Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7P-200-2015.pdf
PDF · 111.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/200/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K., L. 1, zastúpená advokátkou JUDr. Lucia Kuzmová, Hlavné nám. 7, Nové Zámky, otec: R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K., O. XX, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., za ktorú koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého R. T., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a otca z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu sumou 110,- eur mesačne počnúc od 08.09.2015, vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky.
Zročné výživné v prospech maloletého R. T. za obdobie od 08.09.2015 do 30.06.2016 vo výške 540,- eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom zročnosť prvej splátky nastáva dňom právoplatnosti rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým R. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý sa s maloletým stretávať:
- každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod.,
- počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu zakaždým od 8.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí uvedeného času každý nepárny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.
- na Veľkonočný pondelok v každom roku od 8.00 hod. do 15.00 hod.
- dňa 24.12. v každom roku od 16.00 hod. do 19.00 hod.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk pripraviť a otcovi ho odovzdať v stanovenú hodinu pred svojím bydliskom a otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenú hodinu po skončení styku ho matke odovzdať pred jej bydliskom.
Súd u k l a d á matke a otcovi povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopností rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa, ktoré bude vykonávané na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky, Referáte poradensko-psychologických služieb v dĺžke trvania troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu 03.09.2015 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a to tak, aby dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 250,- eur, styk otca s maloletým obmedziť na minimum a to v jej prítomnosti vzhľadom na jeho charakter. Návrh odôvodňovala tým, že od 09.10.2015 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od uvedeného času ona zabezpečuje jeho starostlivosť. Na pojednávaní dňa 19.10.2015 uviedla, že s otcom maloletého nežijú spolu od 8.9.2015 a od tohto času si otec maloletého brával k sebe asi 2 x do týždňa, zväčša v čase od 07.00 hod do 09.30 hod. Aj keď ešte maloletého kojí, prikrmuje ho Nutrilonom pred spaním. Záverom zotrvala na požadovanej výške výživného 250- eur, ktorú pri zohľadnení príjmov oboch rodičov a výdavkov dieťaťa považovala za primeranú s tým, že ona značnú časť svojej vyživovacej povinnosti vykrýva osobnou starostlivosťou o dieťa, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom otec, žije v spoločnej domácnosti s ďalšími zárobkovo činnými osobami a okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Styk s maloletým navrhla upraviť na každý utorok a štvrtok v čase od 17.00 hod do 19.00 hod., každý druhý týždeň v stredu v tom istom čase a každú druhú nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. Poukázala na to, že maloletého stále kojí a preto nesúhlasí s tým, aby dieťa u otca prespávalo.
Na základe návrhu matky ako aj návrhu otca súd uznesením 7P 200/2015-26 zo dňa 10.11.2015 a 7P 200/2015-69 zo dňa10.12.2016 obe v spojitosti s uznesením KS Nitra 7CoP 1/2016-86 zo dňa 10.01.2016 predbežným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, okrem toho upravil styk otca s maloletým na každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. Uvedené predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 10.03.2016.
Otec maloletého súhlasil s tým, aby bolo dieťa zverené matke, výživné navrhol určiť v sume upravenej v predbežnom opatrení a styk s maloletým upraviť v čo najširšej miere a to tak, aby v priebehu týždňa mohol byť s dieťaťom počas dvoch dní a následne každý druhý víkend od piatka do nedele, ďalej na Veľkonočný pondelok, počas letných prázdnin posledný júlový týždeň v roku 2016 a od nasledujúceho kalendárneho roka na dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august, počas vianočných sviatkov počas každého roka dňa 24.12. buď do 16:00 hod. alebo od 16:00 hod., tak aby dieťa mohlo byť s oboma rodičmi.
Kolízna opatrovníčka s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania navrhla maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť vo výške 120,- eur mesačne. Styk maloletého s otcom s prihliadnutím na vek dieťaťa, skutočnosť, že dieťa je zatiaľ kojené, navrhla upraviť v jednom týždni v utorok, štvrtok a piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v nasledujúcom týždni v stredu v tom istom čase a okrem toho v tom istom týždni v sobotu a v nedeľu od 8.00 hod. do 11.00 hod. a od 14.00 hod. do 18.00 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne tak, aby jednu noc dieťa u otca prespalo. Okrem toho ponechala na zvážení súdu nariadiť rodičom povinnosť zúčastniť sa poradensko- psychologického poradenstva na Referáte psychologických služieb ÚPSVaR Nové Zámky po dobu 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku vzhľadom na zlú komunikáciu medzi rodičmi.
