Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: M. M., G. X.X.XXXX, K. Y. C. X, XXX XX Bratislava, proti odporkyni: M.. U. O., G. XX.X.XXXX, K. Y. C.Q. XX, XXX XX Bratislava, zastúpenej: JUDr. Dana Kostková, advokátka, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťaťa, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná platiť navrhovateľovi výživné v sume 100,- Eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné za obdobie od 7.7.2014 do 16.6.2016 vo výške 1.592,96 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného dlžného výživného súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 7.7.2014, doplneným podaním zo dňa 11.2.2015, po úprave petitu návrhu na pojednávaní dňa 30.7.2015 a po čiastočnom späťvzatí návrhu pripustenom na pojednávaní dňa 11.2.2016, sa navrhovateľ od odporkyne domáhal zaplatenia výživného vo výške 100 Eur mesačne vždy k prvému dňu aktuálneho mesiaca a spätného doplatenia výživného (odo dňa dovŕšenia plnoletosti) vo výške 2333,36 Eur. Návrh odôvodňoval tým, že je nemanželským a v súčasnosti nezaopatreným dieťaťom odporkyne a T.. M. M., G. XX.XX.XXXX, K. Y. C. XX, XXX XX Bratislava (ďalej len „otec“). Od augusta 2014 býva v spoločnej domácnosti s otcom, pričom všetky jeho výdavky na stravu, ubytovanie a ostatné zabezpečuje iba jeho otec. Odporkyňa na jeho výživu neprispieva.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 7.4.2015. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.0.1999, sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.1999 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý syn M. M. zverený do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 800 Sk mesačne od 1.7.1998 do rúk matky. Na striedavej starostlivosti s otcom sa nikdy nedohodla. Išlo o jednostrannú žiadosť otca, aby syn býval aj u neho, ktorú akceptovala, pretože nechcela brániť v styku otca so synom. Otec si však vyživovaciu povinnosť neplnil až do synovej dospelosti. Vo veci zameškaného výživného prebieha v súčasnosti exekučné konanie pod sp.zn. , ktorého predmetom je vymoženie dlžného výživného v sume 929,60 Eur. Jej syn je od mája 2014 plnoletý a žije teraz u otca. Tento fakt akceptuje, no napriek tomu prispieva synovi na výživu mesačne aspoň sumou 30 Eur. Jej finančná situácia je kritická, pretože od roku 2008 sa jej

nedarí nájsť si primeranú prácu jej vzdelaniu. Aktuálne pracuje ako finančný agent pre spoločnosť D.A.S. Rechtsschutz AG, ale z tejto činnosti nemá stabilný mesačný príjem.

K vyššie uvedenému vyjadreniu navrhovateľ podaním zo dňa 30.4.2015 uviedol, že je pravda, že mu odporkyňa nepravidelne posiela sumu 30 Eur mesačne, avšak uvedená suma zďaleka nepokrýva jeho výdavky, ktoré sú mesačne približne vo výške 330 Eur a pozostávajú zo:

- stravy cca 143 Eur mesačne,

- hygienických potrieb cca 15 Eur mesačne,

- ošatenia cca 51 Eur mesačne,

- športových aktivít cca 44 Eur mesačne,

- školských potrieb cca 5 Eur mesačne,

- mobilného telefónu cca 35 Eur mesačne,

- dopravy cca 12 Eur mesačne,

- ostatných výdavkov cca 29 Eur mesačne.

Odporkyňa dňa 21.7.2015 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že o navrhovateľa sa po celý čas osobne starala a zabezpečovala všetky jeho oprávnené potreby v súlade s jeho vekom a vývojom. Otec navrhovateľa jej nebol ochotný platiť ani minimálnu sumu určenú rozsudkom vo výške 800 Sk mesačne, pričom táto suma je v súčasnosti menšia ako zákonom určené minimálne výživné. Ďalej poukázala, že podľa jej názoru, sú navrhovateľom deklarované mesačné náklady v mnohých položkách premrštené. Svojej zodpovednosti sa ako matka nezbavuje a je ochotná synovi prispievať na výživné v súlade so svojimi finančnými možnosťami.

Na pojednávaní dňa 30.7.2015 uviedol, že je aktuálne študentom denného štúdia vysokej školy. Už vyše roka žije u svojho otca, ktorý hradí v zásade všetky jeho výdavky. Od dovŕšenia plnoletosti mu matka posiela na účet 30 Eur skoro každý mesiac (aj keď párkrát vynechala). Z týchto 30 Eur tvorí sumu 23,52 Eur zákonný prídavok na dieťa, čiže matkine výživné je v sume 6,48 Eur. Jeho mesačné výdavky však presahujú sumu 300 Eur. Otec mu mesačne dáva asi 100 Eur a myslí si, že 100 Eur je matka schopná platiť. Zvyšok si zarobí na brigádach.

Odporkyňa v priebehu konania na pojednávaniach rozporovala poniektoré navrhovateľom deklarované výdavky a bránila sa, že výživné vo výške 100 Eur mesačne nie je schopná platiť vzhľadom na nízke príjmy. Finančne jej musia pomáhať priatelia a starší syn. Uvádzala, že sa pokúša si nájsť primerané zamestnanie aby mala stály mesačný príjem, ale nedarí sa jej. Z toho dôvodu nie je schopná navrhovateľovi prispievať viacej ako 30 Eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 19.5.2016 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa predala byt na ulici Fraňa Kráľa za sumu 100.000 Eur. Vrátila mu peniaze, ktoré si požičala a vzala ho na lyžovačku, kde mu pri rozhovore uviedla, že si plánuje kúpiť nové auto. Vzhľadom na predaj nehnuteľnosti vyjadril názor, že od tohto momentu má odporkyňa schopnosti aj možnosti mu na výživu v zmysle petitu návrhu prispievať. Na uvedené odporkyňa reagovala tvrdením, že byt predala z dôvodu dlhov. Predala ho priateľke svojho (staršieho) syna s tým, že syn je spoluvlastníkom. Potvrdila, že si chce kúpiť nové auto. Potrebuje ho, pretože plánuje vykonávať profesiu taxikárky a súčasný automobil tomu nevyhovuje. Zo sumy 100.000 Eur za predaj bytu použila sumu vo výške 50.000 Eur na kúpu záhrady v Dúbravke a vrátila druhému synovi sumu 7.700 Eur, ktoré jej poskytol na opravu strechy domu v Piešťanoch. Tiež uhradila súdny poplatok za návrh na začatie konania na Okresnom súde v Piešťanoch (predmetom je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti) tiež si plánuje kúpiť spomínané auto a zo zvyšku bude mať na prežitie na najbližšie 3-4 roky ak by sa jej nepodarilo nájsť zamestnanie. Naďalej je ochotná prispievať synovi sumou 30 Eur mesačne a ak sa jej majetkové pomery zlepšia, je ochotná prispievať aj vyššou sumou.

Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2016 navrhovateľ upravil petit návrhu tak, že sa domáha zaplatenia výživného v sume 100 Eur mesačne vždy k prvému dňu aktuálneho mesiaca a to aj spätne odo dňa dovŕšenia plnoletosti (od mája 2014). Požadovaná výška spätnej platby je vo výške 2333,36 Eur, t.j. za 26 mesiacov oprostených od príspevku ÚPSVaR v sume 23,52 Eur mesačne. Vo vzťahu k tomuto písomnému podaniu navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 16.6.2016 uviedol, že sumu 2333,36 Eur titulom spätného výživného znižuje o sumu 70,56 Eur, ktorá mu bola spätne vyplatená ako rodinné prídavky a o sumu 100 Eur, ktorú mu odporkyňa zaslala dňa 8.6.2016. Odporkyňa

uviedla, že zotrváva na svojom stanovisku. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, navrhuje sumu 50 Eur mesačne s tým, že svojho syna bude podporovať aj vyššími sumami, ak jej to finančné možnosti dovolia. Spätné výživné rozporuje a je toho názoru, že maximálne od podania žalobného návrhu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami: výpis z účtu odporkyne (č.l. 62), daňové priznanie odporkyne za rok 2014 (č.l. 63-68), potvrdenie o návšteve vysokej školy navrhovateľa (č.l. 69), výpis z LV č. 6052, 6053, 4684, 137 (č.l. 82-87), listiny preukazujúce mesačné výdavky odporkyne (č.l. 88-104), výkaz o príjmoch a výdavkoch otca navrhovateľa (č.l. 105), potvrdenie o podaní daňového priznania odporkyne za rok 2013 (č.l. 113), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch FO - odporkyne zo závislej činnosti za rok 2013 (č.l. 114-115), potvrdenie o podaní daňového priznania odporkyne za rok 2014 (č.l. 116), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch FO - odporkyne zo závislej činnosti za rok 2014 (č.l. 117-118), potvrdenie ÚpSVAR (č.l. 119-120), rozhodnutie Sociálnej poisťovne (č.l. 121), kópia technického preukazu motorového vozidla (č.l. 122), dohoda o brigádnickej činnosti študenta (č.l. 130-132), výdavky navrhovateľa (č.l. 134-140), ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu FO - navrhovateľa zo závislej činnosti za rok 2014 (č.l. 141), daňové priznanie otca navrhovateľa za rok 2013, 2014 (č.l. 154-160), výpis z LV č. 5500, 8156 (č.l. 161-162), predpis mesačných zálohových platieb otca navrhovateľa (č.l. 163), kópia technického preukazu motorového vozidla (č.l. 164), výpis z LV č. 611, 1114 (č.l. 173-174), výpis z LV č. 1114, 4684, 137 (č.l. 184-187) a oboznámením sa s ostatným obsahom súdneho spisu.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je plnoletý a v súčasnosti je študentom denného štúdia na vysokej škole. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Svoje mesačné výdavky špecifikoval na sumu 330 Eur s tým, že pozostávajú z výdavkov na stravu, ošatenie, športové aktivity, dopravu, školské potreby, hygienické potreby a ostatné výdavky. Za účelom ich preukázania predložil súdu fotokópie pokladničných bločkov. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2014 mal súd za preukázané, že navrhovateľ v kalendárnom roku 2014 mal vyplatené príjmy zo závislej činnosti vo výške 3.293,10 Eur.

