Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/711/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a. s. , so sídlom Stará Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, N., o zaplatenie 234 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. novembra 2014 č. k. -20 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadol aj bez návrhu na oslabenie nároku navrhovateľa voči odporkyni ako spotrebiteľke, lebo nárok navrhovateľa je premlčaný. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na Okresný súd Nitra dňa 21. 07. 2014. Podľa navrhovateľa odporkyňa mala uhradiť dlh do 18. 02. 2010. Lehota troch rokov uplynula 18. 02. 2013.Navrhovateľ oznámil odporkyni spoplatnenie dlhu listinou zo dňa 18. 02. 2010. S poukazom na uvedené súd preto návrh navrhovateľa ako premlčaný nárok zamietol. Podľa ustanovenia § 142 OSP súd rozhodol o náhrade trov konania, keď odporkyni nepriznal náhradu trov konania, lebo si náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nežiadala.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že ním doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Súhlasil s rozhodnutím súdu, že Zmluva o úvere č. 220091240 zo dňa 16. 06. 2009 je spotrebiteľskou zmluvou. Nesúhlasil však s tým, že by jeho nárok mal byť premlčaný, keďže v danej veci premlčacia doba spočívala, a to minimálne počas časového obdobia odo dňa 19. 09. 2012 (podanie žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave) do dátumu nadobudnutia právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. o zastavení exekučného konania, kedy prebiehali konania, ktoré zapríčinili spočívanie premlčacej doby. V danej právnej veci začala dňa 19. 09. 2012 premlčacia doba spočívať, keďže si uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou, a. s. Medzinárodný rozhodcovský súd dňa 25. 01. 2013 vydal Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0261/2012, pričom na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný

súd Nitra uznesením č. k. -13 zamietol žiadosť o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi a následne mal exekučné konanie zastaviť. Počas doručenia žaloby Medzinárodnému rozhodcovskému súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. -13 o zastavení exekučného konania premlčacia doba spočívala, keď splnil podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákonníka, teda sám inicioval konanie, riadne v konaní pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný právoplatný rozsudok. Taktiež inicioval exekučné konanie, teda boli splnené podmienky na spočívanie premlčacej doby. Navrhovateľ poukázal ďalej na rozhodnutia NS SR zo dňa 30. 11. 2000 sp. zn. , zo dňa 01. 09. 2006 sp. zn. , ako i NS ČR zo dňa 20. 04. 1999 sp. zn. , zo dňa 26. 01. 2006 sp. zn. a zo dňa 29. 05. 2008 sp. zn. . Taktiež poukázal na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 02. 10. 2012. Keďže premlčacia doba začala plynúť dňom 27. 01. 2010 a začala spočívať dňa 19. 09. 2012, tak spočívanie tejto premlčacej doby skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. -13, pričom nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba, a to až do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Predmetná pohľadávka tak v žiadnom prípade nemôže byť premlčaná, a preto nie je možné na túto vec aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní. V danom prípade nie je možné o jeho právnom nároku rozhodnúť ani ako o veci „res judicata“.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 21. 07. 2014, na zaplatenie sumy 234 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 234 eur od 27. 01. 2010 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa 16. 06. 2009 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o úvere č. 220091240 na čiastku 200 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 138 eur. Zmluvou sa odporkyňa zaviazala celkovú čiastku vo výške 338 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 26 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odporkyňa celkovo uhradila sumu 104 eur, pričom posledná uhradená dlžná suma vo výške 26 eur bola uhradená dňa 30. 09. 2009. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 18. 02. 2010 oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na plnenie, uplatnený podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 07. 2014, je premlčaný, z ktorého dôvodu správne podaný návrh zamietol. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa začala plynúť dňom 19. 02. 2010, t.j. deň po zosplatnení záväzku navrhovateľa, a nie dňa 18. 02. 2010, ako ustálil súd prvého stupňa, táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na správne vyhodnotenie skutočnosti súdom prvého stupňa z hľadiska ustálenia záveru o premlčaní nároku navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku uplynutia premlčacej doby premlčal dňom 19. 02. 2013.

Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľa, ostala otázka, či v danom prípade došlo k zastaveniu - spočívaniu premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, v dôsledku toho, že navrhovateľ (veriteľ) uplatnil svoje právo na plnenie voči odporkyni na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom a následne pokračoval vo vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní.

Zo zmluvy o úvere č. 220091240 zo dňa 16. 06. 2009, uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť Obchodných podmienok na zadnej strane zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť a. s., Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tým nemalo byť dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka, obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. V takom prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby dodávateľom, dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, keď výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danej veci nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. S poukazom na uvedené, odvolací súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať. Takáto rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť, t.j. Medzinárodný rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská spoločnosť a. s., Bratislava nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho, podaním návrhu na začatie konania na tento orgán, ani pokračovaním v začatom konaní a následne podaním návrhu na začatie exekučného konania (ktoré bolo exekučným súdom zastavené, čomu predchádzalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej doby.

Predmetná trojročná premlčacia doba preto začala plynúť dňa 19. 02. 2010 a uplynula dňa 19. 02. 2013. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 21. 07. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby a súd v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. musel na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, včítane premlčania, prihliadnuť aj bez návrhu, nebolo možné uplatnené premlčané právo navrhovateľovi priznať a návrh bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.