impulzivitu a agresivitu ani potlačiť, ani spracovať a ani uplatniť, na frustráciu môže reagovať voľným prejavom intenzívnych afektov, spravidla hnevom a agresiou. Situačné afekty sa u neho kumulujú a v správaní sa prejavujú vo forme nepokoja, netrpezlivosti, dráždivosti a narušujú proces socializácie. Prítomný je u neho mechanizmus projekcie, dochádza u neho k premietaniu vlastných nespracovaných obsahov a komplexov na druhých ľudí, čo je spojené so zvýraznenou nekritičnosťou a obviňujúcim postojom vo vzťahu k druhým ľuďom, ako aj egocentrické subjektivistické zameranie. Pod vplyvom zvýšenej vnútornej dynamogénie a aktivity vnútorných impulzov a pudovej sféry je u neho prítomná tendencia k hostilným a agresívnym prejavom v správaní. V konfrontácii s intenzívnymi emóciami a v strese a konfliktoch je u neho prítomná tendencia k výraznejšiemu oslabeniu efektívnej racionálnej kontroly afektov a impulzov, charakteristická je v takýchto situáciách tendencia k menej adaptabilnému konaniu, ktoré sa môže negatívne prejaviť v rámci jeho schopnosti udržiavať dlhodobé a stabilné najmä partnerské vzťahy. Myslenie je menej kvalitné, stereotypné, prítomné sú perseverácie a fabulácie, naznačená je zvýšená nedôverčivosť,

vzťahovačnosť, egocentrické zameranie a narcistické rysy. Ide o zvláštneho, izolovaného, nepríjemného a problémového jedinca, ktorému chýbajú adekvátne city k druhým ľuďom, býva agresívny, hostilný, absenciu citov nahrádza v pití alkoholu, prípadne vyžívaním sa v zmyselnostiach, sú mu cudzie pocity viny, empatia, citlivosť k druhým ľuďom, môže byť hostilný a agresívny aj k ľuďom, ktorých má rád. Vzhľadom na osobnostné charakteristiky otca, ktorý trpí syndrómom závislosti od alkoholu a zvýraznenou emočnou labilitou a impulzívnou afektivitou, s tendenciou k verbálnemu a brachiálnemu heteroagresívnemu správaniu, ako aj vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletého / somatický i psychický/, znalec odporučil stretávanie sa otca s maloletým za asistencie odborníkov v rámci akreditovaného pracoviska. Otec verbalizuje nespokojnosť s priebehom súdneho konania, je vzťahovačný, popisuje pocit ukrivdenosti, vinu zvaľuje na matku, obviňuje ju zo zištnosti, ku svojim nedostatkom je nekritický, ľutuje, že vôbec prišiel na vyšetrenie k znalcovi, ktoré podľa neho nemá žiaden význam, snaží sa popierať akékoľvek problematické správanie zo svojej strany. Pri vyšetrení bol nervózny, napätý, nepokojný, jeho postoj k vlastnému správaniu i celkovej situácii, v ktorej sa nachádza, je nekritický a nekonštruktívny. Je u neho zvýšené riziko manifestného agresívneho správania, ako aj sociálne neefektívnej adaptácie a inadekvátneho správania s možnosťou zlyhania a dezintegrácie adaptácie a únikom resp. odstupom od reálnych sociálnych situácií.

Na základe komplexného psychologického vyšetrenia zúčastnených, štúdia spisového materiálu, klinického pozorovania a vyhodnotenia psychologických testov, znalec odporúča asistované stretávanie sa otca s maloletým za prítomnosti odborníka v rámci akreditovaného pracoviska v rozsahu jedno stretnutie mesačne v trvaní dvoch hodín. Toto stretávanie je možné vzhľadom na absenciu výraznej negatívnej averzívnej resp. vyhýbavej reakcie maloletého E. na prítomnosť otca pri vyšetrení. Otec pri vyšetrení konštatoval, že sa so synom chce stretávať, nevie si predstaviť, ako sa majú stretávať, keďže on žije v C. a maloletý v J.. G. neho, keďže „ona odišla, tak by mu ho mala nejako voziť, alebo sa budú stretávať na polceste, pretože nie je v takej finančnej situácii, nevie, ako by to malo byť, po jej dohode dajak“.

Matka i jej právny zástupca, kolízny opatrovník i zástupca M. prokuratúry J. V nežiadali súd, aby vo veci ešte vypočul znalca, nakoľko znalecký posudok bol vypracovaný úplne a dôsledne.

M. podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX nesúhlasil so znaleckým posudkom, považuje ho za podvod, na T. súdnych znalcov a na C. spravodlivosti podal podnet na prešetrenie. X. ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zo zdravotných, ekonomických dôvodov, zaujatosti konajúcej sudkyne, ktorá aj tak rozhodne na základe jedna pani T. povedala. D. na námietku otca uplatnenú voči zákonnej sudkyni neprihliadol, nakoľko nespĺňa kritéria stanovené v § 15a O.s.p.

D. oslovované akreditované subjekty, na pôde ktorých by sa mohol realizovať asistovaný styk otca s maloletým, v konečnom dôsledku uviedli, že nemajú voľné kapacity personálne ani časové /B. detskej istoty, D. priateľov detí z detských domovov Z. ako dar/, činnosť vykonávajú len počas pracovných dní okrem piatka / M. združenie G. ohrozeným deťom Q. L./, službu majú spoplatnenú /C.. N., psychológ K. centra/ asistované stretnutia nerealizujú /J. do života, A. D./ a Q. L. v konečnom dôsledku bez dôvodu uviedlo súdu, že asistovaný styk nie je možné vykonať.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne

zakázané. Ide o vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť tak závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie alebo zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom, je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Súdy majú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na posúdenie týchto skutočností možno využiť dôkazy: obsah návrhu a jeho odôvodnenie /či v návrhu žiada obmedzenie alebo zákaz styku, alebo aj hľadá riešenia a navrhuje súdu postup na nápravu vzťahov/, ako rodič odôvodňuje postoj dieťaťa, či tvrdí, že k uvedenému stavu prispel odporca a ak áno, akým konaním a akou mierou a pod.. Zásadne nemožno vysloviť obmedzenie alebo zákaz styku, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku nemôže byť len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Odhalenie skutočnej príčiny, ktorá viedla rodiča k podaniu návrhu na súdne obmedzenie alebo zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom by malo byť pilierom, na ktorom bude rozhodnutie súdu postavené. Spoľahlivé zistenie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, si zväčša vyžaduje spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, dokazovanie sa vykonáva predovšetkým na základe znaleckých posudkov psychológov, pediatrov, pedopsychológov, prípadne psychiatrov. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej /východiskovej/ úpravy /napr. len v rozsahu niekoľkých hodín mesačne/, alebo obmedzí styk uložením povinnosti strpieť druhého rodiča alebo tretie osoby pri stretávaní a pod. Ďalším spôsobom obmedzenia styku môže byť jeho obmedzenie na konkrétne miesto. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti /morálna, osobnostná/. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia /bitie, kopanie, bodanie, sácanie, pálenie, odopieranie potravy …/ dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom narušujúcim zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom, kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný /než zdravotný/ záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo ostatných členov rodiny dieťaťa a pod. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho prípadu.

So psychikou dieťaťa vždy aktívnejšie manipuluje bezohľadnejší rodič, pretože ten ľudskejší v záujme dieťaťa ustupuje.

Účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie a poskytnutie zvýšenej ochrany právam maloletého dieťaťa, a to aj na úkor rodičov.

