Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F., C. XXX, zastúpeného JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Legionárska 618, Trenčín proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrey Cvikovej, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto

rozhodol:

I. Konanie o určenie, že časť bodu 5 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.12.2007, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je v časti odmeny za poskytnutie úveru dohody neplantá, s a z a s t a v u j e.

II. U r č u j e s a, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v Zmluve o revolvingovom úvere číslo 8966003647 zo dňa 21.12.2007 v časti 7. uzavretá medzi žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk (1.991,63 eur). Uviedol, že za poskytnutie tohto úveru mal zaplatiť žalovanému celkovo sumu 1.839,27 eur. Tvrdil, že predmetnou zmluvou sa mal zaviazať vrátiť žalovanému sumu 3.830,91 eur. Dodatočne sa dozvedel, že súčasťou tejto zmluvy o úvere mala byť aj dohoda o zrážkach z jeho mzdy, ktorá predstavovala zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky uvedenej v zmluve o úvere. Žiadal, aby súd vyslovil ako neprijateľnú podmienku odplatu, ktorá bola dohodnutá v zmluve o úvere v časti 5. pretože prevyšovala odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Výšku RPMN 77,01 % považoval za neprimerane vysokú oproti poskytnutým podmienkam úveru. Pred začatím pojednávania vo veci samej však zobral návrh v časti týkajúcej sa neprijateľnej podmienky späť a žiadal konanie o nej zastaviť. Domáhal sa iba vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a to vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva o úvere podmieňovala zabezpečenie tohto prostriedku uzavretím úveru a mala charakter spotrebiteľskej zmluvy. Považoval to za nerovnováhu v zmluvných právach a povinnostiach. Naliehavý právny záujem odôvodňoval tým, že považuje nárok, ktorým sa zabezpečovala zmluva o zrážkach zo mzdy za premlčaný.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal zamietnutie žaloby a poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva patrí medzi inštitúty obchodného zákonníka a z toho dôvodu nie je možné použiť na ňu ustanovenia § 52 ods. 2, a to najmä vzhľadom na účinnosť článku 14 zákona č. 102/2014 Z.z.. Zároveň poukázal na to, že ustanovenie o zmluvnej odmene je vyjadrením odplaty za dobu 30 mesiacov, a teda odplata za 1 rok v sume 22.164,- Sk je vyjadrená percentuálne vo výške 36,94 %.

Mal preto za preukázané, že výška odplaty neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu. Okrem toho poukázal na to, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné vysloviť neplatnosť celého dojednania medzi účastníkmi. Zároveň namietal použitie spotrebiteľského práva na úverový vzťah. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, považoval tento inštitút za zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle občianskeho zákonníka. Mal za to, že dojednanie o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

oadosti 16 Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzal späť žalobu v časti I. výroku tohto rozhodnutia, a preto o tomto žalobnom nároku súd rozhodoval v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie zastavil aj bez súhlasu žalovaného nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej.

Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, oboznámením Žiadosti o poskytnutie úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. a 21.12.2007 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., výzvy na vykonanie zrážok zo mzdy mal súd za preukázané, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 21.12.2007 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej mal právny predchodca žalovaného poskytnúť žalobcovi úver vo výške 60.000,- Sk s tým, že žalobca sa v uvedenej zmluve zaviazal vrátiť žalovanému sumu 115.410,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy bola v bode 7. aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Ako neoddeliteľná súčasť boli aj úverové podmienky.

