Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19C-80-2012.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/80/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, Larcana, cyprus, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, jilemnického 30, proti žalovanému: F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., N. H., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1227,87 EUR s príslušenstvom a trovy konania, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 844,16 EUR z a s t a v u j e .
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca vo vzťahu k žalovanému n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 165,70 EUR ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 5.3.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.227,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.2.2012 do zaplatenia, tiež náhrady trov konania, titulom nesplateného úveru zo Zmluvy o úvere č. 9330 zo dňa 17.8.2007, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou Citibank ( Slovakia ) a.s.
Žalovaný uviedol, že nikdy nebral úver v hotovosti, na základe čoho vyvodil záver, že nedojednal predmetnú zmluvu.
Podaním zo dňa 18.6.2012 do konania vstúpil ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na podporu práv žalovaného. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.8.2012 namietol nedostatok aktívnej legitimácie z dôvodu, že zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú. Voči uplatnenému nároku tiež vzniesol námietku premlčania. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, právneho zástupcu žalobcu, tiež vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo žalobného návrhu vyplýva, že spoločnosť Citibank ( Slovakia ) a.s. na základe Zmluvy o úvere č. 9330 zo dňa 17.8.2007 poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 30000 Sk v hotovosti, o čom svedčí Potvrdenie o prevzatí hotovosti z toho istého dňa. Žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami v sume 1923 Sk, pričom túto svoju povinnosť porušil, na základe čoho mu veriteľ
poslal upomienku na zaplatenie dlhu. Predmetná spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou Citibank Europe plc., Írsko, ktorá svoju podnikateľskú činnosť prevádzkuje na Slovensku prostredníctvom Citibank Europe plc., Bratislava. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2010 právny nástupca veriteľa postúpil žalovanú pohľadávku na Debinvest Limited, o čom bol žalovaný upovedomený.
Z pripojenej Zmluvy o Úvere č. 9330 zo 17.8.2007 súd zistil, že Citibank ( Slovakia ) a.s. ako banka a žalovaný ako klient - fyzická osoba uzatvorili v písomnej forme predmetnú zmluvu, z ktorej obsahu vyplýva dojednanie bezúčelového úveru vo výške 30.000 Sk s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky ( Čl. II ).
Z článku III- Splácanie úveru bod 3.1 vyplýva, že Financovaná čiastka, vypočítaná podľa čl. 3.1. Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby Citibank ( Slovakia ) a.s., predstavuje sumu 34 737,39 Sk a skladá sa z nasledujúcich položiek: (i) Výška poskytnutého úveru uvedená v článku II bod 2.2; (ii) Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 3750 Sk; (iii) Poplatok za poistenie vo výške 987,39 Sk.
Podľa Článku III bod 3.2, 3.3. a 3.4 vyplýva, že klient je povinný platiť úroky z Financovanej čiastky vo výške 24,99 % p.a, že RPMN predstavuje 51,77% a že klient je povinný splácať banke Financovanú čiastku a úroky z nej formou pravidelných splátok. Výška mesačnej splátky 1923 Sk Splatnosť mesačnej splátky 9.deň v mesiaci Dátum splatnosti prvej splátky 09.09.2007 Počet splátok 24 Dátum splatnosti poslednej splátky 09.08.2009 Výška prvej splátky 1658 Sk.
Z listinného dokladu- Potvrdenie o čerpaní úveru/ prevzatí hotovosti vyplýva, že dňa 17.8.2007 veriteľ vyplatil žalovanému úver vo výške 30000 Sk; prevzatie uvedenej sumy žalovaný potvrdil svojim podpisom na Potvrdení. Súčasťou predmetnej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru pre fyzické osoby Citibank ( Slovakia ) a.s.
Žalovaný na informatívnom výsluchu zo dňa 18.9.2015 uviedol, že z predmetného úveru začal platiť na účet veriteľa dovtedy, pokiaľ sa mu realizované platby nezačali vracať ako nepoukázané, od ktorého momentu nevedel, kde peniaze poukazovať, na základe čoho mohol na úvere vzniknúť dlh. Súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Na pojednávaní konanom dňa 4.12.2015 spochybnil predmetnú zmluvu, pretože bol presvedčený o tom, že nikdy nečerpal úver v hotovosti a súčasne v takej vysokej výške. Preto si tiež nebol istý, či podpis na úverovej zmluve a na potvrdení o prevzatí finančnej čiastky je jeho podpisom.
