Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8T-34-2015.pdf
PDF · 127.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu Mgr. Ingrid Šovčíkovej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci obžalovaného H.. J. K.Á. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 15. 06. 2016, takto
rozhodol:
obžalovaný:
H.. J. K., nar. XX. XX. XXXX v K. G., trvale bytom Bratislava, G. X,
sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. XPv/XXX/XXXX zo dňa 29. 07. 2015, na tom skutkovom základe, že
„ako štatutárny zástupca spoločnosti CF INVEST - Galanta, s. r. o., IČO: 35 972 793, so sídlom Staré záhrady 3, Bratislava (v období od 05.01.2006 do 29.03.2012 so sídlom Púchovská 8, Bratislava) zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo 38940/B, v priebehu obdobia február 2011 až marec 2012 v Bratislave v Tatra banke, a. s,, Hodžovo námestie 3, z účtu majiteľa - spoločnosti CF INVEST - Galanta, s. r, o., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX postupne vykonal výbery finančných prostriedkov v hotovosti v nasledovných výškach: dňa 25.02.2011 vo výške 6.000,- EUR, dňa 04.03.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 10.03.2011 vo výške 3.000,-EUR, dňa 16.03.2011 vo výške 10.000,-EUR, dňa 17.03.2011 vo výške 30.000,- EUR, dňa 26.03.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 29.03.201] vo výške 3.000,- EUR, dňa 31.03.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 31.03.2011 vo výške 6.500,- EUR, dňa 04.04.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 05.04.2011 vo výške 10.000,- LUR, dňa 12.04.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 13.04.2011 vo výške 5.000,-EUR, dňa 20.04.2011 vo výške 2.500;- EUR, dňa 21.04.2011 vo výške 19.290,- EUR dňa 26.04,2011 vo výške 3.000,- EUR, dňa 28.04.2011 vo výške 3.000,- EUR, dňa 02.05.2011 vo výške 3 500,- EUR, dňa 03.05.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 06.05.2011 vo výške 3,000,-EUR, dňa 06.05.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 11.05.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 12.05.2011 vo výške 4.000,-EUR, dňa 12.05.2011 vo výške 4.500,- EUR, dňa 17.05.2011 vo výške 5.000,-EUR, dňa 19.05.2011 vo výške 5,000,-EUR, dňa 20.05.2011 vo výške 9.000,-EUR, dňa 23.05.2011 vo výške 4,000,- EUR, dňa 03.06.2011 vo výške 300,- EUR, dňa 15.07.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 19.07.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 19,07.2011 vo výške 2.700,- EUR, dňa 20.07.2011 vo výške 500,- EUR, dňa 25.07.2011 vo výške 2.000,-EUR, dňa 27.07,2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 28.07.2011 vo výške 1.400,- EUR, dňa 29.07.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 03.08,2011 vo výške 6.000,- EUR, dňa 05.08.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 10.08.2011 vo výške 5.000,-EUR, dňa 16.08.2011 vo výške 10.000,-EUR, dňa 31.08.2011 vo výške 1.500,- EUR, dňa 31,08.2011 vo výške 7,000,- EUR, dňa 05.09.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 07.09.2011 vo výške 4.000,- EUR, dňa 09.09.2011 vo výške 200,- EUR, dňa 12.09.2011 vo výške 2.500,- EUR, dňa 12.09.2011 vo výške 2,500,-EUR, dňa 20.09.2011 vo výške 5.500,- EUR, dňa 21.09.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 03,10.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 04,10.2011 vo výške 1.500,-EUR, dňa 05.10.2011 vo výške 5.700,- EUR, dňa 06.10.2011 vo výške 1.300,-EUR, dňa 26,10.2011 vo výške 6.800,-EUR: dňa 03.11.2011 vo výške 4.200,- EUR, dňa
16.11.2011 vo výške 9.000,- EUR, dňa 21. 11. 2011 vo výške 9.000,- EUR, dňa 20.12.2011 vo výške 11.000,- EUR, dňa 28.12.2011 vo výške 4.000,- EUR, dňa 09.01.2012 vo výške 4,000,- EUR, dňa 11.01,2012 vo výške 3.000,- EUR, dňa 19.01.2012 vo výške 8,800,- EUR, dňa 25.01.2012 vo výške 4,000,- EUR, dňa 02,02,2012 vo výške 3.000,- EUR, dňa 03.02.2012 vo výške 750,- EUR, dňa 07.02.2012 vo výške 6.000,- EUR, dňa 13.02.2012 vo výške 1,000,- EUR, dňa 17.02.2012 vo výške 10.000,- EUR, dňa 20.02.2012 vo výške 1,000,- EUR, dňa 24.02.2012 vo výške 1,300,- EUR, dňa 29.02,2012 vo výške 5.000,- EUR, dňa 06.03.2012 vo výške 4.000,- EUR, dňa vo výške 1.000,- EUR, dňa 16.03.2012 vo výške 10.000,- EUR, dňa 27,03.2012 vo výške 2.500,- EUR a dňa 29.03,2012 vo výške 6.000,- EUR, spolu v celkovej výške 382.240,- Euro, pričom uvedené finančné prostriedky sú účtovne zachytené v stave hotovosti na pokladní spoločnosti CF INVEST - Galanta, s.r.o, ako „úhrada záväzkov z titulu poskytnutých pôžičiek" spoločnosti Co Fin & Partners, s.r.o., pričom však v účtovníctve spoločností Co Fin & Partners, s.r.o. nie sú zachytené žiadne takéto pôžičky poskytnuté spoločnosti CF INVEST - Galanta, s.r.o. a tiež v účtovníctve spoločnosti Co Fin & Partners, s.r.o. nie sú zachytené do pokladne príjmy od spoločnosti CF INVEST - Galanta, s.r.o. v celkovej výške 382.240,- Euro, čím poškodenej spoločnosti CF INVEST - Galanta, s. r, o., so sídlom Staré záhrady 3, Bratislava spôsobil Škodu v celkovej výške 382.240,- EUR
čím mal spáchať
obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.,
v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkazuje poškodenú spoločnosť CF INVEST - Galanta, s. r. o. so sídlom Staré záhrady 3, Bratislava, IČO: 35972739, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného H.. J. K., svedka - poškodeného X.. X. X., svedkyne H.. V. Š.T., rod. V., svedkyne Q. O. a znalkyne H.. P.Š. S.. Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy založené obžalovaným a odpis registra trestov.
Obžalovaný H.. J. K. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal v podstate, že v rozhodnom čase, február 2011 až marec 2012, uvedenom v obžalobe, bol jediným konateľ v spoločnostiach CoFin and Partners, s. r. o., ako aj v spoločnosti CF INVEST GALANTA s. r. o. Ako vyplýva z predmetu činnosti spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o. spoločnosť sa zaoberala developerskou činnosťou, a to najmä zabezpečovala všetky činnosti spojené s prípravou a realizáciou projektov pre klientov a to výberom vhodných lokalít, štúdiami realizovateľnosti, predprojektovou a projektovou činnosťou, zabezpečovala zmluvy o BZ na predmetné pozemky s vlastníkmi, pričom v tom čase išlo hlavne o spoločnosť TESCO STORES, a. s., konkrétne Hypermarket TESCO GALANTA.
Obžalovaný opísal celý proces prebiehal tak, že po odsúhlasení a schválení projektu klientom (TESCO Stores a. s.) vždy založil novú spoločnosť, ktorá bola neskôr nositeľom projektu, čo sa vyžadovali hlavne banky kvôli financovaniu. Takáto bola aj spoločnosť CF INVEST Galanta s. r. o., kde bol jediný konateľ po celú dobu činnosti, až do zmeny konateľa v marci 2012. Spočiatku bol zároveň aj spoločníkom (50-50) a druhý spoločník bola spoločnosť Cofin and Partners, s. r. o. kde bol tiež jediný spoločník, až do 31. 08. 2006, kedy podiel spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o. bol prevedený na spoločnosť AURANT s. r. o. a to už počas realizácie projektu TESCO GALANTA, ktoré sa do užívania dalo od 01. 11. 2006. Spoločnosť CoFin and Partners, s. r. o., na základe vzájomných zmlúv, zabezpečovala aj financovanie projektu, či už z vlastných prostriedkov, alebo z cudzích zdrojov, prostredníctvom pôžičiek ako aj samotný chod, údržbu a pod. Vypovedal, že nie je pravdou, že ako „štatutárny zástupca spoločnosti CF INVEST Galanta s. r.
o. realizoval výbery z účtu spoločnosti v celkovej výške 382. 240,- Eur, ako sa to uvádza v obžalobe, pričom poukázal na potvrdenia výberov z bežného účtu vedeného v Tatra Banke, a. s.
Obžalovaný zdôraznil, že osobne realizoval výbery z bežného účtu len časti z týchto finančných prostriedkov, a to konkrétne za obdobie február 2011 až december 2011 celkovú sumu 150.300,- Eur, teda menej ako polovicu všetkých výberov v danom roku (310.890,- Eur) V období od januára 2012 až marca 2012 to bolo iba rovných 9.000,- Eur zo 71.350,- Eur). Celkom teda vybral iba sumu 159.300,- Eur a nie takú ako uvádza obžaloba. Zvyšok peňazí, teda presne 222.940,- Eur vyberala Q. O., ktorá mala tak isto ako on dispozičné právo k vyššie uvedenému účtu, čo svedkyňa uvádza i vo svojej výpovedi. Zdôraznil však, že všetky hotovostné výbery z bežného účtu do pokladne spoločnosti CF INVEST Galanta, s. r. o., bez ohľadu či ich vyberal on alebo svedkyňa Q. O., boli riadne zaznamenané v účtovníctve údajne poškodenej spoločnosti a boli riadne účtovne zachytené v stave hotovosti na pokladni, ktorá bola vedená v informačnom softvéri, a to zápisom: Mal dať 211100/Dal 26100.
Obžalovaný podotkol, že v obžalobe sa ďalej uvádza: „pričom však v účtovníctve spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o. nie sú zachytené žiadne takéto pôžičky poskytnuté spoločnosti CF INVEST GALANTA s. r. o. a tiež v účtovníctve spoločnosti CoFin and Partners s. r. o. nie sú zachytené takéto príjmy od spoločnosti CF INVEST GALANTA, s. r. o. v pokladni, čím som mal spôsobil škodu vo výške 382.240,- Eur.“ V tejto súvislosti poukázal, že pôžičky na základe zmlúv poskytovala spoločnosť CF INVEST Galanta, s. r. o. spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o. a navyše sú riadne zaevidované pod číslami dokladov na ktoré poukázal a ako konateľ spoločnosti bol oprávnený v celom rozsahu disponovať s finančnými prostriedkami, za účelom zabezpečovania bežnej obchodnej činnosti spoločnosti, pričom všetky výbery z účtu, ako aj výdaje z pokladni a príjmy v pokladni, sú riadne účtovne zachytené v oboch spoločnostiach.
Podľa názoru obžalovaného zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že v rámci interného postupu, ako uvádzajú aj obe svedkyne O. aj V., na čas do prevodu finančných prostriedkov, boli tieto zúčtované ako „ budúce investície“ (očakávané investície) účet/378 - pohladávka/379 - záväzok), kedy následne boli tieto, vzhľadom na skutočné použitie rozúčtované, podvojným zápisom (účet 211 - pokladňa/ 221 banka) voči banke alebo pokladni spôsobom, že splatenie záväzku je účtovne zachytené na účte č. 249/221/211, pričom pasívny účet 379 záväzok, ktorého zostatok je rovný zostatku nesplatenej časti jednotlivých pôžičiek.
Zdôraznil, že ani tvrdenie prokuratúry o poskytnutých pôžičkách v celkovej výške 382.240,- Eur nie je pravdivé, keďže ide opäť iba súčet všetkých hotovostných výberov za sledované obdobie. CF INVEST Galanta, s. r. o. poskytla pôžičky v celkovej výške 552.200,- Eur, z toho v sledovanom období vo výške 434.000,- Eur. Tieto však boli aj následne riadne splácané, vrátane úrokov z nich vyplývajúcich.
V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaný poukázal na stavy jednotlivých civilných a obchodných konaní súvisiacich so zánikom spoločností.
Obžalovaný sa vyjadril k znaleckým posudkom v podstate tak, že , v znaleckom posudku č. 20/2012 znalkyňa na otázku č. 1 odpovedala, že: „ spoločnosť CF INVEST Galanta, s. r. o. mala vo svojom účtovníctve zachytené všetky hotovostné výbery“ , pričom si ale nevšimla, že väčšinu vyberala svedkyňa O.. V druhej odpovedi uvádza, že „štatutárny orgán spoločnosti vybraté finančné prostriedky riadne účtovne zachytené v stave hotovostí v pokladní, použil na úhradu záväzkov z titulu poskytnutia pôžičiek.... neštandardným spôsobom... ďalej uvádza že pôžičky boli úročené...“ V tomto smere obžalovaný vyjadril pochybnosť nad slovným spojením „neštandardne“, pričom peňažné prostriedky boli použité v súlade so zákonom a za účelom, na ktorý boli určené a boli rovnako riadne evidované v účtovníctve. Vyjadril presvedčenie, že neštandardný spôsob zúčtovania nie je akokoľvek v rozpore so zákonom. Na otázku č. 4. „aktuálnu výšku alebo informáciu o prevádzkových potrebách spoločnosti nie je možné preukázať, lebo spoločnosť nepredložila správcovi dane“, tak ani toto nie je pravdivé tvrdenie. Súvaha a výsledovka je riadne odovzdaná správcovi dane. Ozrejmil, že všetky požadované doklady odovzdal orgánom činným v trestnom konaní a rovnako dňa 18. 12. 2014 predložil vyšetrovateľovi doklady zo spoločnosti Co Fin and Partners s. r. o., stav záväzkov za rok 2011, pohyby na účte a hlavnú knihu analyticky s čím sa znalkyňa vôbec nezaoberala. Podľa názoru obžalovaného si sama znalkyňa odporuje, keď na jednom mieste uvádza: „záväzok vzniknutý z titulu poskytnutých pôžičiek spoločnosťou CoFin and Partners, s. r. o. bol zachytený neštandardným spôsobom“, kým ďalej
uvádza, že „predmetné finančné prostriedky vybraté z účtu spoločnosti v hotovosti žiadnym spôsobom nevyúčtoval, nezdokladoval ich použitie“.
Niekoľkokrát uviedol, že predsa v CF INVESTE Galanta, s. r. o. sa najprv výbery naakumulovali, až potom sa robili Zmluvy o pôžičke medzi firmami na konkrétnu sumu.
Súdu dal do pozornosti, že písomne, prostredníctvom Advokátskej kancelárie jeho obhajcu X.. Y., požadoval kontrolný znalecký posudok iného znalca, ako doplnenie dokazovania, avšak toto mu bolo rozhodnutím vyšetrovateľa zamietnuté. Nadobudol pocit, že celé prípravné konanie je vedené tendenčné, riadi sa subjektívnymi pocitmi údajne poškodeného X.. X., ktorý v čase podania trestného oznámenia nemal k dispozícii elementárne podklady, ktoré by vedeli potvrdiť jeho tvrdenia.
Zopakoval, že skutok, ktorý mi dáva obžaloba za vinu nespáchal, žiadne finančné prostriedky si nenechal pre seba, ani pre svoju potrebu, spoločnosti teda nespôsobil žiadnu škodu a údaje o takzvanej škode sa diametrálne líšia od reálneho stavu a vykonaných dôkazov.
Uzatvoril, že všetky výbery z bežného účtu spoločnosti CF INVEST Galanta, s. r. o. sú riadne účtovne zachytené v evidencii spoločnosti CF INVEST Galanta, s. r. o. rovnako aj v spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o., hoci možno podľa znalkyne neštandardným spôsobom, rozhodne nie však v rozpore so zákonom.
V rámci ďalšieho procesného postupu súdu, výsluchu prokurátorom a k výsluchom svedkov a znalkyne, obžalovaný ďalej vypovedal, že mal vedomosť o konaní svedkyne O., ktorá mohla konať v bežných veciach i bez jeho súhlasu a vo veciach nad rámec bežnej prevádzky spolu konzultovali ďalšie postupy. Účtovníctvo spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o., pokiaľ sa pokladne týka, bola vedná jedna pokladňa prostredníctvom informačného systému „Pohoda“ a jedna pokladňa priamo hotovostnými peniazmi, ktoré boli uložené v kovovej schránke umiestnenej v elektronickom trezore pričom, pokiaľ sa predmetu činnosti spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o. týka, nebola tu zákonná povinnosť vedenia registračnej pokladnice, pričom sa viedla pravidelná inventarizácia pokladne. Pre spoločnosť CoFin and Partners, s. r. o. viedla ekonomický servis svedkyňa V.. Finančné prostriedky poskytoval zo spoločnosti CF Invest, s. r. o. ako konateľ spoločnosti, teda ako právnická osoba.
K náhrade škody uplatnenej poškodený X.. X. uviedol, že táto nevznikla, pričom poškodený sa s ním nekontaktoval. Len raz, keď chcel vrátiť peniaze a išlo o písomnú komunikáciu, konkrétne išlo o 2 listy.
Svedok - poškodený X.. X. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a doplnil, že sa venujem polo rizikovým, resp. rizikovým obchodným aktivitám. Pokiaľ sa týka vo všeobecnosti jeho činnosti, podstata rizikových obchodných aktivít spočíva v tom, že sa stáva, že jeden obchod vyjde, druhý nevyjde. Pokiaľ ide konkrétne o spoločnosť CF Invest Galanta, s. r. o., ešte pred tým, ako došlo k jeho vstupu do spoločnosti Auran, s. r. o. zistil, že spoločnosť CF Invest Galanta, s. r. o. je leasingovým dlžníkom voči leasingovej spoločnosti, ktorá vlastní nehnuteľnosť, pričom v tej istej leasingovej zmluve je dohodnuté aj prenájom tej nehnuteľnosti pre Tesco Stores a. s.
V súvislosti s vyššie naznačeným ho oslovil Ing. Nemec zo spoločnosti Auran, s. r. o, ktorá bola 50% spoluvlastníkom spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o., pričom niekedy vo februári alebo v marci 2012 sa dohodli, že odkúpi spoločnosť Auran, s. r. o.
Uviedol ďalej, že po prevode obchodného podielu ho kontaktoval súdny exekútor X.. H.. Z., ktorý zastupuje exekútora X.. Y., a uviedol mu, že na obžalovaného H.. K., asi ako na fyzickú osobu, je vedené exekučné konanie, pričom X.. Z. túto skutočnosť oznámil i registrovému súdu a následne sa stal vlastníkom voľného podielu obžalovaného H.. K.. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti, že nedisponujem do dnešného dňa účtovníctvom, pričom podľa jeho informácií, ktoré má od X.. Z. a od obžalovaného H.. K., toto malo byť odovzdané, resp. zaistené orgánom činným v trestnom konaní v prípravnom konaní pričom poukázal, že v roku 2015 bola časť účtovníctva vydaná obžalovanému H.. K. a nie jemu.
Pokiaľ sa škody týka, suma uvedená v obžalobe sa mala nachádzať na pokladni spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o., resp. mala byť použitá v súlade s predmetom podnikania tejto spoločnosti,
pričom poukázal na účtovníctvo podľa ktorého sa tak nestalo a ako bola použitá nevyúčtovaná hotovosť vedomosť nemá. Obžalovaný mu uviedol, že účtovníctvo spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o. vedie externá účtovnícka firma, pričom obžalovaný mu ale neoznámil jej názov a ani sídlo.
Nárok na náhradu škody si poškodený v civilnom konaní neuplatňoval pretože sa domnieval, že uvedené skutočnosti ohľadne nakladania s finančnými prostriedkami mu obžalovaný vysvetlí, pričom neviem preukázať jeho konanie, či peniaze boli použité v súlade alebo pre jeho vlastnú potrebu. Jemu H.. K. len uviedol, že v spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o. nastala patová situácia vzhľadom na rovnosť obchodných podielov, kedy zo strany obžalovaného nedochádzalo k deleniu zisku, ktorý bol spoločnosťou vytváraný.
Svedkyňa H.. V. Š., rod. V. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že účtovne sa evidovali všetky vklady a výbery na základe zmlúv pokiaľ išlo o pôžičky a to, čo im bolo predložené. Rovnako tak sa evidovali aj výbery z účtov, nakoľko museli, pretože by to nesedelo, ale či aj v hotovosti, si nespomenula. Určite išlo aj o firmu CoFin and Patrners, s. r. o. s tým, že obžalovaný H.. K. mal viacero spoločností. Má vedomosť, že boli akumulované finančné prostriedky a potom sa poskytla pôžička na základe riadnych zmlúv o pôžičke.
Vypovedala ďalej, že dispozičné právo k účtom mal určite obžalovaný H.. K. a možno aj jej kolegyňa, čo presne nevedela, nakoľko pracovala ako externá účtovníčka s tým, že obžalovaný mohol určite vyberať peniaze i v hotovosti.
Vzhľadom na odstup času si svedkyňa nevedela spomenúť, či pohľadávky mali aj fyzické osoby. Uviedla však, že ak išlo či už o právnickú alebo fyzickú osobu, bolo to určite zaevidované a účtovala len na základe dokladov. Do banky nikdy nechodila, a teda účtovala len spätne to, čo jej bolo predložené.
Svedkyňa Q. O. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že spolu s obžalovaným H.. K. mala dispozičné právo k účtu s tým, že peniaze vyberala aj ona v neprítomnosti obžalovaného H.. K. v rozsahu jeho poverenia. Peniaze vybrané z banky buď odovzdala obžalovanému alebo ich uložila do uzamykateľnej skrinky a túto vložilo do trezoru. O akumulácii finančných prostriedkov má vedomosť s tým, že má vedomosť aj o nejakých pôžičkách medzi spoločnosťou CF Invest Galanta, s. r. o. a CoFin and Partners, s. r. o., pričom s odstupom času sa k tomuto už nevedela bližšie vyjadriť. Rovnako tak si nespomenula či pôžičky boli medzi fyzickými alebo právnickými osobami, ale asi medzi právnickými. Peniaze v hotovosti evidovala buď ako dotácia do pokladne alebo na základe nejakej pôžičkovej zmluvy, avšak vždy na základe pokynu obžalovaného.
Z pokladne uhrádzala len bežnú réžiu súvisiacu s chodom spoločnosti ako poštovné a podobne. Išlo len o bežné výdavky pričom tieto bežné a drobné výdavky boli určite účtovne podchytené. Ak sa z účtu vyberali peniaze, napríklad aj suma (382 240,- Eur - suma uvedená prokurátorkou), tieto sa vložili do pokladne ako dotácia. Aký rozsah obmedzení výberu mala, Znalkyňa z odboru ekonómia a manažment - účtovníctvo a daňovníctvo - kontroling, H.. P. S. na hlavnom pojednávaní v podstate uviedla, že pokiaľ v znaleckom posudku č. 20/2012 uvádza, že finančné prostriedky z účtov spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o. vyberal štatutárny orgán, tak tým odpovedala na ňu položenú otázku vyšetrovateľom PZ a otázku, kto ešte z účtu peniaze vyberal, jej nikto nepoložil.
Pokiaľ sa týka odpovede na otázku č. 1 znaleckého posudku č. 24/2014 vychádzala z tých dokladov, ktoré jej boli poskytnuté vyšetrovateľom PZ. Pravdepodobne tam neboli doklady za rok 2011 vrátených 104 011,- Eur (sumu a titul uvádza obžalovaný). Pokiaľ ide o doklady, z ktorých vychádzala pri spracovaní znaleckého posudku a jeho dodatku, išlo o dokumenty od vyšetrovateľa PZ + z verejne prístupnej zbierky listín. Ďalej vychádzala z Obchodného registra a z telefonických rozhovorov s obžalovaným H.. K. a svedkyňou Poláčekovou ako účtovníčkou.
