Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1T-23-2011.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/23/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich JUDr. Dušana Modranského a Ing. Viktora Lipčáka v trestnej veci obžalovanej G. X., Q. X.X.XXXX T. X., W. U. Y.Š. U., M. XXX/XX, K.. X., pre prečin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005) a zločin úverového podvodu podľa § 22 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaná
G. X., nar. XX.X.XXXX T. X., K. X.J., W. U. Y. U., M. XXX/XX, K.. X.,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
1, dňa 8.11.2005 na presne neurčenom mieste v meste Y. U., okres X., uzatvorila so spoločnosťou O. A. F., G..Y.. zmluvu č. XXXXXXXXXX na meno svojho manžela Ľ. X., bez jeho vedomia, kde predmetom tejto zmluvy bolo formou vydania pôžičkovej karty Triangel, poskytnutie finančných prostriedkov v sume 15.000,- Sk (497,91 €), pričom pri podpisovaní zmluvy túto podpísala bez vedomia poškodeného J. Ľ. X. a pri podpise zmluvy sa zaviazala, že poskytnutý úver bude splácať v 30-tich mesačných splátkach po 500,- Sk (16,60 €), pričom jednotlivé splátky boli uhrádzané, ale zároveň dochádzalo k ďalším výberom z kreditnej karty, čím takto svojím konaním spôsobila poškodenej spoločnosti O. A. F., G..Y.., Z.: XX XXX XXX, F. Q. XX, X. škodu najmenej vo výške 15.000,- Sk (497,91 €),
2, dňa 21.8.2008 v Y. U., okres X., uzatvorila so spoločnosťou O. Y. G..Y.. úverovú zmluvu bez vedomia svojho manžela poškodeného Ľ. X., kde predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 150.000,- Sk (4.979,09 €), pričom pri podpisovaní zmluvy túto podpísala aj za manžela a pri podpise úverovej zmluvy sa zaviazla, že poskytnutý úver bude splácať v 84. mesačných splátkach po 102,30 €, čím takto svojím konaním spôsobila poškodenej spoločnosti O. Y. G..Y.., Z.: XX XXX XX, R. X, U. škodu vo výške najmenej 150.000,- Sk (4.979,09 €)
t e d a
v bode 1) obžaloby - vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila škodu nie nepatrnú,
v bode 2) obžaloby - vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobila väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l a
v bode 1) obžaloby - prečin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005),
v bode 2) obžaloby - zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd stanovuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanej povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktoré je súčasťou probačného dohľadu.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodené strany: X/ P. X. Y. Y..N..K.., Y. Y. XXX XX U., R. X, Z.: XX XXX XXX G. X/ O. Y. G..Y.., Y. Y. XXX XX U., R. X, Z.: XX XXX XXX s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 23.2.2011 podal prokurátor Okresnej prokuratúry X. na tunajšom súde obžalobu na obžalovanú pre skutky právne kvalifikované ako prečin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) a zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd prejednal trestnú vec výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov a svedkov poškodených, prečítaním ich výpovedí z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov a oboznámením sa so spisovým materiálom.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku po náležitom poučení vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku podľa bodu 2) obžaloby. S poukazom na ustanovenie § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala „áno“. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej o vine vo vzťahu k skutku podľa bodu 2) obžaloby. Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie prijal a následne v zmysle § 257 ods. 8 vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku podľa bodu 2) obžaloby sa nevykoná. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) obžaloby obžalovaná vzniesla námietku premlčania a využila svoje právo nevypovedať.
V nadväznosti na vyjadrenie obžalovanej a využitie práva nevypovedať súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovanej z prípravného konania (5.11.2010) kedy obžalovaná uviedla, že v novembri 2005 po obdržaní ponuky na pôžičkovú kartu W. Y.a rozhodla, že ponuku využije, pričom vypísala formulár s iniciálami svojho manžela Ľ. X. a vypísala požičiavanú sumu na 15 000 ,- Sk, zaviazala sa splácať úver v 500,- Sk mesačných splátkach. Všetky doklady, teda zmluvy vypísala a podpísala v mene svojho manžela bez jeho vedomia. Splátky uhrádzala, avšak z karty dodatočne vyberala ďalšie peniaze. Následne v roku 2009 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou O. tak, že telefonicky požiadala o zaslanie zmluvy, ktorú vypísala na svoje meno a meno svojho manžela, s výškou úveru 150 000,- Sk. Úver sa zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach, ktoré spočiatku splácala, no následne kvôli dlhotrvajúcim finančným problémom so splácaním prestala. Získané peňažné prostriedky využila na chod domácnosti a jej úpravy. Pri uzatváraní pôžičiek nepotrebovala manželov občiansky preukaz, postačovali len jeho osobné údaje, ktoré pozná spamäti. Všetky dokumenty podpísala v mene svojho manžela obžalovaná osobne, manžel o jej konaní nemal žiadne informácie. Spôsobenú škodu chcela nahradiť. Záverom sa v celom rozsahu priznala ku skutkom kladným jej za vinu.
