Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/193/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Š. N., R.. XX.O. XXXX, D. J. P. XXXX/XX, XXX XX A. I., o zaplatenie 693,89 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 693,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 693,89 eur od 7.júna 2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 215,42 eur na trovách právneho zastúpenia a 41,50 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, pričom sa žalovanému povoľuje splácať uvedený dlh mesačnými splátkami vo výške 20 eur, a to vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý dlh.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.apríla 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 693,89 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.apríla 2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že bola odoberaná elektrina bez platnej zmluvy, vznikol neoprávnený odber a bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca poukázal na ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorého sa odber bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený odber elektriny a v zmysle ktorého je ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Následne vyčíslil škodu vo výške 693,89 eur, ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 6.júna 2013. Žalovaný dlžnú sumu však neuhradil ani po písomnej výzve žalobcu zo dňa 30.júla 2013.

Súd v predmetnej veci vydal dňa 11.mája 2015 platobný rozkaz pod č.k. -20. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor dňa 9.júna 2015 len čo splácania pohľadávky, a to sumou po 20 eur, nakoľko poberá len sociálne dávky.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 8.júna 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (15.júna 2016).

Vzhľadom ku skutočnosti, že ide drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, najmä vyúčtovaním náhrady škody (č.l. 12), pokusom o zmier (č.l. 13), Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (č.l. 14), Protokolom o zistení neoprávneného odberu (č.l. 15), fotodokumentáciou (č.l. 16 - 17), stanoviskom žalobcu z 24.novembra 2015 (č.l. 25 - 26).

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXXXX súd zistil, že žalovaný neoprávnene odoberal energiu, keď na odbernom mieste: XXXXXXX, kontrolou dňa 4.apríla 2013 bolo zistené, že elektromer zaznamenával spotrebu bez platnej zmluvy, pričom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedený protokol nepodpísal žalovaný z dôvodu neprítomnosti. V dôsledku uvedeného neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 693,89 eur. Žalobca si na túto sumu vystavil riadne vyúčtovanie náhrady škody (č.l. 12) dňa 22.mája 2013 so splatnosťou dňa 6.júnaa 2013, ktorú však žalovaný neuhradil.

Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa ust. § 1 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa ust. § 2 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania.

Podľa ust. § 3 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

Podľa ust. § 4 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Podľa ust. § 5 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že

a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,

c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

Podľa ust. § 6 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa ust. § 7 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania jednoznačne preukázal, že žalovaný mu spôsobil škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný nemal so žalobcom v rozpore s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, uzavretú zmluvu, pričom bol nameraný odber elektriny. Žalobca následne vyúčtoval vzniknutú škodu vyúčtovaním náhrady škody, žalovaný však svoj dlh doposiaľ nesplnil.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil skutočnú škodu zistenú na základe spoľahlivých podkladov, pričom pri výpočte výšky škody vychádzal zo stavov elektromera žalovaného nainštalovaného na odbernom mieste v technicky zodpovedajúcom stave. Žalobca celkový objem neoprávnene spotrebovanej elektriny v období od 5.októbra 2012 do 4.apríla 2013 vo výške 3533 kWh vynásobil cenou platnou v rozhodnom období rokov 2012 a 2013 podľa cenníkov pre domácnosti schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví s celkovou spotrebou elektriny počas trvania neoprávneného odberu v sume 589,06 eur a náklady žalobcu v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 292/2012 Z.z. za vykonanú kontrolu v sume 41,43 eur, kedy bol zistený neoprávnený odber, ktorý potom vyčíslili podľa vnútropodnikovej kalkulácie a súčasne k výške škody pripočítal DPH. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy 693,89 eur. Žalobca sa svojho práva domáhal podaním žaloby na súd dôvodne a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy vyčíslenej v žalobe a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v zákonnej výške.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovaného, ktorý požiadal súd o povolenie splátok, z dôvodu ťaživej sociálnej situácie, pričom žalobca vyjadril súhlas so splátkami (č.l. 25 rub). Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20 eur v termínoch ako je uvedené vo výroku s tým, že omeškaním splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého zvyšného plnenia. Výšku splátky 20 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd preto o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 215,42 eur (za 3 úkony právnej služby

- prevzatie a príprava veci, podanie žaloby a vyjadrenie k odporu po 51,45 eur; 3x režijný paušál po 8,39; DPH 20%) a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 41,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).