Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-327-2015.pdf
PDF · 101.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/327/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu : Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: I. U., nar. XX.XX.XXXX, L. W. XXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 269,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
u r č u j e , že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 4.4.2014 v článku IV. bode 5. v znení:
"v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojení s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len "náklady"). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15 eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10 eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10 eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške 30 eur", je pre neprijateľnosť n e p l a t n á ,
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 200 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, všetko do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 8,91 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 40,99 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.8.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 269,39 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 204,39 eur od 19.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 25.4.2014 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou jednorázovo vrátiť v dohodnutej dobe do 18.8.2014.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nenariadil vo veci samej ústne pojednávanie, keďže predmetom konania je drobný spor.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 200ea ods. 3 O. s. p., ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Podľa § 115a ods. 1 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 6.6.2016, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Žalovanému bola žaloba doručená spolu s prílohami dňa 18.11.2015, ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd sa vo oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to z výpisom z obchodného registra žalobcu, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4.4.2014, zmluvou a poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.7.2014, výpisom z účtu za obdobie od 1.7.2014 do 31.7.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 1.9.2014, upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 25.8.2014, poslednou výzvou zo dňa 15.9.2014, s upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 8.9.2014 a zistil nasledovný skutkový stav :
Dňa 4.4.2014 dňa si uzavreli účastníci konania na základe vzájomnej internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a iného úveru a pôžičky s tým spojených ďalších služieb a dňa 18.7.2014 aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorých sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200 eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy, ktorý sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť v sume 204,39 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa do 18.8.2014.
Z výpisu z účtu žalobcu mal súd zistené, že na účet totožný uvedený v zmluve bola vykonaná dňa 18.7.2014 bezhotovostná platba vo výške 200 eur. RPMN miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 29,1 %, pričom pri výpočte RPMN sa vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu veriteľa. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené, že tieto sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
pevnou sumou 4,39 eur a spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi túto celkovú čiastku tvorenú súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov vo výške 204,39 eur. Určená bola priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť 3 a 6 mesiacov k 31.3.2014 vo výške 391 %.
Podľa článku V. bod 1 Rámcovej zmluvy je úver poskytnutý klientovi krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške. Podľa čl. IV bod 1 Rámcovej zmluvy výška poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru bola určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Podľa čl. IV bod 3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. Podľa článku IV. bod 5 v prípade omeškania dlžníka so splátkami úveru je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, t.j. súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, a to celkové náklady vo výške 15 eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky, celkové náklady vo výške 10 eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky, celkové náklady vo výške 10 eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky, a celkové náklady vo výške ďalších 30 eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky.
Žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 204,39 eur v lehote splatnosti do 18.8.2014. Žalobca upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 25.8.2014 žalovaného vyzval na zaplatenie celkovej sumy 239,39 eur, urgenciou zo dňa 1.9.2014 na zaplatenie sumy 249,39 eur, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 8.9.2014 na sumu 259,39 eur a poslednou výzvou zo dňa 15.9.2014 na sumu 284,39 eur. Žalovaný na výzvy a urgencie žalobcu nereagoval a dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.03.2015 na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, §6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa, pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“) zmluvou na diaľku sa účely tohto zákona rozumie zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. b) bod 7 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, sa dodávateľom rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danej právnej veci súd vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 200 eur, nakoľko mal za preukázané, že táto suma bola žalovanému poskytnutá žalobcom a žalovaný nepreukázal, že by bol vrátil tieto finančné prostriedky.
Žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvného vzťahu prostredníctvom prostriedkov diaľkovej (internetovej) komunikácie. Účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva na diaľku, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže bola dohodnutá lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá nepresiahla 3 mesiace, nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.3.2015 sa však na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 12, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o bezodplatnej pôžičke, keďže podľa zmluvných dojednaní žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 200 eur bezúročne. Predmetná zmluva však neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere je okrem záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, a určenia sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. V zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania absentuje záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, keďže v zmluve je výslovne uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný. Dojednanie úrokov nie je na rozdiel od zmluvy o úvere podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Peňažnú pôžičku možno dohodnúť ako bezúročnú, a teda bezodplatnú, alebo ako odplatnú. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť odplatu za užívanie požičanej istiny iba vo forme úroku. Úrok sa pritom plní v určitom percente počítaný na určitý čas. Inú formu odplaty pri peňažnej pôžičke zákon neumožňuje. Dohoda o úrokoch a ich výške určuje odplatný charakter peňažnej pôžičky. Výška úrokovej sadzby pri platnej pôžičke, ktorá nie je spotrebiteľským úverom je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy a jej absencia sa sankcionuje tak, že poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva v časti dohody o poplatku za poskytnutie pôžičky svojím obsahom preto odporuje zákonu obchádza ho, a podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná.
Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 65 eur titulom zaplatenia poplatku za poskytnutie pôžičky zamietol, lebo z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva a povinnosti.
Suma 65 eur výrazným spôsobom prevyšuje tiež prípustnú odplatu, ktorú je možné od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Ako zmluvná podmienka preto neobstojí ani z hľadiska zásad upravujúcich ochranu spotrebiteľa v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Uvedený dôvod neplatnosti zmluvnej podmienky možno v zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pôžičke. Zmluva v časti dohody o úrokoch nebola dohodnutá platne a nemá za následok neplatnosť celej zmluvy, ale neplatná je len táto časť. Súd teda zamietol žalobu v časti o zaplatenie 65 eur.
Žalovaný neuhradil žalobcovi celkovo sumu 200 eur. Žalovaný sa tým dostal do omeškania. Žalobcovi tu vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,15 % ročne a úroky z omeškania súd priznal avšak, len z priznanej a nesplatenej istiny, t. j. vo výške 200 eur od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky, t. j. od 19.8.2014 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol, ako nedôvodnú.
Zároveň súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v článku IV. v bode 5. rámcovej zmluvy, kedy v prípade omeškania klienta je veriteľ oprávnený tomuto účtovať náklady za 4 upomienky v celkovej výške 65 eur.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“) zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch - rozsudok KS v Prešove zo dňa 21.11.2012 pod sp.zn. 18Co 109/2011).
Poplatok za upomienku tak, ako ho má žalobca naformulovaný, umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu na upomienku. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno priznať veriteľovi viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Obdobne ani v rámci inštitútu trov konania nemožno uvažovať o dôvodnosti plnenia nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Paušálna výška
poplatkov za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti.
Na základe uvedeného preto súd určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v rámcovej zmluve v článku IV. bodu 5. v predmete nákladov za upomienky je v zmysle ust. § 53 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal v konaní čiastočný úspech. Časti jeho návrhu bolo vyhovené, keď žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť dôvodný dlh 200 eur, v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý ako nedôvodný, bol neúspešný. Žiadal uhradiť 269,39 eur, čo predstavuje 100 %. Vyhovené bolo jeho návrhu v sume spolu 200 eur. Predstavuje to 77 % úspech. Neúspech predstavuje 23 %. Miera úspechu žalobcu tak predstavuje 54 % (77 % - 23 %). V takomto pomere má žalobca právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 142 ods. 2/ O.s.p., lebo mal čiastočný úspech.
Z toho podľa miery úspechu bola žalobcovi priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur v sume zodpovedajúcej miere úspechu. Ide o pomernú časť, teda sumu 8,91 eur zo sumy zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur. Podľa miery úspechu bola žalobcovi priznaná aj náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Žalobca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 66,94 eur. Tieto si vyčíslil z hodnoty konania za dva úkony právnych služieb podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (1. príprava a prevzatie veci, 2. spísanie návrhu), a to 2 x 23,24 eur + 2 režijný paušál k tomu po 8,39 eur. Keďže však žalobca mal úspech iba pomerný, aj náhrada trov právneho zastúpenia mu bola priznaná len vo výške miery úspechu, teda 54 % z vyčíslených trov právneho zastúpenia, teda zo sumy 75,91 eur, čo predstavuje sumu 40,99 eur.
Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.