Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu E. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Milan Franek, advokát so sídlom Lučenec, Komenského 17 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, za účasti Okresnej prokuratúry Lučenec, F. Lehára 12, Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 4 630,01 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 630,01 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 25.01.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 20,--Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 017,31 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo W., L.. V.. E.: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti zaplatenia 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4 630,01 Eur počnúc od 22.01.2016 s a žaloba z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4 630,01 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 22.01.2016 do zaplatenia. Uplatnil si aj trovy konania.

Uviedol, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Lučenci zo dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK- LC-2011 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Následne bol skutok prekvalifikovaný na pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 4 Trestného zákona, o čom bol obvinený upovedomený počas jeho výsluchu u KRPZ v Banskej Bystrici dňa 19.02.2014. Po ukončení vyšetrovania bolo prokurátorom OP Lučenec zastavené konanie, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, a to Uznesením OP LC č. 2Pv/211/2011/6606-42 zo dňa 23.09.2014.

Žalobca nepodal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, nakoľko v tom čase trpel stredne ťažkou až ťažkou depresiou, dekoncentráciou pozornosti a to tak, že chvíľami nevedel, čo sa s ním deje. Do kancelárie obhajcu doručil uznesenie až dňa 09.09.2013, kedy už uplynula lehota na podanie sťažnosti voči tomuto uzneseniu. Žalobca bol v predmetnom období opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelením Vojenskej nemocnice v R., nemohol sa zúčastňovať úkonov v tomto konaní a zároveň musel byť vyhotovený znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu.

V súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného poriadku využil ako obvinený svoje právo a zvolil si vo vyššie uvedenej trestnej veci obhajcu. V súvislosti s obhajobou uhradil zvolenému obhajcovi na základe

vyúčtovania zo dňa 03.05.2011 odmenu advokáta v celkovej výške 5.008,49 Eur. Advokáta ako právneho zástupcu si zvolil ešte pred vznesením obvinenia, za úkony vykonané do vznesenia obvinenia vo výške 526,84 Eur si náhradu škody neuplatňuje.

Žalobca si teda uplatňuje náhradu škody za úkony vykonané od 09.09.2013 spolu vo výške 4.481,65 Eur. Zároveň aj náhradu za úkon právnej služby prevzatie, príprava a prvá konzultácia vo výške 148,45 Eur (115,90 €/úkon + 7,81 Eur režijný paušál + 20% DPH, t.j. 24,74 Eur), ktorá mu však bola účtovaná ešte za zastupovanie pred vznesením obvinenia, ale po vznesení mu už duplicitne účtovaná nebola, avšak žalobca má za to, že má nárok na náhradu aj tejto škody, keďže ju uhradil v súvislosti s jeho nezákonným stíhaním. Spolu si teda žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške 4.630,01 Eur.

Žalobca následne v zákonnej lehote dňa 21.07.2015 podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu návrh na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. adresovaný Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR postúpila žiadosť dňa 04.08.2015 Ministerstvu vnútra SR, nakoľko sa necítila byť príslušnou v tejto veci konať. Ministerstvo vnútra SR do dnešného dňa na túto žiadosť žiadnym spôsobom nereagovalo. Vzhľadom k tomu, že už uplynula zákonná lehota na plnenie náhrady škody, resp. na odpoveď príslušného orgánu na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, má žalobca za to, že mu vzniklo právo podať na súd žalobu na náhradu škody v súlade s § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.

V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. toto právo možno uplatniť iba vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Za takéto nezákonné rozhodnutie je v súlade s ustálenou judikatúrou možné považovať uznesenie o vznesení obvinenia určitej osobe, ak sa neskôr ukázalo, že nebolo dôvodné.

V tomto prípade síce nedošlo k zrušeniu vyššie uvedeného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, ale v konečnom dôsledku sa ukázalo ako neopodstatnené. "Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného stíhania."(viď Uznesenie NS SR č. ).

Najvyšší súd SR rozhodnutím č. zo dňa 18.08.2010 v súvislosti s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. judikoval, že "pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť."

Poukázal tiež na Uznesenie NS SR č. zo dňa 30.11.2009, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť štátu objektívne zodpovedať za konanie svojich orgánov, ktoré zasiahli do práv jednotlivca. "Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo."

