Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/60/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobkyne: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, B., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, proti žalovanému: DRAŽOBNÍK s.r.o., IČO: 36 764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 31. mája 2022, č.k. -32, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovení , , , , (ďalej len ), ako aj veta prvá o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov v rozsahu navrhovanom v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu 30.05.2022 žiadala, aby súd nariadil dražobníkovi zdržať sa vykonania dražby číslo 016/2022 dňa 17.06.2022 ohľadne vlastníctva navrhovateľky, a to rodinného domu č.p. XXXX/X ležiaceho na parc. č. 3709/4, garáže ležiacej na parc. č. 3709/5, pozemkových nehnuteľností evidovaných ako parcely registra „C“, a to parc. č. 3709/1 - zast. plocha a nádvorie vo výmere 238 m2, parc. č. 3709/4- zast. plocha a nádvorie vo výmere 134 m2, parc. č. 3709/5 - zast. plocha a nádvorie vo výmere 18 m2, parc. č. 3710/1 - záhrada vo výmere 596 m2 a parc. č. 3710/2 - záhrada vo výmere 460 m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XX katastrálneho územia B.. Návrh odôvodnila tým, že jej bolo zaslané Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.05.2022. Výkon záložného práva má byť realizovaný za účelom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, vzniknutej zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 60/204/12 z 20.01.2012 a má byť uspokojený výkonom záložného práva predajom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 60/204/12 evidovanej na OÚ Šaľa pod sp. zn. V 84/2012 zo 14.02.2012. Navrhovateľka uviedla, že nebola účastníčkou žiadneho z týchto právnych úkonov a teda pre ňu nevyplývajú z ich obsahu žiadne práva a povinnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol pôvodne od navrhovateľky kupujúci V. I., táto kúpna zmluva je však absolútne neplatným právnym úkonom a na základe tejto skutočnosti sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi aj všetky úkony na túto zmluvu nadväzujúce, teda Zmluva o poskytnutí úveru č. 60/204/2012 z 20.01.2012, ako aj Zmluva o zriadení záložného práva V 84/2012 zo 14.02.2012. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k zabezpečeniu ochrany vlastníckych práv navrhovateľky. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľka predložila žiadosť o

späťvzatie poverenia adresovanú V. O. W., a.s., rozsudok a opravné uznesenie OS Galanta vo veci sp. zn. , výpis z LV č. XX, oznámenie o dražbe, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, zmluvu o pôžičke, rozsudok OS Galanta vo veci , kúpnu zmluvu, notársku zápisnicu N 105/2010, návrh na vklad do katastra. Súd prvej inštancie mal v konaní osvedčené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na liste vlastníctva je v časti Poznámka - V. O. W., a.s., Z. XX, XXX XX G., IČO: 31575951

- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.4.2021 (V-84/2012) predajom nehnuteľností na dražbe na podiel 1/1 - P-65/2021 - č.z. 784/21. DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice - Oznámenie o dražbe zn. 016/2022 zo dňa 4.5.2022 v prospech V. O. W., a.s., G., IČO: 31575951 na podiel 1/1 k nehnuteľnostiam - P-163/2022 - č.z. 1106/22. Dražobník vydal 04.05.2022 oznámenie o dražbe, v ktorom ako navrhovateľa dražby označil V. O. W., a.s.. Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky špecifikované vyššie, dražba sa mala uskutočniť 17.06.2022, cena je stanovená znaleckým posudkom.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť že tu je daný právny záujem, t.j. potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní, pričom platí, že obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Navrhovateľka sa v súvislosti so začatím výkonu záložného práva odvolávala na neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. 60/204/12. Súd však poukázal na ust. veta prvá o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. S odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd námietky žalovanej, ktorými spochybnila platnosť záložnej zmluvy, nepovažoval za dostatočné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia a nemal za osvedčenú naliehavosť a nutnosť potreby bezodkladnej úpravy. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie zákonného záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhodnocovať absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy ako akcesorického záväzku, ochrana navrhovateľky je totiž zabezpečená osobitným právom na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa citovaného ustanovenia. Existuje tu teda ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a to bez akejkoľvek faktickej umy na svojich právach, keďže je tu ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ak sa žalobe o neplatnosť dražby vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku a teda ani nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej ujmy. Nakoľko teda navrhovateľka v potrebnom rozsahu neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom rozsahu, súd jej návrh zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá mala za to, že v návrhu plne osvedčila, že má právny záujem na vydaní požadovaného neodkladného opatrenia. Neplatnosť záložnej zmluvy č. 60/204/2012 je podľa nej daná v zmysle platnej úpravy ako aj právnej praxe, na ktorú žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala. Pokiaľ súd dôvodil, že žalobkyňa po vykonaní dobrovoľnej dražby ohľadne nehnuteľností ňou vlastnených má súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby ohľadne neplatnosti dražby, tu odvolateľka poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ dražby V. O., a.s., W. bol účastníkom konania na Okresnom súde Galanta č.k. , v zmysle ktorého nadobudla žalobkyňa nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Záložný veriteľ nepodal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a teda sa s právnym názorom súdu stotožnil, pričom súčasťou tohto právneho názoru je mimo iných aj neplatnosť horeuvedenej záložnej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne práve súd by vydaním neodkladného opatrenia mal navrhovateľke ako vlastníčke