Svedok poškodený - Ľ. X. na hlavnom pojednávaní pri výsluchu uviedol, že s obžalovanou sa rozviedol a stále trvá na všetkých svojich predchádzajúcich výpovediach. Ku skutkom uviedol, že potom, čo manželka odišla zo spoločnej domácnosti, bol kontaktovaný spoločnosťou O. G. O. A. F.ng, pričom mu uviedli, že dlhuje určitú finančnú čiastku. Po vyžiadaní kópií uzatvorených zmlúv sa dozvedel, že bol uvedený do omylu úverového podvodu, podpisy na zmluvách nie sú jeho a následne podal trestné oznámenie. Osobne neprevzal žiadne finančné prostriedky, ani obžalovanej nedal žiaden súhlas na uzatváranie zmlúv v jeho mene. Nevedel odpovedať, na aký účel boli získané finančné prostriedky použité. Finančné prostriedky od neho nie sú v súčasnosti vymáhané. Po tom čo sa svedok dozvedel o úveroch a zmluvách podpísaných v jeho mene sa obžalovaná, v tom čase manželka svedka v rozvodovom konaní, pokúsila o samovraždu tým, že požila veľké množstvo liekov, po čom skončila na psychiatrii. Od uvedeného obdobia spolu nežijú ani nebývajú a nevie, či obžalovaná naďalej navštevuje psychiatra.
V priebehu konania došlo ku postúpeniu pohľadávky svedka poškodeného - spoločnosti O. A. F., G..Y.. na spoločnosť P. X. Y. Y..N..K.., pričom zástupca spoločnosti O. A. F., G..Y.. k veci uviedol, že zmluva medzi spoločnosťou a Ľ.N. X. bola uzatvorená na základe ponuky zaslanej na miesto trvalého bydliska. Po akceptácii bola vydaná pôžičková karta, bol na nej ponúknutý úver vo výške 497,80 €, pričom klient sa zaviazal splácať sumu v pravidelných mesačných splátkach. V auguste 2009 došlo ku ukončeniu splácania a preto bol klient písomne upomínaný. V roku 2010 pán X. oznámil, že osobne nepodpisoval žiadnu zmluvu a došlo k podaniu trestného oznámenia. Ku podpísaniu zmluvy došlo 4.11.2005 v Y. U. a zmluva bola zo strany spoločnosti podpísaná 8.11.2005 v U.. Pri podpise zmluvy nedošlo ku osobnému kontaktu medzi spoločnosťou a klientom, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo diaľkovou komunikáciou (poštou). Vzhľadom na to, že v danom prípade klient spĺňal všetky požadované podmienky, došlo ku uzatvoreniu zmluvy. Ku overeniu rodného čísla, čísla občianskeho preukazu (v evidencii odcudzených či stratených dokladov), príjmu i zamestnávateľa klienta došlo porovnaním v databáze spoločnosti. Aj napriek tomu, že p. X. už v minulosti bol klientom spoločnosti, nedošlo k porovnaniu podpisov na uzatváranej a predchádzajúcej zmluve. O tom, že zmluva nebola podpísaná pánom X.J. sa spoločnosť dozvedela v marci 2010, pohľadávka bola následne odpredaná a nebola od p. X. vymáhaná. V marci 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 658,47 €, k aktuálnemu zostatku dlhu sa nevedel svedok vyjadriť.
Poškodený P. X. Y., Y..N..K.., ako právny nástupca spoločnosti O. A. F., G..Y.. upresnil výšku škody, ktorá predstavuje 772,63 € (z čoho 507,14 € pripadá na istinu a 265,49 € pripadá na úroky z omeškania).
Poškodená spoločnosť O. Y., G..Y.. sa v prípravnom konaní pripojila k trestnému konaniu s náhradou škody vo výške 6 258,39 €.
