Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-141-2014.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého S. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov K. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom C., X. ul. č. XXXX/XX a J. D., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom O., D. č. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. C. nar. XX.XX.XXXX, výživným zvýšeným zo sumy 3000,- Sk mesačne na sumu 150 Eur mesačne, počnúc 01.09.2014, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 16.06.2016 vo výške 1109,24 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. 6C 229/2008-62 zo dňa 05.11.2008 v časti výroku o výživnom pre maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného pre maloletého S. zo sumy 3000,- Sk mesačne na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2014. Návrh na začatie konania matka odôvodnila skutočnosťou, že maloletý mal od 01.09.2014 nastúpiť na základnú školu, čo zvyšuje jeho osobné náklady (ošatenie, školské pomôcky, stravné, družina).
Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa nesúhlasil. Uviedol, že v súčasnej situácii nezvláda platiť ani svoje výdavky, matke maloletého platí výživné vo výške 50 Eur, pričom za neplnenie vyživovacej povinnosti je voči nemu vedená exekúcia. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 16.06.2016 sa otec maloletého nedostavil napriek tomu, že bol o termíne pojednávania písomne upovedomený dňa 03.06.2016. Vzhľadom na to, že pri výsluchu vykonanom dožiadaným Okresným súdom pre Ružomberok dňa 02.12.2015 otec uviedol, že súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že sa prikláňa k návrhu matky vzhľadom na to, že otec maloletého dieťaťa má možnosti a schopnosti sa riadne zamestnať, ktoré však zámerne nevyužíva.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu 6C/229/2008, zápisnicou o výsluchu otca č. k. 1Pd/4/20158-16 zo dňa 02.12.2015 dožiadaného Okresného súdu Ružomberok, potvrdeniami o príjme matky, potvrdením o príjme otca, lustráciou v sociálnej poisťovni na matku, otca a priateľku otca, potvrdeniami o poberaní príspevku pri narodení dieťaťa, dávky v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku a prídavku na dieťa priateľkou otca, potvrdením o návšteve školy maloletého, prehľadom o výdavkoch žiaka, lekárskou správou o zdravotnom stave maloletého, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 6C/229/2008-62 zo dňa 05.11.2008; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2009. Daným rozsudkom bol zároveň maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá mala maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 3000,- Sk mesačne počnúc dňom narodenia maloletého a zároveň uložená povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 08.04.2007 do 30.11.2008 v sume 59.300,- Sk. V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4 780,- Sk mesačne a prídavok na dieťa vo výške 540,- Sk mesačne. Otec podľa vyjadrenia matky pracoval na stavbe, avšak svoje príjmy súdu nepreukázal. Maloletý S. bol v tom čase v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne starala, súd v jej starostlivosti nezistil žiadne problémy.
V súčasnosti je matka naďalej slobodná, spolu s maloletým žije v byte svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia, výdavky na domácnosť hradia spoločne. Matka má stredoškolské vzdelanie bez maturity, je vyučená záhradníčka, od 01.10.2013 je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni v spoločnosti K. D. s.r.o., pričom dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 408,81 Eur, poberá tiež náhradné výživné pre maloletého vo výške 50 Eur mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Má výdavky spojené s bežnými spotrebnými úvermi, ktoré použila na potreby maloletého.