Z daňových priznaní otca navrhovateľa M. M. za kalendárny rok 2013 a 2014 má súd za preukázané, že otec navrhovateľa v roku 2013 mal príjmy zo živnosti vo výške 26.734,11 Eur a v roku 2014 vo výške 22.890 Eur. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie Bratislava, Staré Mesto má súd za preukázané, že otec navrhovateľa je výlučným vlastníkom bytu č. 4 na 4 poschodí s vchodom na ulici Mozartova 12, pričom na predmetný byt je zriadené záložné právo v prospech Tatra banka, a.s. Okrem uvedeného je vlastníkom aj pozemku s parcelným č. XXXX/XX o výmere 271 m2 vedenom ako zastavané plochy a nádvoria a pozemku s parcelným č. XXXX/XX o výmere 267 m2 vedenom ako zastavané plochy a nádvoria s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 22/1000. Z predloženého technického preukazu motorového vozidla má súd za preukázané, že otec navrhovateľa je držiteľom osvedčenia motorového vozidla KIA cee´d, rok výroby 2009. Vlastníkom vozidla je spoločnosť BPT LEASING, a.s.

Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti pre kalendárny rok 2013 a 2014 má súd za preukázané, že odporkyňa v roku 2013 mala vyplatené príjmy vo výške 5.378,46 Eur a v roku 2014 vo výške 826,88 Eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2015, č. 27238/2015-BAM-DvN jej nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Od 28.10.2015 bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 28.10.2015. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Šoriakoš, okres Galanta má súd za preukázané odporkyňa je výlučným vlastníkom pozemkov s parcelnými č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X vedených ako orná pôda o celkovej výmere 14.020 m2. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Mostová, okres Galanta má súd za preukázané, že odporkyňa je výlučným vlastníkom pozemku s parcelným č. XXXX/X vedenom ako orná pôda o výmere 6468 m2. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Bratislava Staré Mesto má súd za preukázané, že odporkyňa je výlučným vlastníkom garáže so súpisným číslom 5544 na pozemku s parcelným č. XXXX/X. Z výpisu listu vlastníctva č. 137 pre katastrálne územie Piešťany, okres Piešťany má súd za preukázané, že odporkyňa je spoluvlastníčkou pozemku s parcelným číslom 6306 o výmere 292 m2 vedeného ako zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parcelným číslom 6307 o výmere 185 m2 vedeného ako zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parcelným číslom 6308 o výmere 133 m2 vedeného ako záhrady, pozemku s parcelným číslom 6309 o výmere 88 m2 vedeného ako zastavané plochy a nádvoria,

rodinného domu so súpisným číslom 1145 postavenom na pozemku s parcelným číslom 6306, 6307 v podiele 3/5. Uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 137 sú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. , v ktorom má odporkyňa postavenie navrhovateľky. Za podaný žalobný návrh zaplatila súdny poplatok vo výške 4697,50 Eur. Z listu vlastníctva č. 6052 pre katastrálne územie Bratislava Staré Mesto vyplývalo, že odporkyňa bola výlučným vlastníkom bytu č. 8 na ulici F. Kráľa 24. V priebehu konania vyšlo najavo, že odporkyňa túto nehnuteľnosť scudzila za kúpnu cenu 100.000 Eur.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

K výroku rozhodnutia:

Zákon o rodine v § 62 deklaruje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Hoci ustanovenie používa pojem "dieťa“, nemožno vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov chápať túto povinnosť výlučne voči osobe mladšej ako 18 rokov. Vyživovacia povinnosť nezaniká okamihom nadobudnutia plnoletosti, ale okamihom, kedy je dieťa objektívne schopné samé sa živiť, pričom treba brať do úvahy jeho vek, zdravotný stav a pod. Z nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. vyplýva, že ustanovenie § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je "strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Český ústavný súd interpretoval ideu zákonodarcu, ktorý zánik vyživovacej povinnosti podmienil objektívnej zodpovednosti dieťaťa starať sa o svoje živobytie po ukončení štúdia strednej alebo vysokej školy. To znamená, že k zániku vyživovacej povinnosti môže dôjsť vtedy, ak dieťa riadne skončí štúdium na prvej vysokej škole denného štúdia. Tu treba zdôrazniť, že prípadné ďalšie vzdelávanie popri pracovnej činnosti, alebo kontinuálne štúdium na ďalšej vysokej škole, po ukončení prvej vysokej školy, nie je dôvodom na pokračovanie, resp. opätovné začatie vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nezakladá vyživovaciu povinnosť, ak dieťa študuje externou formou bez ohľadu na to, či je zamestnané alebo nie. Odporkyňa nárok navrhovateľa nespochybňovala čo do dôvodu, rozporovala však výšku uplatneného nároku. V priebehu konania sa bránila jednak tvrdením, že jej finančná situácia je kritická, keďže si dlhodobo nevie nájsť zamestnanie so stálym mesačným príjmom a zároveň uvádzala, že poniektoré navrhovateľom deklarované mesačné výdavky sú premrštené a nezodpovedajú skutočnosti. V súvislosti s obranou odporkyne považuje súd za potrebné uviesť, že navrhovateľ súdu svoje výdavky (sporným bolo v priebehu konania najmä ošatenie) dostatočne preukázal listinnými dôkazmi, keď predložil fotokópie pokladničných bločkov za nákup oblečenia. Súd poznamenáva, že navrhovateľ je 20 ročný mladý muž, žijúci v Bratislave, navštevujúci dennú formu vysokoškolského štúdia, pričom náklady na ošatenie vo výške cca 50 Eur ako i ostatné navrhovateľom deklarované mesačné výdavky sa súdu

nejavia ako premrštené. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ sa od odporkyne domáha výživného v sume 100 Eur mesačne s tým, že ďalších 100 Eur mu poskytuje jeho otec a zvyšné peňažné prostriedky si navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia sám zarobí brigádnickou činnosťou. Nedomáha sa teda ani polovice svojich nákladov. S argumentáciu odporkyne, že jej finančná situácia je kritická sa súd nemôže úplne stotožniť. Na jednej strane z dokazovania vyplynulo, že príjem odporkyne zo závislej činnosti za posledné roky je nižší ako príjem otca navrhovateľa. Tu je však potrebné poukázať na ďalšie výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou ornej pôdy vo výmere viac ako 20.000 m2 a tiež vlastní garáž v mestskej časti Bratislava Staré Mesto. V priebehu konania odporkyňa naviac predala byt na ulici Fraňa Kráľa za kúpnu cenu 100.000 Eur. Podľa jej vyjadrenia za predmetné finančné prostriedky kúpila záhradu v mestskej časti Bratislava Dúbravka za sumu 50.000 Eur , splatila dlh svoju druhému synovi vo výške 7.700 Eur a uhradila súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 4697,50 Eur. Zo zvyšných peňazí si plánuje kúpiť nové motorové vozidlo a vytvoriť si „rezervu“ na život na nasledujúce roky pre prípad, že sa jej nepodarí si nájsť zamestnanie. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa má v súčasnosti odloženú dostatočnú finančnú hotovosť, pričom je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na túto finančnú hotovosť súd nevidí dôvodný predpoklad toho, aby výživné v sume 100 Eur mesačne, do času kým navrhovateľ nedoštuduje vysokú školu, dostal odporkyňu do stavu hmotnej núdze. V súvislosti s argumentom odporkyne, že si plánuje kúpiť nové motorové vozidlo na výkon taxislužby je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Auto, ktoré spĺňa podmienky na výkon taxislužby je možné zaobstarať v hodnote 8.000,- € až 10.000,- €. Aj keby si navrhovateľka auto v takejto hodnote obstarala na účely zabezpečenia budúceho príjmu, stále jej zostane suma cca 27.600,- €. Táto suma dostatočne postačuje za zaplatenie výživného vo výške 100,- € mesačne za dobu 5 rokov vysokoškolského štúdia navrhovateľa (spolu 6.000,- €) a na vytvorenie rezervy pre navrhovateľku na pokrytie jej bežných výdavkov na cca budúce 3 roky pre prípad, že by nedosiahla žiaden príjem v budúcom období. Pri takejto majetkovej situácii odporkyne nemožno námietku odporkyne, že jej majetkové pomery nedovoľujú platiť vyššie výživné ako 50,- €, vyhodnotiť ako dôvodnú. Je potrebné aj poznamenať, že v dôsledku zmeny majetkových pomerov odporkyne nie sú prekážky v konaní o vyporiadanie jej podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v Piešťanoch, pričom po vyporiadaní tohto spoluvlastníctva navrhovateľka môže získať ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie jej životných potrieb, ak nebude mať iný príjem. K argumentácii odporkyne, že otec navrhovateľa disponuje zbierkou umeleckých diel vysokej hodnoty (teda jeho majetkové pomery sú výrazne vyššie ako jej) musí súd uviesť, že otec navrhovateľa nie je účastníkom tohto súdneho konania a súčasne navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.6.2016 čestne prehlásil, že nemá vedomosť o tom, že by jeho otec vlastnil hnuteľný majetok, iný ako bol deklarovaný listinnými dôkazmi, v hodnote vyššej ako 1000 Eur. Nakoľko navrhovateľ v rámci listinných dôkazov predložil súdu aj daňové priznania jeho otca za roky 2013 a 2014, nemožno aplikovať ani ustanovenie § 63 ods. 1 veta posledná zákona o rodine, podľa ktorého by bolo možné predpokladať, že príjmy otca predstavujú dvadsaťnásobok sumy životného minima. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, vrátane posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Pretože súd dospel k záveru, že aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne odôvodňujú rozsah vyživovacej povinnosti v sume 100 Eur mesačne a súčasne navrhovateľ ustál dôkazné bremeno preukázania odôvodnenosti jeho potrieb, považoval súd žalobný návrh v tejto časti za dôvodný a vyhovel mu. Popri bežnom výživnom si navrhovateľ uplatnil aj splatné výživné za dobu od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku, pričom toto výživné vyčíslil na sumu. Tento nárok na pojednávaní dňa 19.05.2016 upravil tak, že zročné výživné žiada oprostiť od rodinných prídavkov, ktoré odporkyňa poberala. Na pojednávaní dňa 16.06.2016 navrhovateľ uviedol, že berie späť to, že zročné výživné žiada oprostiť od rodinných prídavkov, preto súd uzavrel, že popri bežnom výživnom sa navrhovateľ domáha zročného výživného v pôvodne uplatnenej výške za obdobie od 7.7.2014 do 16.6.2016, t.j. za 24 mesiacov á 100,- € mesačne. Vo vzťahu k zročnému výživnému súd zohľadnil platby, ktoré odporkyňa navrhovateľovi titulom výživného za rozhodujúce obdobie zaplatila, t.j. nasledujúce sumy:

- sumu 517,04 € za obdobie roka 2015

- sumu 230,- € za obdobie od januára 2016 do júna 2016 (súd pri platbách za toto obdobie neprihliadol na platbu vo výške 600,- €, o ktorej účastníci konania zhodne uviedli, že nešlo o výživné, ale o splátku pôžičky)

- sumu 60,- € za obdobie od júla 2014 do decembra 2014 (sumu 30,- €, zaplatenú v máji 2014 ako výživné na máj 2014 súd nemohol zohľadniť, pretože nespadá do rozhodujúceho obdobia) Celkovo ako zaplatené výživné súd zohľadnil sumu 807,04 €, ktorú účastníci konania ako sumu zaplateného výživného preukázali. Zročné výživné súd potom určil ako rozdiel medzi výškou zročného výživného (2.400,- € a zaplateného výživného za rozhodujúce obdobie (807,04 €). Keďže návrh na začatie konania v časti už zaplateného výživného nebol vzatý späť, súd nemal inú možnosť ako návrh na začatie konania v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť. Záverom súd uvádza, že na písomné podania otca navrhovateľa, ktoré sú založené v súdnom spise, nemohol prihliadať, nakoľko otec navrhovateľa nie je účastníkom tohto súdneho konania. Rovnako súd neprihliadal na vyjadrenia odporkyne ohľadom zameškaného výživného otca navrhovateľa, pretože tieto skutočnosti nie sú predmetom tohto konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.