Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-110-2022.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/110/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Martina Žovinca , v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.05.2022 pod sp. zn. 2PP/77/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.08.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a),písm. b), ods.2, ods.3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1T/117/2017 - 309 z 8. novembra 2017 vo výmere sedem rokov a trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1T/4/2016 - 72 z 12. januára 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/4/2016 z 24. októbra 2018 vo výmere jeden rok.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z uloženého ( resp. z postupne uložených) trestov odňatia slobody a zároveň prvá materiálna podmienka, splnenie ktorej súd vyvodzuje v súčasnosti z pozitívneho hodnotenia odsúdeného, no nebola splnená druhá materiálna podmienka a tou je skutočnosť, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd v súvislosti so skúmaním splnenia tejto podmienky uviedol, že k tomuto záveru ho viedla menej priaznivá resocializačná prognóza vyplývajúca z trestnej minulosti odsúdeného, ktorému bola zo strany spoločnosti reprezentovanej Okresným súdom Dunajská Streda opakovane daná šanca preukázať sebe samému i spoločnosti, že je schopný viesť život bez akéhokoľvek protiprávneho konania a to nie len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Odsúdenému bol za ním páchanú rôznorodú trestnú činnosť ukladaná menej invazívny druh trestu než nepodmienečný trest odňatia slobody a to trest odňatia slobody v podmienečným odkladom jeho výkonu. Pri prvých dvoch odsúdeniach sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, avšak pri odsúdení v roku 2016 sa odsúdený v rámci skúšobnej doby dopustil ďalšieho úmyselného a svojou povahou závažného trestného činu, čo malo za následok jednak uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za spáchaný trestný čin a zároveň rozhodnutie o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu pôvodne uloženého podmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený sa dopustil zločinu znásilnenia, keď svojej bývalej priateľke najprv neumožnil odchod z ich bývalej spoločnej
domácnosti, keď si na základe predchádzajúcej dohody prišla vyzdvihnúť svoje osobné veci, neskôr ju vtlačil do spálne, kde ju zvalil na posteľ, fyzickým útokom prekonal odpor poškodenej (škrtenie rukami, sed obkročmo na bruchu poškodenej, pokus o zviazanie rúk lanom, neskôr pokus o zatiahnutie lana okolo krku poškodenej, úder fľašou po temene) a vykonal s ňou krátkotrvajúcu súlož, ktorá u neho neviedla k fyzickému uspokojeniu.
Všetky uvedené skutočnosti a úvahy viedli okresný súd k tomu, že návrh odsúdeného zo 06.04.2022 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok zamietol.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený C. D., ktorú následne písomne zdôvodnil tým, že ho mrzí a ľutuje skutky, ktorých sa dopustil, počas výkonu trestu mal veľa času na premýšľanie, aby prehodnotil svoje správanie. Minulosť zmeniť nevie, no chce dokázať sebe aj spoločnosti, že chce žiť riadny život, že sa polepšil a preto žiada, aby súd jeho žiadosti vyhovel.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 66 ods. 4 Trestného zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu (resp. postupne uložených trestov), ako i podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu, o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nebola splnená jedna z materiálnych podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.
Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017).
Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný a to viackrát na podmienečné tresty odňatia slobody a teda mal možnosť preukázať, že i podmienečné odsúdenie splní u neho očakávaný účel, avšak dopustil sa opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy ( a to dokonca i v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia), za ktoré bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom už aj na tieto skutočnosti, má sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zákona tiež na povahu spáchanej trestnej činnosti ( zločin znásilnenia) a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený má objektívne vykázané 4 odsúdenia), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.
Odsúdený A. B. dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať (a to opakovaným podmienečným odsúdením), že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti ( v danom prípade dokonca omnoho závažnejšej) sa odsúdený vrátil i po podmienečnom odsúdení, čo nasvedčuje len tomu, že podmienečné odsúdenie u neho nemalo z hľadiska resocializácie a teda i celkového polepšenia žiadny význam.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, ktoré však sú vzhľadom na mnohosť záznamov o jeho odsúdeniach a vzhľadom na opätovné páchanie trestnej činnosti odsúdeným jasne preukázané.
Taktiež je potrebné uviesť, že k odsúdenému A. B. boli súdy doposiaľ rozhodne štedré, keď jeho predchádzajúce 3 odsúdenia boli výlučne výchovného charakteru a teda „podmienečné“ , avšak tento podľa názoru sťažnostného súdu rozhodne už premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o náhodilé, príp. ojedinelé ľudské zlyhanie, keď posledného stíhaného trestného činu sa dopustil na svojej bývalej družke a to hrubým násilným sexuálne neprípustným správaním. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd konštatuje, že pravidlá normálneho spolužitia je odsúdený podľa všetkého schopný rešpektovať zrejme len pod dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu trestu.
Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.