Súd v rámci dokazovania vypočul rodičov, oboznámil sa s predloženými ako aj zadováženými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletý R. T., nar. XX.XX.XXXX, pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov, pričom v dôsledku vzájomných nezhôd medzi rodičmi títo prestali žiť spolu a spoločne dieťa vychovávať od 09.08.2015. Maloletý od uvedeného času je v starostlivosti matky a otec svoje právo podieľať sa na výchove dieťaťa realizuje jedine v časoch, ako mal tieto upravené vyššie uvedeným predbežným opatrením s tým, že maloletý zatiaľ u otca ani v jednom prípade neprespal. Bolo preukázané, že maloletý netrpí na žiadne závažné ochorenia, máva bežné detské ochorenia, je stále kojený a od 02.05.2015 t.j. od necelých troch mesiacov svojho veku začal byť prikrmovaný, v súčasnosti konzumuje tú istú stravu ako ostatní členovia domácnosti. Matka maloletého kojí podľa jej tvrdenia v nepravidelných časoch, niekedy denne 10-15- krát hlavne v rámci zaspávania alebo po zobudení, kojením nemá dieťa nahradenú plnohodnotne žiadnu dennú stravu, čiastočne však mliečnu ako aj pitný režim, nakoľko si týmto mliekom hasí smäd. Maloletý konzumuje okrem toho jogurty, pudingy a pred spaním umelé mlieko Nutrilon. V súčasnosti jeho denný režim je taký, že vstáva ráno cca o 5.00 hod., doobeda medzi 11.00 a 11.15 hod. zaspáva a spí 1 až 2 hodín, následne poobede nespáva a večer je na spánok ukladaný okolo 19.00 hod.
Čo sa týka súčasných majetkových pomerov rodičov, matka maloletého je t. č. na rodičovskej dovolenke, poberá od 04.10.2015 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, okrem toho rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 70,56 eur. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletému U. B., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému U. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré má zverené do svojej starostlivosti s tým, že otec detí jej v súčasnosti vzhľadom na predchádzajúcu zaostalosť na výživnom platí na ne spolu výživné 350,- až 400,- eur mesačne. Súčasné náklady na maloletého podľa tvrdenia matky sú vo výške cca 225,- eur mesačne, a to na nákup plienok mesačne okolo 30,- eur, na mliečnu kojeneckú výživu 40,- eur, ostatnú stravu (mliečne výrobky, ovocie, zelenina, mäso a mäsové výrobky a iné) 90,- eur, drogériu 15,- eur a oblečenie 50,- eur. Matka žije sama s tromi maloletými deťmi v trojizbovom byte, ktorý má vo vlastníctve, mesačne platí nájomné 135,- eur, za elektrinu 43,- eur, plyn 7,- eur, rozhlas, TV 30,- eur, poistenie - sporenie pre maloletého 23,- eur, ročné poistenie bytu 36,- eur, daň za byt 14,- eur, okrem toho zákonné poistenie motorového vozidla 111,- eur za rok, náklady na pohonné hmoty 30,- eur mesačne, za komunálny odpad 88,- eur ročne. Okrem toho vyčíslila mesačné náklady na rodinný dom vo výške 23,- eur za elektrinu, 6,- eur za plyn, 42,- eur za vodu, ročne 12,-eur za odvoz smetí, ročne 63,-eur za poistenie domu, ročne 25,-eur daň za dom. Súd mal ďalej preukázané, že matka maloletého v kat. úz. Y. je spoluvlastníčkou rôznej poľnohospodárskej a inej pôdy v celkovej výmere cca 5,72 á, okrem toho v tom istom katastri má vo svojom vlastníctve v pomere 1/1 nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, a to parcely registra "C" parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2, na ňom stojaci dom so súp. č. XXX a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 534 m2, okrem toho parcely registra "E", parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 550 m2, parc. č. XXXX - vinice o výmere 440 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3595 m2. Podľa tvrdenia matky sa jedná o starší rodinný dom, ktorý jej darovala matka, nehnuteľnosť je v dezolátnom stave a nik v ňom nebýva. Matka maloletého je vlastníčkou motorového vozidla Hyundai FC Matrix, EČ: O rok výroby 2002.
Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti ThyssenKrupp Materials Slovakia spol. s r.o., v období od marca 2015 do februára 2016 mal priemerný mesačný príjem vo výške 633,78 eur, je bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Podľa správy o prešetrení bytových pomerov na strane otca zo dňa 23.11.2015 (v spise na č. l. 34) otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v trojizbovom byte, ktorý je v ich vlastníctve, rodičia poberajú starobný dôchodok spolu vo výške 650,- eur mesačne, okrem toho opatrovateľský príspevok 91,- eur mesačne. Náklady na bývanie v uvedenom byte predstavujú 175,- eur za nájom, 42,- eur za elektrinu, 13,- eur za plyn a 20,- eur za TV. Otec maloletého má v byte k dispozícii jednu izbu, kde sa nachádza aj detská postieľka pre maloletého, množstvo hygienických potrieb, plienok, sušeného mlieka Nutrilon, okrem toho množstvo hračiek. Hygiena rodinného prostredia je na veľmi dobrej úrovni. Na základe uvedeného bolo skonštatované, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Podľa predloženého rozpisu otec mesačne prispieva rodičom na stravu a bývanie mesačne sumou 170,- eur, sporí mesačne 40,- eur pre maloletého, platí mesačne za telefón 17,- eur, za pohonné hmoty 40,- eur, poistku na auto 8,71 eur, spláca mesačne splátku za auto 50,- eur. Otec maloletého je vlastníkom motorového vozidla Fiat Palio, EČ: O rok výroby 1999.
Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že od času ako bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým sa zmenil režim dieťaťa, ktorý v čase od 11.00 do 13.00 hod. obvykle spáva. Mala za to, že úprava styku na každý druhý víkend je nereálna, pretože maloletý je stále kojený a zatiaľ dieťa u otca nespalo. Súhlasila s tým, aby na veľkonočný pondelok bol upravený styk otca s maloletým v čase od 8.00 hod. do 10.00 hod. a na Štedrý deň v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že do 17.00 hod. by si spravila Vianoce ona s deťmi. Nesúhlasila s tým, aby 01. Januára v každom roku bol styk otca s maloletým upravený, pretože na každý Silvester chodí s deťmi k sestre do Rakúska, taktiež nesúhlasila, aby bol styk upravený na celý týždeň počas letných prázdnin. Potvrdila, že maloletého ona otcovi osobne neodovzdáva avšak v čase odovzdania je doma, pričom niektorý z jej starších synov maloletého R. otcovi odovzdáva, v čom ona problém nevidí, vzhľadom na pretrvávajúce rozpory medzi ňou a otcom dieťaťa. Odkedy rodičia spolu nežijú, otec prispieva na maloletého sumou 50,- eur a od marca 2016 sumou 80,- eur.
Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že okrem výživného zvykol dieťaťu zakúpiť rôzne oblečenie, niektoré z nich mu matka dieťaťa bez vysvetlenia vrátila, okrem toho zvykol kupovať plienky ako aj umelé mlieko. Tvrdil, že s matkou maloletého spolu nekomunikujú, pri odovzdávaní dieťaťa nie je prítomná. Pokiaľ napriek úprave styku predbežným opatrením v nedeľu dieťa nemal, matka mu nikdy neposkytla náhradný termín. Uviedol, že pokiaľ by mal maloletého vo svojej starostlivosti na dlhší čas ako dve hodiny, vedel by sa o dieťa postarať s tým, že počas spolužitia sa podieľal na starostlivosti dieťaťa, čo mu bolo zo strany matky umožnené, zvykol ho kúpať aj kŕmiť. Poukázal na to, že v čase spolužitia , matka dieťa kojila asi dvakrát za deň, okrem toho maloletý jedol Nutrilon 5až 6-krát denne, čo vie preto, lebo ho zvykol zarábať. Pokiaľ bol maloletý v súčasnosti u neho a bol unavený, tak ho uložil na spánok a keby ho mal v starostlivosti na celý víkend a dieťa by bolo nepokojné alebo by hľadalo matku, tak nevidel problém v tom, že by dieťa za matkou zobral.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Uvedená zákonná úprava predpokladá, že sa rodičia budú schopní o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovské práva a povinnosti sú upravené v § 28 Zákona o rodine, pričom sa jedná o súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Patrí medzi ne právo (a povinnosť) dieťa vychovávať, spravovať jeho majetok, zastupovať ho. Nad rámec týchto rodičovských práv a povinností stojí povinnosť rodičov vyživovať dieťa. Pokiaľ sa rodičia v uvedených otázkach nedohodnú, súd autoritatívnym spôsobom rozhodne o úprave ich práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu.
Súd pri stanovení výšky výživného musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Súd je povinný v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dbať a rešpektovať práva dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, ktoré sú okrem tejto zákonnej úpravy dieťaťu dané aj čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a Dohovorom o právach dieťaťa. Preto pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, v takom prípade je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pokiaľ vznikne rozpor alebo nezhoda medzi rodičmi o výkone rodičovských práv týkajúca sa styku niektorého z rodičov a je ohrozená jeho realizácia, v takom prípade ho musí súd upraviť autoritatívnym spôsobom, čím poskytne minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Je nepochybné, že priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Tieto práva ako už bolo uvedené, sú chránené aj ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa kde v článku 7 je upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť, ďalej v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a napokon v článku 18 bod 1 sa priznáva obom rodičom spoločná zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu boli premietnuté aj do viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých sa skonštatovalo, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, ako aj to, že dieťa má právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému je dôvodný, nakoľko rodičia nežijú spolu a dieťa spoločne nevychovávajú od 09.08.2015, od ktorého času spolužitie neobnovili. Je nepochybné, že maloletý je útleho veku, v čase rozhodovania má necelých 18 mesiacov, pričom po jeho narodení až do 09.08.2015 bol vychovávaný oboma rodičmi, čo znamená, že otec sa rovnocenne podieľal na jeho starostlivosti a od uvedeného času len obmedzene v čase kedy realizoval súdom upravený styk. Medzi rodičmi nebola sporná otázka, komu má byť dieťa zverené do starostlivosti a nakoľko v čase rozhodovania matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť a otec je zamestnaný, preto iný ako doterajší spôsob starostlivosti poskytovaný prevažne matkou by nebol pre dieťa vhodný a prospešný. Rozpor medzi rodičmi bol v otázke určenia výšky výživného a úpravy styku otca s dieťaťom.
Čo sa týka výživného súd mal za to, že napriek mesačným nákladom na maloletého ktoré vyčíslila matka vo výške 225,- eur, vzhľadom na vyššie uvedený jej mesačný príjem pri započítaní sumy cca 350,- eur výživného na jej ďalšie dve maloleté deti, celkový jej príjem( spolu cca 700,- eur vrátane poukazovaného výživného na mal v sume 80,-eur ), by nemohol postačovať na pokrytie všetkých ňou vyčíslených výdavkov (v spise na č. l. 54 spolu vo výške cca 600,-eur ) nakoľko v tejto sume nie sú započítané výdavky na ňu samotnú, na školu, stravu, oblečenie je ďalších dvoch detí. Z týchto dôvodov mal súd za to, že matkou uvedené náklady na maloletého R. boli nadsadené a nakoľko dieťaťa nemá žiadne mimoriadne výdavky, je v celodennej starostlivosti matky, preto vzhľadom na vek a bežné potreby dieťaťa výživné vo výške 110,- eur od otca považoval za primerané. Je potrebné zohľadniť, že sa jedná o dieťa veku 18 mesiacov, jeho potreby sa budú stále zvyšovať a to hlavne od času ako začne navštevovať akékoľvek kolektívne zariadenie. Bolo ďalej potrebné zohľadniť, že majetkové pomery matky a to napriek tomu že je na rodičovskej dovolenke sú na vyššej úrovni ako u otca.