Otec je takisto naďalej slobodný, žije však v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou C. B., nar. XX.XX.XXXX a ich spoločným maloletým dieťaťom P. D., nar. XX.XX.XXXX. v prenajatom rodinnom dome, pričom ich výdavky na bývanie predstavujú sumu 390 Eur mesačne a na stravu sumu 150 Eur mesačne. Otec má stredoškolské vzdelanie bez maturity v odbore automechanik, avšak v tomto odbore nikdy nepracoval. Je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny A, B, C a T. Do polovice roku 2013 bol zamestnaný ako osobný asistent, následne bol asi pol roka dobrovoľne nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 01.09.2015 do 09.11.2015 bol otec zamestnaný v spoločnosti T. C. D. s.r.o. ako montážny pracovník, pričom v mesiaci september 2015 dosiahol mesačný príjem vo výške 518,23 Eur a v mesiaci október 2015 vo výške 280,48 Eur. Otec uviedol, že tento pracovný pomer ukončil z dôvodu, že po odvedení zrážok zo mzdy mu na vyžitie zostalo cca 200,- Eur, z ktorých sa nedalo vyžiť. Podľa vyjadrenia spoločnosti T. C. D. s.r.o. bol pracovný pomer zo strany otca ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu problémov s ubytovaním. V súčasnosti je otec maloletého nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, príležitostne brigádne pracuje, od 10.02.2016 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti R., s.r.o.. Vlastní motorové vozidlo značky Citroën Xsara, rok výroby 1998, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá žiadne úspory v peňažných ústavoch. Má dlhy voči spoločnosti G. V., s.r.o. v celkovej výške 2349,79 Eur ku dňu 18.11.2015, sú voči nemu vedené exekúcie za neplnenie vyživovacej povinnosti vo výške 1292,56 Eur a za nedoplatok za energie vo výške 1500 Eur. Otcovi neboli diagnostikované žiadne vážne ochorenia a nemá ani žiadne zdravotné problémy obmedzujúce možnosť jeho pracovného zaradenia, trpí iba alergiou na prach a peľ. Priateľka otca C. B. poberala od novembra 2014 do decembra 2014 dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne, v mesiaci január 2015 dávku v hmotnej núdzi vo výške 173,90 Eur a príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 Eur, od januára 2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne.
Maloletý S. je žiakom 2. triedy D. X.T. v C., stravuje sa v škole, navštevuje školskú družinu. Maloletý má zhoršený zdravotný stav, býva často chorý, má predpísané okuliare, má ploché nohy, trpí alergiou,
astmou a intoleranciou laktózy. Výdavky maloletého predstavuje suma 30 Eur mesačne na potraviny na bezlepkovú diétu, poplatok za tréning karate vo výške 10 Eur mesačne, za družinu vo výške 15 Eur mesačne, za obedy vo výške 20 Eur mesačne, za rodičovské združenie vo výške 30 Eur polročne, suma 50 Eur na ošatenie, školské pomôcky, lekárske poplatky, ortopedické pomôcky a suma 30 Eur na lieky a náplň do inhalátora. Na výživu maloletého S. otec prispieva sumou 50 Eur mesačne. S maloletým sa nestretáva, od narodenia sa o neho nezaujíma, videl ho iba náhodne s jeho matkou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého S. je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletého uplynulo viac ako 7 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého S.- začal navštevovať základnú školu, jeho potreby vzhľadom na plynutie doby, úmerne k jeho veku primerane vzrástli.
Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletého S. - i keď je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu ( § 77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, žiadala toto zvýšiť od 01.09.2014 (odo dňa nástupu maloletého do základnej školy) - preto sa súd spätným výživným nezaoberal a výživné zvýšil od 01.09.2014, keď má za to, že daný termín aj korešponduje so zásadnou zmenou pomerov u maloletého
- jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že do tejto doby uplynula od posledného ( v podstate prvého) rozhodnutia o výživnom aj doba takmer 6 rokov, za ktorú potreby maloletého Adama vzrástli aj prirodzene vzhľadom k rastu a veku dieťaťa.
