Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-292-2015.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: I.. C. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, H., právne zastúpený AK JUDr. Ivan Žilík PhD. s.r.o., so sídlom v Prievidzi, M.R.Štefánika 11/1 proti odporcovi: Tip real s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 130/24, Prievidza, IČO: 44 194 218, o zaplatenie 15.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku sumu 450,- EUR na účet navrhovateľa a titulom trov právneho zastúpenia sumu 788,95 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s.r.o. všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 450,- EUR Slovenskej republike na účet Okresného súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05.09.2015, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 07.09.2015, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 15.000,- EUR titulom zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 06.09.2012, kedy na žiadosť konateľa odporcu U. H. navrhovateľ v advokátskej kancelárii JUDr. Jozefa Námešného odporcovi požičal sumu 15.000,- EUR. Navrhovateľ a odporca neuzatvorili zmluvu o pôžičke písomne, bol vystavený len príjmový pokladničný doklad ako doklad o požičaní peňazí odporcovi, termín vrátenia požičanej sumy bol dohodnutý do 31.10.2012. Odporca navrhovateľovi sumu 15.000,- EUR nevrátil a odmietol podpísať písomnú zmluvu o pôžičke a tiež prehlásenie o uznaní dlhu. Odvtedy sa konateľ odporcu navrhovateľovi vyhýba. Konateľ odporcu sa dlhodobo zdržuje v zahraničí. Spolu s dlžnou sumou 15.000,- EUR žiadal navrhovateľ aj náhradu trov konania.
Odporca sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadril, zostal v konaní nečinný, návrh spolu s výzvou prevzal konateľ odporcu U.r dňa 10.03.2016.
Súd pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňom 26.05.2016, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so žalobným návrhom, príjmovým pokladničným dokladom z 06.09.2012, s uznaním dlhu, so Zmluvou o pôžičke, s výpisom z obchodného registra odporcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Z príjmového pokladničného dokladu z 06.09.2012 je preukázané, že firma Tip real s.r.o., IČO: 44 194 218, v tom čase so sídlom Rastislavova 2677/11A, Prievidza dňa 06.09.2012 prijala od navrhovateľa
sumu 15.000,- EUR ako pôžičku do dňa 31.10.2012, doklad je podpísaný konateľom odporcu p. H. a navrhovateľom.
Ďalšie navrhovateľom predložené listinné dôkazy súd v konaní neposúdil ako relevantný dôkaz, s poukazom na to, že na listine č.l. 6 spisu ,,Uznanie dlhu“ absentuje podpis dlžníka rovnako tak aj na listine č.l. 7 spisu ,,Zmluva o pôžičke“, ktorá neobsahuje podpis ani jednej zo sporových strán.
Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že sa s konateľom odporcu poznal. Zotrval na tvrdeniach, uvedených v písomnom žalobnom návrhu, tvrdil, že sumu 15.000,- EUR odporcovi požičal a u JUDr. Námešného, v jeho kancelácii potom on a konateľ odporcu podpísali príjmový pokladničný doklad, kedy sumu 15 000,- EUR navrhovateľ aj osobne odovzdal konateľovi odporcu pánovi H. v hotovosti. Boli dohodnutí, že mu tieto peniaze vráti do 31.10.2012. Zmluva o pôžičke mala byť vypracovaná v ten istý deň, ako bol vystavený príjmový pokladničný doklad, prípadne pár dní potom, takto to prisľúbil JUDr. Námešný. Následne písomná zmluva o pôžičke aj bola vypracovaná a pripravená k podpisu, ale pán H. ju nepodpísal. Odporca navrhovateľovi sumu 15 000,- EUR doposiaľ nevrátil. Uznanie dlhu, ktoré je priložené k žalobe vypravoval sám navrhovateľ a osobne navštívil pána H., ktorého požiadal, aby uznanie podpísal, čo však odmietol s tým, že to podpíše len v prítomnosti JUDr. Námešného, k čomu však nedošlo.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne, teda platne bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Odporca si svoju povinnosť - vrátenie požičaných finančných prostriedkov do 31.10.2012 nesplnil, navrhol preto žalobe vyhovieť a priznať navrhovateľovi trovy konania.
Súd vyzval aj odporcu, aby súdu predložil alebo označil dôkazy, vyjadril sa k žalobe. Na výzvu súdu odporca nereagoval, žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil, ani tieto dôkazy neoznačil.
Sporové občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania. Podľa prejednacej zásady je súd oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených (tvrdených a preukázaných) procesnými stranami. To čo strany sami nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodnutie. V ustanovení § 120 ods. 1, veta tretia, Občiansky súdny poriadok pripúšťa možnosť vykonať aj účastníkmi konania nenavrhované dôkazy, avšak len výnimočne a len ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. S prejednacou zásadou súvisia procesné inštitúty povinnosti tvrdenia (bremenom tvrdenia) a dôkaznej povinnosti (dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia vyplýva z § 79 O.s.p. a jej obsahom je povinnosť účastníkov uviesť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazná povinnosť je povinnosťou účastníka označiť dôkazy (dôkazné prostriedky) na preukázanie tvrdených skutočností. Pokiaľ takéto dôkazy neuvedie, neunesie dôkazné bremeno.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní , druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Premetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je pravdou, že zákon nevyžaduje aby táto zmluva bola uzatvorená písomné, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne, avšak pre jej platnosť, teda aby bola platne uzatvorená sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré navrhovateľ uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
V konaní navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že dňa 06.09.2012 reálne odovzdal odporcovi žalovanú sumu 15.000,- EUR, či už bezhotovostným spôsobom na účet odporcu alebo odovzdaním peňazí odporcovi v hotovosti, čo navrhovateľ preukázal listinným dôkazom zo dňa 06.09.2012, riadne podpísaným navrhovateľom aj konateľom odporcu. V predmetnom konaní navrhovateľ preukázal, že s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal sumu 15.000,- EUR, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do 31.10.2012 ako aj, že peniaze v tvrdenej výške odporcovi reálne poskytol. Preukázanie reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov bolo podmienkou zistenia, či došlo k vzniku zmluvy o pôžičke, keďže zmluva o pôžičke má reálnu povahu a na jej vznik je potrebné okrem dohody strán aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Obe tieto skutočnosti boli preukázané príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 06.09.2012, predloženým navrhovateľom. Súd mal za preukázané aj tvrdenie navrhovateľa, že mu odporcapožičanú sumu nevrátil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že to tak nie je a že k vráteniu požičaných peňažných prostriedkov došlo, leží na odporcovi, pričom odporca takéto tvrdenia ani neuviedol, ani nepreukázal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol úspešný navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada priznať odmenu za 2 úkony právnej služby tak, ako ich vyčíslil v písomnom návrhu a sumu 450,- EUR ako náhradu za zaplatený súdny poplatok v jednej polovici. Náhrada za jeden úkon právnej služby vychádzala zo žalovanej sumy a bola vo výške 320,34 EUR. Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu trov konania nasledovne:
- prevzatie veci a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm.a) cit. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 320,34 EUR
- písomné podanie na súd = 320,34 EUR
- 2 x režijný paušál á 8,39 EUR = 16,78 EUR
- 20% DPH = 131,49 EUR Spolu: 788,95,- EUR ako trovy právneho zastúpenia Sumu: 450,- EUR ako iné trovy
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov v jednej polovici, preto súd zaviazal odporcu na úhradu 50% zo súdneho poplatku na účet súdu v sume 450,- EUR podľa § 2 ods.2 Zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.