Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Cb-9-2012.pdf
PDF · 138.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3Cb/9/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. G. W.L., G., D.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, 2/ Revúcka rozvojová, a.s., IČO: 36 622 699, sídlo Muránska 1337/16, 050 01 Revúca, proti odporcovi: Nemocnica s poliklinikou n. o., IČO: 45 736 324, sídlo: Litovelská 25, 050 01 Revúca, zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o zaplatenie 18.262,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Návrh navrhovateľov 1/ a 2/, z a m i e t a.
II.Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 4.743,12 Eur na účet advokáta odporcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Návrhom podaným dňa 27.04.2011, sa navrhovateľ 2/ domáhal proti právnemu predchodcovi odporcu zaplatenia sumy 18.262,93 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že tieto zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej navrhovateľ 2/ vykonal pre právneho predchodcu odporcu dielo, cena ktorého nebola uhradená v plnej výške. V zmysle faktúry č. OF07/044 splatnej dňa 30.04.2007, bol právny predchodca odporcu povinný zaplatiť navrhovateľovi 2/ sumu 45.762,93 Eur. Z tejto sumy bola čiastočne uhradená suma 15.000,- Eur, 6.500,- Eur a 6.000,- Eur, zvyšok z vyfakturovanej sumy vo výške 18.262,93 Eur nebol uhradený. Zmluva o dielo uzatvorená medzi navrhovateľom 2/ a právnym predchodcom odporcu bola platná. Dielo bolo dodané. Nárok na zaplatenie ceny diela bol uznaný odporcom tým, že sčasti bola cena diela zaplatená, a tiež bol uznaný aj písomne. V priebehu konania došlo k opakovanému postúpeniu pohľadávky, ktorej veriteľom sa mal stať navrhovateľ 1/, preto navrhovatelia 1/ a 2/ navrhovali, aby súd podanému návrhu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť žalovanú sumu navrhovateľovi 1/ eventuálne navrhovateľovi 2/. Námietku premlčania považovali navrhovatelia 1/ a 2/ za neopodstatnenú nakoľko na zmluvný vzťah sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka nie Občianskeho zákonníka.
2.Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a navrhoval ho zamietnuť. Mal za to, že nebol dodržaný určený spôsob konania v mene navrhovateľa 2/, pretože zmluva o dielo a jej dodatok (uzavreté v písomnej forme) boli podpísané iba jedným členom predstavenstva. Poukázal taktiež na to, že odporca nedisponuje so zápisom o odovzdaní a prevzatí prác, nevie aké práce boli zo strany zhotoviteľa vykonané. Poukázal na konflikt záujmov medzi osobami, ktoré uzatvárali zmluvu o dielo. Taktiež namietal, že dielo malo vady, zodpovednosť z vád diela si však neuplatnil. Proti žalovanému nároku vzniesol námietku premlčania s tým, že na záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho a nie Obchodného zákonníka. Zmluvu o dielo považoval za neplatnú, navrhovatelia 1/ a 2/ tak nemajú žiadny právny titul na základe ktorého by mohli požadovať od odporcu žalované plnenie. Nie je preukázaná výška nákladov, ktoré navrhovateľ 2/ vynaložil na dodanie diela, pričom je preukázané, že časť týchto nákladov platil odporca, či už vo forme práce svojich zamestnancov, subdodávateľmi
alebo nákupom tovarom. Časť týchto nákladov teda navrhovateľ 2/ fakturoval odporcovi neoprávnene. Zároveň poukázal aj na to, že navrhovateľ 1/ sa chcel uzatvorením zmluvy obohatiť na úkor odporcu, čo by spôsobilo neplatnosť zmluvy podľa § 3 Občianskeho zákonníka, resp. odňatie možnosti právnej ochrany nároku podľa § 265 Obchodného zákonníka.
