Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-194-2015.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, so sídlom Konštantínova č. 3, 080 01 Prešov, IČO: 00 169 111, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova č. 3, 080 01 Prešov, proti žalovanému: KRUSON s.r.o., so sídlom Kopčianska č. 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 363 106, o zaplatenie sumy 1.600 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.600 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.600 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 798,60 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 96 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 702,60 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.4.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.600 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.600 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom dlžného nájomného za prenájom nebytových priestorov. Okresný súd Prešov vydal dňa 30.6.2015 platobný rozkaz, č.k. 21Cb/194/2015-22, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.600 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený. V odpore zo dňa 20.7.2015 proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že pri podpise zmluvy o nájme nebytových priestorov sa uvádza, že žalovanému sa prenajímajú priestory na účel činnosti výroby výrobkov z plastov. Tieto priestory sú v zmluve klasifikované ako predajné a skladové priestory (predajňa stavebnín). V deň podpisu zmluvy neboli žalobcom oboznámený s celkovým stavom nebytových priestorov, a to najmä s tým, že v murovanom sklade č. 2 na niektorých miestach zatekala strecha, v plechovom sklade zatekalo do 1/3 celkovej výmery priestoru, a to nielen zo strechy, ale aj z bokov, v skladových priestoroch vypadávala elektrina. Tieto vady sa prejavili až počas užívania vplyvom zrážok, teda sa domnievajú, že tieto priestory nespĺňajú status skladových priestorov. Žalovaná spoločnosť sa zaoberá výrobou výrobkov z plastu. Pri ich výrobe sa vyžaduje suché prostredie. Počas doby, keď mali bytové priestory v užívaní, t.j. mesiac august - október 2014, kedy boli početnejšie zrážky, a teda boli do určitej miery vyššie uvedenými skutočnosťami obmedzovaní vo svojej činnosti, keďže sa dala využívať len čas prenajatých priestorov. Tým im vznikal ušlý zisk, keďže z dôvodu vyššie uvedených skutočností výrobu presúvali na iné dni a tým nedodali zákazníkom výrobky načas, čoho dôsledkom bolo niekoľko zrušených objednávok. Vzhľadom na tieto okolnosti, výšku sumy nájmu 600 eur na mesiac považujú za neadekvátnu k stavu priestorov. I napriek vyššie uvedenému bol z ich strany záujem zrekonštruovať, prípadne časom odkúpiť. Rekonštrukciu chceli riešiť formou odpočtu zo sumy nájmu (aj keď to bolo riešené len ústne). No v tejto veci im nebolo vyhovené. Žalobca trval na tom, že ak chcú nejakú rekonštrukciu uskutočniť, náklady s tým spojené znáša žalovaná spoločnosť ako nájomca, pričom výsledok rekonštrukcie, teda zlepšenie celkového stavu nebytových priestorov ide v prospech žalobcu, s čím samozrejme nemohli súhlasiť. Pod vplyvom skutočností, že prenajaté priestory nevyhovovali predmetu činnosti, aj keď pri podpise zmluvy sa všetko javilo inak, boli nútení urýchlene vyhľadať iné výrobné priestory a tým im vznikli ďalšie náklady spojené s depozitom a nájmom, ktoré museli byť uhradené vopred. Vyššie uvedené skutočnosti sú dôvodom neuhradenia záväzkov voči žalobcovi. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.9.2015 k odporu proti platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že žalobca tvrdí, že odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu je v celom rozsahu irelevantný a nezakladá sa na objektívnych skutočnostiach. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú, okrem iného i z uznania dlhu a dohody o splátkach, ktorú účastníci uzatvorili dňa 12.12.2014. V tejto dohode žalovaný svojim podpisom uznal čo do rozsahu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi v sume 1.805,30 eura, keď z tohto záväzku doposiaľ zaplatil len sumu 205,30 eura. Potom žalovaného záväzok činí čiastku 1.600 eur. Žalobca má za to, že dôvody žalovaného uvádzané v jeho odpore proti vydanému platobnému rozkazu nie je možné akceptovať aj z dôvodu, že žalobcovi do dnešného dňa nebola zo strany žalovaného zaslaná žiadna reklamácia ohľadne stavu nebytových priestorov, ktoré mal žalovaný v nájme od žalobcu. Na základe horeuvedených objektívnych skutočností, ako aj na základe uzavretej dohody o uznaní dlhu a dohody o splátkach zo dňa 12.12.2014 žalobca má za to, že jeho návrh je v celom rozsahu opodstatnený, a preto požiadal, aby súd i bez potreby vytýčenia pojednávania, vyniesol rozsudok, ktorým žalobe žalobcu vyhovie. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného Márie Čekanovej, výsluchom svedka U. a svedkyne Q. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.7.2014, splátkového kalendára č. 81615 k zmluve zo dňa 30.7.2014, výpovede z nájmu nebytových priestorov, preberacieho protokolu k odovzdaniu a prevzatiu nebytového priestoru zo dňa 31.10.2014, Uznania dlhu a dohody o splátkach, upomienky zo dňa 18.3.2015, prehľadu úrokových sadzieb ECB, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, stanoviska k odporu proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 24.9.2015, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.11.2015, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.5.2016, rozhodnutia Okresného úradu v Sabinove, Odbor životného prostredia, č.k. OŽP/2001/00348-0001/MJ zo dňa 18.9.2001, preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 31.10.2014, výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného , výpisu z listu vlastníctva č. 5833 pre katastrálne územie Sabinov a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 30.7.2014 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca dal žalovanému do nájmu nebytové priestory o celkovej výmere 948,05 m2, nachádzajúce sa v Sabinove na ulici Priemyselná štvrť č. 7. Podpísaniu predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.7.2014 predchádzala ohliadka predmetných nebytových priestorov, ktorá bola vykonaná za účasti štatutárnej zástupkyne žalovanej spoločnosti. V tejto súvislosti bol spísaný aj protokol o odovzdaní a prevzatí prenajatých nebytových priestorov. V zmysle predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté nájomné, ako i za služby spojené s užívaním nebytového priestoru. Žalovaný v tejto súvislosti preto aj dňa 30.7.2014 podpísal splátkový kalendár, na základe ktorého sa zaviazal platiť žalobcovi mesačné nájomné vo výške 600 eur, vždy do 5.dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný riadne a včas neplnil svoje povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, žalobca listom zo dňa 24.9.2014 zaslal žalovanému výpoveď z nájmu nebytových priestorov, v dôsledku čoho nájomný vzťah založený predmetnou zmluvou o nájme nebytových priestorov zanikol ku dňu 31.10.2014. V tejto súvislosti dňa 31.10.2014 účastníci konania podpísali preberací protokol, z ktorého vyplýva, že žalovaný odovzdal späť do výlučnej dispozície žalobcu predmetné nebytové priestory. V predmetnom protokole bol zo strany žalovaného uvedený dôvod vrátenia nebytového priestoru - neplatenie nájomného. Následne dňa 12.12.2014 uzatvorili účastníci konania dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splátkach, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznal svoj dlh vo výške 1.805,30 eura čo do výšky a dôvodu a svoj dlh sa zaviazal žalobcovi splatiť v deviatich mesačných splátkach. V tejto súvislosti žalovaný dňa 14.1.2015 zaplatiť žalobcovi sumu 205,30 eura. Zvyšnú časť svojho záväzku v sume 1.600 eur žalovaný v dohodnutých mesačných splátkach nesplnil, v dôsledku čoho sa jeho dlh stal v celom rozsahu splatný a zročný.
Žalovaný napriek viacerým výzvam žalobcu sumu 1.600 eur nezaplatil, čím sa dostal do omeškania počnúc dňom 16.12.2014 v zmysle dohody zo dňa 12.12.2014 označenej ako Uznanie dlhu a dohoda o splátkach. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (TRETIA ČASŤ, HLAVA I, DIEL I) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len Zákon č. 116/1990 Zb.), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov, keď žalobcovi doposiaľ nezaplatil nájomné za prenájom prenajatých nebytových priestorov v celkovej výške 1.600 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.600 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu titulom dlžného nájomného. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd aj na zaplatenie príslušného zákonného 8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.600 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 16.12.2014, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K obrane žalovaného, ktorú predniesol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ako aj v priebehu dokazovania, prostredníctvom svojej štatutárnej zástupkyne, najmä v tom smere, že došlo k zaplaveniu prenajatých priestorov, že boli problémy s osvetlením, a to také, že niekde boli svetlá a neviedli k nim káble, ku niektorým svetlám aj viedli káble, ale po zapnutí nefungovali, je potrebné uviesť, že podpísaniu predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.7.2014 predchádzala ohliadka predmetných nebytových priestorov, ktorú vykonala štatutárna zástupkyňa žalovanej spoločnosti. V tejto súvislosti bol spísaný aj protokol o odovzdaní a prevzatí prenajatých nebytových priestorov. Štatutárna zástupkyňa žalovaného teda mala možnosť sa riadne oboznámiť s priestormi, ktoré mala záujem prenajať. Po skončení nájmu ku dňu 31.10.2014 štatutárna zástupkyňa žalovaného pani Čekanová vrátila nebytové priestory späť prenajímateľovi a aj o tomto vrátení bol spísaný Preberací protokol zo dňa 31.10.2014, v ktorom ako dôvod vrátenia nebytového priestoru jednoznačne uviedla neplatenie nájomného. Neuvádzala žiaden iný dôvod potvrdzujúci vadnosť prenajatých nebytových priestorov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nikdy preukázateľne nereklamoval vady nebytových priestorov , ktoré by bránili ich riadnemu užívaniu a ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v tom smere, že prenajaté nebytové priestory boli v zlom stave a neboli spôsobilé na riadne užívanie. Naopak žalovaný po ukončení nájmu dňa 12.12.2014 uzavrel so žalobcom písomnú dohodu označenú ako Uznanie dlhu a dohoda o splátkach, v ktorej žalobca povolil žalovanému zaplatiť dlh na nájomnom v mesačných splátkach po 200 eur. Žalovaný teda bez výhrad uznal celkový dlh na nájomnom vo výške 1.805,30 eura, z ktorého aj dokonca uhradil 205,30 eura. Ani v dohode zo dňa 12.12.2014 označenej ako Uznanie dlhu a dohoda o splátkach však žalovaný neuvádzal žiadne výhrady k predmetnému nebytovému priestoru, teda ani výhrady v tom smere, že nemohol užívať prenajaté nebytové priestory pre vady prenajatého nebytového priestoru. S poukazom na tieto skutočnosti súd na obranu žalovaného neprihliadol. Túto obranu považoval za účelovú, urobenú iba v snahe oddialiť rozhodnutie v danej právnej veci, resp. urobenú v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť svoj splatný záväzok. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 96 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 702,60 eura s DPH, za 7 úkonov právnej služby á 71,37 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie žaloby, vyjadrenie k odporu proti vydanému platobnému rozkazu, zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 23.2.2016, dňa 5.5.2016 a dňa 16.6.2016 a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.5.2016), za 1 úkon právnej služby á 17,84 eura + 20% DPH ( zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 21.4.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) a režijný paušál 3x 8,39 eura + 20% DPH a režijný paušál 5 x 8,58 eura+ 20% DPH. Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 798,60 eura. Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.