Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2020/ 390-0015 Sp zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPHNNVŠSD13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. KE1/OPHNNVŠSD13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020, podľa a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol, že nevyhovuje žiadosti žalobcu V. Z., nar. XX.XX.XXXX, o aktivačný príspevok, pretože v čase podania žiadosti o aktivačný príspevok nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a nesplnil podmienku nároku na aktivačný príspevok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citujúc ustanovenia , bod 3 o pomoci v hmotnej núdzi a , , o správnom konaní (správny poriadok) uviedol, že žalobca listom zo dňa 30.09.2019 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o priznanie aktivačného príspevku z dôvodu, že v období od 09.04.2019 do 31.07.2019 absolvoval poradenský proces v rámci aktivity č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“. Nakoľko žalobca v čase podania žiadosti o priznanie aktivačného príspevku nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, úrad mu dňa 29.10.2019 poslal list - odpoveď na jeho podanie, v ktorom mu uviedol dôvod, prečo nemá nárok na aktivačný príspevok v zmysle o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca sa voči listu úradu odvolal dňa 18.11.2019. Úrad následne odstúpil spisovú dokumentáciu a odvolanie žalobcu dňa 11.12.2019 na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava k druhostupňovému odvolaciemu konaniu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zaslalo dňa 16.01.2020 úradu stanovisko a nariadilo mu v tejto veci vydať rozhodnutie v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice opätovne posúdil nárok žalobcu o aktivačný príspevok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca v čase podania žiadosti o aktivačný príspevok nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nebola mu poskytovaná pomoc v

hmotnej núdzi v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca je rozvedený, nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v čase podania žiadosti o aktivačný príspevok poberal invalidný dôchodok v sume 129,50 eur mesačne. V zmysle § 12 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. V zmysle ustanovenia § 12 ods.3 písm.b) bod 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov podľa osobitného predpisu v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín mesačne počas 30 dní. Žalobca mal uzatvorenú dohodu o poskytovaní individualizovaných služieb v súlade s o službách zamestnanosti na obdobie od 09.04.2019 do 08.08.2019 (čiže 4 mesiace) v maximálnom rozsahu 45 hodín. Ak by aj bol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, pre vznik nároku na aktivačný príspevok by musel mať na základe tejto dohody na obdobie 4 mesiacov dohodnuté aktivity v rozsahu najmenej 32 hodín počas každých 30 dní (t.j. najmenej 4 x 32 hodín = 128 hodín). Z dôvodu, že žalobca v čase podania žiadosti o aktivačný príspevok nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a nesplnil podmienku nároku na aktivačný príspevok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi, rozhodol úrad o nevyhovení žiadosti o aktivačný príspevok.

3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že ho podáva v zmysle cit. ust. cit. zákona proti citovaného rozhodnutiu a k odvolaniu v takej forme, t.j. bez písomného odôvodnenia a bez konečných návrhov z jeho strany dochádza z objektívneho dôvodu. Zároveň sa týmto zaväzuje, že písomné doplnenie odvolania, v ktorom okrem iného budú uvedené jednak dôvody odvolania a tiež čo konkrétne prostredníctvom podania odvolania navrhuje, a to celé spôsobom, tak ako to predpokladá ust. § 19 ods.2 druhá veta správneho poriadku, doručí na úrad v čo najkratšom čase.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. KE1/OPHNNVŠSD13/ SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020 a rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ -0015 Sp zo dňa 16.04.2020 ako príslušný na rozhodovanie podľa , o správnom konaní, o pomoci v hmotnej núdzi, o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal dňa 30.09.2019 na prvostupňovom orgáne žiadosť o priznanie aktivačného príspevku z dôvodu, že v období od 09.04.2019 do 31.07.2019 mal uzatvorenú „Dohodu č. 19/41154P/275 o poskytovaní individualizovaných služieb“ v súlade s o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dohody o poskytovaní individualizovaných služieb je preukázané, že rozsah hodín v dohode stanovených úradom predstavoval 45 hodín na 4 mesiace. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ako aj podmienky nároku na jednotlivé príspevky. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že aktivačný príspevok nie je samostatnou dávkou, ale je súčasťou poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Jednou z podmienok nároku na aktivačný príspevok je, že účastník konania je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má uzavretú dohodu v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní podľa . zákona o pomoci v hmotnej núdzi, t.j. 4 mesiace x 32 hodín. Z dohody predloženej žalobcom o poskytovaní individualizovaných služieb je preukázané, že rozsah hodín v dohode stanovených úradom predstavoval 45 hodín na 4 mesiace, čím predmetná dohoda nespĺňala podmienky podľa ustanovenia . zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu v rozsahu stanovenom zákonom a preto nie je možné mu započítať aktivačný príspevok do sumy nárokov na pomoc v hmotnej núdzi. Odvolací orgán vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval podľa o správnom konaní, pričom odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 31.01.2020 potvrdil.

5. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVŠSD13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020. V odvolaní uviedol, že k žalobe v takej forme, t.j. bez náležitosti uvedených v ust. , z jeho strany dochádza z dôvodu dodržania lehoty uvedenej v ust. , a to z objektívnych dôvodov. Zároveň sa

týmto zaväzuje, že spomínané náležitosti žaloby doručí súdu v čo najkratšom čase. Záverom žiada súd o oslobodenie od súdneho poplatku tak, ako je to uvedené v ust. , pretože sa toho času nachádza v hmotnej núdzi.

6. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením č. k. -6 zo dňa 09.07.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje podanie doručené súdu dňa 06.07.2020 o nasledujúce chýbajúce náležitosti: dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), označenie dôkazov na podporu svojich tvrdení, ak ich žalobca navrhuje vykonať, deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, vyjadrenie či žalobca žiada nariadenie pojednávania a jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa . Žalobca bol zároveň v odôvodnení uznesenia poučený podľa , že ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením, ak pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať.

7. Odpoveďou žalobcu na uznesenie súdu bola jeho žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby podaná osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.08.2020, ktorou žalobca žiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o chýbajúce náležitosti minimálne do 16.09.2020. Žalobca podanie doručené správnemu súdu dňa 06.07.2020 o potrebné náležitosti v súdom stanovenej lehote a ani neskôr (t.j. v lehote, ktorú uviedol v žiadosti o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby) nedoplnil.

8. Krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v , v , , , v , a v konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca v súdom stanovenej lehote ani do dňa rozhodnutia súdu neopravil a nedoplnil žalobu o chýbajúce náležitosti v zmysle v spojitosti s a to aj napriek tomu, že bol súdom na to vyzvaný uznesením č. k. -6 zo dňa 09.07.2020, pričom bol poučený o právnych následkoch nesplnenia uvedených povinností, rozhodol o odmietnutí žaloby podľa v spojitosti , nakoľko v konaní pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať.

9. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

10. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Konkrétne uviedol, že svoje písomné podanie zo dňa 06.07.2020, prostredníctvom ktorého sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok v Bratislave vedeného pod sp. č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ -0015 Sp zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vedeného pod sp. č. KE1/OPHNNVŠSD13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.04.2020, neopravil a nedoplnil o potrebné náležitosti, a to i napriek výzve zo strany súdu, správny súd pre tento nedostatok nemohol pokračovať v konaní, a teda len z toho dôvodu správny súd písomné podanie zo dňa 06.07.2020 ako také odmietol. Súčasne uviedol, že je osobou bez právnického vzdelania a osobou zaneprázdnenou vyhotovovaním rôznych písomných podaní v iných právnych veciach, ktoré sú vedené buď na Krajskom súde v Košiciach alebo na Okresnom súde Košice I, Košice II. V prípade uznesenia Krajského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. zo dňa 17.09.2020 sa jedná o odmietnutie prístupu k nezávislému súdu asi také, aké predpokladá SR. Zároveň sa týmto zaväzuje, že spomínané náležitosti žaloby doručí súdu čo najskôr, teda už počas konania na kasačnom súde. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -20 zo dňa 17. septembra 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal kasačnej sťažnosti priznať odkladný účinok v zmysle .

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 02.11.2020, v ktorom poukázal na to, že sám žalobca v kasačnej sťažnosti uznáva, podanie zo dňa 06.07.2020 prostredníctvom ktorého sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, na základe výzvy súdu nedoplnil pričom o doplnenie zákonných náležitostí sa bude snažiť čo najskôr. Z vyššie uvedeného vyplýva, že

