Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Y. K., nar. XX. X. XXXX, bytom I. - U B., D. XXX/X, zastúpeného Róbertom Čížikom, bytom P., Y. XXXX/X, proti odporkyni: R. K., rod. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, o určenie neplatnosti vydedenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -90 zo dňa 30. novembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 6. 10. 2014 spísanej na notárskom úrade JUDr. Čarneckej pod sp. zn. N 281/2014 a Nz 36468/2014, kde poručiteľ - otec navrhovateľa P. K. vydedil všetkých svojich potomkov v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že o neho neprejavovali opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia mali. Prvostupňový súd vec zdôvodnil s poukazom na ust. § 476, § 469 a § 479 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že neboli preukázané dôvody, pre ktoré by uvedená listina bola neplatná. Splnené boli či už formálne alebo materiálne náležitosti a dané boli aj dôvody vydedenia uvedené v listine, keď súd mal preukázané, že poručiteľ bol vážne chorý, často hospitalizovaný v nemocnici v Čadci, v Žiline, v Martine a v Bratislave, pričom navrhovateľ ho nikdy nenavštívil, ani mu nezatelefonoval. S otcom sa dlhšiu dobu nezdravil. Po vyhodnotení listiny o vydedení súd konštatoval, že táto je platná, a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a úspešnému účastníkovi v konaní - odporkyni priznal náhradu trov vo výške 262,51 eur s tým, že povinnosť zaplatiť ich uložil navrhovateľovi.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Dôvodil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. poukazujúc na to, že odôvodnenie rozsudku sa zdá vyčerpávajúce a zdanlivo aj obsiahle, no je nedostatočné, súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľom a svoje rozhodnutie oprel iba o listinu o vydedení, ktorú vyhodnotil ako nespochybniteľnú a stotožnil sa iba s vyjadreniami odporkyne, ktoré boli iba jej subjektívnymi názormi. Súd tak porušil princíp rovnosti zbraní, keď povýšil nepodložené slovné vyjadrenia nad dôkazy podané navrhovateľom a ustálenú judikatúru SR. Samotná listina o vydedení však postráda poučenie, ktoré mala poskytnúť notárka pred spísaním tejto listiny. Táto potom nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Tiež výpoveď odporkyne na pojednávaní bola zavádzajúca, jej konštatácie navzájom rozporné a klamlivé. Odporkyňa nepredložila žiaden vecný dôkaz. Naopak

navrhovateľ podľa neho preukázal, že posledných 10 rokov bol v kontakte s poručiteľom, tento mu vybavoval brigády počas jeho štúdia na vysokej škole vo firme, kde sám pracoval. Tiež spolu oslávili štátnice a dosiahnutie vysokoškolského titulu. V roku 2013 sa navrhovateľ odsťahoval po zakúpení bytu do Čadce a jeho kontakt s poručiteľom nebol tak častý, ale považuje to za bežnú prax, že deti sa snažia osamostatniť a odísť z domova. V odvolaní tiež spochybnil riadne zastúpenie odporkyne pred súdom, keď v plnej moci nie je uvedené, v zmysle akého zákonného ustanovenia je táto osoba zastupovaná. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania postupom podľa ust. § 214 O.s.p. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu a preskúmavaného rozsudku, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ žiadal určiť neplatnosť zmluvy o vydedení, ktorá bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Čarneckej dňa 6. 10. 2014 podľa ust. § 469 ods. 1 písm. b/ z dôvodu, že navrhovateľ o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V listine o vydedení je uvedené, že žiadne z detí ho nenavštevuje, netelefonuje mu, nepíše, a to ani z príležitosti menín, životných jubileí, či sviatkov, pričom tento stav trvá približne 10 rokov. V posledných dvoch rokoch bol vážne chorý, viackrát hospitalizovaný a ani jedno z detí ho nenavštívilo v nemocnici, ani doma a jeho zdravotný stav ich vôbec nezaujíma.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či predmetná listina o vydedení obsahuje formálne a materiálne náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa tak vyžaduje písomná forma, v tomto prípade bola listina zaznamenaná formou notárskej zápisnice. Je v nej uvedený aj dôvod vydedenia, ktorý korešponduje s jedným z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 OZ. Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia postupoval prvostupňový súd správne, keď v konaní skúmal, či listina o vydedení spĺňala formálne a materiálne predpoklady jej platnosti, pričom dospel k záveru, že formálne náležitosti boli splnené. Skúmal tiež, či existoval materiálny dôvod vydedenia a taktiež dospel k záveru, že správanie navrhovateľa nebolo v súlade s tým, ako by sa mal potomok správať a v akom rozsahu prejavovať opravdivý záujem o poručiteľa. Jednalo sa v tomto prípade o vzťah otca a syna, teda z hľadiska pokrvnej línie o vzťah najbližší.

Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, na základe ktorých prejednávaný prípad posudzoval a z obsahu ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 157 O.s.p. zdôvodnil.

Vo svojom odvolaní navrhovateľ uviedol, že odporkyňa nepravdivo uvádzala rozhodné skutočnosti. Je potrebné uviesť, že síce v konaní ako dedička vystupuje na strane odporcu, avšak neskúma sa jej vôľa a jej úkony, ale poručiteľove, a preto jej vyjadrenia len mohli potvrdiť dôvody, pre ktoré k vydedeniu došlo.

Tak ako už bolo vyššie uvedené, tieto musia existovať v čase prejavenia vôle poručiteľom. Je zrejmé, že navrhovateľ najmä v období posledných troch rokov nebol s poručiteľom v kontakte tak, aby bolo možné tento vyhodnotiť ako opravdivý záujem syna o otca. Je preukázateľné, že v tomto období bol poručiteľ viackrát hospitalizovaný, pričom sám navrhovateľ uviedol, že na návšteve v nemocnici nebol, lebo na to nemal čas, resp. sa o hospitalizácii dozvedel až dodatočne. Pokiaľ by bol vo vzťahu s otcom ako prezentoval pred súdom, istotne by vedel o hospitalizácii, či už by sa o tom dozvedel pri návšteve v jeho bydlisku alebo minimálne telefonicky. Keďže o hospitalizácii „nevedel“, už z toho je zrejmé, že jeho vzťah s otcom nebol tak intenzívny, ako to prezentoval pred súdom. Sám označil otca za čestného a rozvážneho človeka. Ak teda tento prejavil vôľu syna vydediť, rozhodne to nemohlo byť len na základe nejakého momentálneho rozpoloženia (napr. po hádke), ale išlo o uvážené konanie. Vyplýva to aj z toho, že ostatných súrodencov navrhovateľa otec vydedil už predtým a až s určitým odstupom času spísal iný závet a listinu o vydedení, kde už bol uvedený aj navrhovateľ. Najmä teda v tomto období (medzi prvým a druhým spísaním závetu) považoval poručiteľ správanie navrhovateľa za také, pre ktoré nakoniec sa rozhodol ho vydediť. Tak ako uviedol, je to nezáujem o neho v čase hospitalizácií. V konaní pred súdom nič nenasvedčovalo tomu, že by poručiteľ bol pri prejave vôle niečím alebo niekým ovplyvnený. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že ho k tomu viedla najmä manželka, bolo by sa to prejavilo už pri prvom spísaní závetu, keď sám navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou ako manželkou poručiteľa už v tom čase mal nezhody. Keďže navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť skutkový alebo právny stav zistený súdom prvého stupňa, odvolanie nepovažoval za dôvodné a rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a odporkyňa si náhradu trov neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.