Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/151/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: CASH REAL, s.r.o., so sídlom v Žiline, Komenského 63A/8357, IČO: 44 884 231, zastúpeného JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom F. X, U., proti žalovanej: E. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 70.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -38 zo dňa 5. augusta 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. -60 zo dňa 5. januára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 70.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 16.10.2013 do zaplatenia a takisto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Rastislava Skybu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,66 Eur a iných trov konania vo výške 4.200,- Eur, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov priamo žalovanej spolu vo výške 69.810,20 Eur, a aj plnenie súdnej exekútorke JUDr. Verešovej vo výške 279,80 Eur bolo zo strany žalobcu poskytnuté v prospech žalovanej, čo inak podľa cit. ust. § 454 podľa práva žalovaná mala plniť sama. (Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o kúpe nehnuteľnosti, ktorá neskôr v súdnom konaní bola vyhodnotená ako neplatná. Suma 70 000 Eur predstavovala kúpnu cenu, ktorú zaplatil žalobca.) Súd tak ako bezdôvodné obohatenie vo výške vyplateného plnenia priznal žalovanú sumu 70.000,- Eur. Výrokom vyhláseným na pojednávaní súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 %, keď postupoval podľa cit. ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 3 O.s.p. a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech proti žalovanej, ktorá vo veci mala úspech iba v pomerne nepatrnej časti rozdielu sadzieb úroku z omeškania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť alternatívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Súd rozhodol na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný ani jeden z účastníkov. Jej nedoručil predvolanie na uvedený termín a nemala o ňom vedomosť. V čase pred nariadeným pojednávaním bola hospitalizovaná. Spochybnila platné udelenie plnej moci zástupcovi v tomto konaní. Poukázala na to, že dlh za ňu hradila fyzická osoba - X. J. ako fyzická osoba, a nie ako konateľ spoločnosti. Súd nevykonal riadne dokazovanie a rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Takisto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania práve od 16.10.2013. Namietala aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu. Vzniesla námietku zaujatosti, keď mala za to, že premlčacia doba uplynula dňa 20.9.2014 a žaloba bola podaná dňa 23.10.2014.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, reagujúc na vznesené tvrdenia navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a aby rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Odvolateľka namietala, že o termíne pojednávania sa nedozvedela, nakoľko bola v dňoch 16.7. - 18.7.2015 hospitalizovaná. Ako vyplynulo z doručenky zásielky, ktorá obsahovala predvolanie pre žalovanú, tá bola doručovaná dňa 13.7.2015 a opakovane dňa 14.7.2015, t.j. v dňoch, kedy žalovaná nebola hospitalizovaná a ani nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa zdržiavala na inom mieste a o zásielke sa nemohla dozvedieť. Predmetná zásielka sa vrátila na súd až 30.7.2015, t.j. žalovaná si ju mohla vyzdvihnúť na pošte po vykonanom chirurgickom zákroku, hoci je invalidná dôchodkyňa a má pohybové ťažkosti. Ako vyplynulo zo spisu zástupcovi žalobcu v tomto konaní bola udelená plná moc dňa 5.5.2014, pričom žalovaná tvrdila, že ju udelil X. J., ktorý už v tom čase nebol konateľom spoločnosti. Ako vyplýva z Obchodného registra SR (a vyjadrenia žalobcu) X. J. bol konateľom spoločnosti až do 30.6.2014, t.j. plnomocenstvo bolo udelené osobou na to oprávnenou. Pokiaľ žalobca nevypovedal v ďalšom konaní plnú moc, je toto udelené plnomocenstvo aj naďalej v platnosti a zástupca má právo (a povinnosť) zastupovať žalobcu v tomto konaní. Dátum podania žaloby potom nie je relevantný pre posúdenie platnosti plnej moci. Pokiaľ aj odvolateľka poukázala na to, že platby v jej prospech/za ňu neboli vykonané spoločnosťou - žalobcom, ale X. J. ako fyzickou osobou, a nie ako konateľom žalobcu, mal odvolací súd za to, že aj keď je na príjmových dokladoch uvedené meno X. J., tento konal ako konateľ žalobcu, a nešlo o jeho vlastné prostriedky, ktoré by on poskytol za žalovanú/v jej prospech. Úrok z omeškania, na ktorý poukázala v odvolaní, bol stanovený odo dňa vykonateľnosti rozsudku č.k. -106 zo dňa 28.6.2013, ktorým súd určil, že ona je výlučnou vlastníčkou tam špecifikovaných nehnuteľností. S týmto dátumom ako začiatkom pre priznanie úroku z omeškania sa odvolací súd stotožňuje. Odvolateľka vzniesla aj námietku premlčania, pričom za začiatok plynutia premlčacej doby považovala dátum, kedy mal žalobca za ňu plniť, t.j. 19.9.2011. V danom prípade mal súd za to, že relevantným dátumom pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodnutie o tom, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Dátumom vykonateľnosti začala plynúť aj premlčacia doba. Až týmto momentom bolo zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedené, keď odvolací vyhodnotil odvolaciemu námietky žalovanej ako nedôvodné, dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, a preto ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si síce náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, no trovy odvolacieho konania nevyčíslil, a preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.