Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-152-2016.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Y. K., nar. XX. X. XXXX, bytom I. - U B., D. XXX/X, zastúpeného Róbertom Čížikom, bytom P., Y. XXXX/X, proti odporkyni: R. K., rod. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, o určenie neplatnosti vydedenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 10C/154/2015-90 zo dňa 30. novembra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 6. 10. 2014 spísanej na notárskom úrade JUDr. Čarneckej pod sp. zn. N 281/2014 a Nz 36468/2014, kde poručiteľ - otec navrhovateľa P. K. vydedil všetkých svojich potomkov v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že o neho neprejavovali opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia mali. Prvostupňový súd vec zdôvodnil s poukazom na ust. § 476, § 469 a § 479 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že neboli preukázané dôvody, pre ktoré by uvedená listina bola neplatná. Splnené boli či už formálne alebo materiálne náležitosti a dané boli aj dôvody vydedenia uvedené v listine, keď súd mal preukázané, že poručiteľ bol vážne chorý, často hospitalizovaný v nemocnici v Čadci, v Žiline, v Martine a v Bratislave, pričom navrhovateľ ho nikdy nenavštívil, ani mu nezatelefonoval. S otcom sa dlhšiu dobu nezdravil. Po vyhodnotení listiny o vydedení súd konštatoval, že táto je platná, a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a úspešnému účastníkovi v konaní - odporkyni priznal náhradu trov vo výške 262,51 eur s tým, že povinnosť zaplatiť ich uložil navrhovateľovi.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Dôvodil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. poukazujúc na to, že odôvodnenie rozsudku sa zdá vyčerpávajúce a zdanlivo aj obsiahle, no je nedostatočné, súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľom a svoje rozhodnutie oprel iba o listinu o vydedení, ktorú vyhodnotil ako nespochybniteľnú a stotožnil sa iba s vyjadreniami odporkyne, ktoré boli iba jej subjektívnymi názormi. Súd tak porušil princíp rovnosti zbraní, keď povýšil nepodložené slovné vyjadrenia nad dôkazy podané navrhovateľom a ustálenú judikatúru SR. Samotná listina o vydedení však postráda poučenie, ktoré mala poskytnúť notárka pred spísaním tejto listiny. Táto potom nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Tiež výpoveď odporkyne na pojednávaní bola zavádzajúca, jej konštatácie navzájom rozporné a klamlivé. Odporkyňa nepredložila žiaden vecný dôkaz. Naopak
navrhovateľ podľa neho preukázal, že posledných 10 rokov bol v kontakte s poručiteľom, tento mu vybavoval brigády počas jeho štúdia na vysokej škole vo firme, kde sám pracoval. Tiež spolu oslávili štátnice a dosiahnutie vysokoškolského titulu. V roku 2013 sa navrhovateľ odsťahoval po zakúpení bytu do Čadce a jeho kontakt s poručiteľom nebol tak častý, ale považuje to za bežnú prax, že deti sa snažia osamostatniť a odísť z domova. V odvolaní tiež spochybnil riadne zastúpenie odporkyne pred súdom, keď v plnej moci nie je uvedené, v zmysle akého zákonného ustanovenia je táto osoba zastupovaná. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania postupom podľa ust. § 214 O.s.p. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu a preskúmavaného rozsudku, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ žiadal určiť neplatnosť zmluvy o vydedení, ktorá bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Čarneckej dňa 6. 10. 2014 podľa ust. § 469 ods. 1 písm. b/ OZ z dôvodu, že navrhovateľ o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V listine o vydedení je uvedené, že žiadne z detí ho nenavštevuje, netelefonuje mu, nepíše, a to ani z príležitosti menín, životných jubileí, či sviatkov, pričom tento stav trvá približne 10 rokov. V posledných dvoch rokoch bol vážne chorý, viackrát hospitalizovaný a ani jedno z detí ho nenavštívilo v nemocnici, ani doma a jeho zdravotný stav ich vôbec nezaujíma.
Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či predmetná listina o vydedení obsahuje formálne a materiálne náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa tak vyžaduje písomná forma, v tomto prípade bola listina zaznamenaná formou notárskej zápisnice. Je v nej uvedený aj dôvod vydedenia, ktorý korešponduje s jedným z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 OZ. Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia postupoval prvostupňový súd správne, keď v konaní skúmal, či listina o vydedení spĺňala formálne a materiálne predpoklady jej platnosti, pričom dospel k záveru, že formálne náležitosti boli splnené. Skúmal tiež, či existoval materiálny dôvod vydedenia a taktiež dospel k záveru, že správanie navrhovateľa nebolo v súlade s tým, ako by sa mal potomok správať a v akom rozsahu prejavovať opravdivý záujem o poručiteľa. Jednalo sa v tomto prípade o vzťah otca a syna, teda z hľadiska pokrvnej línie o vzťah najbližší.
Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, na základe ktorých prejednávaný prípad posudzoval a z obsahu ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 157 O.s.p. zdôvodnil.
Vo svojom odvolaní navrhovateľ uviedol, že odporkyňa nepravdivo uvádzala rozhodné skutočnosti. Je potrebné uviesť, že síce v konaní ako dedička vystupuje na strane odporcu, avšak neskúma sa jej vôľa a jej úkony, ale poručiteľove, a preto jej vyjadrenia len mohli potvrdiť dôvody, pre ktoré k vydedeniu došlo.
Tak ako už bolo vyššie uvedené, tieto musia existovať v čase prejavenia vôle poručiteľom. Je zrejmé, že navrhovateľ najmä v období posledných troch rokov nebol s poručiteľom v kontakte tak, aby bolo možné tento vyhodnotiť ako opravdivý záujem syna o otca. Je preukázateľné, že v tomto období bol poručiteľ viackrát hospitalizovaný, pričom sám navrhovateľ uviedol, že na návšteve v nemocnici nebol, lebo na to nemal čas, resp. sa o hospitalizácii dozvedel až dodatočne. Pokiaľ by bol vo vzťahu s otcom ako prezentoval pred súdom, istotne by vedel o hospitalizácii, či už by sa o tom dozvedel pri návšteve v jeho bydlisku alebo minimálne telefonicky. Keďže o hospitalizácii „nevedel“, už z toho je zrejmé, že jeho vzťah s otcom nebol tak intenzívny, ako to prezentoval pred súdom. Sám označil otca za čestného a rozvážneho človeka. Ak teda tento prejavil vôľu syna vydediť, rozhodne to nemohlo byť len na základe nejakého momentálneho rozpoloženia (napr. po hádke), ale išlo o uvážené konanie. Vyplýva to aj z toho, že ostatných súrodencov navrhovateľa otec vydedil už predtým a až s určitým odstupom času spísal iný závet a listinu o vydedení, kde už bol uvedený aj navrhovateľ. Najmä teda v tomto období (medzi prvým a druhým spísaním závetu) považoval poručiteľ správanie navrhovateľa za také, pre ktoré nakoniec sa rozhodol ho vydediť. Tak ako uviedol, je to nezáujem o neho v čase hospitalizácií. V konaní pred súdom nič nenasvedčovalo tomu, že by poručiteľ bol pri prejave vôle niečím alebo niekým ovplyvnený. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že ho k tomu viedla najmä manželka, bolo by sa to prejavilo už pri prvom spísaní závetu, keď sám navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou ako manželkou poručiteľa už v tom čase mal nezhody. Keďže navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť skutkový alebo právny stav zistený súdom prvého stupňa, odvolanie nepovažoval za dôvodné a rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a odporkyňa si náhradu trov neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.