Čo sa týka novej výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletého, zohľadnil vek dieťaťa, jeho zhoršený zdravotný stav ako aj skutočnosť, že maloletý S. od 01.09.2014 navštevuje základnú školu. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o maloletého osobne stará je zamestnaná v spoločnosti K. D. s.r.o., pričom dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 408,81 Eur. Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, príležitostne brigádne pracuje, od 10.02.2016 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti R., s.r.o., má ďalšie maloleté dieťa a priateľku na rodičovskej dovolenke, s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Na výživu maloletého S. otec prispieva výživným vo výške 50,- Eur mesačne. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že nie je schopný platiť výživné vo výške 150 Eur mesačne - poukazuje na skutočnosť, že otec dlhodobo zanedbáva starostlivosť o maloletého ( od narodenia), dlhodobo sa o neho nezaujíma, na jeho výživu riadne neprispieva ( svojvoľne prispieva sumou nižšou ako má povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím). Súd síce zohľadňuje vyživovaciu povinnosť otca k jeho ďalšiemu maloletému dieťaťu, avšak na druhú stranu musí konštatovať nezodpovedné správanie sa otca - „nemá možnosť“ platiť výživné na maloletého S., avšak založil si ďalšiu rodinu, kedy jeho partnerka je poberateľkou štátnej dávky ( rodičovský príspevok) a ďalšie dieťa vzhľadom k svojmu útlemu veku je plne odkázané na jeho starostlivosť - otec nemôže uprednostňovať svoje ďalšie dieťa zo vzťahu s partnerkou, s ktorou žije, pred dieťaťom, ktoré pochádza zo vzťahu, ktorý otec neudržiaval resp. tento sa rozpadol. Otec si musí uvedomiť, že prvoradou povinnosťou rodičov je ich povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí do doby, pokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosťou rodiča je podieľať sa nielen na nevyhnutnej výžive detí, ale deti „uživiť“, poskytnúť im všetky podmienky na ich všestranný rozvoj a vývin. Otec dlhodobo v podstate riadne nepracuje, vyhýba sa pracovným pomerom uzavretým či už na dobu určitú alebo neurčitú, čím sa zrejme pokúša vyhnúť exekučným zrážkam zo mzdy - toto v podstate vyplýva aj z jeho vyjadrenia ( ak by bol vedený ako zamestnanec, exekútor mu ponechá na živobytie 200 Eur = neoplatí sa mu pracovať).
Súd preto pri určovaní novej výšky výživného vychádzal z veku otca ( vysoko produktívneho), z toho, že jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať a vlastnou prácou tak získať prostriedky na zabezpečenie svojich základných potrieb aj potrieb svojich maloletých detí, zo schopností otca ( je absolventom strednej školy zamerania, ktoré mu umožňovalo zamestnať sa v spoločnosti, kde by svoje vzdelanie v plnej miere využil - automechanik - T. C., ... - je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny A, B, C a T. ... ), zo skutočnosti, že otec vie o svojej povinnosti voči maloletému S. a túto v podstate úmyselne dlhodobo nehradí . Súd preto konanie otca vyhodnotil ako účelové, s úmyslom vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného a v plnej miere sa stotožnil s návrhom matky a výživné zvýšil na sumu navrhovanú matkou. Určené výživné je otec v prípade, že bude riadne využívať svoje schopnosti a nevyhýbať sa svojim povinnostiam a dlhom, ktoré si spôsobil v podstate sám svojím spôsobom života, podľa názoru súdu schopný riadne platiť. Otec si musí uvedomiť, že má nielen svoju terajšiu rodinu, ale má vyživovaciu povinnosť aj k svojmu staršiemu dieťaťu, starostlivosť o ktoré prenechal v plnej miere iba na matke tohto dieťaťa. Postoj otca k maloletému je maximálne ľahostajný - otec videl dieťa od jeho narodenia iba náhodne, vôbec sa s ním nekontaktuje. Určené výživné zohľadňuje preto aj tento postoj otca k dieťaťu - určené výživné je iba jediným príspevkom otca pre svoje dieťa. Je iba na otcovi, aby si našiel primeranú prácu tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne plnil a postaral sa nielen o svoju novú rodinu ale aj o svoje staršie dieťa.
Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach preto konštatuje, že nárok maloletého S. má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletého S., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil na sumu 150 Eur mesačne od 01.09.2014.
Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre maloletého S. vo výške 1109,24 Eur (22 mesiacov x 50,42 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 01.09.2014 a doposiaľ určeným výživným). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.