Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoCsp-15-2022.pdf
PDF · 122.52 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpenému advokátom: JUDr. Ondrej Tóth, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie 1.575,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/172/2020-96 zo dňa 20.10.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.575,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.575,77 eur od 08.03.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 14 ods. 2 písm. a/, § 61 ods. 4 písm. a/, § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, § 64 ods. 6 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou - požiarom plynovej prípojky DN-32, ku ktorej došlo dňa 18.02.2019 na odbernom mieste B. E. č. d. XX, a to v rozsahu skutočnej škody vo výške 1.575,77 eur. K námietke žalovaného, ktorý mal za to, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného ako odberateľa plynu možno podľa zákona o energetike považovať za spotrebiteľa pri dodávke plynu, na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobkyňa nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalobkyňa si pri zásahu pri škodovej udalosti neplnila povinnosti na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, ale na základe príslušných ustanovení zákona
o energetike (§ 64 ods. 6). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa v súvislosti so škodovou udalosťou dňa 18.02.2019 dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v priestupkovom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Galante pod č. DOP 202 19 015 (ORHZ-GA2-227-004/2019), uznaný za vinného z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi uvedených v § 14 ods. 2 písm. a) zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a v zmysle § 61 ods. 4 písm. a) v spojení s § 62 tohto zákona mu bola za priestupok na úseku ochrany pred požiarmi v blokovom konaní uložená pokuta. V zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal. Súd preto nie je oprávnený opätovne skúmať otázku protiprávneho konania, ktorého sa dopustil žalovaný a otázku jeho zavinenia, keďže tieto boli konštatované v priestupkovom konaní, v ktorom bola ako príčina požiaru zistená nedbalosť a neopatrnosť pri fajčení - odhodenie neuhaseného nedopalku z cigarety. Vzhľadom na viazanosť súdu rozhodnutím príslušného orgánu o priestupku a o tom, kto ho spáchal, tak súd nemohol prihliadať na argumentáciu žalovaného, ktorý dodatočne spochybňoval, že škodu spôsobil svojím neadekvátnym konaním a spochybňoval svoje zavinenie na vzniku požiaru.
Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním jej vznikla škoda a svoje tvrdenie doložila fotodokumentáciou a záznamami o škodovej udalosti a o mimoriadnej udalosti, ktorých obsah svojím podpisom potvrdil v čase riešenia udalosti aj žalovaný. Na ich základe mal súd za preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného došlo k poškodeniu plynovej prípojky DN-32, ktoré si vyžiadalo odstavenie verejného plynovodu, realizáciu výkopových prác a opravu poškodenej prípojky. Pri požiari zároveň došlo k úniku plynu z plynovodu. Žalobkyňa rozsah vzniknutej škody riadne a položkovito vyčíslila a zdokladovala a rovnako preukázala, že žalovaného vyzvala na jej zaplatenie pred podaním žaloby na súd, a to faktúrou č. 9000317805 splatnou 07.03.2019, znejúcou na sumu 1.575,77 eur. Žalovaný vo vzťahu k príčinnej súvislosti a rozsahu škody v odpore uviedol, že sa nejednalo len o nepatrné poškodenie plynovej prípojky, nakoľko podľa viacerých ohníkov v okolí hlavného ohňa je evidentné, že neprišlo k jednorazovému poškodeniu materiálu, ale poškodeniu vo väčšom rozsahu, buď vplyvom náhody, vyššej moci, poškodením už na verejnom plynovode alebo aj zavineným konaním iných osôb pri neodbornom zakopaní elektrických rozvodov vedľa jeho plynovej prípojky. Žalovaný však tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nedoložil (sám dokonca uviedol, že to nie je nikde zaznamenané) a na ich preukázanie nenavrhol žiadne dokazovanie. Žalovaný ani žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval listinné dôkazy predložené žalobkyňou preukazujúce výšku škody. Na druhej strane žalobkyňa v konaní produkovala dôkazy identifikujúce subjekt zodpovedný za škodu, spôsob, akým ku škodovej udalosti došlo, ako aj rozsah škody a opatrenia potrebné na jej odstránenie, ktoré boli opatrené podpisom žalovaného (záznam o škodovej udalosti, o mimoriadnej udalosti). Pokiaľ chcel žalovaný hodnovernosť či relevantnosť týchto dôkazov vyvrátiť, bol povinný v rámci svojej procesnej obrany navrhnúť dôkazy. Žalovaný tak však neurobil, v dôsledku čoho dospel súd k záveru, že žalobkyňa riadne preukázala, že v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného došlo k vzniku škody v uplatnenej výške 1.575,77 eur. Súd zároveň žalobkyni priznal nárok na úroky z omeškania, keďže žalovaný neuhradil peňažnú pohľadávku na náhradu škody, na plnenie ktorej ho žalobkyňa vyzvala faktúrou splatnou 07.03.2019. Nakoľko nasledujúcim dňom, t.j. 08.03.2019 sa žalovaný dostal do omeškania, žalobkyni patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 5% ročne z dlžnej sumy od 08.03.2019 až do zaplatenia.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojich práv voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v nevyhnutne potrebnom rozsahu a nevykonal dokazovanie správnym smerom, preto z nedostatočne vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a napokon v danej veci nesprávne rozhodol po právnej stránke. Takýmto nesprávnym procesným postupom a tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním ako žalovaným v odpore uvedené dôkazy, mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil najmä tým, že mu odoprel jeho ústavou garantované právo, pretože rozhodol arbitrárne bez jeho osobnej účasti na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2021. Súd prvej inštancie mu neposkytol možnosť, aby sa na súdnom pojednávaní mohol vyjadriť k danej právnej veci a nemal takto umožnené brániť sa a osobne predniesť ním získané dôkazy, ktoré by vyvrátili zavádzajúce tvrdenia žalobkyne. Má za to, že takýmto mimoriadne vážnym pochybením v danom procesnom postupe súdu prvej inštancie došlo k porušeniu článku 48 Ústavy SR, pretože podľa ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Touto svojou pasivitou a nekonaním súd prvej inštancie hrubo porušil jeho základné ústavné práva na spravodlivý proces. Napriek okolnosti, že daná vec súdom prvej inštancie bola údajne prejednaná a jediné pojednávanie dňa 20.10.2021 bolo konané bez jeho účasti, naďalej v celom rozsahu zotrváva na svojich argumentoch a relevantných tvrdeniach uvedených v jeho odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní. Žalovaný poukázal na zneužitie jeho zlého psychického stavu v čase pretrvávajúceho šoku v súvislosti s požiarom, kedy bol členmi Okresného riaditeľstva Hasičského a policajného zboru doslova prinútený podpísať Záznam o škodovej udalosti. Záznam o škodovej udalosti a Záznam o mimoriadnej udalosti dňa 18.02.2019 podpísal v silnom citovom rozrušení a obsahu textu týchto úradných záznamov nerozumel a tieto bol prinútený podpísať bez okuliarov, ktoré k čítaniu potrebuje. Žalobkyňou súdu predložené záznamy vôbec nevyjadrujú a neobsahujú jeho skutočnú slobodnú a vážnu vôľu, tieto dokumenty podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. K spornému požiaru došlo bez jeho osobného pričinenia a zavinenia. K požiaru mohlo dôjsť v dôsledku poškodenia verejného plynovodu zavineným konaním iných osôb pri neodbornom zakopaní elektrických rozvodov vedľa predmetnej plynovej prípojky. V spornom zázname o škodovej udalosti je uvedený nepravdivý údaj o spôsobení škodovej udalosti vypaľovaním suchého porastu, pretože v čase vzniku požiaru v mieste a na okolí požiaru nikto nezaložil oheň a nevypaľoval suchý porast. V ďalšom zázname je uvedený opakovane nepravdivý údaj, že príčinou požiaru bolo nedbanlivostné konanie pri fajčení a odhodenie neuhaseného nedopalku od cigarety. Žalovaný odmietol tieto tvrdenia ako klamlivé a sfalšované. Poukázal na mimoriadne spochybniteľnú dôkaznú situáciu vyplývajúcu zo zjavne jednostranného postupu súdu prvej inštancie. Príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal a vôbec nevyhodnotil dôkazy na strane žalovaného, ktorými by boli preukázané právne významné skutočnosti podporujúce dôkaznú situáciu v prospech žalovaného. Postupom súdu prvej inštancie tak došlo k hrubému porušeniu jeho základného ústavného práva nielen na spravodlivé súdne konanie, ale došlo aj k porušeniu jeho práva na rovnosť účastníkov v konaní a na súdnu ochranu, pretože v danom konaní sa jedná o spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie neodôvodniteľne jednostranne obhajuje postavenie a záujmy výlučne samotnej žalobkyne.
Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa označila všetky žalovaným uvedené tvrdenia ako nepravdivé a zavádzajúce s tým, že žalovaný k ním prezentovaným tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. S poukazom na § 193 CSP uviedla, že v prvostupňovom konaní preukázala, že došlo k škodovej udalosti na odbernom mieste žalovaného. Následne hasičský záchranársky zbor šetrením ustálil, že k škodovej udalosti prišlo v dôsledku nedbanlivostného konania žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa vyčíslila žalovanému sumu za odstránenie škody. Žalovaný uvedenú faktúru za spôsobenú škodu do dnešného dňa neuhradil, napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a žalobkyňa vyzývala žalovaného na jej uhradenie. K námietke žalovaného ohľadom rozhodnutia súdu bez jeho účasti na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené dňa 21.06.2021, na ktoré sa dostavil aj žalovaný A. B.. Pojednávanie bolo odročené s vytýčením nového termínu na deň 20.10.2021 s poučením, že prítomní berú termín pojednávania na vedomie, ako sa uvádza v samotnej zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.06.2021. Tvrdenie žalovaného, že daná vec bola súdom prvej inštancie prejednaná len 20.10.2021, na ktorom sa nemal možnosť zúčastniť, je preto nepravdivé. Z toho dôvodu
je bezpredmetné tvrdenie, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne a došlo k porušeniu článku 48 Ústavy SR. Žalovaný do dnešného dňa nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdenia, že k spornému požiaru došlo bez jeho osobného pričinenia a zavinenia. Tvrdenie žalovaného je účelové, nepravdivé a nemá oporu v žiadnych právnych predpisoch. Žalovaný v zápise o škodovej udalosti uviedol, že k poškodeniu plynovej prípojky prišlo v dôsledku vypaľovania trávy. Hasičský záchranný zbor vykonal šetrenie, kde bolo zistené, že k požiaru, ktorý viedol k poškodeniu plynovej prípojky prišlo v dôsledku nedbanlivostného konania žalovaného. Následne bola pracovníkmi žalobkyne vykonaná oprava plynovej prípojky, na základe čoho žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru. Žalobkyňa zaslala žalovanému faktúru spolu so záznamom o vykonaní prác a vyčíslení nákladov odstránenia škodovej udalosti. Žalobkyňa poukázala na § 415 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3516/2007, § 14 ods. 2, § 61 ods. 4 písm. a) a f), § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2001 Zb. o požiarnej ochrane. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol pri škodovej udalosti riadne poučený a informovaný o všetkých dopadoch a následkoch, ktoré preňho podpísaním záznamu plynú. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedený plynovod a plynová prípojka boli pred vznikom škodovej udalosti funkčné a nepoškodené. Žalobkyňa štandardne pri vzniku takejto mimoriadnej udalosti odstaví verejný plynovod, nakoľko prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný dodržiavať povinnosti upravené v zákone č. 251/2012 Z.z.. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný nie je v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľský vzťah je daný medzi koncovým odberateľom plynu a dodávateľom plynu. Pokiaľ však ide o distribútora plynu a konečného odberateľa plynu, tu spotrebiteľský vzťah neexistuje. Žalobkyňa nemala nikdy uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so žalovaným. Je potrebné rozlišovať medzi distribútorom a dodávateľom, resp. dodávateľmi plynu. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy o dodávke plynu neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých je po liberalizácii trhu od 01.07.2007 na trhu viacero. Je rozdiel medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné zamieňať žalobkyňu, resp. distribútora zemného plynu, a dodávateľov zemného plynu. Vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným je zrejmé, že sa nemôže jednať o spotrebiteľský spor. Uvedené vyplýva priamo z definície spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uviedla, že v konaní preukázala, že žalovaný nedbanlivým konaním zavinil mimoriadnu udalosť, že zavinením mimoriadnej udalosti spôsobil škodu žalobkyni a že žalovaný nie je spotrebiteľ a nedošlo k porušeniu ústavných práv žalovaného. Žalobkyňa má za to, že vyjadrenia žalovaného neobsahujú relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nárok uplatnený v tomto konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne a doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení. Naopak žalobkyňa mnohými dôkazmi nielen vyvrátila tvrdenia žalovaného, ale aj preukázala, že mnohé tvrdenia žalovaného sú vyslovene nepravdivé.