K odpovedi na otázku č. 4 posudku č. 20/2012 konkrétne, že nemala k dispozícii účtovnú závierku k 31. 12. 2011, teda súvahu ziskov a strát, tak toto mala od pani V., ktorá jej uviedla, že predmetné doklady neboli ešte zaslané správcovi dane, pričom správca dane jej takéto informácie ani ako znalcovi neposkytne s tým, že uvedenú informáciu od pani V. si nepreverovala na registrovom súde. (v tomto kontexte obhajca obžalovaného poznamenal, že uvedené bolo predložené Okresnému súdu Bratislava I do Zbierky listín do šiesteho mesiaca roku 2012, pričom znalecký posudok je z 29. 11. 2012). Pokiaľ
sa týka odpovede č. 2 znaleckého posudku č. 20/2012 „pod záväzkom z titulu poskytnutia pôžičiek“ som mala na mysli aj iné náklady, pričom nikde som neuviedla, že by mal obžalovaný použiť na svoje súkromné náklady s tým, že nikto mi nepoložil otázku týkajúcu sa iných nákladov. Ja netvrdím, že ste použili peniaze pre vlastnú potrebu. Pričom som neodčlenila náklady z pôžičiek a náklady na chod spoločnosti.
Vo vzťahu k jej odpovedi č. 2 znaleckého posudku č. 20/2012, „neštandardným spôsobom“ mala na mysli účet pohľadávok na jednej strane k protiúčtu záväzkov, pričom takto to evidovala pani V. aj v jednej aj v druhej spoločnosti. Dodala pri tom, že za neštandardný spôsob označuje taký spôsob, ktorý nie je v súlade s účtovnými predpismi a v prípade daňovej kontroly je toto postihnuteľné pokutou a len na to takýmto spôsobom poukázala. Pokiaľ sa týka toho, či má CoFin and Partners, s. r. o. pohľadávku voči CF Invest Galanta, s. r. o. alebo nie, pokiaľ to vyznieva opačne, je to z toho dôvodu, že pani V.Á. to tak účtovala aj v jednej aj v druhej spoločnosti.
Uviedla ďalej, že pokiaľ sa týka predložených zmlúv o pôžičkách, tieto boli uzatvorené medzi dvoma právnickými osobami bezúčelovo na účet 355, čo svedčí o personálnej prepojenosti oboch spoločností, pričom transferové oceňovanie je nevyhnutné až pri úkonoch od 01. 01. 2015. Niektoré zmluvy o pôžičkách boli poskytované v hotovosti, niektoré prevodmi. Pokiaľ tam nie je uvedený účel zmluvy o pôžičke, z účtovného hľadiska to bolo v tom čase v poriadku. Pokiaľ sa týka overenia toho, či peniaze boli skutočne použité za konkrétnym účelom, možno zistiť dohľadaním bankových výpisov alebo výdavkových pokladničných dokladov. Tieto aj mala, pričom prevádzkové náklady len neodčlenila od ostatného, k čomu sa už dnes vyjadrovala. Peniaze aj boli použité na prevádzkovú činnosť, pokiaľ sa týka tých, čo našla. Pokiaľ sa týka príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, tieto sa vydávali v dotknutých spoločnostiach účtovníčkou cez počítač s tým, že či peniaze reálne prišli alebo odišli sa určiť nedá, pričom takto koná viacero spoločností, teda ich účtovníčky s tým, že ide o tzv. „peniaze na ceste“, pričom podľa nových predpisov sa musí robiť inventúra k 31. 12. daného roka s tým, že pokiaľ tam nesedí suma a vznikne manko, toto sa spravidla zosobňuje v rámci hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ sa týka evidencie, toto bolo evidované ako „mal dať“ a „dal“ pokladňa alebo banka a protiúčet bol pohľadávky alebo záväzku.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými obžalovaným H.. K. na hlavnom pojednávaní, ktoré doručil Okresnej prokuratúre Bratislava I a to so zmluvami o pôžičkách medzi spoločnosťami CF Invest Galanta, s. r. o. a CoFin and Parners, s. r. o. za roky 2010, 2011 a 2012, s dokladmi za rok 2011 v spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o. s výdavkovými pokladničnými lístkami, s príjmami do pokladne CF Invest Galanta, s. r. o. z titulu vrátenia pôžičiek a úrokov v celkovej výške 104.800,- Eur, s výdavkovými pokladničnými dokladmi spoločnosti CF Invest Galanta, s. r. o. v celkovej výške 80.258,33 Eur, s príjmovými pokladničnými dokladmi spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o. z titulu poskytnutých pôžičiek, so zaúčtovaním dokladov spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o. za rok 2011, s pohybmi na účte spoločnosti CoFin and Partners, s. r. i., a s hlavnou knihou spoločnosti CoFin and Partners, s. r. o.
Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
V kontexte naznačeného, Trestný poriadok účinný od 01. 01. 2006, vo zvýšenej miere priniesol prvky kontradiktórnosti do trestného konania, osobitne do súdneho konania. Uvedené našlo odozvu už v základných zásadách trestného konania, a to v zásade ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr. por.), ktorej podstatou je, že súd síce riadi dokazovanie, ale výsluchy obžalovaného, svedka a znalca vykonávajú strany. Teda došlo k podstatnej zmene v spôsobe vykonávania dôkazov v súdnom konaní, kde je nutná predovšetkým aktivita samotných strán, ktoré dôkazy vykonávajú a súd dokazovanie iba riadi z pohľadu, aby bol pri vykonávaní jednotlivých dôkazov dodržaný zákon resp. správny procesný postup.
Z priebehu hlavných pojednávaní, najmä z hlavného pojednávania zo dňa 15. 06. 2016 vyplýva, že prokurátorka v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní neuniesla dôkazné bremeno, čo mohlo
byť spôsobené predovšetkým tým, že v konaní pred súdom nedostatočným spôsobom vypočula svedkyne a znalkyňu. Na ostatok ani nenavrhla oboznámiť konkrétne listinné dôkazy a svoj návrh na doplnenie dokazovania obmedzila len na oboznámenie odpisu registra trestov, pričom súd nemôže vychádzať z neurčitého označenia okruhu dôkazov uvedených bod bodom 3 obžaloby, ako „návrh na oboznámenie obsahu spisu.“ Uvedené v podstate znamená, že súd má oboznámiť obsah spisu, ako spisový prehľad...Súd preto oboznámil len listinné dôkazy navrhované a predložené obžalovaným Ing. Novákom na ostatnom hlavnom pojednávaní.
Z vykonaného dokazovanie na hlavnom pojednávaní v podstate vyplynul nasledovný skutkový stav veci:
Pokiaľ sa týka zmlúv o pôžičkách, tieto boli uzatvorené medzi dvoma právnickými osobami bezúčelovo na účet 355, čo síce svedčí o personálnej prepojenosti oboch spoločností, avšak ničomu nenasvedčuje. Transferové oceňovanie je nevyhnutné až pri úkonoch od 01. 01. 2015. Súd konštatuje, že do roku 2015 sa problematika transferového oceňovania týkala len obchodných vzťahov so zahraničnými závislými osobami. Dôvodom existencie transferového oceňovania je v podstate spravodlivé rozdelenie príjmov medzi daňové jurisdikcie závislých (prepojených) spoločností pre účely zdanenia. Pokiaľ sa týka prejednávaných zmlúv, niektoré zmluvy o pôžičkách boli poskytované v hotovosti, niektoré prevodmi. Pokiaľ tam nie je uvedený účel zmluvy o pôžičke, z účtovného hľadiska to bolo v čase žalovaného skutku lege artis. Pokiaľ sa týka overenia toho, či peniaze boli skutočne použité za konkrétnym účelom, možno zistiť len dohľadaním bankových výpisov alebo výdavkových pokladničných dokladov, pričom tieto aj znalkyňa mala, pričom prevádzkové náklady len neodčlenila od ostatného. Sama znalkyňa pripustila, že peniaze aj boli použité na prevádzkovú činnosť, pokiaľ sa týka tých, čo našla. Pokiaľ sa týka príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, tieto sa vydávali v dotknutých spoločnostiach účtovníčkou cez počítač s tým, že či peniaze reálne prišli alebo odišli sa určiť už nedá, pričom takto koná viacero spoločností, teda ich účtovníčky s tým, že ide o tzv. „peniaze na ceste“, pričom podľa nových predpisov sa musí robiť inventúra k 31. 12. daného roka s tým, že pokiaľ tam nesedí suma a vznikne manko, toto sa spravidla zosobňuje v rámci hmotnej zodpovednosti.
Pokiaľ sa týka svedeckých výpovedí svedkýň Š. a O., tieto v podstate nič konkrétne k veci neuviedli a prokurátorka na hlavnom pojednávaní nenavrhla čítanie ich výpovedí z prípravného konania a ani svoj výsluch nezamerala na potvrdenie relevantných skutočností vychádzajúcich z konania obžalovaného, ktoré sú uvádzané v podanej obžalobe. Rovnako tak prokuratúra nijakým spôsobom nevyťažila znalkyňu k rozhodným skutočnostiam, najmä vo vzťahu k obžalovaným namietaným rozporom, resp. nezrovnalostiam uvádzaných v znaleckom posudku č. 20/2012 a jeho dodatku č. 24/2014.
Obžalovaný H.. K., ako jediný konateľ spoločnosti CF INVEST Galanta s. r. o. mal plné dispozičné právo nakladať s podnikateľským účtom tejto spoločnosti, resp. s finančnými prostriedkami, ktoré sa na ňom nachádzali. Bol teda plne oprávnený na to, aby na tomto účte vykonával jednotlivé finančné operácie, vrátane hotovostných výberov, realizovaných od založenia spoločnosti až do 29. 03. 2012, keď bol odvolaný z funkcie konateľa.
Oboznámené listinné dôkazy predložené obžalovaným a svedecké výpovede, ako aj vyjadrenia znalkyne preukazujú tiež to, že všetky hotovostné výbery z podnikateľského účtu tejto spoločnosti realizované v časovom období 2011 až marec 2012 boli riadne zaznamenané v účtovníctve spoločnosti, boli riadne účtovne zachytené v stave hotovosti na pokladni, ktorá bola vedená v účtovnom softvéry, ako aj to, že v časovom období 2011 až marec 2012 boli peňažné prostriedky vo výške 434.000,-Eur teda v inej, vyššej sume, použité vo forme hotovostí z pokladne na poskytnutie pôžičiek spoločnosti CoFin and Partners s. r. o. Tieto boli riadne písomne spísané, úročené a postupne aj splácané. Súd na tomto mieste pripomína, že v kritickom čase to bola bežná prax, ktorá nebola v rozpore s vtedy platnými a účinnými zákonmi.
Treba prisvedčiť obhajobným argumentom obžalovaného H.. K., ktoré neboli obžalobou nijakým spôsobom vyvrátené, resp. nijakým spôsobom nebolo na to reagované, že v obžalobe uvedený pojem „zachytiť v účtovnej evidencii neštandardným postupom“ je pojmom nezrozumiteľným, zmätočným, nejasným a neurčitým. Tento pojem nie je možné definovať na podklade žiadnych zákonných ustanovení a ani logickým alebo gramatickým výkladom, pričom nesvedčí konaniu obžalovaného vo vzťahu k žalovanej skutkovej podstate a ani nesvedčí pre úmysel obžalovaného v zmysle prisvojenia si, či ponechania si veci pre vlastnú potrebu. Rovnako tak ani trestnoprávne ani daňové predpisy nepoznajú
pojem „zachytiť v účtovnej evidencii neštandardným postupom“, pričom v ďalšej časti obžaloby sa uvádza, že finančné prostriedky vybraté z účtu spoločnosti žiadnym spôsobom obžalovaný nevyúčtoval, nezdokladoval ich použitie a ponechal si ich pre svoju potrebu. Takéto zmätočné konštatovanie nezodpovedá ani záverom znaleckému posudku, ani svedeckým výpovediam a hlavne ani obsahu účtovnej dokumentácie predloženej obžalovaným.
Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, a to protiprávnosť činu a znaky uvedené v trestnom zákone. Protiprávnosťou činu sa rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. V trestnom práve sa za protiprávne konanie považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené v trestnom zákone ako trestné činy. Protiprávne konanie môže byť buď zavinené alebo nezavinené. Z dikcie ustanovenia § 8 vyplýva, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne podmienky, ktorými, sú protiprávnosť konania a formálne znaky, t. j. znaky uvedené v tomto zákone (inými slovami povedané znaky skutkovej podstaty trestného činu). Skutková podstata trestného činu obsahuje súhrn znakov, ktoré určujú, o aký trestný čin ide, je odrazom skutku. Obsahuje štyri skupiny znakov, a to objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu súčasne - nejde o trestný čin.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní tak nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčali takému konaniu obžalovaného H.. K., ktoré by napĺňalo všetky obligatórne a pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery.
Podľa názoru súdu, pokiaľ je na hlavnom pojednávaní prokurátor nečinný vo vzťahu k výsluchu obžalovaného, poškodeného, svedkov a znalcov a nezisťuje určité okolnosti skutku podstatné pre rozhodnutie, nie je povinnosťou súdu tieto osoby vypočuť k týmto prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a nahrádzať tak procesné postavenie prokurátora, keďže by takým postupom bola porušená zásada rovnosti strán. Obžalobu v konaní pred súdom zastupuje podľa § 2 ods. 15 Tr. por. prokurátor, pričom vyjadrením obžalovacej zásady je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie v konaní pred súdom, ktoré vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní, resp. inak povedané - zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho neaktívnej účasti resp. pasivite v konaní pred súdom nemôže nahrádzať svojou aktivitou samotný súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené.
Orgány činné v trestnom konaní od samého počiatku vedenia trestného stíhania neviedli žiadne dokazovanie ohľadne hmotnoprávnych aspektov stíhanej trestnej činnosti a ako ani na hlavnom pojednávaní v rámci ktorého prokuratúra neobjasňoval (nedokazovala) obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Možnosť súdu vstúpiť do dokazovania aj z vlastnej iniciatívny (§ 2 ods. 11 Tr. por.) rozhodne nie je možné chápať tak, že súd je predĺženou rukou, či pomocníkom prokurátora, ktorý mu iniciatívne doplní alebo dotvorí dokazovanie tak, aby mu mohol vyhovieť. Dôkazné bremeno totiž v konaní pred súdom ťaží vždy len prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní a dokazovať všetky znaky konkrétnej skutkovej podstaty či už žalovaného alebo iného trestného činu, pričom povinnosťou súdu je len spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. majú povinnosť dokazovať a objasňovať rozhodné skutkové okolnosti len orgány činné v trestnom konaní, ale nie aj súd). Ak by súd prijal opak, išlo by o zjavné porušenie rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), pretože súd by celkom evidentne vystupoval na strane prokurátora a pomáhal by mu „držať“ obžalobu a usvedčovať obžalovaného.
Vzhľadom na zistený skutkový stav veci súdu nezostalo iné, len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v celom rozsahu, pretože skutok nie je trestným činom, pričom o náhrade škody súd rozhodol v zmysle zákonného ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.