3.Súd vo veci, po zrušení predchádzajúceho rozsudku č.k. 3Cb/9/2012-278 zo dňa 16.05.2013 uznesením odvolacieho súdu č.k. 41Cob/206/2013-360 zo dňa 30.06.2014, zopakoval a doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi: faktúra č. l. 9, výzva č. l. 12, zmluva o dielo č. l. 35, rozhodnutie Obvodného úradu Banská Bystrica č. l. 67, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 95, výpis z registra neziskovej organizácie č. l. 137, rozhodnutie Obvodného úradu Banská Bystrica č. l. 139, zápisnica z rokovania č. l. 150, zápisnica z rokovania č. l. 152, zápisy o odovzdaní a prevzatí prác č. l. 153 a 154, doklady o čiastočných úhradách č. l. 155 -157, uznanie záväzku č. l. 307, registratúrny denník č. l. 324-338, zmluva o postúpení pohľadávok z prílohovej obálky na č. l. 471, list Ministerstva zdravotníctva č. l. 494, úplné výpisy z obchodného registra spoločnosti Revúcka rozvojová, a. s., Gemer invest, a. s. a Aries spol. s r. o. č. l. 495-503, listiny predložené stranami na pojednávaní vo veci dňa 16.06.2016, a výsluchom navrhovateľa 1/, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
4.Dňa 02.10.2006 bola uzatvorená zmluva o dielo medzi právnym predchodcom odporcu - Revúcka medicínsko-humanitná, n. o. (ďalej tiež „Nemocnica“) ako objednávateľom a navrhovateľom 2/ ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo dodanie projektu technológie, projektu stavebných úprav, projektu radiačnej ochrany, stavebnej dodávky a montáže technických zariadení pre osadenie CT Siemens Somatom Volume Zoom, gantry s rotačným generátorom, klimatizácie, generátora, zobrazovacej stanice a pracoviska, vyhodnocovacieho pracoviska, injektora kontrastnej látky a rozvodov a projektu technológie, projektu stavebných úprav, projektu radiačnej ochrany, stavebnej dodávky a montáže technických zariadení pre osadenie mamografu Siemens Mammomat 300 Nova, vyvolávacieho automatu, mamografického negatoskopa Lummined a rozvodov (článok 2). Cena diela bolo dohodnutá vo výške 2.896.332,- Sk so splatnosťou v troch splátkach 10.10.2006, 31.12.2006 a 31.03.2007 (článok 5). Dohodnuté bolo použitie Obchodného zákonníka (bod 8.2). Za navrhovateľa 2/ zmluvu o dielo podpísal iba predseda predstavenstva B.. W. L., hoci podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľa 2/ oprávnenými konať za navrhovateľa 2/ boli vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jedným bol aj navrhovateľ 1/, ktorý bol tiež majoritným akcionárom navrhovateľa 2/. Za Nemocnicu zmluvu o dielo podpísal navrhovateľ 1/ ako jej štatutárny orgán - riaditeľ. Dodatkom č. 1 zo dňa 22.11.2006 bola cena diela znížená na sumu 2.318,065,60 Sk bez DPH, so splatnosťou v dvoch častiach dňa 30.10.2006 a 30.04.2007.
5.V čase uzatvorenia zmluvy o dielo dňa 02.10.2006 podľa článku VI. bodu 2. písm. e) štatútu Nemocnice, potreboval riaditeľ predchádzajúci súhlas správnej rady na úkony, ktorými sa Nemocnica zaväzuje na plnenie najviac do výšky mesačného rozpočtu. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo bol mesačný rozpočet Nemocnice približne päť miliónov korún. Uzatvorená zmluva nebola schválená správnou radou ani dozornou radou Nemocnice, navrhovateľ 1/ len informoval o uzatvorení zmluvy správnu radu a na gremiálnej porade.
6.Navrhovateľ 1/ tvrdil, že predmet zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2006 bol zo strany Revúckej rozvojovej, a.s. obstaraný bez zisku, len za režijné náklady a náklady na mzdy. Odporca toto tvrdenie navrhovateľa 1/ poprel a navrhovateľ 1/ na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil súdu ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
7.Navrhovateľ 1/ bol riaditeľom Nemocnice od jej založenia v roku 2004 do 13.04.2010. Na založení Nemocnice podieľali sa peňažnými vkladmi jej zakladatelia - navrhovateľ 2/ vo výške 102.901,14 Eur a Mesto Revúca vo výške 1.659,69 Eur. Navrhovateľ 1/ bol z funkcie riaditeľa Nemocnice odvolaný, zápis zmeny bol vykonaný rozhodnutím Obvodného úradu Banská Bystrica dňa 26.04.2010.
8.Dňa 24.11.2006 bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí prác k zmluve o dielo zo dňa 02.10.2006, podľa obsahu ktorého zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi zmluvne dohodnutý predmet diela uvedený v článku 2. zmluvy o dielo a dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 22.11.2006; zápis obsahuje vyjadrenie, že v čase odovzdania diela je dielo bez vád a objednávateľ dielo prijíma bez výhrad. Dňa 18.04.2010 bol vyhotovený ďalší obsahovo identický zápis o odovzdaní a prevzatí prác k zmluve o dielo zo dňa 02.10.2006, podľa obsahu ktorého zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi zmluvne dohodnutý predmet
diela uvedený v článku 2. zmluvy o dielo a dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 22.11.2006; aj tento zápis obsahuje vyjadrenie, že v čase odovzdania diela je dielo bez vád a objednávateľ dielo prijíma bez výhrad. Z výpovede navrhovateľa 1/ vyplynulo, že premet diela bol spustený do dočasnej prevádzky už v mesiaci november 2006, približne v čase podpisu prvého zápisu o odovzdaní a prevzatí prác k zmluve o dielo, čo zodpovedá aj fotodokumentácii z odovzdania č. l. 257-260, ktorá bola vyhotovená dňa 24.11.2006. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by nejakú časť diela navrhovateľ 2/ dodal Nemocnici aj po dni 27.04.2007, t.j. neskôr ako štyri roky pred začatím konania vo veci.
