Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_9C-3-2016.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: Z.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX proti odporcovi: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev MV SR
- osobitná matrika Bratislava, vo zväzku K., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.1.2016 domáha rozvodu jej manželstva s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 22.6.2011. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po krátkej známosti. Po troch rokoch manželstva začali prvé nezhody, ktorých príčinou boli rozdielne názory na fungovanie rodiny, rozdiely v kultúre a náboženstve. V dôsledku toho došlo k citovému odcudzeniu sa medzi ňou a odporcom a k strate vzájomnej dôvery. V súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo je už dlhší čas len formálnym zväzkom.
Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli asi po 10 mesačnej známosti z lásky. Po uzavretí manželstva, manžel ostal žiť v Tunise. Neskôr pricestoval na Slovensko, kde bývali u jej rodičov. Našli si prácu, vzťahy medzi nimi boli dobré, obľúbila si ho aj jej rodina. Po čase si na Slovensku zabezpečili samostatné bývanie. Manžel sa začal meniť, začala sa prejavovať jeho rozdielna mentalita. Čoraz viac sa začali medzi nimi prejavovať rozdielne názory na ich spoločne fungovanie do budúcna. Týkalo sa to aj otázky založenia rodiny s deťmi, kedy manžel nechcel mať ešte deti. Zo spoločnej domácnosti odišiel manžel po ich vzájomnej dohode. Nežijú spolu po dobu viac ako 6 mesiacov. Manžel nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi nimi sa nedajú nijakým spôsobom urovnať a to poukazujúc aj na to, že manžel už žije s inou ženou.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd preukázané a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva v plnom rozsahu súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Z ich manželstva maloleté deti nepochádzajú. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je v F. XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo.
Výsluchom navrhovateľky bolo preukázané, že účastníci konania po dobu minimálne pol roka nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, s ktorou nadviazal známosť po odchode zo spoločnej domácnosti. odporca s rozvodom manželstva vyjadril písomný súhlas.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Navrhovateľka v tomto konaní je slovenským občanom, odporca je štátnym príslušníkom Tuniska. Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná podľa citovaného ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 97/1993 Zb., poukazujúc aj na to, že obaja účastníci konania majú trvalý pobyt na území Slovenska.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú narušené. Účastníci konania nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, maloleté deti z ich manželstva nepochádzajú. Ich manželstvo vzhľadom na uvedené je v súčasnej dobe už len formálne, neplní svoje spoločenské funkcie. Súd mal v konaní preukázaný rozvrat v manželstve účastníkov a vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky, ale aj písomné vyjadrenie odporcu tu nie je ani predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia do budúcna. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje skutočnosť, že účastníci konania pochádzajú z krajín rozdielnej kultúry a náboženstva, čo sa prejavilo v ich manželstve. Dokazovaním neboli preukázané iné príčiny rozvratu vzťahov účastníkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O náhrade trov konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh a takýto návrh zo strany účastníkov nebol daný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.