Y. J.. X. uviedla, že od roku 2011 má svoju ambulanciu v E., do uvedeného dátumu mala ambulanciu v Y. U.. Zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, teda že manžel obžalovanej požiadal o vyšetrenie jej duševného stavu a že v decembri 2009 sa u obžalovanej diagnostikoval reaktívny depresívny stav, trpela depresiami, bližšie skutočnosti uviesť nevedela. Nástupca lekárky - svedkyne, J.. U. potvrdil, že menovaná bola v spomínanej ambulancii vyšetrená, no na ďalšiu kontrolu sa nedostavila.
Zo žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty W. je zrejmé, že bola uzatvorená na meno Ľ. X., bola podpísaná a datovaná k 4.11.2005, z výpisu z pôžičkovej karty W. H.e zrejmý chronologický stav splácania a požičiavania si finančných prostriedkov. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spoločnosťou O. Y., G..Y.., je zrejmé uzatvorenie a podpis zmluvy dňa 21.8.2008 a zo splátkového kalendára je rovnako zrejmý chronologický postup splácania ako aj následné odstúpenie od zmluvy.
Z odpisu z registra trestov, z lustrácie registra priestupkov a na základe správ o povesti je zrejmé, že obžalovaná bola právoplatne odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy, avšak sa v skúšobnej dobe osvedčila a preto sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Obžalovaná sa doposiaľ dopustila spáchania viacerých priestupkov, najmä na úseku cestnej dopravy a z miesta bydliska je hodnotená všeobecne.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli
zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania. Súd mal za to, že skutok uvedený v bode 1) obžaloby sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete a vykazuje znaky trestného činu, pretože obžalovaná svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005).
Obžalovanou bola vo vzťahu k skutku uvedeného v bode 1 obžaloby vznesená námietka premlčania.
Podľa § 67 ods. 1 písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac ako jeden rok,
Podľa § 67 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine, skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania, doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 162a Trestného poriadku <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/>, doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 2 Trestného poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/>.
Podľa § 67 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
Vznesenú námietku premlčania súd nepovažuje za dôvodnú a správnu, nakoľko neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre zánik trestnosti činu. Skutok popisovaný v bode 1) obžaloby bol spáchaný 4.11.2005. Ku podpisu zmluvy došlo 8.11.2005, pričom práve tento dátum je potrebné považovať za moment spáchania trestného činu, teda za moment jeho dokonania. Za uvedený skutok Trestný zákon účinný do 31.12.2005 stanovoval trest odňatia slobody až do 3 rokov, teda premlčacia doba bola zákonom stanovená na 5 rokov (uplynula by 8.11.2005). S poukazom na ustanovenie § 67 ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) došlo v prejednávanej trestnej veci k vzneseniu obvinenia Uznesením vyšetrovateľa K. N. R. X. dňa 4.11.2005.
Ku prerušeniu plynutia premlčacej doby avšak došlo už pred novembrom 2010, a to momentom spáchania nového (ďalšieho trestného činu) - skutok 2 obžaloby spáchaný obžalovanou dňa 21.8.2008, za ktorý páchateľovi hrozil trest rovnaký alebo prísnejší. Súd sa stotožňuje s ustáleným právnym názorom, podľa ktorého nie je dôležité, či páchateľ bol za (ďalší) trestný čin už právoplatne odsúdený, nakoľko súd musí aj napriek rešpektovania ústavnej zásady prezumpcie neviny posúdiť predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú. V naznačenom smere sa totiž jedná o otázku rozhodnú pre vedenie konania bez zodpovedania ktorej by mohol byť zmarený účel trestného konania. Zároveň súd poukazuje na vyhlásenie obvinenej k skutku v bode 2) obžaloby, v zmysle ktorého je nepochybné, že sa tohto skutku dopustila, a vinnou bude uznaná práve týmto rozsudkom. V zmysle uvedených úvah teda nemožno prijať námietku obžalovanej o premlčaní trestnosti skutku pod bodom 1) obžaloby.
Aj napriek tomu, že k premlčaniu trestného stíhania došlo spáchaním ďalšieho skutku, nie vznesením obvinenia, súd vo vzťahu k námietke obhajcu obžalovanej považuje za potrebné poukázať na to, že zákon za podmienku prerušenia považuje len „vznesenie obvinenia“, neviaže sa na moment doručenia uznesenia obvinenému či na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia, navyše aj v prípade podania sťažnosti (ktorá nemá odkladný účinok), je takéto uznesenie v zmysle § 184 ods. 2 Trestného poriadku vykonateľné už dňom jeho vydania a už vtedy nastáva účinok prerušenia premlčania trestného stíhania.