9.Prvá časť ceny diela fakturovaná faktúrou č. FV06/086 vo výške 45.762,93 Eur, bola Nemocnicou uhradená v celom rozsahu. Faktúrou č. FV07/044 zo dňa 18.04.2007, fakturoval navrhovateľ 2/ Nemocnici druhú časť ceny diela vo výške 1.378.654,- Sk, t. j. 45.762,93 Eur, z ktorej Nemocnica zaplatila v troch splátkach v mesiaci marec 2010 sumu 27.500,- Eur a zvyšok fakturovanej sumy vo výške 18.262,93 Eur je predmetom tohto súdneho konania. Z vyjadrenia štatutára odporcu B.. D. na pojednávaní vo veci dňa19.02.2013 (č. l. 219-220) vyplynulo, že úhrady záväzkov odporcu vrátane platieb navrhovateľovi 2/ v mesiaci marec 2010 vykonával navrhovateľ 1/ sám.
10.Podľa listiny označenej ako Uznanie záväzku datovanej dňa 31.03.2010, Nemocnica v zastúpení navrhovateľom 1/ ako riaditeľom uznala okrem iného aj záväzok zo zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2006. Tento právny úkon navrhovateľ 1/ s nikým neprerokoval ani o ňom nikoho neinformoval. Táto listina nie je zapísaná v registratúrnom denníku Nemocnice v dobe, keď mala byť vyhotovená, a vzhľadom na pochybnosti súvisiace s jej vznikom, keď súdu bola táto listina predložená až po prvom rozhodnutí vo veci samej, kým dovtedy sa navrhovateľ 1/ ako na uznanie záväzku odvolával iba na čiastočné úhrady faktúry č. FV07/044 v sume 27.500,- Eur, súd považoval túto listinu za vyhotovenú dodatočne, a teda antidatovanú.
11.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2011, bola pohľadávka proti odporcovi postúpená z navrhovateľa 2/ na spoločnosť Gemer In-west, a.s. spolu s inými pohľadávkami za odplatu vo výške 24.343,09 Eur. V čase uzatvorenia zmluvy bol členom predstavenstva a akcionárom oboch spoločností navrhovateľ 1/, výška základného imania spoločnosti Gemer In-west, a.s. bola 33.193,92 Eur, pričom hodnota predmetu zmluvy nebola určená znaleckým posudkom a zmluva nebola uložená do zbierky listín obchodného registra.
12.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2011, bola pohľadávka proti odporcovi postúpená zo spoločnosti Gemer In-west, a.s. na spoločnosť Aries, spol. s r. o. spolu s inými pohľadávkami za odplatu vo výške 54.808,77 Eur. V čase uzatvorenia zmluvy bol členom predstavenstva, resp. konateľom a akcionárom, resp. spoločníkom oboch spoločností navrhovateľ 1/, výška základného imania spoločnosti Aries, spol. s r. o. bola 34.853,61 Eur, pričom hodnota predmetu zmluvy nebola určená znaleckým posudkom a zmluva nebola uložená do zbierky listín obchodného registra.
13.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2015, bola pohľadávka proti odporcovi postúpená zo spoločnosti Aries, spol. s r. o. na navrhovateľa 1/ spolu s inými pohľadávkami za odplatu vo výške 1,- Eur. V čase uzatvorenia zmluvy bol konateľom spoločnosti Aries, spol. s r. o. C. W. - syn navrhovateľa 1/, výška základného imania spoločnosti Aries, spol. s r. o. bola 34.853,61 Eur, pričom hodnota predmetu zmluvy nebola určená znaleckým posudkom a zmluva nebola uložená do zbierky listín obchodného registra.
14.Postupovanie pohľadávok nebolo bežným predmetom činnosti uvedených obchodných spoločností, predmet činnosti faktoring a forfaiting nemá, resp. nemala v obchodnom registri zapísaná ani jedna z uvedených obchodných spoločností.
15.Odporca je právnym nástupcom Revúckej - medicínsko humanitnej, n.o., na základe rozhodnutia jej správnej rady zo dňa 16.08.2011 o zrušení bez likvidácie a zlúčení s odporcom.
16.Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak
je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.
Podľa § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.
Podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.
Podľa § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 30 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Podľa § 196 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, člen predstavenstva nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.
Podľa § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku.
Podľa § 196a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sú osoby podľa odseku 1 oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 27 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, člen správnej rady, riaditeľ a člen dozornej rady (revízor) nesmie a) vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou neziskovej organizácie, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody neziskovej organizácie.
17.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ 1/ bol ku dňu uzatvorenia zmlúv o postúpení pohľadávok v dňoch 30.09.2011 a 31.10.2011 výlučným, resp. majoritným spoločníkom, resp. akcionárom a zároveň aj štatutárnym orgánom (členom predstavenstva resp. konateľom) navrhovateľa 2/ a spoločností Gemer In-west, a.s. a Aries, spol. s r. o. Tieto spoločnosti tak vo vzájomnom vzťahu k navrhovateľovi 1/ je potrebné považovať za navrhovateľom 1/ ovládané spoločnosti v zmysle § 66a Obchodného zákonníka. Ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2015, bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Aries, spol. s r. o. C. W. - syn navrhovateľa, preto táto spoločnosť vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ bola jeho blízkou osobou, pričom pre výklad pojmu blízka osoba v § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka je možné analogicky použiť ustanovenie § 42a ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odplatné zmluvy takto uzatvárané potom podliehajú ustanoveniu § 59a Obchodného zákonníka, podľa ktorého všetky zmluvy uzatvorené medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami za protihodnotu vo výške najmenej 10 % základného imania, s výnimkou bežného obchodného styku, musia mať hodnotu predmetu zmluvy určenú znaleckým posudkom a pred nadobudnutím účinnosti zmluvy musí byť takáto zmluva uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín registrového súdu. Protihodnotou v zmysle prvej vety ustanovenia § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka je pritom potrebné rozumieť najmä hodnotu plnenia poskytovaného spoločnosťou (t.j. v prejednávanej veci výšku kúpnej ceny postúpených pohľadávok) a v nadväznosti na to, potom pojem „hodnota predmetu zmluvy“, ktorá má byť určená znaleckým posudkom, predstavuje hodnotu predmetu plnenia nadobúdaného spoločnosťou (t.j. v prejednávanej veci tak bolo potrebné znaleckým posudkom stanoviť hodnotu postupovaných pohľadávok s príslušenstvom).
18.Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené novelou Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z., pričom podľa dôvodovej správy je obsahom ustanovenia § 59a implementácia článku 11 Druhej smernice Rady zo dňa 13.12.1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (77/91/EHS). Účelom uvedenej smernice aj ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je ochrana nielen akcionárov a spoločníkov ale aj veriteľov obchodných spoločností pred znižovaním
hodnoty majetku obchodných spoločností prostredníctvom odplatných právnych úkonov uzatváraných medzi obchodnými spoločnosťami a im blízkymi a spriaznenými osobami mimo bežného obchodného styku. Ustanovenie § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka nad rámec smernice (uplatňovanej iba na akciové spoločnosti) rozširuje pôsobnosť tejto úpravy aj na spoločnosti s ručením obmedzeným. Takáto vnútroštátna úprava ale nie je v rozpore s komunitárnym právom, len nad rámec úpravy smernice komunitárneho práva rozširuje ochranu akcionárov, spoločníkov a veriteľov obchodných spoločností aj na ďalší druh obchodnej spoločnosti. Možno teda uzavrieť, že vnútroštátne právo Slovenskej republiky poskytuje takto spoločníkom a akcionárom obchodných spoločností ako aj veriteľom obchodných spoločností vyššiu mieru ochrany ako stanovuje právo komunitárne. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka vzhľadom na jeho zaradenie do druhej časti Obchodného zákonníka upravujúcej obchodné spoločnosti je potrebné považovať za ustanovenie kogentné. Vychádzajúc z vyššie definovaného účelu a kogentnosti právnej normy potom súd aj bez návrhu účastníkov konania vykonával dôkazy na preukázanie prípadného rozporu uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, ktorý je zrejmý už po nahliadnutí do internetového výpisu zo zbierky listín obchodného registra dotknutých obchodných spoločností.
19.Vychádzajúc z účelu ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka ako aj z textu smernice 77/91 EHS, pretože zníženie hodnoty majetku spoločnosti môže byť spôsobené nielen nadobudnutím majetku za neprimeranú cenu ale aj prevodom majetku spoločnosti za cenu nezodpovedajúcu jeho skutočnej hodnote, je potrebné tiež dospieť k záveru, že postupu podľa § 59a Obchodného zákonníka podliehajú nielen zmluvy, ktorými obchodná spoločnosť nadobúda majetok od spoločníka, alebo jeho blízkej, resp. ovládanej alebo ovládajúcej osoby, ale aj zmluvy, ktorými spoločnosť prevádza svoj majetok na spoločníka a jeho blízke a ovládané alebo ovládajúce osoby. Preto určiť hodnotu predmetu zmluvy znaleckým posudkom a uložiť zmluvu do zbierky listín obchodného registra bolo potrebné aj pri zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2015 medzi spoločnosťou Aries, spol. s r. o. a navrhovateľom 1/, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávok za odplatu vo výške 1,- Eur.
20.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri žiadnej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2011, 31.10.2011 a 31.10.2015, nebola hodnota ich predmetu určená znaleckým posudkom a uvedené zmluvy neboli založené do zbierky listín obchodného registra príslušných obchodných spoločností, hoci predmetom prevodu bol majetok ako aj odplata za jeho prevod vo výške presahujúcej 10 % základného imania obchodných spoločností. Podľa ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka preto uzatvorené zmluvy o postúpení pohľadávok nenadobudli účinnosť, čoho dôsledkom je, že navrhovateľ 1/ sa nestal veriteľom pohľadávky proti odporcovi.
21.Po uzatvorení každej zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávok oznamované písomne odporcovi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11.06.2003 - Rc 119/2003: Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Takýto právny záver nemožno považovať za správnu generalizáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky, pretože je založený výlučne na ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez zohľadnenia dôsledkov plynúcich napr. z ustanovenia § 525 Občianskeho zákonníka o nemožnosti postúpenia pohľadávky, napr. v prípade rozporu postúpenia pohľadávky s dohodou veriteľa (postupcu) a dlžníka a pod. alebo ďalších kogentných ustanovení právneho poriadku.
22.Rozpor postúpenia pohľadávky s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spravidla zrejmý na prvý pohľad (napr. postúpenie pohľadávky z titulu bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zanikajúcej smrťou veriteľa). Rozpor postúpenia pohľadávky s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zistiteľný z obsahu právneho vzťahu veriteľa (postupcu) a dlžníka (spravidla je dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky súčasťou zmluvy zakladajúcej právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom). Rozpor postúpenia pohľadávky s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka je zistiteľný z verejne dostupnej zbierky listín príslušných obchodných spoločností. Ak by aj v prípade zistenia evidentného rozporu zmluvy o postúpení pohľadávok s niektorým z týchto kogentných zákonných ustanovení malo mať oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky dôsledok založenia
aktívnej legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a nemožnosť dlžníka úspešne sa dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, viedlo by to potom k absurdnému záveru o faktickej neaplikovateľnosti ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka alebo § 59a Obchodného zákonníka a bolo by v rozpore s pravidlom, že k zmene v osobe veriteľa môže dôjsť iba na základe platnej (a účinnej) zmluvy o postúpení pohľadávky.
23.Ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preto potrebné vykladať systematicky v spojení aj s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ale tiež napr. aj s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka a ďalšími kogentnými zákonnými ustanoveniami tak, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky možno považovať za základ pre aktívnu legitimáciu postupníka k vymáhaniu postúpenej pohľadávky a vychádzať z neho bez prejudiciálneho skúmania otázky existencie a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak iba dovtedy, kým v konaní nebude z vykonaného dokazovania preukázané, alebo inak nevyplynie (napr. z tvrdení účastníkov konania) skutočnosť majúca za následok rozpor postúpenia pohľadávky s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, alebo s inými kogentnými ustanoveniami právneho poriadku, ktoré majú za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neúčinnosť. K podobnému právnemu záveru o vzájomnom vzťahu ustanovení § 526 ods. 2 a § 525 Občianskeho zákonníka dospel napr. aj Nejvyšší soud ČR v rozsudku sp. zn. 31 Cdo 1328/2007 zo dňa 09.12.2009, podľa ktorého: Ak oznámil postupca dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, potom dlžník nemá (s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, eventuálne prípadov, v ktorých by dlžník preukázal, že postúpenie pohľadávky malo za následok zmenu - zhoršenie jeho právneho postavenia), voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Hoci Nejvyšší soud ČR sa v uvedenom rozsudku nezaoberal priamo aj súvislosťou § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka (resp. jeho pendantu v českej právnej úprave), s ohľadom na rovnaký právny dôsledok neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s § 525 Občianskeho zákonníka a neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s § 59a Obchodného zákonníka, ktorým je v oboch prípadoch skutočnosť, že postupník sa nestal veriteľom postúpenej pohľadávky, nemožno dospieť k inému záveru, než tomu, že v oboch prípadoch nemožno na tento právny dôsledok neprihliadať.
24.Z dôvodov zhora uvedených, keďže navrhovateľ 1/ sa nestal veriteľom pohľadávky proti odporcovi na základe uzatvorených neúčinných zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom na zistený rozpor týchto zmlúv s kogentným ustanovením § 59a Obchodného zákonníka nie je možné neprihliadať, súd návrh navrhovateľa 1/ v celom rozsahu ako nedôvodný, zamietol.
25.Pokiaľ teda súd dospel k záveru o nedôvodnosti prvej časti eventuálneho petitu, túto zamietol a zaoberal sa ďalej jeho druhou časťou, t.j. právom navrhovateľa 2/ na splnenie tej istej pohľadávky voči odporcovi.
26.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvu o dielo zo dňa 02.10.2006 za navrhovateľa 2/ podpísal iba predseda predstavenstva B.. W. L., hoci podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľa 2/ oprávnenými konať za navrhovateľa 2/ boli vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva. Písomne uzatvorená zmluva o dielo je preto neplatná podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu nedodržania stanoveného spôsobu konania štatutárneho orgánu v mene navrhovateľa 2/. Ak stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti konajú vždy najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne, potom vždy obaja spoločne aj musia konať a nestačí napr. ani to, ak by jeden z nich splnomocnil druhého (napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29Odo/1082/2005 zo dňa 24.04.2007, dostupné na www.nsoud.cz). K uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme nestačí, ak podpis navrhovateľa 1/ ako ďalšieho člena predstavenstva navrhovateľa 2/ bol na tej istej zmluve pripojený ako podpis štatutárneho orgánu - riaditeľa Nemocnice. Písomný prejav vôle o prijatí návrhu (uzatvorení) zmluvy konajúcou osobu musí byť urobený podpisom na listine (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pretože každý prejav vôle musí byť urobený práve podpisom, potom ak určitá osoba koná pri uzatvorení právneho úkonu v mene viacerých osôb, musí prejaviť vôľu každej z nich, t.j. musí svoj podpis pripojiť na listinu toľko krát, koľko prejavov vôle robí.
27.Aj riadne písomne uzatvorená zmluva o dielo zo dňa 02.10.20063, ako aj prípadne v ústnej forme uzatvorená zmluva o dielo s obsahom podobným tej písomne vyhotovenej, k uzatvoreniu ktorej mohlo dôjsť na rokovaní dňa 02.10.2006, by však bola neplatná tiež pre kolíziu záujmov medzi navrhovateľom 2/ a Nemocnicou vyplývajúcou zo skutočnosti, že navrhovateľ 1/ bol majoritným akcionárom a zároveň
členom predstavenstva navrhovateľa 2/ a zároveň aj štatutárnym orgánom - riaditeľom Nemocnice. Oba subjekty pri uzatvorení zmluvy tak mali byť zastúpené tou istou osobou.
28.V oblasti súkromného práva je niekoľko ustanovení, ktoré vylučujú možnosť zastúpenia dvoch rôznych subjektov tou istou osobou. Predovšetkým ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje zastúpenie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Za použitia argumentu a minore ad maius, ak nemôže dva rôzne subjekty zastupovať ten istý splnomocnenec odvodzujúci svoje oprávnenie konať (prejaviť vôľu v zastúpení) od splnomocnenia udeleného štatutárnym orgánom, potom tiež nemôže konať v mene dvoch rôznych subjektov rovnaká osoba ako štatutárny orgán (prejavujúca tú istú vôľu priamo), pretože nemôže súčasne zastupovať rozporné záujmy oboch subjektov (riešenie tohto rozporu potom ďalej rozvíja právo obchodných spoločností, resp. osobitné ustanovenia upravujúce postavenie jednotlivých druhov právnických osôb). Tiež podľa § 30 Občianskeho zákonníka pri strete záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Najmä z dôvodu odstránenia možnosti kolízie záujmov sú potom v oblasti práva obchodných spoločností (napr. § 196 a § 196a Obchodného zákonníka pri akciovej spoločnosti) vylúčené akékoľvek právne úkony (§ 196 ods. 1 písm. a)-c) Obchodného zákonníka) alebo právne úkony v určitej oblasti činnosti spoločnosti (§ 196 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka) alebo určité typy právnych úkonov bez ich schválenia (§ 196a ods. 1 Obchodného zákonníka) medzi dvomi spoločnosťami, ktoré by mala zastupovať tá istá osoba ako štatutárny orgán, resp. medzi ich blízkymi osobami. Všetky uvedené ustanovenia spája spoločný princíp vylúčenia možnosti konfliktu záujmov medzi dvomi rôznymi subjektmi zastúpenými tou istou osobou.
29.Prejavom tohto princípu je aj ustanovenie § 27 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, podľa ktorého riaditeľ nesmie vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou neziskovej organizácie, ani sprostredkúvať pre iné osoby obchody neziskovej organizácie. Výslovný text ustanovenia § 27 zákona č. 213/1997 Z. z., zrejme nevylučuje možnosť uzatvorenia zmluvy na účet obchodnej spoločnosti, ktorej majoritným vlastníkom a štatutárnym orgánom je riaditeľ neziskovej organizácie. Vychádzajúc však z vyššie formulovaného princípu vylúčenia možnosti konfliktu záujmov ako aj zo zmyslu a účelu ustanovenia § 27 zákona č. 213/1997 Z. z., je však potrebné slovné spojenie „na vlastný účet“ vykladať širšie (extenzívne) a to tak, že do rozsahu tohto pojmu patrí aj uzatvorenie zmluvy na účet obchodnej spoločnosti, ktorej majoritným vlastníkom a štatutárnym orgánom je riaditeľ neziskovej organizácie a to práve preto, že konečným „prijímateľom“ hospodárskeho výsledku tejto spoločnosti je práve riaditeľ neziskovej organizácie ako majoritný vlastník spoločnosti. Uzatvorenie takejto zmluvy by bolo možné pripustiť len v prípade existencie kontrolného mechanizmu vo forme schválenia takejto zmluvy dozornou radou alebo správnou radou Nemocnice. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uzatvorenie zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2006, neschválila ani dozorná rada ani správna rada Nemocnice, navrhovateľ 1/ len informoval o uzatvorení zmluvy správnu radu a na gremiálnej porade, pričom podľa vtedy platného článku VI. bodu 2. písm. e) štatútu Nemocnice nepotreboval riaditeľ predchádzajúci súhlas správnej rady na takýto právny úkon, pretože záväzok na zaplatenie ceny diela nepresahoval výšku mesačného rozpočtu Nemocnice.
30.Nemožno akceptovať stanovisko navrhovateľa 1/, že Nemocnica bola súkromnou nemocnicou a pri uzatvorení zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2006, malo ísť o právny vzťah medzi dvomi neštátnymi súkromnými organizáciami. Zakladateľmi Nemocnice boli navrhovateľ 2/ s vkladom vo výške 102.901,14 Eur a Mesto Revúca s vkladom vo výške 1.659,69 Eur, je však zrejmé, že reálny výkon a poskytovanie zdravotnej starostlivosti Nemocnicou nebol, a ani nemohol byť vykonávaný len s použitím vkladov jej zakladateľov (dosahovanie obratu vo výške napr. 112 - 115 miliónov korún ročne v rokoch 2006 - 2007 len s peňažným vkladom vo výške cca 3.150.000,- Sk ani reálne ekonomicky nie je možné). K reálnemu výkonu a poskytovaniu zdravotnej starostlivosti by nemohlo dochádzať, keby Nemocnica nemala k dispozícii hnuteľný a nehnuteľný majetok (budovu a areál Nemocnice so zariadením), ktoré jej boli prevedené do vlastníctva alebo prenechané do užívania štátom. Podstatné pre posúdenie charakteru Nemocnice teda nie je to, kto Nemocnicu založil, ale to, že takýmto spôsobom poskytoval zdravotnú starostlivosť svojim občanom štát. A preto podľa § 6 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006, je potrebné Nemocnicu považovať za verejného obstarávateľa, keďže jej činnosť bola financovaná úplne v celom rozsahu z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom na tento spôsob financovania bola teda Nemocnica subjektom verejného práva. V nadväznosti na to potom tiež došlo aj k porušeniu ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, keď predmet zmluvy o
dielo zo dňa 02.10.2006 nebol obstaraný spôsobom podľa uvedeného zákona. I keď porušenie pravidiel zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2006 by nespôsobilo neplatnosť uzatvorenej zmluvy o dielo, uzatvorenie takejto zmluvy medzi Nemocnicou a navrhovateľom 2/, ktorý bol blízkou osobou riaditeľa Nemocnice, ktorej predmet diela nebol verejne obstaraný, a o ktorej diele navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali, že by bol dodaný bez zisku (len za režijné náklady a náklady na mzdy), odporuje dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), teda základným morálnym a etickým zásadám, na ktorých sa nie vždy úspešne snaží stáť táto spoločnosť. Takémuto právnemu vzťahu teda nemožno poskytnúť žiadnu právnu ochranu.
31.Zmluva o dielo zo dňa 02.10.2006, je preto z dôvodov zhora uvedených, najmä z dôvodu kolízie záujmov navrhovateľa 2/ a Nemocnice, zastúpených tou istou osobou ako štatutárnym orgánom a pre rozpor s § 27 zákona č. 213/1997 Z. z. a s dobrými mravmi, neplatná. Z rovnakého dôvodu by bolo neplatné aj uznanie záväzku v listine zo dňa 30.03.2010 (ak by nebolo antidatované), takáto listina preto nemôže mať už pre kolíziu záujmov účinky uznania záväzku podľa § 323 a § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v podobe plynutia novej premlčacej lehoty. Za uznanie záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka takisto z rovnakého dôvodu nemožno považovať ani čiastočné plnenie záväzku zaplatením časti faktúry č. FV07/044 v sume 27.500,- Eur (rovnako ani úplné uhradenie faktúry predchádzajúcej), ktoré vykonával sám navrhovateľ 1/, resp. tieto platby boli uskutočnené v čase, kedy navrhovateľ 1/ bol štatutárom Nemocnice.
32.Vyššie zmienený charakter Nemocnice, ktorej účelom bolo uspokojovanie verejných potrieb poskytovaním zdravotnej starostlivosti financovanej z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je potom dôvodom, pre ktorý podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 možno záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi navrhovateľom 2/ a odporcom kvalifikovať ako vzťah obchodnoprávny. Potom pri práve navrhovateľa 2/ na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka začína štvorročná premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo (čo je okamih zhodný so začiatkom plynutia premlčacej lehoty aj v občianskoprávnych vzťahoch).