Žalovaný v podaní zo dňa 14.02.2022 zotrval na ním podanom odvolaní. Uviedol, že pojednávanie konané dňa 20.10.2021 bolo uskutočnené súdom prvej inštancie bez jeho osobnej účasti a týmto postupom mu súd neumožnil predniesť novonadobudnuté dôkazy, ktorými by bol vyvrátil klamlivé tvrdenia a protirečivé listinné dôkazy prezentované samotnou žalobkyňou. Žalovaný má za to, že ak by aj škodu skutočne spôsobil svojim nedbanlivostným konaním v inkriminovaný deň 18.02.2019 v bezprostrednej blízkosti plynovej prípojky, tak v záznamoch Hasičského a záchranného zboru a žalobkyne by boli uvedené rovnaké dôvody vzniku požiaru. V Zázname o škodovej udalosti zo dňa 18.02.2019 zamestnanec žalobkyne v popise, akým spôsobom ku škodovej udalosti prišlo, ťažko čitateľným písmom uvádza nasledovné: „Vypalovanie suché porastu chytilo plynové skrinky prípojka podchráničke.“. Oproti vyššie citovanému Záznamu o škodovej udalosti, v Zázname o mimoriadnej udalosti taktiež zo dňa 18.02.2019, pravdepodobne ten istý zamestnanec žalobkyne už neuviedol za príčinu, resp. spôsob, akým malo dôjsť ku škodovej udalosti „vypalovanie suchého porastu...“. V Zázname o mimoriadnej udalosti nie je žiadnym spôsobom uvedená príčina mimoriadnej udalosti a tento záznam neobsahuje ani vlastnoručný podpis žalovaného. Žalovaný odmieta účelové tvrdenie, že pri písaní záznamu o škodovej udalosti bol zamestnancami žalobkyne štandardným spôsobom a riadne poučený. Záznam škodovej udalosti v šoku a pod nátlakom síce podpísal, avšak záznam o mimoriadnej udalosti nepodpísal. Záznamy vyhotovené zamestnancami žalobkyne nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a preto ako listinné dôkazy v danom sporovom konaní sú nepoužiteľné. Žalovaný
má za to, že žalobkyňa, resp. jej zamestnanec mimoriadne hrubým spôsobom zneužil jeho indispozíciu po psychickej stránke v čase škodovej udalosti a pri nútenom podpisovaní záznamu o škodovej udalosti, pričom vzhľadom na nedostatočné ovládanie slovenského jazyka žalovaný ani nemohol porozumieť obsahu záznamu spísaného dňa 18.02.2019 a následkom, ktoré preňho podpísaním záznamu plynú. Príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal všetky na danú vec sa vzťahujúce neodkladné dôkazy, ktorými by boli preukázané právne významné skutočnosti.
Žalobkyňa v podaní zo dňa 24.02.2022 uviedla, že vyjadrenia žalovaného neobsahujú relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní. Žalobkyňa má za to, že dostatočne preukázala oprávnenosť svojho nároku a zotrvala na právnych tvrdeniach a skutkových zisteniach uvedených v žalobe.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2020 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.575,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.575,77 eur od 08.03.2019 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci, keďže súd prvej inštancie daný spor ohľadom žalobou uplatneného nároku správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne bez jeho osobnej účasti na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2021, čím mu znemožnil sa účinne procesne brániť a tiež nevykonal ním navrhované dôkazy. Žalovaný ďalej namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom smere, že k spornému požiaru došlo bez jeho osobného pričinenia a zavinenia, keď k požiaru mohlo dôjsť v dôsledku poškodenia verejného plynovodu zavineným konaním iných osôb s tým, že Záznam o škodovej udalosti podpísal v silnom citovom rozrušení, obsahu textu nerozumel, tento bol prinútený podpísať bez okuliarov v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Tiež mal za to, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21.06.2021, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané. Žalovaný sa dňa 21.06.2021 na pojednávanie dostavil osobne s tým, že požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že na svoje zastupovanie splnomocnil advokátku JUDr. Hečovú zo Šale, ktorá sa však na pojednávanie nedostavila a nedarilo sa mu s ňou skontaktovať. S prihliadnutím na žiadosť žalovaného súd pojednávanie odročil na 20.10.2021, čo vzali prítomné strany sporu na vedomie s tým, že sa zriekajú písomného predvolania. Plná moc udelená žalovaným uvedenej advokátke do spisu doložená nebola. Na pojednávanie dňa 20.10.2021, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd prvej inštancie v súlade s § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovanému boli písomnosti v konaní riadne doručované, vo veci sa vyjadril v podaní zo dňa 18.09.2020 (t. j. v odpore proti platobnému rozkazu), z ktorého obsahu nevyplýva návrh na vykonanie iných dôkazov, ako tých, ktoré boli na pojednávaní dňa 20.10.2021 vykonané. Z uvedeného možno vyvodiť, že postup súdu prvej inštancie, ktorý rozsudok vo veci vyhlásil na pojednávaní, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil, nezakladal porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.
