Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: C. O., bytom G. J., X. T. XX, zastúpeného JUDr. T. N., advokátkou so sídlom G. J., Q. XX/XX proti odporkyni: I. O., bytom G. J., zastúpenej Mgr. J. Y., advokátkou so sídlom G. J., D. XXXX/XX-X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: M., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u odporkyne, zastúpené kolíznym opatrovníkom Z., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. januára 2016, č.k. -35, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloleté deti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol, maloleté deti: M. a P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Navrhovateľovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 150 eur mesačne a na mal. P. sumou 130 eur mesačne, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd styk navrhovateľa s mal. M. a mal. P. neupravil a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine konštatoval, že vzájomné vzťahy účastníkov sú v takej miere narušené, že už ani zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ sa v septembri 2015 zo spoločnej domácnosti odsťahoval, manželia spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú. Súd po zistení príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, po preskúmaní ich postoja k možnosti obnovenia manželského spolužitia a po zohľadnení súhlasnej vôle účastníkov nezotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je už len formálny, manželstvo účastníkov konania rozviedol. O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd rozhodol v zmysle ust. § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1, 2, 4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. S poukazom na dohodu rodičov, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, súd jej deti do osobnej starostlivosti zveril, keď táto dohoda je v záujme maloletých detí. Zároveň súd neupravil styk navrhovateľa s deťmi, keďže na stretávaní sa vedia rodičia dohodnúť. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloleté deti súd uviedol, že vychádzal z príjmu navrhovateľa za rok 2015 v priemere 873,79 eur netto, pričom navrhovateľ poberal v roku 2015 aj invalidný dôchodok mesačne v sume 324,10 eur ( predtým v sume 317,80 eur mesačne). Z tohto príjmu navrhovateľ aj po zaplatení nájmu v sume 280 eur je schopný platiť na výživu školopovinnej M. sumu 150 eur mesačne a na výživu mal. P., navštevujúceho materskú školu, sumu 130 eur mesačne. Takto určené výživné súd považoval za primerané majetkovým, zárobkovým a

osobným pomerom navrhovateľa, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd nevzal v úvahu argumentáciu navrhovateľa, že v roku 2015 mu vo februárovej výplate bolo vyplatených cez 600 eur titulom vratky na manželku na rodičovskej dovolenke, pretože obdobná suma mu bude vrátená aj v tohtoročnej výplate, keďže matka detí bola aj po celý rok 2015 na rodičovskej dovolenke. Naviac, v čase rozhodovania súdu mala odporkyňa príjem iba z rodičovského príspevku v sume 203,20 eur a z prenájmu bytu, z ktorého po odrátaní výdavkov na byt a úver jej zostáva mesačne 60 eur, čo je spolu mesačne 263,20 eur. Z tejto sumy musí odporkyňa platiť nielen náklady na bývanie v rodinnom dome, na ktoré by jej čiastočne mala prispievať jej matka, ktorá s nimi býva v rodinnom dome, ale aj zabezpečovať všetky svoje odôvodnené potreby, ako aj potreby maloletých detí, ktoré v žiadnom prípade nie je možné uspokojiť výlučne z výživného, ktoré navrhovateľ podľa vyjadrenia odporkyne platí v sume 50 a 70 eur, teda spolu 120 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloleté deti, podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť výživné na mal. M. v sume 70,- eur mesačne a na mal. P. v sume 50,- eur mesačne alebo v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd nepostupoval pri určení výživného podľa § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd nezohľadnil žiadny jeho argument, že nemôže platiť výživné na deti spolu v sume 280 eur. Má za to, že súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, rozhodnutie je podľa neho nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd podľa jeho názoru určil nadštandardné výživné pre 6 a 3 ročné deti. V prípade, že prijmeme názor súdu, že v súčasnosti je dôvod na určenie výšky výživného spolu v sume 280 eur, výživné sa časom s nárastom veku a potrieb detí vyšplhá do absurdných čiastok. Namietal taktiež, že výdavky odporkyne na rodinný dom neboli ničím preukázané a rovnako nedoložila doklady, týkajúce sa výdavkov detí. Má za to, že nie je spravodlivé, ak je odporkyňa bezdôvodne nezamestnaná, keď od septembra 2015 neposkytuje deťom osobnú starostlivosť v zmysle základnej funkcie rodičovskej dovolenky. Považuje za účelové tvrdenie odporkyne, že si hľadá prácu.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila aj odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že súd správne zohľadnil pri určovaní výživného v zmysle ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, najmä majetkové pomery navrhovateľa, teda jeho príjem, nízke životné náklady a tomu zodpovedajúci vyšší životný štandard. Navrhovateľ v odvolaní účelovo opomína právo dieťaťa zakotvené v § 62 ods. 2 Zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyjadrenie o nadštandardnom výživnom považuje preto za nezmyselné. Navrhovateľ je ochotný platiť výživné v takej výške, ktorú sumu bežne pretelefonuje. Pokiaľ ide o výšku výdavkov, tieto pravdivo uviedla na pojednávaní, k väčšine výdavkov má aj doklady, pričom navrhovateľ na pojednávaní tieto nenamietal. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že ponechal v dome všetky hnuteľné veci a musel si ďalšie nanovo zabezpečovať, toto nie je pravdou. Rovnako nie je pravdou, že navrhovateľ má zo spoločného života predstavu o potrebách detí, keďže im nikdy nekúpil nič na oblečenie, kupoval len potraviny a veci bežnej potreby a o ostatných potrebách pre deti nemá žiadnu predstavu. Ona má záujem sa riadne zamestnať, ale pri dvoch deťoch, vyžadujúcich pravidelný odvoz do školy a škôlky a ich vyzdvihovanie z nich, je to problém. Napriek tomu si prácu hľadá a pravidelne absolvuje pracovné pohovory. Nie je pravdou, že navrhovateľ od opustenia spoločnej domácnosti poukazoval na deti sumu 120 eur mesačne. V decembri 2015 jej zaslal sumu 360 eur a to pravdepodobne účelovo na radu právnej zástupkyne, keď bol jasný jeho zámer žiadať určenie výživného súdom vo výške spolu 120 eur.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., doplnil dokazovanie správou o zamestnaní odporkyne( § 213 ods. 5 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaním navrhovateľa bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloleté deti, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa, pričom v ostatných výrokoch je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, neupravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi. V týchto častiach rozsudok odvolaním napadnutý nebol, sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloleté deti, pretože navrhovateľ sa s jeho výškou určenou okresným súdom v odvolaní nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vec je potrebné posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov iného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže doplniť dokazovanie za podmienky, že ho okresný súd nevykonal. V danej veci odvolací súd doplnil dokazovanie potvrdením zamestnávateľa odporkyne, z ktorého vyplýva, že odporkyňa sa po rozhodnutí súdu prvého stupňa zamestnala, a to od XX.XX.XXXX v s.r.o. T., K. C. a jej priemerný čistý mesačný príjem za apríl 2014 predstavuje sumu 372,41 eur.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli v odvolaní vznesené, vrátane doplnenia dokazovania o terajšom príjme odporkyne, odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 Zákona o rodine sa v plnej miere stotožnil s výškou výživného určenou okresným súdom.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva navrhovateľa a odporkyne, ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom prvostupňového súdu. Obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne z dôvodu, že táto sa o deti doposiaľ starala a o zverení detí do osobnej starostlivosti odporkyne sa rodičia dohodli.

