Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-594-2015.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/594/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľa: LEXSTAR, s.r.o., IČO: 47 447 516, sídlo Sládkovičova 1562/1, 075 01 Trebišov, zastúpený JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., sídlo Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, adresa pre doručovanie Hanojská 4, 040 13 Košice, proti odporkyni: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX, o zaplatenie 233,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa zamieta.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 23.11.2015 proti odporkyni domáhal zaplatenia 233,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,27 Eur od 24.12.2014 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou KESIDY, s. r. o. ako veriteľom a odporkyňou ako spotrebiteľom bola dňa 21.09.2014 uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške 200,- Eur, ktorú sa odporkyňa zaviazal vrátiť do 24.10.2014 spolu s odplatou (úrokmi) vo výške 3,27 Eur. Odporkyňa ani napriek upomienkam pôžičku v dohodnutej lehote nezaplatila, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy, t.j. 30,49 Eur. Pohľadávka proti odporkyni bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 postúpená na navrhovateľa.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6C/594/2015-20 zo dňa 24.11.2015, ktorým podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol zrušený podľa § 174 ods. 2 O. s. p. včas podaným odôvodneným odporom odporkyne, ktorá žiadala o možnosť zaplatiť dlh navrhovateľovi v splátkach.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 8, internetové záznamy o uzatvorení zmluvy o pôžičke č. l. 10-12, zmluva o pôžičke č. l. 13, výpis z účtu č. l. 16, upomienka č l. 17, doklady o platbách č. l. 30 a 39-40, výpisy z obchodného registra č. l. 34 a 35, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť KESIDY, s. r. o. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 21.09.2014, prostredníctvom internetu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru odporkyni vo výške 200,- Eur, ktorý mala odporkyňa splatiť jednou splátkou do 24.10.2014 spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 3,27 Eur. Podľa výpisu z účtu bol odporkyni úver poskytnutý dňa 22.09.2014 vo výške 200,- Eur. Podľa bodu 4. zmluvy o pôžičke, v prípade neuhradenia pôžičky riadne a včas sa odporkyňa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu 15 % z dlžnej sumy. Odporkyňa dlh nezaplatila ani sčasti, hoci bola na to vyzvaná upomienkou právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 20.11.2014. Dlh odporkyne tak predstavuje istinu 200,- Eur, poplatok za poskytnutie úveru 3,27 Eur a zmluvnú pokutu 30,49 Eur (15 % zo sumy 203,27 Eur).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015, bola pohľadávka proti odporkyni postúpená na navrhovateľa. Po začatí konania dňa 11.01.2016 odporkyňa prostredníctvom poštových peňažných poukazov zaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 20,- Eur a dňa 18.01.2016 sumu 233,76 Eur. Podľa oznámenia spoločnosti KESIDY, s. r. o. uvedené platby odporkyne boli vyplatené spoločnosti KESIDY, s. r. o. dňa 13.01.2016, resp. 20.01.2016 a dňa 18.02.2016 boli touto spoločnosťou zaslané na účet navrhovateľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 11.12.2013, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Podľa § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 21.09.2014, uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá zmluva nie je spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože úver bol splatný v lehote nepresahujúcej tri mesiace, zároveň sa však spravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s ustanoveniami dotknutých právnych predpisov.
Z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že vôľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporkyni, pričom vôľou odporkyne bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni poskytnuté na základe predchádzajúcej žiadosti odporkyne so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporkyňa navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny, a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze odporkyni, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody.
Právny predchodca navrhovateľa na základe tejto zmluvy poskytol odporkyni úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa odporkyňa spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 3,27 Eur zaviazala zaplatiť do 24.10.2014. Odporkyňa svoj záväzok nesplnila riadne a včas, preto odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 30,49 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 sa veriteľom pohľadávky proti odporkyni stal navrhovateľ. Celkový dlh odporkyne predstavoval sumu 233,76 Eur (200 + 3,27 + 30,49), pričom navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,27 od 24.12.2014 do zaplatenia. Odporkyňa dňa 13.01.2016 zaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 20,- Eur a dňa 20.01.2016 sumu 223,76 Eur. S ohľadom na personálne a majetkové prepojenie navrhovateľa, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je S.. R. E. a spoločnosti KESIDY, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom je R.. R. E. a ktorej konateľmi sú S.. R. E.L. D. R.. R. E., súd nepovažoval za rozhodujúce pre zánik záväzku, kedy sa dostalo plnenie odporkyne do dispozície navrhovateľa, ale okamih, kedy plnenie odporkyne bolo vyplatené spoločnosti KESIDY, s. r. o., pretože s ohľadom na zmienené personálne a majetkové prepojenie oboch spoločností nezáleží na tom komu, ale na tom kedy bolo plnenie zaplatené.
Odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením sumy 203,27 Eur dňa 25.10.2014. Podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sú sankcie (najmä úroky z omeškania a zmluvné pokuty) spojené s omeškaním odporkyne obmedzené trojnásobkom úroku z omeškania ročne t.j. sadzbou 15,15 % ročne, v prepočte 30,85 Eur ročne (203,27 x 0,1515). Ak si navrhovateľ voči odporkyni uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30,49 Eur, potom za dobu od 25.10.2014 do 24.10.2015 môžu ďalšie sankcie (t.j. úrok z omeškania) dosiahnuť iba 0,31 Eur. Za dobu od 25.10.2015 do zaplatenia si navrhovateľ uplatňuje už len úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,27 Eur do zaplatenia, ktorého kapitalizovaná suma zo sumy 203,27 Eur od 25.10.2014 do 13.01.2016 t.j. za 81 dní omeškania predstavuje 2,28 Eur (203,27 x 5,05 x 81/365) a zo sumy 183,27 Eur od 14.01.2016 do 20.01.2016 t.j. za 7 dní omeškania predstavuje 0,18 Eur (183,27 x 5,05 x 7/365). Celkom teda dlh odporkyne voči navrhovateľovi predstavoval 236,53 Eur (203,27 + 30,49 + 0,31 + 2,28 + 0,18). Odporkyňa zaplatila 243,76 Eur (20 + 223,76) teda o 7,23 Eur viac ako je dlh odporkyne. Dlh odporkyne tak plneniami zo dňa 13.01.2016 a 20.01.2016 zanikol v celom rozsahu. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Návrh navrhovateľa bol zamietnutý v celom rozsahu z dôvodu, že odporkyňa splnila žalovaný dlh až po začatí konania, návrh navrhovateľa teda bol podaný dôvodne. Z hľadiska povinnosti nahradiť trovy konania sa táto situácia posudzuje ako plný úspech navrhovateľa v konaní, ktorému tak podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi však súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodu správania navrhovateľa v priebehu konania, ktorý podaním zo dňa 13.02.2016 odmietol považovať plnenia odporkyne za úhrady dlhu žalovaného v predmetnom súdnom konaní aj napriek tomu, že boli odporkyňou zaplatené spoločnosti personálne a majetkovo prepojenej s navrhovateľom a napriek tomu aj naďalej trval na podanom návrhu, ktorý nevzal späť ani po odoslaní platieb odporkyne na účet navrhovateľa dňa 18.02.2016, čím by mohol navrhovateľ dosiahnuť vrátenie kráteného súdneho poplatku za návrh. Zároveň takto súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi o 7,23 Eur viac ako bola oprávnená suma navrhovateľovej pohľadávky. Odporkyni právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto súd o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyni v konaní nebol vyrubený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. nemožno aplikovať na všetky súdne konania, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pretože podľa tohto ustanovenia je od poplatku oslobodený len spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (kde v poznámke pod čiarou je len príkladmo uvedený zákon č. 250/2007 Z. z.). Odporkyňa však v konaní neuplatňovala žiadne práva spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, ale námietky odporkyne (žiadosť o splátky dlhu) možno subsumovať pod ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je predpisom všeobecným a nie predpisom osobitným, za ktorý nemožno považovať ani zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý je skôr predpisom administratívnej povahy upravujúci práva spotrebiteľa len nepriamo stanovením povinností pre poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Preto odporkyni zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. nepatrí. O poplatkovej povinnosti odporkyne súd rozhodol podľa § 138 ods. 1 O. s. p. tak, že s prihliadnutím k jej súčasným osobným a majetkovým pomerom, ktoré neumožňovali odporkyni zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu naraz, ale prinútili odporkyňu žiadať o možnosť zaplatiť aj takto nízky dlh v splátkach, súd odporkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).