poskytnúť náležitú právnu ochranu tak, ako to predpokladá SR. Záložný veriteľ, ak je toho názoru, že mu súčasná právna úprava umožňuje realizáciu záložnej zmluvy, mal by si svoje právo uplatniť na príslušnom súde. Zamietnutím návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia dostala sa navrhovateľka do ďalšej právnej neistoty ohľadne ochrany a realizácie svojho vlastníckeho práva. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Ako dražobník je osobou, ktorá iba organizuje dražbu v zmysle ust. o dobrovoľných dražbách, teda je len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu výlučne so záložným veriteľom, v tomto prípade V. O. W., a.s. a nie so záložcom, resp. dlžníkom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi, voči ktorému malo smerovať neodkladné opatrenie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumentáciu žalobkyne predostretú v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému zdržať sa vykonania dražby číslo 016/2022 dňa 17.06.2022 ohľadne nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne.

8. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové, ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ). Pre nutnosť vysporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a celkovú úplnosť sa však žiada doplniť nasledovné:

9. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.

11. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že žalobkyňa, ktorá je výlučnou vlastníčkou označených nehnuteľností, bola upovedomená o začatí výkonu záložného práva ich predajom za účelom uspokojenia

pohľadávky záložného veriteľa V. O. W., a.s., ktorá mu vznikla zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 60/204/12 a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom žalobkyňa nebola účastníčkou žiadneho z týchto právnych úkonov.

12. V zmysle § 151j ods. 1 O. z. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Výkonom záložného práva sleduje teda záložný veriteľ legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky spôsobom dovoleným zákonom. Pokiaľ žalobkyňa namieta nezákonnosť prebiehajúcej dražby z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo záložné právo k jej nehnuteľnostiam zriadené a to vzhľadom na okolnosti prevodu dotknutých nehnuteľností, odvolací súd uvádza, že skúmanie tejto otázky nemôže byť predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.

15. Žalobkyňa neosvedčila vo svojom návrhu jej skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy ako právnych vzťahov, pričom len uviedla, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol pôvodne od nej kúpnou zmluvou V. I., táto kúpna zmluva je však absolútne neplatným právnym úkonom a na základe tejto skutočnosti sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi aj všetky úkony na túto zmluvu nadväzujúce, teda aj predmetná Zmluva o poskytnutí úveru aj Zmluva o zriadení záložného práva. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy však neosvedčujú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že ich neplatnosť vyplýva z rozhodnutia, vydaného Okresným súdom Galanta pod č.k. , v zmysle ktorého nadobudla žalobkyňa nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Vyvodzuje to zo skutočnosti, že záložný veriteľ (navrhovateľ dražby V. O., a.s., W.) nepodal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a teda sa s právnym názorom súdu stotožnil, pričom súčasťou tohto právneho názoru je mimo iných aj neplatnosť horeuvedenej záložnej zmluvy.

16. Odvolací súd nemohol však žalobkyni dať za pravdu. Predložený dôkaz - rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -206 zo dňa 05.08.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.03.2022, vydaný vo veci určenia vlastníckeho práva, obsahuje iba jediný výrok, a to výrok, ktorým súd určuje, že predmetné (tam špecifikované) nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti poručiteľa, nebohého X. V., do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebohého X. V., zomr. XX.XX.XXXX a žalobkyne ( rozhodnutie neobsahuje dokonca ani žiadne vecné odôvodnenie, keďže išlo o rozsudok vydaný podľa ) a nijako z neho nevyplýva neplatnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej sa dražba realizuje. Z predložených dôkazov teda nijako nevyplýva, že by súčasťou právneho názoru vysloveného súdom v konaní č.k. bolo vyslovenie neplatnosti horeuvedenej záložnej zmluvy. Súd konajúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si nemôže vyvodzovať neplatnosť týchto právnych úkonov len z dôkazov predložených žalobkyňou. Možno teda uzavrieť, že hodnoverné osvedčenie nároku žalobkyne nebolo v predmetnej veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia). Ochranu svojich vlastníckych práv však môže žalobkyňa dosiahnuť podaním žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ustanovenia veta prvá o dobrovoľných dražbách, tak ako to správne konštatoval už prvoinštančný súd. Rozhodnutie o tom, či je možné platne dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vykonať, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. V žiadnom inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či je veriteľ oprávnený alebo nie je oprávnený dobrovoľnú dražbu vykonať. Rovnako nie je možné ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, skôr než dobrovoľná dražba vôbec prebehne, hypoteticky vopred prejudiciálne riešiť, či takáto dražba vôbec prebehnúť mohla.

17. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že žalobkyňa neosvedčila, že by dôvody, pre ktoré považovala nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia za nevyhnutné v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby, odôvodňovali neodkladnú úpravu pomerov. Správne preto súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).