33.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ 2/ dodal dielo v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2006 Nemocnici tak, že toto bolo schopné prevádzky už na konci mesiaca november 2006, kedy sa dňa 24.11.2006 uskutočnilo odovzdanie diela a v tento deň bol datovaný aj prvý zo zápisov o odovzdaní a prevzatí prác k zmluve o dielo zo dňa 02.10.2006, podľa obsahu ktorého zhotoviteľ odovzdal objednávateľovi zmluvne dohodnutý predmet diela uvedený v článku 2. zmluvy o dielo a dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 22.11.2006, pričom v čase odovzdania diela je dielo bez vád a objednávateľ dielo prijíma bez výhrad. Obsahovo rovnaký zápis o odovzdaní a prevzatí prác bol vyhotovený aj ku dňu 18.04.2007. Z obsahu oboch týchto zápisov ani z iných listín, ktoré sú súčasťou spisu, nemožno zistiť, ktoré konkrétne časti diela kedy boli odovzdané objednávateľovi. Preto súd tieto zápisy nepovažoval za reálny dôkaz o odovzdaní a prevzatí diela, ale len za účtovný podklad vystavených faktúr, a to najmä z dôvodu, že prevádzkyschopné dielo bolo odovzdané objednávateľovi už 24.11.2006, preto to isté dielo nemohlo byť odovzdané aj dňa 18.04.2007. Po dni 24.11.2006 mohli byť možno vykonané čiastkové práce, ktoré nebránili odovzdaniu diela, z vykonaného dokazovania však nevyplýva, či vôbec a v akom rozsahu boli po dni 24.11.2006 nejaké práce navrhovateľom 2/ na diele ešte vykonávané, všetky súčasti diela tak boli zrejme dodané v dobe viac ako štyri roky pred začatím tohto súdneho konania. Návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný dňa 27.04.2011 a keďže súd nemal preukázané, že by navrhovateľ 2/ dodal akúkoľvek časť diela po dni 24.11.2006 najmä však po dni 27.04.2007, ktorý je podľa dátumu začatia konania rozhodujúcim dňom pre prerušenie premlčacej lehoty nárokov navrhovateľa 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe odporcom dôvodne vznesenej námietky premlčania súd aj návrh navrhovateľa 2/ v celom rozsahu ako nedôvodný, zamietol.
34.Aj keby nebola správna úvaha súdu prvej inštancie o právnej povahe Nemocnice ako subjektu verejného práva, nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia z ústne uzatvorenej zmluva o dielo na rokovaní dňa 02.10.2006, by sa spravovali ustanoveniami Občianskeho zákonníka, podľa ktorého § 107 subjektívna aj objektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy by uplynula v mesiaci november 2008 (subjektívna lehota), resp. v novembri 2009 (objektívna lehota). Napokon aj v prípade, ak by nebola správna ani úvaha súdu prvého stupňa o právnej významnosti kolízie záujmov medzi navrhovateľom 2/ a Nemocnicou, potom trojročná premlčacia lehota (§ 101 Občianskeho
zákonníka) pre nárok na zaplatenie ceny diela podľa platne ústne uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2006 zmenenej dňa 22.11.2006 by uplynula najneskôr dňa 30.04.2010. Námietka premlčania by aj takto bola dôvodná.
35.Odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/ a 2/ pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených písomným podaním advokáta odporcu zo dňa 21.06.2016 podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - tarifná odmena za osem úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, zastupovanie na pojednávaní dňa 17.01.2013 v trvaní viac ako dve hodiny, dňa 19.02.2013 v trvaní viac ako dve hodiny, dňa 16.05.2013, dňa 10.05.2016 v trvaní viac ako dve hodiny a dňa 16.06.2016, vyjadrenie k odvolaniu, t.j. 5 x 353,54 Eur a 3 x 707,08 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) tarifná odmena spolu 3.88,94 Eur, paušálna náhrada výdavkov 2 x 7,63 Eur, 4 x 7,81 Eur a 2 x 8,58 Eur = 63,66 Eur (§ 16 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), DPH 20 % 790,52 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.); spolu trovy právneho zastúpenia odporcu teda predstavujú 4.743,12 Eur. V konaní neúspešným navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nevznikol.
36.K náhrade trov konania odporcovi súd zaviazal navrhovateľov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne podľa § 140 ods. 1 veta druhá O. s. p., podľa ktorého spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý sa primerane aplikuje aj na rozhodovanie o povinnosti nahradiť trovy konania. Predmetom konania bola pohľadávka, právo na splnenie ktorej malo patriť navrhovateľovi 1/ eventuálne navrhovateľovi 2/. Obidvaja navrhovatelia 1/ a 2/ boli teda účastníkmi konania v takom pomere, ktorý nie je možné rozdeliť na reálne podiely, preto nemožno určiť vzájomný pomer navrhovateľov 1/ a 2/ na veci, ktorý by mohol byť rozhodujúci pre pomerné delenie povinnosti k náhrade trov konania.
37.Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta odporcu súd uložil navrhovateľom 1/a 2/ v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).