Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-628-2015.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/628/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: X. S. I., s.r.o., so sídlom D., J. 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. S. C., advokátom so sídlom D., J. 8, P.O.BOX 205 proti odporcovi: S. Z., bytom T., Z.. C. XXXX/XX, o zaplatenie 4 678,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/414/2013-56 zo dňa 06. februára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 096,25 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3 281,07 eur od 12.03.2013 do zaplatenia, nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 176,53 eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 322,32 eur k rukám právneho zástupcu, a to v mesačných splátkach po 70 eur, zročných vždy do konca mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že dňa 09.05.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s. ) a odporcom uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0274705526, na ktorej základe veriteľ poskytol odporcovi úver 3 319,39 eur/100 000,- Sk/, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s úrokom v úrokovej sadzbe 12,35% ročne v 119 pravidelných mesačných splátkach po 50,65 eur/1 526,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci. Odporca sa zaviazal hradiť navrhovateľovi mesačný poplatok za správu úveru. Prvá splátka bola stanovená na deň 20.06.2008 a posledná na deň 20.04.2018. Ročná percentuálna miera nákladov bola 15,23 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 14,53%, celkové náklady spojené s úverom sú uvedené vo výške 85 081 Sk. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 7.6.1 je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa z dôvodu neplnenia si zmluvných podmienok odporcu zo zmluvy o splátkovom úvere, vyhlásil ku dňu 21.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval odporcu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 4 913,91 eur, pričom toto oznámenie bolo odporcovi doručené 01.03.2013. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľa došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013,ktorá skutočnosť bola odporcovi oznámená listom zo dňa 05.04.2013, ktorý si odporca v odbernej lehote
neprevzal. Zo špecifikácie pohľadávky je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa pozostávala pohľadávka z istiny v sume 3 863,04 eur, úrokov v sume 1 064,52 eur a poplatkov v sume 59,80 eur. Z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve a rozpisu platieb súd zistil, že odporca za obdobie od uzavretia zmluvy do postúpenia pohľadávky na navrhovateľa uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa titulom úveru sumu 886,88 eur, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 06.10.2010 v sume 26,82 eur. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 497, § 502 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/,b/, § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2 , § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe uzatvorenej zmluvy vznikol spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva je vyhotovená vo forme predtlače a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Texty dokumentov odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva zo dňa 09.05.2008 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca zmluvu podpísal ako fyzická osoba a úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, ustanovené v § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú súd musel preskúmať, pričom aj v prípade nevznesenia tejto námietky by mal túto povinnosť s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu. Záver súdu o aplikácii ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy účastníkov konania, vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je napokon podporený aj judikatúrou vyšších súdov. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že 119 splátok úveru bolo splatných vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci a prvá splátka bola splatná 20.06.2008, posledná splátka bola zročná 20.04.2018, no došlo k predčasnému zosplatneniu úveru k 21.02.2013. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru stratil dlžník výhodu splátok a veriteľovi vzniklo právo požadovať od dlžníka úhradu celého zostatku úveru v lehote podľa zmluvných dojednaní. V danom prípade stanovil veriteľ lehotu na splnenie dlhu 10 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo odporcovi doručené 01.03.2013. Jednotlivé splátky úveru splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa potom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok. Návrh na začatie konania bol na súde podaný dňa 28.10.2013 a preto nárok navrhovateľa na úhradu nezaplatených splátok splatných pred 28.10.2010 je premlčaný. Splatnosť jednotlivých splátok úveru bola dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci. Keď zročnosť prvej splátky úveru bola dojednaná na 20.06.2008, do 20.10.2010 malo byť zo strany odporcu uhradených 29 splátok po 50,65 eur, teda suma 1 468,85 eur. Z výpisu obratov na úverovej zmluve a rozpisu platieb vyplýva, že do 20.10.2010 uhradil odporca sumu 886,88 eur a na splátkach zročných do 20.10.2010 neuhradil teda sumu 581,97 eur ( 1 468,85 - 886,88 ). Nárok navrhovateľa je potom premlčaný v časti o