Trestného činu úverového podvodu sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver alebo záruku na úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu nie nepatrnú.
Za vylákanie úveru pritom možno považovať uzatvorenie zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorou sa veriteľ zaviazal na požiadanie dlžníka mu poskytnúť peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Vo vzťahu ku skutku popisovanom v bode 1) obžaloby súd prihliadol na výpoveď obžalovanej z prípravného konania, nakoľko v konaní pred súdom táto využila svoje právo nevypovedať a zároveň možno konštatovať že výsluch obvinenej v prípravnom konaní bol vykonaný v súlade so zákonom. Sama obžalovaná uviedla, že návrh na uzatvorenie zmluvy jej (resp. jej bývalému manželovi) bol doručený poštou a pre uzatvorenie zmluvy postačovalo jednoduché vypísanie formulárovej pretlače zmluvy. Obžalovaná potvrdila, že spamäti poznala všetky údaje svojho exmanžela, tieto osobne bez jeho vedomia vypísala a zmluvu sama podpísala rovnako bez jeho vedomia, nakoľko si bola vedomá jeho nesúhlasu.
Svedok Ľ. X. vypovedal, že on žiadnu zmluvu nepodpisoval, nevypisoval žiadnu formulárovú zmluvu, ani k takémuto konaniu nedal svojej exmanželke súhlas.
Z výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti je zrejmé, že táto pri uzatváraní zmluvy neoverovala údaje uvedené v zmluve, nakoľko sa jednalo o bezproblémového klienta, nemala ani dôvod porovnávať, či spochybňovať podpis a údaje v zmluve uvedené.
Súd teda nemal dôvod pochybovať o tom, že zmluvu v mene svojho vtedajšieho manžela uzatvorila práve obžalovaná a teda úmyselne od iného (Y. O. A. F., G..Y..) vylákala úver tým, že ho uviedla do omylu, resp. využila jeho omyl.
Vina obžalovanej pre skutok v bode 2) obžaloby, prihliadnuc na vyjadrenie obžalovanej pred súdom podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nepochybne vyplýva aj z obsahu spisového materiálu, najmä z výpovede obžalovanej z prípravného konania, počas ktorého sa k spáchaniu skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznala a jeho spáchanie popísala tak, ako je to uvedené vyššie.
Súd na základe vykonaného dokazovania konania obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005) a zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušila záujem spoločnosti na ochrane vlastníctva vecí tým, že vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila škodu nie nepatrnú (bod 1, obžaloby), resp. škodu väčšiu (bod 2, obžaloby).
Pri hodnotení osoby obžalovanej prihliadol na to, že pred spáchaním skutkov viedla riadny život, doposiaľ bola postihnutá len za priestupky (najmä na úseku cestnej dopravy).
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho čiastkové priznanie a možnosti jeho nápravy uloženým trestom.
V prospech obžalovanej svedčí vyššie spomínaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona a to vedenie riadneho života pred spáchaním skutku, naopak v neprospech obžalovanej svedčila jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, a to spáchanie viacerých trestných činov. Vzhľadom na popisované okolnosti nebolo potrebné upravovať hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Po zohľadnení všetkých kritérií významných pre určenie trestu, po zhodnotení osoby obžalovanej, v záujme individuálnej i generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, súd jej uložil podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 1 a 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom v skúšobnej dobe 4 rokov. Obžalovanej bola zároveň uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktoré je súčasťou probačného dohľadu v zmysle § 51 ods. 4 Trestného poriadku v najlepšom záujme pre jej ďalšiu nápravu, výchovu a individuálnu prevenciu. Súd vzal na vedomie návrh obhajcu o tom, aby nad obžalovanou nebol uložený probačný dohľad z dôvodu jej práce a života
v zahraničí, avšak vo vzťahu ku výmere trestu nebolo možné rozhodnúť inak a súd trvá na tom, že uvedený trest a uložená povinnosť je v najlepšom záujme pre obžalovanú.
V adhéznom konaní si poškodení uplatnili nárok na náhradu vzniknutej škody. V priebehu konania avšak nebola jednoznačne zrejmá (aktuálna) výška škody, a to najmä s prihliadnutím na stále rastúcu výšku úrokov z omeškania. V naznačenom smere má súd za to, že zaviazaniu obžalovanej musí predchádzať riadne dokazovanie, ktorého účel sa najlepšie dosiahne práve v civilnom procese. Z uvedeného dôvodu súd odkázal poškodených so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V Kežmarku dňa 16. júna 2016
JUDr. Richard Bureš
predseda senátu