Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-151-2016.pdf
PDF · 71.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/151/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: CASH REAL, s.r.o., so sídlom v Žiline, Komenského 63A/8357, IČO: 44 884 231, zastúpeného JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom F. X, U., proti žalovanej: E. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 70.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/140/2015-38 zo dňa 5. augusta 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/140/2015-60 zo dňa 5. januára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 70.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 16.10.2013 do zaplatenia a takisto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Rastislava Skybu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,66 Eur a iných trov konania vo výške 4.200,- Eur, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov priamo žalovanej spolu vo výške 69.810,20 Eur, a aj plnenie súdnej exekútorke JUDr. Verešovej vo výške 279,80 Eur bolo zo strany žalobcu poskytnuté v prospech žalovanej, čo inak podľa cit. ust. § 454 OZ podľa práva žalovaná mala plniť sama. (Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o kúpe nehnuteľnosti, ktorá neskôr v súdnom konaní bola vyhodnotená ako neplatná. Suma 70 000 Eur predstavovala kúpnu cenu, ktorú zaplatil žalobca.) Súd tak ako bezdôvodné obohatenie vo výške vyplateného plnenia priznal žalovanú sumu 70.000,- Eur. Výrokom vyhláseným na pojednávaní súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 %, keď postupoval podľa cit. ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 3 O.s.p. a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech proti žalovanej, ktorá vo veci mala úspech iba v pomerne nepatrnej časti rozdielu sadzieb úroku z omeškania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť alternatívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Súd rozhodol na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný ani jeden z účastníkov. Jej nedoručil predvolanie na uvedený termín a nemala o ňom vedomosť. V čase pred nariadeným pojednávaním bola hospitalizovaná. Spochybnila platné udelenie plnej moci zástupcovi v tomto konaní. Poukázala na to, že dlh za ňu hradila fyzická osoba - X. J. ako fyzická osoba, a nie ako konateľ spoločnosti. Súd nevykonal riadne dokazovanie a rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Takisto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania práve od 16.10.2013. Namietala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Vzniesla námietku zaujatosti, keď mala za to, že premlčacia doba uplynula dňa 20.9.2014 a žaloba bola podaná dňa 23.10.2014.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, reagujúc na vznesené tvrdenia navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a aby rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Odvolateľka namietala, že o termíne pojednávania sa nedozvedela, nakoľko bola v dňoch 16.7. - 18.7.2015 hospitalizovaná. Ako vyplynulo z doručenky zásielky, ktorá obsahovala predvolanie pre žalovanú, tá bola doručovaná dňa 13.7.2015 a opakovane dňa 14.7.2015, t.j. v dňoch, kedy žalovaná nebola hospitalizovaná a ani nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa zdržiavala na inom mieste a o zásielke sa nemohla dozvedieť. Predmetná zásielka sa vrátila na súd až 30.7.2015, t.j. žalovaná si ju mohla vyzdvihnúť na pošte po vykonanom chirurgickom zákroku, hoci je invalidná dôchodkyňa a má pohybové ťažkosti. Ako vyplynulo zo spisu zástupcovi žalobcu v tomto konaní bola udelená plná moc dňa 5.5.2014, pričom žalovaná tvrdila, že ju udelil X. J., ktorý už v tom čase nebol konateľom spoločnosti. Ako vyplýva z Obchodného registra SR (a vyjadrenia žalobcu) X. J. bol konateľom spoločnosti až do 30.6.2014, t.j. plnomocenstvo bolo udelené osobou na to oprávnenou. Pokiaľ žalobca nevypovedal v ďalšom konaní plnú moc, je toto udelené plnomocenstvo aj naďalej v platnosti a zástupca má právo (a povinnosť) zastupovať žalobcu v tomto konaní. Dátum podania žaloby potom nie je relevantný pre posúdenie platnosti plnej moci. Pokiaľ aj odvolateľka poukázala na to, že platby v jej prospech/za ňu neboli vykonané spoločnosťou - žalobcom, ale X. J. ako fyzickou osobou, a nie ako konateľom žalobcu, mal odvolací súd za to, že aj keď je na príjmových dokladoch uvedené meno X. J., tento konal ako konateľ žalobcu, a nešlo o jeho vlastné prostriedky, ktoré by on poskytol za žalovanú/v jej prospech. Úrok z omeškania, na ktorý poukázala v odvolaní, bol stanovený odo dňa vykonateľnosti rozsudku č.k. 4C/185/2012-106 zo dňa 28.6.2013, ktorým súd určil, že ona je výlučnou vlastníčkou tam špecifikovaných nehnuteľností. S týmto dátumom ako začiatkom pre priznanie úroku z omeškania sa odvolací súd stotožňuje. Odvolateľka vzniesla aj námietku premlčania, pričom za začiatok plynutia premlčacej doby považovala dátum, kedy mal žalobca za ňu plniť, t.j. 19.9.2011. V danom prípade mal súd za to, že relevantným dátumom pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodnutie o tom, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Dátumom vykonateľnosti začala plynúť aj premlčacia doba. Až týmto momentom bolo zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedené, keď odvolací vyhodnotil odvolaciemu námietky žalovanej ako nedôvodné, dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, a preto ho potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si síce náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, no trovy odvolacieho konania nevyčíslil, a preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.