žalobca potvrdzuje skutočnosti, ktoré súd uviedol v odôvodnení uznesenia a ktoré viedli k odmietnutiu žaloby podľa . Vzhľadom na uvedené má žalovaný zato, že správny súd postupoval v súlade so zákonom, keď uznesením v súlade s ods.l písm.h) žalobu žalobcu odmietol, z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí podania žalobcu, ktoré v zmysle právneho názoru súdu predstavovali nedostatok, pre ktorý nebolo možne v konaní pokračovať. K priznaniu odkladnému účinku kasačnej sťažnosti poukázal na jediný dôvod pre priznanie odkladného účinku a tým je hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť priama. Táto hrozba je pritom spojená s napadnutým rozhodnutím krajského súdu. Žalovanému nie je zrejmé k čomu predmetný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti smeruje, nakoľko správny súd uznesením žalobu odmietol a v prípade priznania odkladného účinku sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu, a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci, t.j. nepozastavujú sa účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovanému nie je zrejmé aká hrozba závažnej ujmy by v prípade nepriznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobcovi hrozila. Predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je v zmysle návrh sťažovateľa, z ktorého ale musí vyplývať, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu by žalobcovi hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Žalovaný uvádza, že žalobca neuviedol, aká konkrétna ujma by mu mala byť spôsobená vzhľadom na to, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti sa vzťahuje na právoplatnosť uznesenia krajského súdu. Priznanie odkladného účinku by žiadnym spôsobom nezmenilo situáciu žalobcu v súvislosti s rozhodnutím žalovaného, nakoľko priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 13.11.2020 na vedomie.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v , v , , v , , , , , a v dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa v spojitosti . Najvyšší súd nevyhovel žiadosti žalobcu a kasačnej sťažnosti odkladný účinok nepriznal z dôvodov, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle právnej úpravy ustanovenej v . V odôvodnení svojho rozhodnutia upriamil pozornosť na to, že v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, správnu žalobu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd pri správnej žalobe v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou krajského súdu, že vzhľadom na to, že žalobca v súdom stanovenej lehote ani do dňa rozhodnutia súdu neopravil a nedoplnil žalobu o chýbajúce náležitosti v zmysle v spojitosti s a to aj napriek tomu, že bol súdom na to vyzvaný uznesením č. k. -6 zo dňa 09.07.2020, pričom bol poučený o právnych následkoch nesplnenia uvedených povinností, a preto odmietol žalobu podľa v spojitosti , nakoľko v konaní pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať. Zo žaloby ako i z listu žalobcu vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou právne neznalou, a preto aj postup súdu voči žalobcovi nemôže byť prísne formalistický, ktorý neformálny postup zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v a nasl. súdu dovoľuje.

14. Po zrušení napadnutého rozhodnutia Najvyšším súdom SR žalobca podaním zo dňa 08.03.2022 už v konaní vedenom po vrátení veci pod sp. zn. odstránil vady a doplnil žalobu zo dňa 06.07.2020. V doplnení podania zotrval na tom, že v jeho prípade sa jedná o osobu v hmotnej núdzi, u ktorej boli naplnené všetky predpoklady k tomu, aby jej bol priznaný aktivačný príspevok. Zároveň poukázal na konkrétne ustanovenia o pomoci v hmotnej núdzi, ako aj o službách zamestnanosti, vzťahujúce sa na vznik nároku na aktivačný príspevok. Zdôraznil, že na podklade dohody č. 19/41/54P/275 o poskytovaní individualizovaných služieb vedenej pod sp. č. KEO/RPAV/ZAM/2019/41456/233827 absolvoval aktivitu č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“, a to v celkovej dĺžke 15 dní, v rozsahu 45 hodín, z čoho jedna hodina je 60 minút, a to v období od 09.04.2019 do 08.08.2019. Tým naplnil čo vyžaduje ustanovenie bod č. 3 o pomoci v hmotnej núdzi. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok vedené pod

č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 Sp zo dňa 16.04.2020, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vedené pod sp. č. KE1/OPHNNVŠSD -009 zo dňa 31.01.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Zároveň pripojil obe rozhodnutia správnych orgánov, ktorých zrušenia sa domáha.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.03.2022 k správnej žalobe navrhol súdu, aby žalobe nevyhovel, zamietol ju v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobca je rozvedený, posudzuje sa samostatne, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.05.2001. Je poberateľom invalidného dôchodku v sume 129,50 eur mesačne a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný mal zo spisovej dokumentácie preukázané, že žalobca podal dňa 30.09.2019 na prvostupňovom orgáne žiadosť o priznanie aktivačného príspevku z dôvodu, že v období od 09.04.2019 do 31.07.2019 mal uzatvorenú „Dohodu č. 19/41154P/275 o poskytovaní individualizovaných služieb“ v súlade s o službách zamestnanosti. Z dohody o poskytovaní individualizovaných služieb je preukázané, že rozsah hodín v dohode stanovených úradom predstavoval 45 hodín na 4 mesiace. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ako aj podmienky nároku na jednotlivé príspevky. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že aktivačný príspevok nie je samostatnou dávkou, ale je súčasťou poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Jednou z podmienok nároku na aktivačný príspevok je, že účastník konania je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má uzavretú dohodu v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní podľa . zákona o pomoci v hmotnej núdzi, t.j. 4 mesiace x 32 hodín. Z dohody predloženej žalobcom o poskytovaní individualizovaných služieb je preukázané, že rozsah hodín v dohode stanovených úradom predstavoval 45 hodín na 4 mesiace, čím predmetná dohoda nespĺňala podmienky podľa ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu v rozsahu stanovenom zákonom, a preto nie je možné mu započítať aktivačný príspevok do sumy nárokov na pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu o nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi je v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, keďže výška príjmu domácnosti prevyšuje sumu nárokov na dávku v hmotnej núdzi. V závere žalovaný uvádza, že v danej veci nedošlo k žiadnym novým skutkovým zisteniam, a zmenám skutkového stavu. Žalobca v žalobe poukazuje na Dohodu č. 19/41154P/275 o poskytovaní individualizovaných služieb, na základe ktorej absolvoval aktivitu č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“, a to v celkovej dĺžke 15 dní v rozsahu 45 hodín v období od 09.04.2019 do 08.08.2019. Žalovaný uvádza, že jednou z podmienok nároku na aktivačný príspevok je, že účastník konania je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má uzavretú dohodu v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní podľa . zákona o pomoci v hmotnej núdzi, t.j. 4 mesiace x 32 hodín. Z dohody predloženej žalobcom o poskytovaní individualizovaných služieb je preukázané, že rozsah hodín v dohode stanovených úradom predstavoval 45 hodín na 4 mesiace, čím predmetná dohoda nespĺňala podmienky podľa ustanovenia . zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu v rozsahu stanovenom zákonom a preto nie je možné mu započítať aktivačný príspevok do sumy nárokov na pomoc v hmotnej núdzi. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že aktivačný príspevok nie je samostatnou dávkou, ale je súčasťou poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyjadril napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou súdu mu bolo doručené dňa 21.06.2022.

17. Súd v konaní podľa a nasl. (ďalej len „“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. zamietol.

18. Podľa , vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

19. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 04.08.2022, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. ).

20. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní: a) pomoci v hmotnej núdzi, b) osobitného príspevku a c) jednorazovej dávky.

21. Podľa , hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom 3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

22. Podľa , nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v až 14 a úhrn súm uvedených v , , a , , , a je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa . Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

23. Podľa , pomoc v hmotnej núdzi je: a) v hmotnej núdzi (ďalej len „“), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie.

24. Podľa , aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

25. Podľa , aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce 37) a projektov podľa osobitného predpisu 38) v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní.

26. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorým žalobcovi nebol priznaný aktivačný príspevok z dôvodu, že pre priznanie požadovaného aktivačného príspevku neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

28. Správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalobcovi dňa 11.10.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím č. KE1/OPHNNVŠSD13/SOC/2018/97491-47 odňal pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne od 01.09.2018, nakoľko žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 125,30 eur mesačne, a tým sa zmenili jeho príjmové pomery. V súčasnej dobe žalobca poberá invalidný dôchodok vo výške 129,50 eur mesačne. Žalobca žiadosťou z 30.09.2019 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o priznanie aktivačného príspevku. Aktivačný príspevok žiadal priznať podľa účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov podľa osobitného predpisu. K predmetnej žiadosti zároveň doložil vo forme príloh Dohodu č. 19/41/54P/275 o poskytovaní individualizovaných služieb uzatvorenú v súlade s o službách zamestnanosti na obdobie od 09.04.2019 do 08.08.2019 (čiže 4 mesiace) v maximálnom rozsahu 45 hodín, na základe ktorej absolvoval aktivitu č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“ a osvedčenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31.07.2019 o tom, že úspešne absolvoval poradenský proces v rámci aktivity č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného

poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“ v termíne od 09.04.2019 do 31.07.2019. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. KE1/OPHNNVŠS/SD13/SOC/2020/120332-009 zo dňa 31.01.2020 žiadosti nevyhovel a aktivačný príspevok žalobcovi nepriznal. Dôvod, pre ktorý príslušný úrad práce nevyhovel žiadosti žalobcu spočíval v tom, že v čase podania žiadosti o aktivačný príspevok nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a nesplnil podmienku nároku na aktivačný príspevok v zmysle § 12 ods.3 písm.b) bod 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa § 12 ods.3 písm.b) bod 3 aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov podľa osobitného predpisu v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín mesačne počas 30 dní, pričom žalobca mal uzatvorenú dohodu o poskytovaní individualizovaných služieb v súlade s o službách zamestnanosti na obdobie od 09.04.2019 do 08.08.2019 (čiže 4 mesiace) v maximálnom rozsahu 45 hodín. Znamená to teda, že pre vznik nároku na aktivačný príspevok by žalobca musel mať na základe tejto dohody na obdobie 4 mesiacov dohodnuté aktivity v rozsahu najmenej 32 hodín počas každých 30 dní (t.j. najmenej 4 x 32 hodín). Na odvolanie žalobcu odvolací správny orgán rozhodnutím č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/390-0015 Sp zo dňa 16.04.2020 odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 31.01.2020, pričom sa plne stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu.

29. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či má žalobca nárok na priznanie aktivačného príspevku na podklade Dohody č. 19/41/54P/275 o poskytovaní individualizovaných služieb na základe ktorej absolvoval aktivitu č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“, a to v celkovej dĺžke 15 dní v rozsahu 45 hodín v období od 09.04.2019 do 08.08.2019.

30. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej s tým, že pomoc v hmotnej núdzi pozostáva z v hmotnej núdzi ( ) a príspevkov k v hmotnej núdzi ( ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, ). V zmysle citovaného zákona sa príspevky k v hmotnej núdzi nepoberajú a nevyplácajú samostatne. Príspevky k v hmotnej núdzi patria len poberateľom v hmotnej núdzi a požiadať si o ne je možné len v prípade, že občan je už poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Ako už bolo spomenuté vyššie pod pomoc v hmotnej núdzi zaraďuje aj aktivačný príspevok, ktorý sa samostatne nevypláca a je len príspevkom k v hmotnej núdzi, určeným na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Podmienky vzniku nároku na aktivačný príspevok sú upravené v s tým, že v predmetnej veci je relevantná podmienka plynúca z . Podľa menovaného zákona aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce 37 (explicitný odkaz na ) a projektov podľa osobitného predpisu 38 (odkaz na ) v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní.

31. K „účasti na projektoch“ podľa súd uvádza, že ich účel spočíva v podpore uchádzačov o zamestnanie pri nachádzaní pracovného uplatnenia prostredníctvom intenzívneho a individualizovaného poradenského procesu. Môže ísť o národné projekty schvaľované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a realizované ústredím práce, prípadne úradom práce, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce schvaľované ministerstvom a realizované ústredím, prípadne schvaľované ústredím a realizované úradom práce, prípadne právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie, pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad.

32. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca na podklade Dohody o poskytovaní individualizovaných služieb, uzavretej medzi ním a príslušným úradom práce pod číslom 19/41/54P/275, na dobu určitú od 09.04.2019 do 08.08.2019, úspešne absolvoval poradenský proces

v rámci aktivity č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“ v termíne od 09.04.2019 do 31.07.2019.

33. Súd uvádza, že pri preskúmaní rozhodnutia posudzuje len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná správna úvaha (správne uváženie) však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováženie si dostatočných podkladov pre posúdenie priznania nároku na aktivačného príspevku.

34. Z obsahu právnej úpravy vyplýva, že táto ustanovuje kritéria, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadosti a poskytovania jednotlivých zložiek pomoci, t.j. aj aktivačného príspevku. Aktivačný príspevok nie je samostatnou , ale je súčasťou poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. V danom prípade je potrebné uviesť, že žalobca nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, keďže výška príjmu domácnosti prevyšuje sumu nárokov na v hmotnej núdzi. Okrem uvedeného jednou zo zákonných podmienok nároku na aktivačný príspevok je to, že žiadateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má uzavretú dohodu v rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní. Z dohody o poskytovaní individualizovaných služieb uzavretej medzi žalobcom a príslušným úradom práce, je preukázané, že rozsah hodín v dohode stanovených úradom je 45 na 4 mesiace. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu v rozsahu stanovenom zákonom, a preto súd postup správnych orgánov spočívajúci v nevyhovení žiadosti o priznanie aktivačného príspevku v tomto konkrétnom prípade (viazaný na predmetnú dohodu) vyhodnotil ako plne legitímny a správny.

35. Krajský súd konštatuje, že žalovaný v súlade so zákonom posúdil uplatnený nárok, pričom zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Jedná sa teda o zhodnotenie všetkých dôkazov a objektívnych zistení, na základe ktorých žalovaný urobil logický a zákonný záver.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.

37. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa (ďalej len "") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.