Ďalej sa v tomto vyššie uvedenom judikáte NS SR uvádza, že "ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím."

Uviedol, že žalobca v plnej miere spĺňa podmienky na priznanie náhrady škody a túto si uplatňuje podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v celkovej výške 4.630,01 Eur. Vyčíslená škoda pozostáva z odmeny advokáta v základnej tarife za obhajobu v trestnom konaní, a to za úkony právnej pomoci vrátane režijného paušálu, cestovných náhrad a hotových výdavkov.

Žalobca si uplatňuje aj nárok na príslušné úroky z omeškania, a to odo dňa uplynutia šesťmesačnej lehoty na prerokovanie návrhu od 22.01.2016 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.630,01 Eur s poukazom na § 16 ods. 4 zákona číslo 514/2003 Z. z.

K vyjadreniu žalovaného navrhovateľ uviedol, že žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody uplatnenej navrhovateľom. Práve naopak, máme za jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky podmienky zakladajúce nárok žalobcu na náhradu škody voči štátu, ktorého zodpovednosť je objektívna, nakoľko je tu: 1. rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré bolo ukončené zastavením trestného stíhania 2. vzniknutá škoda 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným trestným stíhaním a vznikom škody.

Absolútne sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že vznesenie obvinenia pre trestný čin voči konkrétnej osobe je len opatrením smerujúcim k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav a až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Vznesenie obvinenia a vedenie trestného stíhania voči komukoľvek, o to viac voči človeku, ktorý žije slušným a usporiadaným životom, je obrovským zásahom do jeho života, zvlášť ak sa jedná o zločin či obzvlášť závažný zločin, kde hrozil, v tomto konkrétnom prípade, trest odňatia slobody 10 až 20 rokov. umožňuje viesť trestné konanie, a teda zabezpečovať dôkazy preukazujúce spáchanie trestného činu a jeho páchateľa aj bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe. Vzniesť obvinenie konkrétnej osobe možno podľa § 206 ods. 1 Tr. por. až keď je dostatočne odôvodnený záver, že táto osoba konkrétny trestný čin spáchala. Bagatelizovať závažnosť vznesenia obvinenia a jeho dopad a zásah do práv obvinenej osoby a popieranie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pokiaľ dôjde k zastaveniu trestného stíhania, prípadne oslobodeniu obžalovaného, je neprimerané, popierajúce zásady právneho štátu a ústavné práva osôb.

Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že právnemu zástupcovi zaplatil všetky trovy právneho zastúpenia, preto žiada ich vrátiť. K námietke žalovaného, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal opravný prostriedok, teda neboli splnené formálne predpoklady na náhradu škody uviedol, že u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, čo je zrejmé aj zo samotného výkladu k zákonu č. 514/2003 Z. z., kde za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad nepriaznivá situácia na strane poškodeného, ktorá môže spočívať v jeho zlej finančnej situácii, v zlom zdravotnom stave a podobne, a ktorá mu znemožnila podať opravný prostriedok. Ide o akési odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona voči poškodenému. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z objektívnych dôvodov v uvedenom čase nebol schopný podať opravné prostriedky voči danému rozhodnutiu, jeho rozhodovanie bolo ovplyvnené veľmi zlým zdravotným stavom.

Má za to, že nič nebránilo vykonať dôkazy ešte pred vznesením obvinenia voči žalobcovi. Voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, čo je veľmi výrazným zásahom do práv človeka, obzvlášť žalobcu, ktorý v tom čase bol aj tak v zlom psychickom stave.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ako orgán príslušný konať v mene štátu v tejto veci.

V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. s tým, že všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, inak nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže vzniknúť.

Špecifikom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je skutočnosť, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom. Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorom uviedol v zásade obdobné argumenty ako aj v samotnej žalobe. Generálna prokuratúra postúpila vec Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré odpovedalo žalobcovi listom zo dna 24.02.2016, v ktorom mu oznámilo, že ním uplatnený nárok na náhradu škody je nedôvodný a žiadosti o poskytnutie náhrady za škodu nie je možné vyhovieť. Dôvodom, pre ktorý Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nárok žalobcu na náhradu škody neuznalo a ani v súčasnosti ho neuznáva je, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu tak, ako sú vymedzené zákonom č. 514/2003 Z. z. Listinný dokaz o tom, že uvedené oznámenie bolo doručené žalobcovi však nemajú, nakoľko v spise chýba doručenka, takže majú za to, že predbežné prerokovanie nároku bolo splnené uplynutím stanovenej lehoty, pokiaľ nebolo doručené.

Údajným nezákonným rozhodnutím, na základe ktorého sa žalobca domáha náhrady škody, je uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vydaným dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011. Predmetným uznesením bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.4 Trestného zákona. Predmetné uznesenie nie je možné považovať za nezákonné. Trestné konanie vedené proti žalobcovi bolo dozorované Okresnou prokuratúrou Lučenec, ktorá dohliadala na dodržiavanie všetkých ustanovení Trestného poriadku. Nepovažuje za preukázané, že by v konaní došlo k porušeniu niektorých z hlavných zásad vyjadrených v § 2 Trestného poriadku. Naopak, uvedené uznesenie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Žalobca nepreukázal, že by v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval v pozícii obvineného, došlo k takým pochybeniam, ktoré by ho oprávňovali domáhať sa náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia nemožno v žiadnom prípade odvodzovať iba z toho, že trestné konanie neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu, ale bolo zastavené rozhodnutím prokurátora okresnej prokuratúry.

Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov a to nielen tých, ktoré svedčia proti obvinenému, ale aj tých svedčiacich v jeho prospech, je cieľom následného vyšetrovania v prípravnom konaní, ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní obžaloby.

V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2012 sp. zn. , v ktorom súd konštatoval, že "Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím, bolo potrebné vychádzať z výkladu citovaného ustanovenia vyplývajúceho z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.08.2010, sp. zn. , na ktoré navrhovateľka v konaní poukazovala, a podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Podľa názoru odvolacieho súdu i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja

dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Tento názor vyplýva aj z nálezu Ústavního soudu České republiky sp. zn. ."

Žalovaný ďalej poukázal na znenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.11.2012 sp. zn. -13, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyhodnotil názor Krajského súdu v Bratislave ako plne akceptovateľný a korektný, keď Krajský súd v Bratislave konštatoval, že napriek existencii ustálenej judikatúry, je potrebné posudzovať zákonnosť či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Vyšetrovateľ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t. j. ešte pred vykonaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania, po vykonaní vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Na základe týchto skutočnosti a argumentov sa domnieva, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovalo ním uplatnený nárok na náhradu škody, keďže uznesenie vyšetrovateľa, o ktoré svoj nárok opiera za nezákonné rozhodnutie nie je možné považovať.

Zároveň uviedol, že v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku má policajt povinnosť (nie možnosť) bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.

Na základe uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že v danom prípade nie je splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia.

V zmysle uvedených skutočností a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. má za to, že v predmetnej veci nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda teda nenastala skutočnosť, ktorá by odôvodňovala uplatnený nárok žiadateľa na náhradu škody, nakoľko v konaní nedošlo zo strany povereného príslušníka k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

Žalovaný taktiež poukázal na to, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. neboli splnené formálne predpoklady na náhradu škody, nakoľko žalobca nepodal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia. A ak aj žalobca v čase podania sťažnosti mal psychické problémy, nezbavovalo ho to povinnosti splniť si všetky formálne predpoklady.

Okresný prokurátor, ktorý vstúpil do konania na základe oznámenia súdu v zmysle § 35 ods. 4 O. s. p. uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného čo sa týka formálnych predpokladov naplnenia nároku. Má za to, že samotné zastavenie trestného stíhania automaticky neznamená, že predchádzajúce rozhodnutia sú nezákonné. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním uznesenia ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011 zo dňa 22.08.2013, uznesenia Okresnej prokuratúry Lučenec číslo -42, lekárskej správy, vyúčtovania odmeny advokáta, vyjadrenia žalovaného, listinných dôkazov preukazujúcich zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcom, oznámenia Generálnej prokuratúry SR, podstatného obsahu vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, plných mocí, vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR, lekárskej správy zo dňa 15.06.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci, odbor kriminálnej polície bolo uznesením zo dňa 22.08.2013 ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011 začaté stíhanie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu ako obvineného z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, že ako starosta J. N. dňa 27.10.2010 predložil na Obvodný úrad životného prostredia v Lučenci žiadosť na dodatočné zaradenie tabuliek obsahujúcich faktúry

vystavené dňa 14.10.2010 spoločnosťou LIBRA FUN, s.r.o., Švermova 37, Banská Bystrica, IČO: 36 647 616, a to faktúru číslo 2010F0021 na sumu 11 248,--Eur, faktúru číslo 2010F0022 na sumu 62 785,-- Eur a faktúru číslo 2010F0023 na sumu 107 142,--Eur, všetky za zabezpečovacie práce vykonané v súvislosti s povodňami v Obci N. v roku 2010, ktoré faktúry mali byť následne refundované z rozpočtu Ministerstva životného prostredia SR, a to aj napriek tomu, že k uvedeným zabezpečovacím prácam nedošlo, jednalo sa o umelo navýšené výdavky k refundácii z rozpočtu Ministerstva životného prostredia SR, pričom k preplateniu predmetných faktúr v celkovej výške 181 175,--Eur nedošlo, nakoľko bolo zistené, že fakturované práce do doby vystavenia faktúr vykonané neboli.

Uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec číslo spisu -42 zo dňa 23.9.2014 v trestnej veci obvineného žalobcu pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona bolo rozhodnuté tak, že podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie obvineného E. Q. stíhaného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému došlo na tom skutkovom základe, že v snahe získať finančný prospech pre J. N. ako starosta tejto obce dňa 27.10.2010 predložil na Obvodný úrad životného prostredia v Lučenci žiadosť na dodatočné zaradenie tabuliek obsahujúcich faktúry vystavené dňa 14.10.2010 spoločnosťou LIBRA FUN, s.r.o., Švermova 37, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 36 647 616, IČ DPH: 202 2165 772, a to faktúru č. 2010F0021 na sumu vo výške 11 248,-- Eur, faktúru č. na sumu vo výške 62 785,-- Eur a faktúru č. na sumu vo výške 107 142,--Eur, všetky za zabezpečovacie práce vykonané v súvislosti s povodňami v Obci N. v roku 2010, ktoré faktúry mali byť následne refundované z rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že uvedené zabezpečovacie práce neboli vykonané, jednalo sa o umelo navýšené výdavky k refundácii z rozpočtu Ministerstva životného prostredia SR, pričom k preplateniu predmetných faktúr v celkovej výške 181 175,--Eur nedošlo, nakoľko bolo zistené, že fakturované práce do doby vystavenia faktúr vykonané neboli, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2014.

Z ambulantnej správy zo dňa 24.06.2013 má súd preukázané, že žalobca bol sledovaný v psychiatrickej ambulancii Ústrednej vojenskej nemocnice SNP R. - Fakultnej nemocnice.

Z ambulantnej správy X.. F. X., psychiatra Ústrednej vojenskej nemocnici, SNP, XXXX mal súd preukázané, že žalobca v období od júna 2013 až septembra 2013 podľa ambulantných záznamov bol v zhoršenom psychickom stave v zmysle zvýraznenej poruchy nálady, stanov vnútorného napätia, sociálnej izolácie s vyhýbavým správaním pri posttraumatickej stresovej poruche. Pre uvedené musel byť dokonca v septembri 2013 neodkladne prijatý k ústavnej psychiatrickej liečbe.

Dňa 09.09.2013 žalobca udelil JUDr. Milanovi Franekovi, advokátovi plnú moc ku všetkým úkonom spojených s obhajobou v trestnej veci vedenej u OR PZ Lučenec pod číslom ČVS: ORP-163/OEK- LC-2011.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 18.11.2014 zaslaným žalobcovi si vyúčtoval odmenu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 za zastupovanie v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorý skutok bol prekvalifikovaný na pokus podvodu podľa § 14k, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v celkovej výške 4 481,65 Eur s tým, že po odpočítaní uhradených záloh zostáva k úhrade 3 988,49 Eur.

Žalobca listinnými dôkazmi, ktoré boli doručené do súdneho spisu preukázal zaplatenie žalovanej sumy svojmu právnemu zástupcovi.

Dňa 21.07.2015 bol zaslaný poštou Generálnej prokuratúre SR návrh žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v celkovej výške 4 630,01 Eur, čo žalobca preukázal listinným dôkazom.

Zo správy Generálnej prokuratúry SR má súd preukázané, že tento návrh jej bol doručený dňa 23.07.2015 a listom zo dňa 04.08.2015, expedovaným 05.08.2015 postúpený z dôvodov príslušnosti MV SR.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského priateľstva PZ, odbor kriminálnej polície Banská Bystrica, číslo ČVS: KRP-40/2-DYS-BB-2014 mal súd preukázané, že JUDr. Milan Franek, advokát ako právny zástupca žalobcu v trestnej veci sa zúčastnil nasledovných úkonov, ktoré si aj vyúčtoval:

- 10.10.2013 (08:30-09:00) účasť na výsluchu obvineného..................................... 115,90 €

- 10.10.2013 (09:05-10:10) nahliadnutie do vyš. spisu, poplatok za fotokópie......... 10,57 €

- 11.12.2013 (07:55-09:25) prejednanie ďalšieho postupu, účt. v 2/3........................ 77,27 € (09:30-12:00) účasť na výsluchu obvineného, 2 úkony...................... 231,80 €

- 05.02.2014 (13:00-16:05) účasť na výsluchu XX.XX.XXXX 2 úkony.................... 240,46 €

- 12.02.2014 (09:00-11:45) jednanie s klientom vo veci samej z jeho podnetu, účt. v 2/3, 2 úkony................................................................................................ 160,31 €

- 19.02.2014 (08:30-11:45) účasť na výsluchu obvineného, 2 úkony...................... 240,46 € (13:00-14:30) účasť na výsluchu E.. D....................................... -

- strata času Lučenec - Banská Bystrica a späť 6 x 30 min (6 x 13,40 €)................. 80,40 €

- 21.02.2014 (09:05-12:40) účasť na výsluchu svedka M. D., 2 úkony.......... 240,46 € (13:35-14:25) Účasť na výsluchu X.. M. D........................ -

- 19.03.2014 (9:10-10:10) účasť na výsluchu svedka F.. P..................... 120,23 €

- XX.XX.XXXX (XX:XX-XX:XX) účasť na výsluchuXXX,XX.................................. 120,23 €

- strata času Lučenec - Banská Bystrica a späť 6 x 30 min (6 x 13,40 €)................. 80,40 €

- cestovné náhrady v zmysle zák. č. 283/2002 Z. z. v znení noviel v zmysle Opatrení MPSVaSR SR č. 632/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2009 v platnom znení za použitie vlastn. motor. vozidla: Lučenec - Banská Bystrica 82 km x 0,183€ = 15,00 € Banská Bystrica - Lučenec 82 km x 0,183€ = 15,00 € -spotreba-6,5 /100 km = 0,065x 164 km = 10,66 KIA SOUL ŠPZ: LC XXX BM 10,66 l x 1,426 €/1 liter = 15,20 € PHM čo spolu činí (15,00 € + 15,00 € + 15,20 €).................................... 45,20 €

- 04.04.2014 (10:40-12:10) prejednanie a informovanie o stave konania, oboznámenie s výpoveďami svedkov, dôkazov ako aj prejednanie akých ďalších svedkov navrhnúť, účt. v 2/3.......................................................... 80,15 €

- 11.04.2014 (08:00-09:45) výsluch svedka J. E......................................... 120,23 € (12:35-13:50) výsluch svedka Ľ. P..................................... 120,23 €

- 25.04.2014 (13:00-14:40) účasť na výsluchu svedka X.. Ľ. A....................... 120,23 €

- 30.04.2014 (13:00-13:55) výsluch svedka K. U............................................ 120,23 €

- 14.05.2014 (10:00-11:25) účasť na výsluchu svedka E.. P. V....................... 120,23 € (XX:XX-XX:XX) účasť na výsluchuXX:XX-XX:XX)....................................... - (15:25-16:10) účasť na výsluchu svedka Ing. K. V.............. 120,23 €

- strata času Lučenec - Banská Bystrica a späť 6 x 30 min (6 x 13,40 €)................. 80,40 €

- cestovné náhrady v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. v znení noviel v zmysle Opatrení MPSVaSR SR č. 632/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2009 v platnom znení za použitie vlastn. motor. vozidla: Lučenec - Banská Bystrica 82 km x 0,183€ = 15,00 € Banská Bystrica - Lučenec 82 km x 0,183€ = 15,00 € -spotreba-6,5 /100 km = 0,065x 164 km = 10,66 KIA SOUL ŠPZ: LC XXX BM 10,66 l x 1,486 €/1 liter = 15,84 € PHM čo spolu činí (15,00 € + 15,00 € + 15,84 €).................................... 45,84 €

- 16.05.2014 (14:30-14:55) účasť na výsluchu svedka J. V............................ 120,23 €

- 27.05.2014 poplatok za ubytovanie v Penzióne pod kláštorom.............................. 39,00 €

- 28.05.2014 (11:10-13:35) účasť na výsluchu pošk. E.. M. M., 2 úkony........ 240,46 €

- strata času pri ceste LC - Bratislava a späť, 10 x 13,40 €...................................... 134,00 €

- cestovné náhrady v zmysle zák. č. 119/2002 Z. z. v znení noviel v zmysle Opatrení MPSVaR SR č. 218/2002 Z. z. s účinnosťou od 27.4.2002 v platnom znení za použitie vlastn. motor. vozidla: Lučenec - Bratislava 252 km x 0,183 € = 46,12 € Bratislava - Lučenec 252 km x 0,183 € = 46,12 €

- spotreba-6,51 /100km = 0,0651 x 504 km = 32,76 KIA SOUL EČ: H - 32,76 x 1,486 €/l = 48,68 PHM čo spolu činí (46,12 € + 46,12 € + 48,68 €)............................................... 140,92 €

- 21.07.2014 (13:00-15:05) Preštudovanie vyšetrovacieho spisu spolu s návrhom, 2 úkony................................................................................................ 240,46 €

- režijný paušál 2 x 7,81 € + 14 x 8,04 € (15,62 € + 112,56 € )................................ 128,18 € SPOLU ZA ÚKONY: 2.949,80 € STRATA ČASU: 375,20 € CESTOVNÉ: 231,96 € PREFOCOVANIE: 10,57 € UBYTOVANIE: 39,00 € REŽIJNÝ PAUŠÁL: 128,18 € SPOLU BEZ DPH: 3.734,71 € 20 % DPH: 746,94 € SPOLU: 4.481,65 €

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1, ods. 2, zákona č. 514/2003, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4, zákona č. 514/2003, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1, ods. 3, zákona č. 514/2003, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 12 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

Podľa § 14 ods. 1, ods. 2, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

Podľa § 16 ods. 1, 2, 3, 4, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti zaplatenia žalovanej sumy 4 630,01 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

Súd je toho názoru, že v danom prípade žalobca správne uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti štátu, za ktorý koná Ministerstvo vnútra SR podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z., pretože uznesenie o začatí stíhania vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, odbor kriminálnej polície PZ dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011. Na zastupovanie v trestnom konaní dal žalobca plnú moc JUDr. Milanovi Franekovi, advokátovi na všetky úkony dňa 09.09.2013. Z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je preukázané, že za právne služby žalobca zaplatil JUDr. Milanovi Franekovi v súvislosti so zastupovaním v predmetnej trestnej veci spolu 5 008,49 Eur.

Podľa názoru súdu základ nároku žalobcu na náhradu škody je daný podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd sa postavil na to stanovisko, že uznesenie o začatí stíhania z 22.08.2013 Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci, odborom kriminálnej polície PZ v Lučenci, vedené pod ČVS: ORP-163/OEK- LC-2011 je nezákonné.

V danej právnej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.08.2013 pod ČVS: ORP-163/OEK-LC-2011 vydané vyšetrovateľom OR PZ Lučenec, ktoré z dôvodu zlého psychického stavu nenapadol sťažnosťou. Žalobca v tom čase trpel psychickými problémami, čo preukázal aj listinnými dôkazmi a v trestnom konaní bol vydaný aj príkaz na vyšetrenie duševného stavu žalobcu s následným vypracovaním znaleckého posudku. Toto uznesenie považuje za nezákonné, nakoľko po ukončení vyšetrovania bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry Lučenec zastavené konanie, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podstata sporu spočíva v právnej otázke, či v prípade zastavenia trestného konania, z dôvodu že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci okresným prokurátorom je daná zodpovednosť štátu za škodu, a či takéto rozhodnutie vydané preto, lebo sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom má podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Zo strany žalovaného bola namietaná skutočnosť, že žalobca nepodal proti rozhodnutiu, ktoré napáda riadny opravný prostriedok. Súd je však toho názoru, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je tu dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže tak v predmetnom konaní listinným dôkazom ako aj v rámci trestného konania listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v čase vydania predmetného uznesenia sa žalobca liečil na psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice v R. a v rámci trestného konania bol vyhovený aj znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu. V období vydania uznesenia trpel stredne ťažkou až ťažkou depresiou, dekoncentráciou pozornosti. Uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľom policajného zboru vydané dňa 22.08.2013 bolo žalobcovi doručené dňa 28.08.2013. Z uvedeného je zrejmé, že v čase, keď bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia a doručené žalobcovi, bol v zhoršenom psychickom stave a následne v septembri 2013 bol aj neodkladne prijatý k ústavnej psychiatrickej liečbe, čo je zrejmé aj z listinného dôkazu, ktorý do súdneho spisu žalobca doručil. Tieto skutočnosti čo sa týka zdravotného stavu, súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že bola splnená podmienka uvedená v § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Platná právna judikatúra zaujala stanovisko, že pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, teda je dôvodný nárok na náhradu majetkovej ujmy spočívajúcej v náhrade trov konania.

Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.

Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

Systematickým a logickým extenzívnym výkladom súdna judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. (Uznesenie NS SR , ).

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd mal za to, že zodpovednosť štátu je daná, nakoľko boli splnené aj ďalšie zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, a to škoda, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, a preto súd priznal žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zvolením obhajcu na zastupovanie v trestnom konaní.

Súd v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preskúmal aj správnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, pričom ich preskúmaním zistil, že sú s vyhláškou č. 655/2004 § 12 ods. 3 písm. c/, § 14 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1. Preskúmaním vyšetrovacieho spisu súd zistil, že právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní len za úkony, ktorých sa zúčastnil a v správnej výške. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal aj zaplatenie jednotlivých vystavených faktúr zo strany právneho zástupcu JUDr. Milana Franeka.

Súd žalobcovi priznal v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy počnúc od 25.01.2016do zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že dňa 21.07.2015 zaslal žalobca návrh na predbežné prejednanie svojho nároku Generálnej prokuratúre SR, ktorej bol doručený dňa 23.07.2015. Generálna prokuratúra SR dňa 10.08.2015 oznámila žalobcovi, že jeho návrh odstúpila Ministerstvu vnútra SR. Súd má však preukázané, že žalovaný v stanovenej lehote nárok nezamietol, neuspokojil ho, ani nenamietal svoju nepríslušnosť.

Na základe vyššie uvedeného, keďže Generálnej prokuratúre SR bol návrh na predbežné prerokovanie nároku zo strany žalobcu doručený poštou dňa 23.07.2015 lehota na uspokojenie nároku začala plynúť 24.07.2015 a uplynula 24.01.2016. Z uvedeného je zrejmé, že dňom 25.01.2016 sa žalovaný dostal do omeškania s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. Súd teda priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi až počnúc od 25.01.2016 a vo zvyšku, pokiaľ sa domáhal zaplatenia úroku od 22.01.2016 žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech v stanovení počiatku úroku z omeškania považoval za nepatrný. Žalobca si uplatnil trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 20,--Eur a trovy právneho zastúpenia advokátom JUDr. Milanom Franekom. Právny zástupca žalobcu si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1 017,31 Eur za päť úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba na náhradu škody, prejednanie ďalšieho postupu vo veci, stanovisko k vyjadreniu žalovaného, účasť na pojednávaní). Jeden úkon

právnej pomoci si vyčíslil sumou 161,01 Eur a režijný paušál 1 x 8,39 Eur, 4 x 8,58 Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia sú vo výške 847,76 Eur + 20 % DPH 169,55 Eur, spolu 1 017,31 Eur.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu súd zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a v takejto výške ich aj priznal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.