Pokiaľ odvolateľ namietal, že predmetný spor treba považovať za spotrebiteľský, odvolací súd sa (zhodne so závermi súdu prvej inštancie) s týmto jeho názorom nestotožňuje. Odberateľa plynu možno považovať za spotrebiteľa pri dodávke plynu, na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobkyňa nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi žalobkyňou a žalovaným spotrebiteľský vzťah neexistuje, pretože nie je naplnený základný predpoklad spotrebiteľského vzťahu a to existencia spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobkyňa žalobu v prejednávanej veci odôvodnila tým, že na odbernom mieste B. E. č. XX došlo dňa 18.02.2019 ku škodovej udalosti, pri ktorej bola poškodená plynová prípojka DN-32. Následne bola pracovníkmi žalobkyne vykonaná oprava plynovej prípojky, na základe čoho žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru č. 9000317805 z 21.02.2019, splatnú 07.03.2019 na sumu 1.575,77 eur, ktorú sumu žalovaný neuhradil. Žalovaný v Zázname o škodovej udalosti uviedol, že k poškodeniu plynovej prípojky prišlo v dôsledku vypaľovania suchého porastu. Následne Hasičský záchranný zbor vykonal šetrenie, kde bolo zistené, že k požiaru, ktorý viedol k poškodeniu plynovej prípojky prišlo v dôsledku nedbanlivostného konania žalovaného.
Odvolací súd dospel k záveru, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je doložený listinným dôkazom preukazujúcim uloženie blokovej pokuty žalovanému. Uvedené možno vyvodiť z oznámenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru zo 04.03.2019 vo veci č. ORHZ-GA2-227-004/2019 - Požiar plynovej prípojky a suchého porastu v záhrade č. XX v obci B. E., v ktorom je uvedené, že dňa 18.02.2019 o 16.22 hod. bol ohlásený predmetný požiar, ktorý je vedený v evidencii pod číslom DOP 202 19 015, ako príčina vzniku požiaru je uvedená nedbalosť a nepatrnosť pri fajčení - odhodenie neuhaseného nedopalku z cigarety, pričom zo strany majiteľa došlo k porušeniu predpisov o ochrane pred požiarmi uvedených v § 14 ods. 2 písm. a) zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov s tým, že majiteľ bol na mieste udalosti vyriešený uložením blokovej pokuty. Žalovaný síce uvedené skutkové zistenia rozporoval, na preukázanie svojich tvrdení však žiadne dôkazy neprodukoval.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na ust. § 193 tretej vety CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd v civilnom konaní je viazaný okrem iného rozhodnutím príslušným orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Skutkové tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní spočívali v jeho výhradách k otázke zavinenia, ktorú však súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť, nakoľko táto bola vyriešená v priestupkovom konaní, pričom súd je v súlade s § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok postihnuteľný podľa osobitného predpisu, ktorým je v prejednávanej veci zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi (v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ predmetného zákona fyzická osoba nesmie fajčiť alebo používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v zmysle § 62 okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru je oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany pred požiarmi).
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný v rámci kontradiktórneho procesu neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a naopak žalobkyňa v konaní preukázala naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s posudzovanou škodovou udalosťou.
Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, keď žalovaný v odvolaní výšku uplatneného nároku nesporoval, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku vo veci samej ako i v závislom výroku o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).