Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12C-140-2016.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/140/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíši samosudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v právnej veci žalobcu U.. E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M. Č.. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom L.. V.. E. M., bytom E. C., XXX XX G., proti žalovanému P. N. F., F..E..D.., so sídlom P. XX, XXX XX V. 26, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária L.. R. N., F.. E.. D.., so sídlom M.O. XX, XXX XX V., o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je n e p l a t n á.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom žalobca žiadal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX je neplatná. Žalobca poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe, ktorých žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky. Týmto bol založený vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom na jednej strane a žalovaným ako dodávateľom finančnej služby na strane druhej. Spotrebiteľ nemal pri podpise uvedený zmluvu žiadnu možnosť individuálne ovplyvniť ich obsah. Súčasťou týchto typových formulárových zmlúv, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa sú aj dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe týchto dohôd o zrážkach zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť vykonávajú sa žalobcovi zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale sa jedná o zmluvu so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie. Je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Na pojednávanie sa splnomocnený zástupca žalobcu pridržiaval svojho písomného návrhu, pričom uviedol, že tieto dohody o zrážkach sú v rozpore jednak s dobrými mravmi, jednak so spotrebiteľským právo. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza účelový skutok skutočnosti o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch týchto dohôd o zrážkach zo mzdy a že mohol podpis tejto dohody odmietnuť. Poukázal na to, že sa jednalo o formulárový typ zmlúv a že zamestnanci žalovaného mali takú jednoduchú prax, že tí ktorí žiadali o úver museli podpísať všetko
jednoducho úver nedostali. Pokiaľ si chce žalovaný uplatňovať nejaké svoje nároky má to uplatňovať cestou justičných orgánov prípadne následne cestou súdom riadenej a súdom kontrolovanej exekúcie nie svojvoľným diktovaním podmienok zamestnávateľovi bez toho, aby zamestnanec mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť zrážky zo mzdy.
Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu doručil súdu dňa XX. XX. XXXX vyjadrenie, v ktorom uviedol, že znáša námietku miestnej nepríslušnosti súdu na konanie, nakoľko žalobca má bydlisko v V.. Termín „bydlisko“ nie je zhodným s termínom trvalý pobyt. Podľa informácií, ktoré žalobca uviedol pri vzniku jednotlivých zmluvných vzťahov, žalobca uviedol ako konkrétnu adresu, na ktorej ho možno kontaktovať a doručovať mu zásielky U. XX, XXX XX V.. Z podaného návrhu nevyplývajú skutočnosti, že by pri adrese trvalého pobytu ako údaju vedenom v evidencii obyvateľov malo ísť zároveň o bydlisko žalobcu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby súd postúpil vec miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd V. C.., nakoľko v jeho obvode má žalovaný sídlo a žalobca bydlisko. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou je v rozpore so zákonom. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa súčasne neprospech spotrebiteľa vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z pohľadu veci nie je dohoda, ktorá kopíruje, preberá obsah zákonnej úpravy. Toto výslovne vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/EHS podľa, ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenie členského štátu. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Od 23. 12. 2015 je dohoda o zrážkach zo mzdy jedným z troch prípustných spôsobov zabezpečenia pohľadávky so spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Javil by sa minimálne ako nelogické, aby zákon zaraďoval medzi prípustné spôsoby zabezpečenia niečo, čo má byť neprípustné. Ďalej žalovaný poukázal, že žalobca uzavrel so žalovaným postupne viacero dohôd o zrážkach zo mzdy. Podal tak vedome s časovým odstupom a vzhľadom na stupeň svojho vzdelania je možné oprávnene tvrdiť, že si museli byť vedomí svojho konania a jeho dôsledkov. V bode 1 v každej z uvedených dohôd sa uvádza, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné, nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. V bode 2 dohôd sa uvádza dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy ( iného príjmu ) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti. V bode 3 uvedených dohôd poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy: dôsledkom uzavretia tejto dohody je možnosť spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi ( platiteľovi iného príjmu) dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy alebo iného príjmu vo výške uvedenej v článku 6 tejto dohody. Zamestnávateľ ( platiteľ iného príjmu ) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s predložením tejto dohody zamestnávateľovi a s vykonaním zrážok zo mzdy ( iného príjmu ) dlžník vyjadruje podpisom dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy ( iného príjmu ) v dohodnutej výške a to až do úplného zaplatenia pohľadávok spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy ( iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu pohľadávok spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.
Žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže navrhovateľ odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaným pozorne prečítajte.“ Každá uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, teda dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy si navrhovateľ uzavrieť nemusel, dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje
poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykoná, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka, že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Takáto informácia je nie len korektná, ale aj postačujúca, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný podporne poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v V. č. k. XCo/XXX/XXXX, ktorý skonštatoval, že obsah rovnakej dohody o zrážkach zo mzdy s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z., a predstavuje splnenie zákonnej povinnosti dodávateľa poučiť spotrebiteľa v rozsahu určenom zákone. Okrem iného súd konštatuje, že aj táto dohoda o zrážkach zo mzdy z povahy veci nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom žalobcu zo dňa XX. XX. XXXX, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXX, vyjadrením žalovaného na č. l. 33 zo dňa XX. XX. XXXX zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uzavretie týchto zmlúv nebolo medzi účastníkmi sporné. Na základe týchto zmlúv boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky. Súčasťou týchto zmlúv o revolvingovom úvere boli na samostatných listoch aj dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX.
V článku 1 tejto dohody sa uvádza, že dlžník si je vedomý, že uzavretie dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru ( revolvingu ), pričom žalovaný vyhlásil, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy revolvingovom úvere alebo poskytnutia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru.
Podľa článku 2 dohody má dlžník, teda žalobca možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na dohode potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy resp. iného príjmu budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované spoločnosti, teda žalovanému.
V článku 3 tejto dohody je uvedené poučenie o dôsledku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, konkrétne je to možnosť spoločnosti, teda veriteľa predlžiť dohodu zamestnávateľovi dlžníka na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške uvedenej v článku 5 dohody.
V článku 4 je uvedené, že spoločnosť bude mať ( má ) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500,- Eur, č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500,- Eur, č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500,- Eur, č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500,- Eur, č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500,- Eur. V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tkz. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú uzatvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru prípadne uplatnenými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú alebo vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadných dodatkov.
Podľa článku 5 strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v článku 1 dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa resp. platiteľa príjmu. Následne je v tomto článku vynechaný priestor zrejme na označenie platiteľa mzdy, ktorý je však v dohode nevyplnený. Ďalej sa uvádza text, podľa ktorého je na základe dohody zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka, odovzdať ich na bankový účet, ktorý je tam špecifikovaný pod
variabilným symbolom zhodujúcim sa s číslom dohody o zrážkach zo mzdy a uvedená je presná výška mesačnej zrážky.
Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu P. Ú. F., U. XX, XXX XX V., aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva.
Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy najprv podpísal žalobca a až následne žalovaný. Pričom úver bol schválený v ten istý deň a následne aj peniaze nabehli v ten istý deň.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno uspokojovanie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž odporuje v znení ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05. 2014. Ten hovorí, že je neprípustné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzkov so spotrebiteľskej zmluvy dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby ibaže táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ide o ustanovenie účinné od 01. 05. 2014 a teda použiteľné aj na sporné dohody o zrážkach zo mzdy.
I keď v samotnom texte jednotlivých dohôd o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobca ako dlžník prehlasuje, že dobrovoľne uzatvára dohodu a je si vedomý toho, že nejde o podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a v bode 2 dohody je uvedené, že má možnosť uzavretie dohody odmietnuť, ak ju nepodpíše, ide podľa názoru súdu zo strany žalovaného ako dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ), ktorý tento formulár pripravil len o formálne deklarovanie a navodenie dojmu, že žalobca sa mohol úplne slobodne rozhodnúť, či okrem úverovej zmluvy uzavrie aj dohodu o zrážkach slúžiacu na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalovaného ako veriteľa z úverovej zmluvy.
Pokiaľ totiž len samotný text dohody o zrážkach zo mzdy má preukazovať, že žalovaný poskytol žalobcovi možnosť odmietnuť uzavretie dohody bez toho, že by to malo akýkoľvek vplyv na uzavretie úverovej zmluvy a tým na poskytnutie úverových peňažných prostriedkov, o ktoré v prvom rade mal žalobca záujem, tak podľa súdu by bol takýto postup žalovaného ako subjektu poskytujúceho spotrebiteľom financie nebankovým spôsobom úplne proti logike. Jednoducho by potom žalovaný v podstate doslova rozdával peniaze bez akejkoľvek garancie ich vrátenia, bez zabezpečenia a súd pochybuje, že na takejto neistote je založené gro jeho podnikania.
Z uvedeného súd preto potom vyvodzuje i napriek formálnym deklaráciám v texte spornej dohody o zrážkach zo mzdy nemal v skutočnosti žalobca na výber, či dohodu uzavrie alebo nie, jednoducho ju podpísal, pretože chcel získať úver, ktorý by bez tejto formy zabezpečenia nedostal. Nepriamo to potvrdzuje aj výpoveď splnomocneného zástupcu žalobcu na pojednávaní, z ktorej vyplýva, že najprv podpisoval zmluvy žalobca a následne žalovaný, čo sa zhoduje s časovými údajmi uvedenými v jednotlivých dohodách o zrážkach zo mzdy, kde sa uvádzajú najprv dátumy, kedy podpisoval jednotlivé dohody o zrážkach zo mzdy žalobca a následne dátumy, kedy došlo k ich odsúhlaseniu a podpisu zo strany žalovaného. Žalovaný v tomto smere nepreukázal, že aj bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a poskytnutiu úveru žalobcovi.
Súd samozrejme uznáva, že nemožno ani od veriteľa v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov požadovať, aby poskytol peňažné prostriedky bez toho, že by určitým spôsobom mal garantované ich vrátenie a to aj prostredníctvom dohody o zrážkach. No to je možné len za splnenia podmienok určených ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z., kedy použitie tejto formy zabezpečenia nemôže podmieňovať samotný vznik hlavného právneho ( úverového ) vzťahu, lebo tým prakticky spotrebiteľ nemá možnosť voľby
alternatívy odmietnutia dohody o zrážkach a dostáva sa tým vlastne potom do rovnakej situácie, aká by nastala aj v prípade, že by dohoda tvorila súčasť samotnej úverovej zmluvy. Tomu sa zákonodarca práve snaží zabrániť novelou citovaného ustanovenia účinnou od 01. 05. 2014, podľa ktorej možnosť spotrebiteľa odmietnuť dohodu o zrážkach treba chápať tak, že ak spĺňa podmienky určené si veriteľom pre poskytnutie úveru, obdrží prostriedky aj keď neuzavrie dohodu o zrážkach. Pritom veriteľ môže využiť (aj iné zabezpečovacie prostriedky napr. ručenie ).
Súd preto určil, že žalobcom napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Vzhľadom na tieto dôvody bolo bezpredmetnými zaoberať sa ostatnými náležitosťami týchto dohôd, absenciou označenia platiteľa mzdy, či náležitosťami resp. platnosťou samotnej úverovej zmluvy.
Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení spočíva v tom, že jeho zamestnávateľovi bola doručená žiadosť o vykonávaní zrážok zo mzdy na podklade sporných dohôd a teda v situácií, kedy je zamestnávateľ bol v zmysle § 51 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný rešpektovať predloženú dohodu a vykonať zrážky zo mzdy ( nakoľko okamihom doručenia voči nemu nadobudol žalovaný ako veriteľ právo na výplatu zrážok), nemal žalobca iný právny nástroj okrem takto podanej žaloby, aby odstránil svoju právnu neistotu spočívajúcu v tom, či je žalovaný oprávnený požadovať od jeho zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nie a či takýmto spôsobom môže uspokojiť pohľadávku postihnutím jeho mzdy.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní úspešný. Náhradu trov konania si neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. Preto potom súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v troch vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.