Žalobca podaním zo dňa 7.12.2015 pripojil ako listinný doklad výpis z účtu žalovaného, z ktorého súd zistil, že žalovaný realizoval nasledovné platby: dňa 10.9.2007 sumu 1.658 Sk, dňa 23.10.2007 sumu 1.923 Sk, dňa 23.11.2007 sumu 1.923 Sk, dňa 7.1.2008 sumu 2.300 Sk, dňa 25.1.2008 sumu 2.223 Sk, dňa 6.3.2008 sumu 2.215 Sk a dňa 8.4.2008 sumu 4.450 Sk, t.j. spolu realizoval úhrady vo výške 16.692 Sk ( 554,07 EUR ).
V priebehu konania, podaním zo dňa 11.2.2016, právny zástupca žalobcu zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 844,89 EUR späť bez uvedenia dôvodu. Naďalej trval na zaplatení sumy 382,98 EUR s príslušenstvom ako 6 nepremlčaných splátok.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2007, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2, ods. 3 cit. zákona, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa ust. § 4 ods. 5 cit. zákona, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
Podľa ust. 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa ust. § 96 ods. 1, ods. 2 O.s.p., (1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že spoločnosť Citibank ( Slovakia ) a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 17.8.2007 v písomnej podobe Zmluvu o úvere č. 9 330, v zmysle ktorej medzi nimi bolo dojednané poskytnutie úveru vo výške 30.000 Sk za podmienok v zmluve bližšie vyšpecifikovaných s tým, že súčasne dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 3750 Sk a poplatok za poistenie vo výške 987,39 Sk. Súčet týchto čiastok: úveru vo výške 30.000 Sk a poplatkov spolu vo výške 4737,39 Sk podľa zmluvy predstavuje financovanú čiastku vo výške 34.737,39 Sk, z ktorej sa žalovaný ako klient zaviazal platiť úroky vo výške 24,99 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany dohodli úročenie nielen úveru, čo je podstatou úverového vzťahu, ale tiež úročenie nákladov poskytnutého úveru v podobe poplatkov, čo je v rozpore s právnou úpravou upravujúcou úverový zmluvný vzťah. Navyše údaje ohľadne schváleného úveru sú preto nesprávne nastavené, pretože vychádzajú z nesprávnej čiastky, ktorá podlieha úročeniu; namiesto čiastky 34 737,39 Sk, ktorá mala predstavovať celkovú čiastku splatnú žalovaným ( avšak nie celú úročenú ), prepočítaním výšky mesačných splátok a počtu splátok žalovaný by mal zaplatiť až sumu 45.887 Sk ( t.j. navyše o sumu 11.149,61 Sk neoprávnene v prospech veriteľa ). Dojednaná zmluva o úvere je preto neplatná, pretože svojim obsahom a účelom odporuje zákonu ( zákonnej úprave úverovej zmluvy a jej podstate ), pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Pokiaľ napriek tomu veriteľ poskytol žalovanému určité peňažné prostriedky, t.j. z neplatného právneho úkonu, ich prípadným nevrátením na strane žalovaného mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu s tým, že nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a v trojročnej objektívnej premlčacej lehote.
Napriek tomu, že predmetný úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, súčasne platí, že pokiaľ predmetná vec je spotrebiteľskou vecou (predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou), je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide teda o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, ide o typický občiansko-právny vzťah, je preto náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. ( Výňatok z textu odôvodnenia Uznesenia ÚS SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013 s tým, že podaná sťažnosť bola ÚS SR posudzovaná vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 81/2012-279 zo 14. februára 2013, pozn. súdu ). V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na aktuálne znenie ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka ( zavedeného zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2015 ), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, tak ako to vyjadril vo svojom rozsudku zo dňa 21.4.2015 Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3MCdo 14/2014. Súčasne vzhľadom na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov a k aplikácii tohto zákonného ustanovenia aj na daný zmluvný vzťah s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, súd bol povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku aj bez návrhu s poukazom na to, že pokiaľ
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 30000 Sk dňa 17.8.2007, a súd dojednanie o úvere posúdil ako neplatný právny úkon a z neho vyplývajúci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žaloba došla súdu dňa 5.3.2012, nepochybne predmetná žaloba bola podaná po uplynutí minimálne objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, na základe čoho bolo potrebné žalobu s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie, ohľadne ktorého súd konanie zastavil, v prevyšujúcom rozsahu zamietnuť.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania . Z dôvodu absencie trov konania žalovaného súd o jeho trovách nerozhodol ( § 151 ods. O.s.p.). Súd priznal náhradu trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vyčíslených v podaní zo dňa 10.8.2012 v podobe trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 61,41 Eur ( 1. prevzatie a príprava z roku 2012, 2. písomné vyjadrenie vo veci z roku 2012 ) + 2x režijný paušál á 7,63 eur + 20% DPH, t.j. v celkovej výške 165,70 Eur v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov.
Keďže vedľajšieho účastníka v konaní zastupoval advokát, je žalobca povinný zaplatiť trovy podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet jeho právneho zástupcu. Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne, že ide o trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).