V danom prípade mal súd jednoznačne preukázané, že dôvodom podania návrhu matky na zákaz styku maloletého E. s otcom, neskôr zmeneného na úpravu styku otca s maloletým každý druhý mesiac v piatok od XX.XX hod. do XX.XX hod. v zariadení sociálnych služieb v mieste bydliska maloletého za prítomnosti matky a sociálnej pracovníčky, pričom v konečnom dôsledku sa matka opätovne domáhala úplného zákazu styku dieťaťa s otcom, je správanie sa otca k rodine, teda k matke, jej dvom dcéram ako aj samotnému maloletému. G. návrhom chce chrániť maloletého pred nebezpečným a agresívnym správaním otca, ochrániť jeho zdravý psychický a fyzický stav, vylúčiť akékoľvek riziko možného zhoršenia jeho ďalšieho vývinu, ktoré mu bezprostredne hrozí vzhľadom na správanie jeho otca, ktorý bol už M. súdom C. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania osoby blízkej alebo zverenej, i keď toto prvostupňové rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné v dôsledku odvolania otca. G. bola ním týraná matka, sekundárne bol ním týraný maloletý E. a jeho dve nevlastné sestry D. a C.. C. bol svedkom agresívneho, nevypočítateľného správania otca, ktorý mu fyzicky ubližoval /udrel ho do nosa tak, že spadol na zem, držal ho za nohy a trhol ním tak, že si udrel hlavu do podlahy/, čo mu spôsobovalo nielen stres a strach z takéhoto konania, ale existovalo tu riziko zhoršenia jeho zdravotného stavu, keďže trpí vážnym vrodeným ochorením srdca, opakovane absolvoval množstvo operácií a jeho zdravotný stav vyžaduje predovšetkým pokojné, bezpečné a láskyplné prostredie presýtené pozitívnymi emóciami zo strany nielen najbližšej rodiny, ale aj celého okolia. D., že otec je pre dieťa nebezpečný, konštatuje znalec

v znaleckom posudku, ktorý vypracoval na základe psychologického vyšetrenia rodičov i maloletého. X. zistil, že maloletý má k otcovi vytvorený negatívny a rozporuplný vzťah, i keď pri interakcii s ním vďaka blízkosti matky a dobrému raportu so znalcom nereagoval na bezprostrednú blízkosť otca prežívaním subjektívnej neistoty a intrapsychického napätia. X. sú zistenia znalca, že otec disponuje takými osobnostnými dispozíciami, následkom ktorých by mohol byť maloletý počas pobytu u neho ohrozený, pri konfliktných situáciách nedokáže dostatočne efektívne potlačiť svoju impulzivitu a agresivitu, ide o zvláštneho, izolovaného, nepríjemného a problémového jedinca, ktorému chýbajú adekvátne city k druhým ľuďom, býva agresívny, hostilný, absenciu citov nahrádza v pití alkoholu, prípadne vyžívaním sa v zmyselnostiach, sú mu cudzie pocity viny, empatia, citlivosť k druhým ľuďom, môže byť hostilný a agresívny aj k ľuďom, ktorých má rád. V danom prípade otec /aj vzhľadom na nekritičnosť svojej osobnosti a svojho konania/ nie je vhodným mužským vzorom pre ďalší zdravý psychický i fyzický vývin maloletého. C. bol svedkom toho, ako si otec vynucoval od matky pohlavný styk, počul ako počas hádok vykrikoval a trieskal dverami, bol svedkom fyzických útokov na matku, maloletú D., svedkom agresívneho správania otca plného vyhrážok, že ich pozabíja.

E. na osobnostné charakteristiky otca, ktorý trpí syndrómom závislosti od alkoholu a výraznou emočnou labilitou a impulzívnou afektivitou, s tendenciou k verbálnemu a brachiálnemu heteroagresívnemu správaniu, ako aj vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletého /somatický i psychický/, znalec síce odporučil stretávanie sa otca s maloletým za asistencie odborníkov v rámci akreditovaného pracoviska, súd však hodnotí znalecký posudok ako jeden z dôkazov vykonaných v tomto konaní a v zmysle komplexne vykonaného dokazovania v predmetnej veci dospel k záveru, že je potrebné úplne zakázať styk maloletého s otcom, keď agresívne a nebezpečné správanie otca bolo preukázané nielen znaleckým dokazovaním, ale aj lekárskymi správami /matka bola opakovane po útoku zo strany otca ošetrená na úrazovej ambulancii /, tiež výpoveďou samotnej matky, svedeckou výpoveďou maloletej D. T., ako aj psychologickým vyšetrením matky a všetkých troch detí psychologičkou C.. J., G.., ktorá potvrdila, že u detí doposiaľ pretrvávajú psychické následky, čo svedčí o dlhodobom vystavovaní neakceptovateľnému správaniu otca a nie o jeho jednorazovom skratovom konaní. Na to, aby následky psychickým tráum boli čo najmenšie potrebujú deti bezpečné zázemie, podporu a pomoc odborníkov. K. dcéra C. prestala v dôsledku jeho správania sa na istý čas rozprávať. Zo strany otca bol maloletý vystavovaný permanentným stresovým situáciám, ktoré na neho pôsobili negatívne jednak psychicky, ale poškodzovali mu aj fyzické zdravie. K. má zhoršený zdravotný stav, podrobuje sa závažným operáciám a predpokladom ich úspešného zvládnutia je najmä láskavý a ľudský prístup zo strany jeho okolia, ktorý zo strany jeho otca absentuje. Z vyjadrenia C. školy pri K. centre, ktorú maloletý E. navštevuje, vyplýva, že pri spomienkach na minulosť sa dieťa uzavrie, objaví sa psychomotorický nepokoj a téme sa vyhýba. D. obavy, pocit neistoty vyjadruje zväčša neverbálne, pretože sa ťažko vyjadruje. M. je pre syna nebezpečný v dôsledku svojej výbušnej a nekontrolovateľnej povahy, agresivity a zneužívaniu alkoholu /jeho mnohoročnú závislosť na alkohole, ktorú otec popiera, potvrdila psychiatrička C.. I. s diagnostickým záverom: D. závislosti od alkoholu a R. nestabilná porucha osobnosti/, opakovane napádal matku, maloletého a matkinu dcéru D.. L. psychickej traumy zo zážitkov zo spolužitia s otcom má i ďalšia dcéra matky C. napriek tomu, že ju fyzicky nenapádal. Aj svedkyňa W. V. potvrdila, že otec požíval alkohol, absolvoval protialkoholickú liečbu, dokonca nepil X mesiacov, lekára navštevoval ambulantne. Na podnet matky Z. práce, sociálnych vecí a rodiny C., O. poradensko- psychologických služieb prijal rodičov do svojej starostlivosti a z ich správy vyplýva, že otec pripustil, že máva asi 1x mesačne „amok“, kedy sa rozzúri a nevie sa ovládať, priznal nadmerné požívanie alkoholu, i to, že sa opakovane neúspešne pokúšal liečiť /aj na nátlak jeho rodičov/, ale súhlasil s protialkoholickou liečbou, preto ho okamžite objednali na vyšetrenie u C.. J.. M. porušil abstinenciu, produkoval typické alkoholické výhovorky a zdôvodňovanie toho, prečo musel piť, s presunom zodpovednosti na matku, bez kritického sebanáhľadu. S. sľuboval, že sa bude liečiť.

C. má vrodenú nevyliečiteľnú srdcovú vadu, podľa vyjadrenia matky môže kedykoľvek zomrieť. V tomto konaní je povinnosťou súdu dôsledne zabezpečiť a poskytnúť maloletému E. zvýšenú ochranu jeho právam, a to aj na úkor rodičov, v danom prípade na úkor otca. M. dal súdu na zváženie „odobratie detí“ matke, avšak bez bližšie uvedených dôvodov. Q. vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne závady alebo nedostatky v starostlivosti matky o maloletého E.. So synom absolvuje všetky potrebné lekárske zákroky, vyšetrenia a kontroly, s predškolským zariadením, ktoré maloletý navštevuje, riadne spolupracuje. X. dokazovaním bolo zistené, že práve matka je pre neho kľúčovou vzťahovou osobou, v jej prítomnosti sa cíti bezpečne, ona dokáže vnímať jeho citové a emočné potreby a primerane ich saturovať, v jej prítomnosti nie sú u neho prítomné vyhýbavé a obavné tendencie. M. svoj záujem

o maloletého verbalizoval, údajne sa na neho informoval na Z. práce, sociálnych vecí a rodiny v C., ale svoj deklarovaný záujem nepreukázal žiadnym spôsobom. I. záujem o syna záleží od toho, či je maloletý E. jeho syn, alebo nie, keďže má o svojom otcovstve k tomuto dieťaťu pochybnosti. Z týchto jeho vyjadrení možno pochybovať o jeho skutočnom záujme o syna, o takom záujme, aký sa od otca vyžaduje a očakáva. K. ani nenavrhol žiadnu úpravu svojho styku so synom, nevie si ani predstaviť, ako by mal súd upraviť jeho styk s maloletým, aj keď sa s ním stýkať chce. G. aj na vzdialenosť bydlísk rodičov a svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keď treba konštatovať, že sa do nej dostal vlastným zavinením. L. si totiž svoju najzákladnejšiu a prvoradú vyživovaciu povinnosť k jedinému synovi /výživné na neho platí v sume X eur mesačne, ale na zabezpečenie jednej z jeho potrieb, fajčenie, vynaloží cca XX-XX eur mesačne/, preto mu bol odobratý vodičský preukaz, bez ktorého ďalej nemôže vykonávať prácu inštruktora autoškoly. D. nezodpovednosťou vystavuje maloletého ohrozeniu na jeho výžive a zabezpečovaniu jeho všetkých, nielen najzákladnejších potrieb.

M. označil znalecký posudok za podvod, nešpecifikoval žiadne námietky voči obsahu tohto znaleckého posudku ani voči jeho záverom, len formuloval, že je to podvod. T. matka, zástupca okresnej prokuratúry a ani kolízny opatrovník nemali žiadne námietky voči tomuto posudku a v celom rozsahu s ním súhlasili, súd upustil od ďalšieho vypočutia znalca.

K. zmeny návrhu matky, keď v priebehu konania žiadala upraviť styk otca za ňou uvedených podmienok, nie je zmena jej názoru na nebezpečnosť otca vo vzťahu k maloletému, ale nádej, že sa môže jedného dňa zmeniť a zmeniť aj svoj prístup j synovi. D. dáva do pozornosti, že rozhodnutia súdu v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti nie sú konečné, možno ich zmeniť, ak sa zmenia pomery, ktoré boli podkladom pre pôvodné rozhodnutie súdu. Ak sa zmení správanie otca a budú dôvody na zmenu rozhodnutia súdu, súd môže zrušiť zákaz styku a upraviť styk otca s maloletým, teda rozhodnúť vždy tak, aby to bolo v záujme dieťaťa.

G. § X27 ods. 1 veta prvá M. súdneho poriadku (ďalej len M.), ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.

A. tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, pričom rodičom súd neuložil povinnosť zložiť na účet tunajšieho súdu preddavok na trovy spojené so znaleckým úkonom. X. vykonal znalecký úkon tak, ako bol požadovaný. A. tunajšieho súdu XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX- XXX súd priznal súdnemu znalcovi znalečné vo výške XXX,XX eur zo štátnych finančných prostriedkov.

G. § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vzhľadom na to, že nie je účelné, aby náklady na trovy znaleckého dokazovania zostali na ťarchu štátu a otec maloletého svojím správaním vyvolal potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, preto ho súd zaviazal zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, nakoľko u neho nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd rozhodol o tom, že otec má povinnosť zaplatiť náklady znaleckého dokazovania na účet tunajšieho súdu, ktoré boli súdnemu znalcovi priznané zo štátnych finančných prostriedkov, a to v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Otec písomným podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX žiadal o oslobodenie od všetkých súdnych poplatkov a trov konania, pretože je osoba v hmotnej núdzi. D. tvrdenie nepreukázal. D. zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP XXX/XXXX-XXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom T. súdu v J. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Q. XXX/XXXX-XXX, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému E. zo sumy XX eur na sumu XXX eur mesačne od XX.XX.XXXX. U otca súd dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku súd nezistil. K. XX.XX.XXXX Q. právnej pomoci svojím rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 4N XXXX/XX, priznalo matke nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci o zákaz styku otca s maloletým.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992Zb. O súdnych poplatkoch „od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu“, zákona č. 327/2005 Z.z. Preto nie je matka povinná zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, súd v priebehu konania zistil, že u nej sú dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v štyroch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.