Súd po právnej stránke zistený skutkový stav subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ten žalobca preukázal , pretože bez jeho určenia by jeho právne postavenie ako dlžníka, bolo neisté a jeho právo by bolo ohrozené v časti, ktorou by mal žalobca disponovať svojou mzdou bez rozhodnutia o tom, či je daná pohľadávka, ktorá sa mala zabezpečovať zrážkami, a to najmä pri pochybnostiach, či nárok, ktorý je zabezpečovaný touto zmluvou nie je premlčaný. Po preskúmaní právneho záujmu na určovacom petite súd vyhodnotil zistený skutkový stav veci a dospel k záveru, že žaloba ohľadne neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola podaná dôvodne , a to z dvoch právnych dôvodov. Predovšetkým preto, že išlo o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ale aj z dôvodu všeobecnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

Keďže k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi došlo 21.12.2007 bolo potrebné vychádzať z vtedy platných právnych predpisov , a to predovšetkým ustanovenia § 23 a ods. 1 (vloženého do zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., novelou č. 616/2004), z ktorého vyplývalo , že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje . To znamená, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva teda aj tá, ktorá bola uzatváraná podľa zákona o spotrebiteľskom (či inom úvere) úvere , ak môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy a spĺňa súčasne jej iné atribúty.

Zmluva uzavretá právnym žalobcom a právnym prechodom žalovaného v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy preto, že jej obsah žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalovaného , ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

V zmysle § 23 a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka (takou zmluvou je aj zmluva o úvere) sa použijú ustanovenia tohto predpisu. Z toho dôvodu sa súd zaoberal tým, či zmluva uzavretá medzi žalovanou a právnym

predchodcom žalobcu neobsahovala neprijateľné podmienky pred ktorými treba spotrebiteľa chrániť, a či nie je z tohto dôvodu neplatná.

Vo viacerých súdnych rozhodnutiach tunajšieho súdu, ale aj v iných rozhodnutiach súdov SR, či rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu sa konštatuje, že je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to aj bez námietky účastníkov. V tejto veci však žalobca ako účastník konania nerovnosť svojho postavenia namietal. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorý zároveň obsahoval ustanovenie, kde sa žalobcovi ako spotrebiteľovi vnútilo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do prejavu žalobcu formulárovou zmluvou zahrnul bez ďalšieho aj automatické uzavretie ďalšej zmluvy, ktorou bola dohoda o zrážkach zo mzdy, a to spôsobom, kde drobným písmom vytlačil v tomto formulári aj súhlas so spracovaním osobných údajov žalobcu. Toto zmluvné dojednanie vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi správanie a konanie, ktoré by za iných okolností nemusel neprijať a zvýhodňuje tým predchodcu žalovaného ako poskytovateľa služby, teda dodávateľa. Zmluvné dojednanie v tejto časti predstavuje jednostranné a neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky úveru. Navyšovanie zrážok zo mzdy vo všeobecnosti nad dohodnutú výšku splátky úveru treba považovať za obchádzanie zákonných náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potrebné považovať dohodu o zrážkach zo mzdy v danej veci za neplatnú, pretože každé nerovnomerné a neprimerané dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je sankcionované takýmto spôsobom.

Ďalším dôvodom neplatnosti je neurčitosť a nezrozumiteľnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom a vzťahujú sa preto na ňu všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Obč. zák.).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ale aj výšku dohodnutých splátok. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy v danom prípade neobsahovala, pretože okrem poskytnutého úveru sa dohoda o mala týkať aj „prípadných revolvingov a príslušenstva (bez konkrétneho vymedzenia), či pohľadávky a zmluvné pokuty a náklady súdneho a rozhodcovského konania, príp. iného konania“, ale aj možnosť navyšovania dohodnutých mesačných splátok, či zrážok.

V zmysle § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie a preto žiadnemu z účastníkov dvojstrannej zmluvy neprislúcha právo jednostranne určovať pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, ktoré by sa mali realizovať formou zrážok zo mzdy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v žalobe v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť tohto nároku najmä tým, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky považoval súd za neurčité, a preto neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník vo veci má úspech čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Úspech žalobcu predstavoval 50 % a úspech žalovaného vzhľadom na späťvzatie časti žaloby predstavoval tiež 50 %. Pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol teda rovnaký, preto súd použil citované zákonné ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.