Čo sa týka úpravy styku otca s dieťaťom, je nepochybné, že otec maloletého má právo sa rovnocenne sa podieľať na jeho výchove a naviac maloletý má právo byť vychovávaný oboma rodičmi, tak ako na to poukázala zástupkyňa otca. Po vydaní predbežného opatrenia bezproblémovo sa uskutočňoval len styk otca, ktorý mal upravený na čas od 17.00 do 19.00 hod každý utorok, štvrtok a každú druhú stredu. Vzhľadom na vek dieťaťa z ktorého dôvodu by otcom navrhované niekoľko dňové (od piatka do nedele, alebo celotýždňový pobyt počas letných mesiacov) odlúčenie od matky by ťažko zvládal, styk otca súd upravil počas týždňa tak ako bol upravený predbežným opatrením, okrem toho každý druhý víkend na sobotu a nedeľu v čase od 8.00 do 18.00 hod bez prespania počas prvých troch mesiacov pokým si maloletý navykne na uvedenú zmenu starostlivosti a následne aj na noc. Z dokazovania vyplýva, že maloletý aj keď je matkou kojený, kojením prijímané mlieko mu nenahrádza žiadnu jeho dennú stravu, je prikrmovaný od svojich troch mesiacov a v súčasnosti konzumuje tú istú stravu ako ostatní členovia domácnosti. Aj keď je súdu známa dôležitosť kojenia a materského mlieka pre každé dieťa, záleží však na veku dieťaťa a iných jeho stravovacích návykoch či je pre neho nevyhnutné zachovanie celodennej možnosti príjmu materského mlieka. V danom prípade mal súd za to, že vzhľadom na vyššie uvedené, keď materským mliekom si maloletý nahrádza príjem tekutín a počas kojenia večer zaspáva alebo sa utišuje po prebudení, nič nebráni tomu, aby 4 dni v mesiaci cez deň od 8.00 do 18.00 bol počas prvých troch mesiacov a následne aj na noc v starostlivosti otca. Tu je nevyhnutné uviesť, že maloletý v priebehu 4 týždňov vychádzajúc z jeho vyššie uvedeného denného režimu je cez deň hore počas cca 336 hodín už po odpočítaní času kedy spí cez deň, z ktorého času po úprave styku týmto rozsudkom v bežnom mesiaci ( okrem Veľkej noci a 24.12 ) s ním otec strávi len 52 hodín, čo je menej ako jedna pätina času ktorý strávi maloletý s matkou (284 hod.). Preto sa nedá v žiadnom prípade hovoriť o tom, že by mal otec týmto rozsudkom upravený styk s maloletým na neprimerane dlhý čas, skôr naopak, súd bol toho názoru a rozhodol tak len s prihliadnutím na vek dieťaťa, že v súčasnosti ho zatiaľ môže realizovať len v takomto pomerne úzkom rozsahu. Samozrejme nič nebude brániť tomu, pokiaľ sa po zmene okolností rodičia nedohodnú, aby styk bol upravený neskôr v širšom rozsahu.
Okrem už vyššie uvedeného, je ďalej v záujme dieťaťa aj to, aby rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti uznával úlohu a dôležitosť druhého rodiča v jeho živote ktorú skutočnosť si zatiaľ matka v dostatočnej miere neuvedomuje čo vyplýva aj z fotokópií sms správ o komunikácii matky so sestrou otca maloletého. Vzhľadom na pretrvávajúcu zlú komunikáciu medzi rodičmi, ktorú v záujme maloletého by mali rodičia zlepšiť čo zatiaľ bez zásahu odborníka sa im nedarilo, im súd nariadil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Nakoľko súd pristúpil k určeniu výživného na maloletého počnúc od času od kedy rodičia spolu nežijú, t.j. od 08.09.2015, vznikla otcovi zaostalosť za obdobie od 08.09.2015 do 30.06.2016. Zo zhodného tvrdenia rodičov ako aj predložených šekových poukážok (v spise na č.l. 104-105) vyplýva, že za mesiace august 2015 až február 2016 otec platil na dieťa výživné po 50,-eur mesačne za ktoré obdobie mu vznikla zaostalosť 420,-eur (7 x 60,-eur) a od marca 2016 do vyhlásenia rozsudku po 80,- eur mesačne za ktoré obdobie mu vznikla zaostalosť 120,-eur (4 x 30,-eur) t.j. spolu 540,-eur, ktorú zaostalosť súd otcovi v súlade s §160 ods. 1 O.s.p povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.