zaplatenie zostatku úveru v sume 581,97 eur. Vo zvyšnej časti súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodne uplatnený a preukázaný predloženými listinami. Zosplatnením úveru dňa 21.02.2013 vzniklo veriteľovi právo požadovať od odporcu v zmysle úverovej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov zaplatenie pohľadávky, pozostávajúcej z neuhradenej časti úveru vo výške 3 281,07 eur (3 863,04 eur - premlčaná časť 581,97 eur), z nesplatených riadnych úrokov vo výške 755,38 eur pri úrokovej sadzbe 12,35 % ročne a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 59,80 eur, pričom riadne úroky ako aj poplatky za správu úveru uplatnil navrhovateľ len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi spolu sumu 4 096,25 eur. Odporca je s plnením svojho dlhu v omeškaní, navrhovateľ má preto právo požadovať od odporcu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorý uplatnil vo výške 8,75 % ročne podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 12.03.2013, odkedy bol odporca preukázateľne v omeškaní so splnením celého dlhu, keďže posledný deň stanovenej lehoty 10 dní na splnenie celého dlhu uplynul
11.03.2013. Preto súd navrhovateľovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3 281,07 eur od 12.03.2013 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 4 678,22 eur a úspešný bol v sume 4 096,25 eur, jeho úspech teda predstavuje 87,56 % a neúspech 12,44 %. Navrhovateľ má preto proti odporcovi právo na náhradu trov v pomere 75,12%. Z uplatneného súdneho poplatku v sume 235 eur mu preto bola priznaná suma 176,53 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 529,07 eur suma 322,32 eur.
Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa neho právny názor súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že splátky úveru splatné pred 28.10.2010 sú premlčané je nesprávny. Úver poskytnutý odporcovi bol splatný 20.04.2018, pričom tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka, práve preto, že zmluvné strany si dohodli konečnú splatnosť úveru na 20.04.2018. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo/54/2007, z ktorého vyslovený právny názor vychádza. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jeho návrhu na začatie konania v celkom rozsahu vyhovie a prizná mu aj plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 096,25 eur s príslušenstvom napadnutý nebol, a preto zostal v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia. Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda nesprávne právne posúdenie veci.
Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojuje podrobné dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:
Zo skutočností zistených dokazovaním, vykonaným súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol úver poskytnutý a on si následne nesplnil svoju povinnosť splatiť tento úver podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa odporcu zaviazal na zaplatenie splatných nezaplatených splátok úveru, nesplatených riadnych úrokov a nesplatených poplatkov za správu úveru v celkovej sume 4 096,25 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, vychádzajúc z toho, že splátky úveru, ktoré boli splatné pred 28.10.2010, teda tri roky spätne od podania návrhu navrhovateľa na začatie konania na súd, sú premlčané.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa o premlčaní splátok úveru, ktoré boli splatné pred 28.10.2010 nesúhlasí a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 s tým, že úver poskytnutý odporcovi bol splatný až dňa 20.04.2018, čo je deň konečnej splatnosti úveru a dohoda o hradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka.
S uvedeným názorom navrhovateľa odvolací súd nesúhlasí. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje odvolací súd chápe ako exces z dovtedajšej i následnej súdnej praxe, podľa ktorej dojednané splátky úveru predstavujú čiastkové plnenia, ktoré sa premlčujú samostatne. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 vyslovený opačný právny názor teda nie je dôvodný a podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia ani ničím odôvodnený. Okrem toho sa uvedené rozhodnutie zaoberá splatnosťou úveru z hľadiska § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie sa týka premlčania čiastkového plnenia. V predmetnej právnej veci však bolo premlčanie uplatnených práv navrhovateľa posúdené správne súdom prvého stupňa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 100 ods. 1, § 101 s ohľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu.
Podľa odvolacieho súdu nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že dojednanie splatnosti poskytnutého úveru v splátkach predstavuje dohodu o plnení v splátkach, čo má podľa § 103 Občianskeho zákonníka za následok, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Odvolacie tvrdenie navrhovateľa, že zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach, nie je dohodou o plnení v splátkach je nelogické a ničím nepodložené.
Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že právo navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru so splatnosťou pred 28.10.2010 bolo premlčané. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, hoci by mu inak náhrada trov odvolacieho konania ako úspešnému účastníkovi patrila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .