Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoCsp-18-2022.pdf
PDF · 105.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Ahoj, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 48 113 671, zastúpený advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: H. E., N.: XX.X.XXXX, A. XXX XX K. XX, zastúpený advokátom Mgr. Matúšom Mackom, so sídlom Sov. hrdinov 200, 089 01 Svidník, o zaplatenie 614,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/9/2021-54 zo dňa 6.12.2021, takto rozhodol
rozhodol:
I. Mení rozsudok v napadnutej časti výroku I. čo do splatnosti sumy 597,- Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2019 do zaplatenia tak, že žalovaný je povinný túto sumu uhradiť žalobcovi v splátkach po 40,- Eur mesačne počnúc od 25. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 597 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamietol.
III. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 94 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 1 ods. 2 a 8, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, §11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52 ods. 1 až 4 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a podľa § 219 ods. 1 a 3, § 255, 262 ods. 2 a § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere dňa 22.7.2019, na základe ktorej poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 677,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur.
4. Žalobca si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 ZoSÚ a to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný uviedol že poberá starobný dôchodok vo výške 320,- Eur, ktorý bol potvrdený dopytom do Sociálnej poisťovne. Finančné náklady žalovaného predstavovali mesačnú splátku vo výške 15,- Eur. Žalovaný neuviedol žiadne vyživované osoby. Nebolo zrejmé či žalovaný žije u rodinného príslušníka sám alebo s niekým iným a prečo vlastne nemá žiadne náklady na domácnosť. Výdavky žalovaného neboli skúmané v dostatočnom rozsahu s odbornou starostlivosťou a je teda zrejmé, že právny predchodca pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalovaným jeho bonitu náležite neskúmal.
5. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 121/2010 Z z. nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.
6. Už samotná terminológia zákona naznačuje, že veriteľ je povinný posúdiť platobnú schopnosť spotrebiteľa, teda nie len mechanicky zistiť informácie o sociálnych a majetkových pomeroch, ale zistené a overené informácie následne aj vyhodnotiť. Konanie veriteľa nemožno preto vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta pôžičku splácať. Na strane veriteľa ide o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti, ktorý nemôže zostať bez povšimnutia a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.
7. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 677,- Eur, z ktorého žalovaný zaplatil dve splátky po 40,- Eur, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie sumy 597,- Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie a vo zvyšku žalobu zamietol.
8. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na úroky z omeškania, pričom v zmysle citovaných ustanovení súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia úveru t.j. od 21.10.2019 do zaplatenia.
9. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 19,00 % ročne od 28.9.2015, tak podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nemá nárok na zmluvné úroky za čas po zosplatnení úveru, pretože za toto obdobie má nárok na úroky z omeškania a opačným výkladom by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal napríklad na rozsudok KS v Prešove, sp. zn 1Co/30/2012 zo dňa 30.5.2012.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca mal v spore úspech vo výške 597,- Eur a žalovaný vo výške 17,25 Eur. Miera úspechu žalobcu tak predstavuje 94 % (597 - 17,25 = 579,75 : 614,25 = 0,94 x 100 = 94 %). Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to proti výroku I. a III. rozsudku. Odvolanie podal z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vecí súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom podcenenia bonity nie je podľa súdu prvej inštancie neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý hrubou nedbalosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 597 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný nenamietal výšku sumy, na ktorú ho súd prvej inštancie zaviazal, avšak namietal to, že túto sumu má v zmysle výroku I. odvolaním
napadnutého rozsudku zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Citoval ust. § 11 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch a navrhol, aby mal možnosť splácať sumu 597 Eur s príslušenstvom, v splátkach ktorých výška bude maximálne 40 Eur, čo bola výška splátky podľa zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Namietal tiež rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 255 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania považoval za potrebné zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré podľa jeho názoru v danej veci na jeho strane existujú. Je toho názoru, že takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa je jeho aktuálna finančná situácia. Je poberateľom starobného dôchodku vo výške 320 Eur a musí splácať okrem toho úveru aj iné pôžičky. Jeho zdravotný stav nie je ideálny. Čas jeho príjmu každý mesiac minie na lieky. Nachádza sa v hmotnej núdzi, čo preukázal rozhodnutím Centra právnej pomoci kancelária Svidník sp. zn. KaSK/26059/2020 zo dňa 14.12.2020. Následne citoval ust. § 257 CSP s tým, že aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia by nepriaznivo nezasiahla do majetkovej sféry žalobcu. Navrhol právo na náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní nenamieta žiadne skutkové ani právne vady napadnutého rozhodnutia. Preto sa žalobca k podanému odvolaniu nebude obšírne vyjadrovať a vo všetkom poukazuje na svoje predchádzajúce podania adresované súdu prvej inštancie. Zároveň žalobca upozornil, že došlo od 1.6.2021 k zmene jeho obchodného mena. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho navrhol ako vecne správne odvolaciemu súdu potvrdiť.
13. Žalobca zároveň k odvolaniu pripojil výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. k dátumu 7.6.2021, z ktorého vyplýva, že Oddiel Sa, Vložka č.:6128/B je zapísané I. obchodné meno Ahoj, a. s., II. sídlo Dvořákovo námestie 4, Bratislava, PSČ 811 02 Slovenská republika, III. IČO: 48113671, IV. deň zápisu 10.4.2015. Odvolací súd tak zisťuje, že k dátumu 7.6.2021 pod IČO: 48113671 je zapísaná spoločnosť Ahoj, a.s. so zhodným sídlom ako Amico Finance a.s., teda jedná sa skutočne o zmenu názvu spoločnosti. Preto odvolací súd v záhlaví svojho rozhodnutia, ktoré bolo vydané už po 1.6.2021 uviedol nové obchodné meno žalobcu Ahoj, a.s..
14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 397 a násl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario, s tým že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.8.2022 a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti je dôvodné.
15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný čiastočne výrok I. a to iba čo do splatnosti sumy 597 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2019 do zaplatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 397 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2019 do zaplatenia, ako aj výrok II., ktorým vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. §397 ods. 2 CSP.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
17. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 22.7.2019 uzatvoril žalobca a žalovaný Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 677,- Eur s úrokovou sadzbou vo výške 20,60 % ročne. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur , posledná splátka vo výške 28,48 Eur, počet splátok 20, dátum prvej splátky 20.8.2019 a dátum splatnosti poslednej splátky dňa 20.3.2021. Celková čiastka bola uvedená vo výške 788,48 Eur, RPMN vo výške 20,60 %. Listom zo dňa 27.12.2019 vyzval žalobca žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok, ktoré k tomuto dňu predstavujú sumu 120,- Eur. Zároveň ho upozornil, že v prípade, ak neuhradí splátku úveru splatnú dňa 20.10.2019 vo výške 40,- Eur najneskôr v lehote do 25.1.2020, tak bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
18. Z prehľadu splátok a úhrad v zmluve č. XXXXXXXXXX (čl. 9) je zrejmé, že žalovaný vykonal dve splátky po 40,- Eur dňa 19.8.2019 a 17.9.2019, čiže zaplatil na poskytnutom úvere celkom čiastku 80,- Eur.
19. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné. Preto správne súd prvej inštancie pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z ZoSú, ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.).
20. Žalovaný v odvolaní namietal neakceptovanie ust. § 11 ods. 2 veta 1 ZoSú, teda, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto navrhol, aby mal možnosť sumu 597 Eur s príslušenstvom splácať v splátkach, ktorých výška bude maximálne 40 Eur, čo bola výška splátky podľa zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere.
21. Sám žalobca vo vyjadrení k odporu konštatoval, že žalovaný uviedol ako svoj príjem starobný dôchodok vo výške 320 Eur, ktorý bol potvrdený dopytom zo sociálnej poisťovne. Finančné náklady žalobcu boli preverené dopytom do nebankového registra klientskych informácii, v ktorom mal žalobca uvedenú mesačnú splátku vo výške 15 Eur. Životné minimul platné pre rok 2019 bolo vo výške 210 Eur. Porovnaním príjmu žalobcu vo výške 320 Eur a výdavkov vrátane životného minima vo výške 290 Eur plus 15 Eur bolo zistené, že žalobcovi ostáva na úhradu žiadanej splátky suma 40 Eur a ostatných životných potrieb suma 94,80 Eur, čo bolo žalobcom vyhodnotené ako dostatočné pre schválenie žiadosti. Žalovaný poukázal i na rozhodnutie o prijímaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, z ktorej vyplýva, že žiadateľ spĺňa všetky tri podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Ide o rozhodnutie č. spisu: KaSK/26059/2020 zo dňa 14.12.2020.
22. Odvolací súd ma za to, že v danom prípade súd prvej inštancie pokiaľ sa nezaoberal možnosťou úhrady dlhu v splátkach pochybil. Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 388 CSP rozsudok v napadnutej časti výroku I. zmenil, čo do splatnosti sumy 597 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2019 do zaplatenia tak, že žalovaný je povinný túto sumu uhradiť žalobcovi v splátkach po 40 Eur mesačne počnúc od 25.dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, keď zohľadnil, že z zmysle ust. § 11 ods. 2 veta 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 čo je daný prípad, nie jej oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Odvolací súd zobral do úvahy jednak návrh žalovaného, v akých splátkach môže maximálne dlh splácať, ale i názor žalobcu vyjadrený v jeho vyjadrení k odporu, keď sám uviedol ako vypočítal splátku, ktorá zodpovedala možnostiam žalovaného. Odvolací súd však vyslovil aj hrozbu straty výhody splátok v prípade pokiaľ niektorá zo splátok od 25.dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku nebude uhradená, tak sa stane splatným celý dlh bez možnosti splátok.
23. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalovaného čo do povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 94 % ( výrok III.).
24. Podľa ust. § 257 CSP: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“.
25. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
27. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
28. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.
29. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 CSP len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
30. Súd prvej inštancie sa možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP vôbec nezaoberal. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP.
31. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť pochybenia vytýkané odvolacím súdom a vec opätovne čo do trov konania prejednať. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, vyporiada sa so všetkými odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné. Napokon súd prvej inštancie odstráni aj svoje pochybenie v označení názvu žalobcu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už bol zapísaný pod názvom Ahoj, a.s. nie ako Amico Finance a.s.. V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že bolo vecou žalobcu, aby uvedenú skutočnosť súdu prvej inštancie oznámil v priebehu konania na tomto súdu a nie až v odvolacom konaní.
32. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).