Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-7-2015.pdf
PDF · 108.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporcovi: B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/X, I., občan SR, o zaplatenie 307,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 51,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31,92 eur od 4.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 19,80 eur od 4.2.2012 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 307,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35,42 eur od 4.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 23,30 eur od 4.2.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 248,95 eur od 4.12.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalovaná suma pozostáva z sumy 51,72 eur za prevolané, 2 x poplatku za upomienku za oneskorenú platbu 3,50 eur a sumy 248,95 eur žalovanej titulom zmluvnej pokuty. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. ( Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.) Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a z zmluvy o pripojení zo dňa 6.2.2011, dodatku k zmluve zo dňa 6.2.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2013, faktúry č. 7112780396 na sumu 35,42 eur (splatná 3.1.2012), faktúry č. 7200612415 na sumu 23,30 eur (splatná 3.2.2012), faktúry č. 7211776865 na sumu 248,95 eur (splatná 3.12.2012), oznámenia o postúpení pohľadávky z 2.12.2013, ako i z ostatného obsahu spisu zistil tento stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako postupca na navrhovateľa ako postupníka okrem iného aj pohľadávku odporcu.
Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzatvorila s odporcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 6.2.2011 Slovak Telekom, a.s. odporcovi odpredal mobilný telefón Huawei E 1750 za kúpnu cenu 1 euro. Podľa čl. 2 a
tabuľky č. 1. predmetného dodatku sa zmluvné strany dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov. V zmysle čl.2 dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporcom. V tabuľke č. 1 dodatku je pri texte „zmluvná pokuta“ suma 249 eur. V čl. 3 dodatku k zmluve je uvedené, že ak v dôsledku porušenia záväzkov účastníka (odporcu) dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.
Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že zmluvné strany si nedohodli individuálne poplatok za upomienku pri oneskorenej platbe v sume 3,50 eur. Z súdnej praxe má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa mal len v cenníku poplatkov uvedený poplatok za upomienku oneskorenej platbe vo výške 3,50 eur. Súd má za to, že cenník v predtlačenej formulárovej forme nemožno považovať za individuálnu dohodu medzi zmluvnými stranami.
V návrhu navrhovateľ uvádzal, že podľa účtovných dokladov odporca faktúry doposiaľ neuhradil. Tým porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu podľa názoru navrhovateľa vyplýva povinnosť uhradiť za prevolané, poplatky za upomienky a zmluvnú pokutu celkovo v sume 307,67 eur ( na základe faktúry č. 7112780396 na sumu 35,42 eur vrátane poplatku 3,50 eur, faktúry č. 7200612415 na sumu 23,30 eur vrátane poplatku 3,50 eur, faktúry č. 7211776865 na sumu 248,95 eur za zmluvnú pokutu dohodnutú v dodatku k zmluve, fakturovanú faktúrou č. 7211776865). Odporca faktúry vystavené mu na zaplatenie za prevolané a zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur doposiaľ neuhradil. Iné faktúry navrhovateľ súdu ani nepredložil.
Odporca doposiaľ dlh v celkovej sume 307,67 eur neuhradil. Odporca sa k návrhu nevyjadril, aj keď mu bol návrh s poučením o procesných právach doručený dňa 4.3.2016.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách účinný v deň uzavretia zmluvy, t.j. k 6.2.2011 (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie sumy 51,72 eur za prevolané, poplatkov 2 x 3,50 eur a zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur v zmysle dodatku k zmluve.
Zmluva o pripojení a dodatok k nej sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, zo začiatku riadne platil ich úhradu, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ
ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti žalovanej sumy 51,72 eur za poskytnuté služby volaním. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení a dodatok k nej v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy boli odporcovi poskytované služby.
Právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah dodatku k zmluve, či cenník poplatkov. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty ). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Huawei E1750 za kúpnu cenu 1 euro. Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 249 eur v rámci dodatku. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pripojení.
Súd je toho názoru, že zmluvná pokuta nebola individuálne dohodnutá, preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku a to je dôvod, pre ktoré nie je možné zmluvnú pokutu ani len moderovať v podobe priznania alikvotnej časti zmluvnej pokuty.
V prejednávanej veci ide pri zmluve o pripojení o zmluvnú pokutu 248,95 eur. Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p., ak podmienku posúdil ako neprijateľnú. Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty).
Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na navrhovateľa. Dodávateľ nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je navrhovateľ (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v Zmluve za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách, všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia
neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. Na základe týchto skutočností súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 248,95 eur návrh zamietol.
Záverom k zmluvnej pokute už len súd dodáva, že zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty už nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa (či Slovak Telekom, a.s.) o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu i zamietol návrh zamietol.
Súd mal preukázané, že medzi zmluvným stranami neboli individuálne dohodnuté ani poplatky za upomienky oneskorenej platby 3,50 eur. Navrhovateľ si pri každej faktúre účtoval túto pokutu v sume 3,50 eur a keďže súd tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný, zamietol návrh i v časti 2 x 3,50 eur.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bol odporca pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámený. Nakoľko odporca neplatil riadne a včas za poskytované služby, vnikol mu nedoplatok za poskytnuté služby v sume 51,72 eur ( t.j. bez dvoch pokút á 3,50 eur a zmluvnej pokuty 248,95 eur a v tejto sume súd návrhu vyhovel. Navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania, ktorého výšku stanovuje vykonávací právny predpis k Občianskemu zákonníku, keďže celý záväzkový vzťah účastníkov sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si v danej veci uplatnil ročný úrok z omeškania v správnej zákonnej výške z jednotlivých nesplatených faktúr a to odo dňa po splatnosti tej - ktorej faktúry. Preto i súd vyhovel návrhu v časti 51,72 eur s úrokom z omeškania, ako je uvedený v petite tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd mal preukázané, že v konaní bol úspešnejším odporca, keďže navrhovateľ žaloval o sumu 307,67 eur s príslušenstvom a súd mu priznal sumu 51,72 eur s príslušenstvom ( t. j. menej ako 50 %). Tento si náhradu trov konania neuplatnil, preto jej súd ani žiadnu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.