Pokiaľ ide o príjem rodičov maloletých detí, u navrhovateľa súd vychádzal z mesačného príjmu 873,79 eur a invalidného dôchodku vo výške 324,10 eur mesačne, čo je spolu 1 197,89 eur, z ktorého príjmu hradí náklady súvisiace s bývaním v sume 280 eur, stravu, ošatenie, poplatky za telefón, lieky. Pokiaľ ide o príjem odporkyne, táto poberala rodičovský príspevok vo výške 203, 20 eur, ale od 07.03.2016 sa zamestnala s priemerným zárobkom 372,41 eur. S deťmi býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou a hradí všetky náklady súvisiace s bývaním, na ktorých by sa mala v primeranom rozsahu podieľať aj jej matka, ktorá s nimi taktiež žije v rodinnom dome. Odporkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý prenajíma, pričom z prenájmu spláca úver a poplatky súvisiace s týmto bytom, pričom z tohto prenájmu jej zostáva suma asi 60 eur.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že mal. M. má 7. rokov, navštevuje 1. triedu základnej školy, odporkyňa jej hradí v škole obedy(25 eur mes.), školskú družinu (7 eur mes.), platí poplatky súvisiace so ZRPŠ ( 20 eur polrok), cestovným autobusom, školskými potrebami, výletmi, ako aj všetky výdavky súvisiace s ošatením, obuvou, hygienou a bežnými potrebami. Mal. P. má 3.roky, navštevuje materskú školu na K., kde ho odporkyňa vozí autom, za stravu v škôlke odporkyňa platí asi 20 eur mesačne, mesačný poplatok škôlke predstavuje sumu 11 eur a polročný poplatok v sume 20 eur. Rovnako ako jeho sestra má maloletý náklady súvisiace s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami.

Berúc v úvahu uvedené skutočnosti, akceptujúc potreby maloletých detí, mal odvolací súd za to, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach platiť na výživu mal. M. sumu 150,- eur mesačne a na mal. P. sumu 130,- eur mesačne a to od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že navrhovateľ má iba tieto vyživovacie povinnosti. Maloleté deti majú nepochybne právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a ak táto je u jedného rodiča vyššia, táto skutočnosť je vždy zohľadnená aj vo výške určeného výživného, ktorú výšku práve navrhovateľ namieta. Napriek tomu, že odporkyňa sa po rozhodnutí súdu prvého stupňa zamestnala, jej

príjem je o niečo vyšší ako doposiaľ poberaný rodičovský príspevok, za prvý celý odpracovaný mesiac je tento iba vo výške 372,41 eur, ktorý príjem nepostačuje na zaplatenie všetkých nevyhnutných potrieb jej a detí a na pokrytie všetkých výdavkov rodiny. Životná úroveň odporkyne je teda neporovnateľne nižšia ako životná úroveň navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ vyčíta okresnému súdu nedostatočne zistený skutkový stav a nevykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu, nebolo tu v podstate žiadne také tvrdenie, či iná známa skutočnosť, ku ktorej by bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Súd považoval za dostatočne preukázané výdavky a príjmy oboch rodičov, ako aj maloletých detí a nemal dôvod pochybovať o skutočnostiach nimi uvedenými, napriek tomu, že ku všetkým výdavkom neboli predložené písomné doklady ; v konaní však navrhovateľ žiadne poplatky detí, resp. výdavky odporkyne nespochybňoval. V odvolacom konaní odvolací súd doplnil iba dokazovanie na zistenie, či sa odporkyňa po skončení rodičovskej dovolenky zamestnala a má pravidelný príjem, ktorú skutočnosť aj v odvolacom konaní zohľadnil.

Navrhovateľovi po zaplatení uvedeného výživného zostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho vlastnej výživy a odôvodnených potrieb, keď jeho príjem je takmer trojnásobne vyšší ako má odporkyňa s maloletými deťmi.

S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloleté deti ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže vo veci určenia výživného ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .