Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-1-2022.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-10Cpr/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: J. W.. Y.. R.., I. X, S., H.: XX XXX XXX, zastúpeného: advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: B. W., K.. XX. X. XXXX, V. X, S.H., o zaplatenie 72,15 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 72,15 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24. 6. 2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica XX. X. XXXX (T. S. XUp/XXX/XXXX) a postúpenou Okresnému súdu Košice II ako súdu kauzálne príslušnému XX. X. XXXX sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 72,15 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,15 eura od 24. 6. 2020 do zaplatenia.
2. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný pracoval u žalobcu v pracovnom pomere na pozícii manipulant tovaru - výdaj - polohovanie, pričom pracovný pomer žalovaného vznikol XX. X. XXXX. Žalovaný v mesiaci júl 2019 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť zamestnávateľovi neospravedlnil. Následne ukončil pracovný pomer so žalobcom X. X. XXXX. Žalobca v súlade s ustanovením § 109 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce krátil žalovanému dovolenku v rozsahu 3 dní. Žalovaný prečerpal nárok na dovolenku v rozsahu 3 dní, keďže v mesiaci júl 2019 neospravedlnene zameškal 3 pracovné dni a následne skončil pracovný pomer so žalobcom 1. X. XXXX. V. na ustanovenie § 117 Zákonníka práce žalobca ďalej dôvodil, že v dôsledku absencie vznikla žalovanému prečerpaná dovolenka v počte 3 dní, čo je 72,15 eura, t. j. suma po vykonaní zrážky zo mzdy. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej W. G. XX. X. XXXX, ktorá sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote XX. X. XXXX. V predmetnom liste žalobca stanovil žalovanému lehotu siedmich dní na plnenie odo dňa prevzatia zásielky. Vychádzajúc z uvedeného žalobca požadoval aj úroky z omeškania odo dňa XX. X. XXXX do zaplatenia.
3. Súdu sa napriek vykonanému šetreniu prostredníctvom dostupných evidencií a lustrácií (Register obyvateľov, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Sociálna poisťovňa, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru) nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt, preto mu bola žaloba s prílohami doručená v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.
4. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach a rozhodol na pojednávaní 23. 8. 2022 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil.
5. V rámci prednesu na V. XX. X. XXXX žalobca zotrval na podanej žalobe, avšak uviedol, že nárok neuplatnil z dôvodu neospravedlnených absencií, ale nárokuje si vrátenie mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok. Obsah prednesu súd vyhodnotil ako dispozíciu so žalobou, jej zmenu, o ktorej rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 CSP na pojednávaní XX. X. XXXX uznesením a zmenu žaloby v časti skutkových tvrdení žalobcu tak, že žalobca si proti žalovanému uplatňuje vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok z dôvodu práceneschopnosti, pripustil. Uznesenie súd písomne vyhotovil z dôvodu neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia o zmene.
6. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (žalovaný bol v konaní nečinný) zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom XX. X. XXXX pracovnú zmluvu na dobu určitú, P. XX. X. XXXX, W. dohodnutým nástupom žalovaného do zamestnania XX. X. XXXX vo funkcii manipulant tovaru - výdaj - polohovanie.
8. Žalobca a žalovaný v pozícii zamestnávateľ a zamestnanec uzavreli X. X. XXXX Dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy G. XX. X. XXXX s nástupom od XX. X. XXXX, skončil 1. X. XXXX.
9. Z výplatnej pásky žalovaného za obdobie júl 2019 vyplynula dovolenka za minulý rok 8 dní, za bežný rok 20 dní, pričom žalovaný čerpal dovolenku v rozsahu štrnástich dní. Rozsah krátenia bol podľa výplatnej pásky žalovaného sedemnásť dní, pričom zo strany zamestnávateľa došlo k jej preplateniu v rozsahu troch dní (preplatenie: - 3). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely podľa výplatnej pásky za mesiac júl 2019 bol 4,4460 eura.
10. Zo Mzdového listu za rok 2019 týkajúceho sa žalovaného vyplynulo, že žalovaný v mesiaci júl 2019 odpracoval 1 deň a tiež čerpanie dovolenky žalovaným v mesiaci január 2019 - 10 dní dovolenky a marec 2019 - 4 dni dovolenky. Práceneschopný bol žalovaný v roku 2019 v období R. XX. X. XXXX P. XX. X. XXXX U. R. X. X. XXXX P. XX. X. XXXX, R. X. X. XXXX P. XX. X. XXXX U. R. X. X. XXXX P. XX. X. XXXX.
11. Listom z XX. X. XXXX žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu neospravedlnenej absencie a následného ukončenia pracovného pomeru X. X. XXXX prečerpal nárok na dovolenku celkom o tri dni. Tým istým listom žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 72,15 eura do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa fotokópie obálky, ktorú žalobca predložil, sa zásielka žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote XX. X. XXXX.
12. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
13. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“) zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
14. Podľa ustanovenia § 102 Zákonníka práce je pomerná časť dovolenky za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
15. Podľa ustanovenia § 103 ods. 1 Zákonníka práce je základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne.
16. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ
krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
17. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa ustanovenia § 117 Zákonníka práce je zamestnanec povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Podľa ustanovenia § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“), ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom vznikol pracovnoprávny vzťah - pracovný pomer na dobu určitú na základe pracovnej zmluvy uzavretej XX. X. XXXX. Pracovný pomer bol ukončený dohodou 1. 7. 2019, ako bolo zrejmé z Dohody o skončení pracovného pomeru G. X. X. XXXX. V dôsledku skončenia pracovného pomeru k 1. X. XXXX vznikol žalovanému v roku 2019 nárok na čerpanie dovolenky v rozsahu 10 dní, vychádzajúc zo základnej výmery dovolenky 20 dní (ustanovenie § 103 ods. 1 Zákonníka práce) a počítajúc so šiestimi celými odpracovanými kalendárnymi mesiacmi zo strany žalovaného (január až jún 2019), keď pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok (§ 102 Zákonníka práce). Žalobca v e - maile adresovanom svojmu právnemu zástupcovi 7. 7. XXXX (Č.. J.. XXX) ozrejmil, že rozsah prenesenej dovolenky z roku 2018 u žalovaného bol 8 dní, spolu tak mal žalovaný možnosť čerpať 18 dní dovolenky v roku 2019. Rozsah skutočne ním čerpanej dovolenky v roku 2019 vyplynul zo Mzdového listu za rok 2019, a bol 14 dní (10 dní v mesiaci január a 4 dni v mesiaci marec).
25. Žalobca ako zamestnávateľ využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 141 ods. 1 Zákonníka práce a krátil dovolenku žalovanému z dôvodu jeho práceneschopnosti v trvaní od 31. 1. 2019 do 28. 2. 2019 a od 1. 4. 2019 do 30. 6. 2019 o sedem dní v dôsledku práceneschopnosti žalovaného v obdobiach R. XX. X. XXXX P. XX. X. XXXX, R. X. X. XXXX P. XX. X. XXXX, R. X. X. XXXX P. XX. X. XXXX U. R. X. X. XXXX P. XX. X. XXXX.
26. Vzhľadom na uvedené zistenia (24. a 25. odsek tohto odôvodnenia) žalobcovi v zmysle ustanovenia § 117 Zákonníka práce vznikol nárok na vrátenie náhrady mzdy za tri (prečerpané) dovolenkové dni. Jej výška bola vypočítaná ako súčin priemerného zárobku na pracovnoprávne účely, ktorý vyplynul z výplatnej pásky (4,4460 eura) a denného pracovného záväzku žalovaného (7,5 hodiny)/deň. Náhrada za jeden deň tak predstavuje 33,35 eura (4,4460 eura x 7,5 hodín), za tri dni náhrada dosahuje výšku 100,04 eura, teda výšku žalobcom požadovanej istiny po odpočítaní sumy 27,89 eura. Tá je čistou mzdou za 1 odpracovaný deň v júli 2019, za ktorý žalovanému vznikol nárok na mzdu vrátane príplatku.
27. Žalovaný sa k procesnému nároku žalobcu nevyjadril, nezaplatenie náhrady mzdy vo výške 72,15 eura tak súd považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Nárok žalobcu v časti istiny bol uplatnený v súlade so zákonom, súd ho považoval za dôvodný v plnom rozsahu.
28. Súd vyhovel nároku aj v časti úrokov z omeškania, keď boli žalobcom uplatnené v percentuálnej výške zodpovedajúcej právnej úprave a vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku omeškania žalovaného. Počiatok omeškania bol stanovený v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, počítajúc s lehotou na plnenie 7 dní odo dňa XX. X. XXXX (deň vrátenia márnej výzvy na plnenie žalobcovi). Ak preto žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa 24. X. XXXX, bol takto uplatnený nárok v súlade s právnou úpravou, keď nepožadoval viac, ako to, na čo mu ako veriteľovi vznikol nárok.
29. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď bol v konaní plne úspešný. O výške trov, ktoré spĺňajú kritériá podľa CSP na ich náhradu od protistrany, rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).