Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/89/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa , , osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.4.2022 č.k. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.8.2022 takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 27.4.2022 č.k. rozhodol takto:

Podľa súd vyslovuje, že odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. – D., E. XXXX/X, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. vydaným dňa 16.03.2017, právoplatným dňa 16.05.2019 v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky vykoná. Podľa písmeno b) sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil nasledovne. Súd prvého stupňa rozhodoval o osvedčení/neosvedčení na verejnom zasadnutí dňa 27.04.2022, pričom verejné zasadnutie vykonal dňa 27.04.2022 podľa v mojej neprítomnosti. Súd skonštatoval, že upovedomenie o verejnom zasadnutí mi bolo doručené. Bližšie sa však súd tejto skutočnosti nevenoval a práve táto skutočnosť je z pohľadu rozhodovania o mojej sťažnosti najvýznamnejšia. V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdím, že dňa 27.04.2022 neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v mojej neprítomnosti postupom podľa , v dôsledku čoho nebolo možné vydať napadnuté uznesenie. Upovedomenie o verejnom zasadnutí mi nebolo riadne a včas doručené, ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie. V tomto smere poukazujem na obsah spisového materiálu, konkrétne listinu na č. l. 486 (ide o obálku, z ktorej jednoznačne vyplýva, že zásielku som neprevzal – chýba tam môj podpis). Súd mi uvedené upovedomenie o verejnom zasadnutí na deň 27.04.2022 síce doručoval na adresu môjho trvalého bydliska - E. X, C., avšak súdu som v minulosti riadne a včas oznámil inú adresu na doručovanie písomností – Vavilovova 7, 851 01 Bratislava (viď č. l. 197 a č. l. 237, kde v zápisnici o hlavnom pojednávaní som uviedol vyššie uvedenú adresu na doručovanie písomností). V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujem v ďalšom na to, že súd mi pôvodne zasielal predvolanie na verejné zasadnutie na deň 23.03.2022 (viď č. l. 471) s poučením, že moja prítomnosť na verejnom zasadnutí je nevyhnutná. Uvedené predvolanie sa súdu vrátilo ako nedoručené s poznámkou adresát neznámy, keďže mi predvolanie bolo zasielané na adresu E. X, C.. Verejné zasadnutie dňa 23.03.2022 bolo odročené z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia, keďže som

sa nedostavil. Tu považujem za potrebné upriamiť pozornosť sťažnostného súdu na fakt, že súd v samotnej zápisnici uvádza, že „odsúdený bude upovedomený o termíne VZ z adresy na doručovanie písomností.“ Napriek takémuto pokynu som nebol upovedomený o verejnom zasadnutí dňa 27.04.2022 z adresy na doručovanie písomností, ale opäť mi súd doručoval upovedomenie na nesprávnu adresu (teda nie na adresu na doručovanie písomností). V tomto prípade došlo jednoznačne k pochybeniu na strane súdu. V nadväznosti na vyššie uvedené tiež uvádzam, že súd I. stupňa mi paradoxne napadnuté uznesenie o neosvedčení doručoval ihneď už na správnu adresu - Vavilovova 7, 851 01 Bratislava. Teda nedoručoval uznesenie najskôr na adresu trvalého bydliska, ale ihneď doručoval priamo na adresu na doručovanie písomností. Je zaujímavé, že v mesiaci marec mi súd doručoval na nesprávnu adresu, v mesiaci máj, keď už vo veci rozhodol, mi doručoval na správnu adresu. Takýto postup súdu považujem za zvláštny, evokujúci vo mne podozrenie, že súd chcel o neosvedčení rozhodnúť takpovediac „za každú cenu“ v zákonnej lehote, bez mojej prítomnosti. Som toho názoru, že súd I. stupňa vyššie uvedeným postupom nepostupoval správne a zákonne, pričom ani vyššie uvedené odôvodnenie súdu o splnení podmienok podľa nemožno považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Verejného zasadnutia som sa nemohol zúčastniť z objektívnych dôvodov (nemal som vedomosť o takomto konaní) s tým, že táto skutočnosť je objektívne preukázaná zo spisového materiálu. V tomto prípade sa za žiadnych okolností nemohla uplatniť fikcia doručenia. Postupom súdu I. stupňa bolo výrazne zasiahnuté do môjho práva na obhajobu a práva na spravodlivé súdne konanie, keďže k predmetu konania som sa chcel riadne vyjadriť a uviesť všetky skutočnosti podstatné pre meritórne rozhodnutie. Môj výsluch považovala za potrebný aj samotná prokuratúra (viď č. l. 441 a č. l. 490). Som toho názoru, že súd vyššie uvedeným spôsobom postupoval účelovo tak, aby za každých okolností rozhodol v zákonnej lehote na rozhodnutie (t. j. do 17.05.2022), inak by sa uplatnila fikcia osvedčenia. Postup súdu bol zároveň aj v rozpore s postupom podľa , pričom toto uvádzam aj napriek tomu, že súd toto ustanovenie v rámci svojho postupu nevyužil, resp. nespomenul (aj keď takýto postup využiť mohol, keďže mi nevedel doručiť predvolanie/upovedomenie). Za všetkých vyššie uvedených okolností považujem napadnuté rozhodnutie za predčasne vydané. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti uvádzam, že ku dňu tohto podania , ergo ku dňu rozhodovania o tejto mojej sťažnosti, uplynula lehota na rozhodnutie o mojom osvedčení/neosvedčení v skúšobnej dobe podľa ustanovenia Tr. zák. Lehota na rozhodnutie uplynula dňa 17.05.2022. Podmienkou pre vznik vyššie uvedenej zákonnej fikcie je skutočnosť, že rozhodnutie súd nemohol vydať z dôvodov, ktoré vznikli bez ohľadu na obvineného. Pokiaľ obvinený svojím konaním spôsobil, že súd rozhodnutie nemohol vydať (napr. ak sa úmyselne odsťahoval na iné miesto a túto skutočnosť neoznámil a tým sa úmyselne vyhýbal konaniu), fikcia nevzniká a súd nie je viazaný žiadnou lehotou na vydanie rozhodnutia o (ne)osvedčení sa. V tomto konkrétnom prípade nemožno v žiadnom prípade dospieť k záveru, že ja by som svojim konaním zavinil to, že súd nemohol rozhodnúť v zákonom stanovenej jednoročnej lehote, keďže adresu na doručovanie písomností som riadne súdu oznámil (zrejme z nepozornosti si súd túto adresu nevšimol v konaní o osvedčení/neosvedčení). Za týchto okolností by mal sťažnostný súd v zmysle svojej doterajšej rozhodovacej praxe zrušiť napadnuté uznesenie, v dôsledku čoho nastane situácia, kedy bude musieť súd akceptovať moje osvedčenie zo zákona. Teda záverom tejto časti uvádzam, že v mojom prípade nastala uplynutím dňa 17.05.2022 fikcia osvedčenia sa v skúšobnej dobe, nakoľko súd I. stupňa síce rozhodol v jednoročnej lehote, ale toto rozhodnutie je potrebné považovať za predčasné, neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie a teda sú dané dôvody na jeho zrušenie. V zmysle rozhodovacej praxe súdov samotné spáchanie priestupkov nemusí automaticky znamenať dôvod na rozhodnutie o neosvedčení, pričom súd je povinný dôkladne skúmať závažnosť protispoločenského konania. Súd však túto otázku dôkladne neskúmal, pričom práve mojim výsluchom mohol zistiť okolnosti objasňujúce závažnosť môjho protispoločenského konania. Som toho názoru, že napriek spáchaniu 5 priestupkov na úseku cestnej dopravy nebolo nevyhnutne potrebné rozhodnúť o mojom neosvedčení, keďže sa jednalo o menej závažné priestupky. V tomto smere poukazujem aj na regionálne rozdiely v rozhodovacej praxi súdov v rámci Slovenskej republiky, kedy napríklad v Bratislavskom a Nitrianskom kraji súdy absolútne nerozhodujú o neosvedčení sa v skúšobnej dobe v prípade spáchania priestupkov, ale výlučne len v prípade spáchania trestných činov v skúšobnej dobe. Som toho názoru, že v rámci predvídateľnosti súdnych rozhodnutí by mal byť postup súdov v rámci Slovenskej republiky jednotný. Som toho názoru, že 5 priestupkov na úseku cestnej dopravy za také dlhé obdobie a pri toľko najazdených kilometroch denne, nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť v tom smere, že by som neviedol riadny život. Pri priestupkoch spáchaných v skúšobnej dobe samotný zákon rozlišuje, či spáchaný priestupok bol rovnakého resp. obdobného charakteru ako spáchaný trestný čin,

alebo či išlo o priestupok takpovediac nesúvisiaci s trestnou činnosťou, za ktorú bol páchateľ odsúdený. Podľa ustálenej judikatúry je súd povinný skúmať závažnosť priestupku s ohľadom na spôsob jeho vykonania, spôsobený následok, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa i jeho pohnútku. Z výšky uložených sankcií je zrejmé, že spáchané priestupky neboli natoľko závažné, aby bolo možné na základe nich konštatovať, že som neviedol riadny život. Súd vyššie uvedené okolnosti pri rozhodovaní vôbec neposudzoval a neskúmal (okrem iného tak mohol učiniť práve mojim výsluchom, kde by som bližšie objasnil okolnosti spáchania priestupkov). Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený sa vykoná, je primárne skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin (za určitých okolností sa prihliada aj na spáchanie priestupkov, ak súvisia sa trestnou činnosťou, za ktorú bola uznaná vina). Z uvedeného je zrejmé, že jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je najmä dodržiavanie právneho poriadku ako celku. Poukazujem na to, že v minulosti som neviedol riadny život a viackrát som sa dostal do rozporu so zákonom. Avšak po mojom poslednom odsúdení som si uvedomil nesprávnosť môjho konania, zvlášť po tom, ako som si našiel právu a rodinne sa ukotvil (mám družku a maloleté dieťa, o ktorých sa vzorne starám). Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov žiadam Krajský súd v Trnave, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 27.04.2022 zrušil v celom rozsahu a konštatoval, že sa na mňa vzťahuje fikcia osvedčenia, prípadne aby vec vrátil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo vydané v konaní, v ktorom súd rozhodoval o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a ktoré prvostupňový súd vykonal v neprítomnosti odsúdeného. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uvádza, že verejné zasadnutie, na ktorom vydal napadnuté uznesenie, vykonal v súlade s ustanovením , v neprítomnosti odsúdeného, ktorému bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí doručené. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 27. 4. 2022 (číslo listu 490), vyplýva že doručenie upovedomenia o termíne verejného zasadnutia mal súd vykázané fikciou doručenia 1. 4. 2022. Zo zásielky nachádzajúcej sa v spise na čísle listu 486 vyplýva, že prvostupňový súd doručoval odsúdenému upovedomenie o termíne konania verejného zasadnutia na adresu E. X, XXX XX C., pričom uvedená zásielka sa vrátila prvostupňovému súdu s poznámkou pošty, že adresát je na tejto adrese neznámy. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď upovedomenie o termíne konania verejného zasadnutia doručoval odsúdenému výhradne na adresu jeho trvalého bydliska - E. X, XXX XX C., pri ktorej aj uplatnil fikciu doručenia. Zo súdneho spisu je možné zistiť, že v minulosti boli odsúdenému písomnosti zo strany toho istého súdu, v tej istej trestnej veci doručované na adresu F. X, XXX XX C., kde si ich prevzal. Na túto adresu mu bolo doručené napríklad predvolanie na hlavné pojednávanie (číslo listu 196), uznesenie, ktorým súd zobral na vedomie späťvzatie odporu (číslo listu 368), ako aj uznesenie o trovách trestného konania (číslo listu 382). V spise sa rovnako nachádza rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 1, ktorý sa týka aj odsúdeného A. B. a v ktorom je rovnako adresa na doručovanie označená F. X, XXX XX C. (číslo listu 450). Možno teda v plnom rozsahu prisvedčiť sťažnostným námietkam odsúdeného, že súd mal zo spisu informácie o adrese jeho pobytu, o adrese, na ktorej preberá zásielky. Neexistoval žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by súd nemal využiť možnosť doručiť odsúdenému písomnosť na adresu, na ktorej preberal zásielky v minulosti a reálne mu umožniť získať informáciu o termíne konania verejného zasadnutia.

Na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného tak neboli splnené zákonné podmienky a preto aj rozhodnutie vyhlásené na takomto verejnom zasadnutí je potrebné považovať za nezákonné. To bolo dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu. Nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia už v čase rozhodovania sťažnostného súdu uplynula, obmedzil sa sťažnostný súd iba na zrušenie napadnutého uznesenia, bez toho, aby zároveň ukladal okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. U odsúdeného sa tak uplatní fikcia osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa . S poukazom na vyššie uvedený dôvod zrušenia napadnutého uznesenia, nebolo potrebné zaoberať sa sťažnostnými námietkami, ktoré smerovali proti správnosti vyhodnotenia zistených skutočností (spáchaných priestupkov a vedenia riadneho života v priebehu plynutia skúšobnej doby).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.