Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-217-2015.pdf
PDF · 86.75 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/217/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa DOMBYT Čadca, U Kyzka 751, Čadca, IČO: 35 658 312, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcom X/ O. L., G.. X.X.XXXX, U. XXXX/X, Č., X/ C. W., U. XXXX/X, Č. v konaní o zaplatenie 956,56 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh proti odporkyni 2/ z a m i e t a.
II. Konanie proti odporcovi 1/ z a s t a v u j e.
III. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
V návrhu bol označený odporca O. L., G.. X.X.XXXX, Č., U. XXXX/X. Rovnaký subjekt bol uvedený aj v zmluve o nájme zo dňa 13.2.2015 (čl. 7). Lustráciou v registri obyvateľov (čl. 22) súd mal zistené, že subjekt O. L., G.. X.X.XXXX je neexistujúcim subjektom už ku dňu podania návrhu. Neexistuje O. L., G.. X.X.XXXX, Č., U. XXXX/X. Existuje len O. L., G.. XX.XX.XXXX, čo je iný subjekt než označený neexistujúci odporca. Neexistujúci subjekt nemožno zameniť s existujúcim subjektom. Ide o neodstrániteľnú prekážku postupu konania ku dňu podania návrhu. Pre neodstrániteľnú prekážku postupu konania súd konanie zastavuje. Nejde o zánik subjektu po podaní návrhu, ide o neexistenciu subjektu ku dňu podania návrhu. V čase podania návrhu bol povinný navrhovateľ označiť existujúci subjekt.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákona priznáva.
Podľa § 20 OSP každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Neexistujúci (zaniknutý) subjekt ku dňu podania návrhu neumožní aplikáciu § 107 ods. 1 - 4 OSP - pokračovanie konania s právnym nástupcom, resp. iným subjektom. Ide o neodstrániteľnú prekážku postupu konania, súd ju skúma v každom štádiu konania a z tohto dôvodu podľa § 103, 104 ods. 1 prvá veta OSP súd konanie zastavil. Vo vzťahu k odporcovi 1/ pre náhradu trov konania bolo potrebné aplikovať § 146 ods. 1 prvá veta OSP. Navrhovateľ označením neexistujúceho subjektu v návrhu
zavinil zastavenie konania. Právo na náhradu trov konania by patrilo odporcovi 1/ proti navrhovateľovi. Neexistujúcemu subjektu trovy konania nemohli vzniknúť, preto odporcovi 1/ súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Pokiaľ ide o označenú odporkyňu 2/ W. C., zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 vyplýva, že okrem neexistujúceho subjektu L. O., G.. X.X.XXXX, bývala v byte jeho družka W. C.. Zo zmluvy o nájme nevyplýva, či táto nájomná zmluva bola podpísaná aj družkou nájomcu, alebo nie. Také tvrdenia a dôkazy navrhovateľ vo svojom návrhu neprodukoval. Preukázal teda platný zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a družkou C. W., odporkyňou 2/. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že nájom bytu vznikol dňa 10.2.2015 a nájomná zmluva bola uzavretá na dobu do 31.5.2016. Návrh bol podaný 30.7.2015.
V návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že odporcovia 1/, 2/ sú užívateľmi bytu č. X v Č., U. F., bytový dom č. XXXX na základe zmluvy o nájme bytu, ktorá bola uzavretá medzi odporcami 1/, 2/ zo dňa 13.2.2015 do 31.5.2016. Povinnosťou nájomcov bolo mesačne uhrádzať sumu 239,14 € titulom nájomného. Uvedené povinnosti neplnili, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov v uplatnenej výške 956,56 €, pričom navrhovateľ neuviedol, za aké časové obdobie. Žiadal, aby odporcovia 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 956,56 € s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 31.7.2015 do zaplatenia a nahradili trovy konania.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.
Zo skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP. Pánom sporu - "dominus litis" je navrhovateľ. Len on mal právo disponovať návrhom a len on má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Navrhovateľa viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP), teda už v prvom úkone, ktorý mu patril. Súd je návrhom - predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľ bol aj právne zastúpený, súd nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva. Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a uviedol aj predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Navrhovateľ
- jeho právny zástupca, si boli vedomí sporných bodov oboznámených na pojednávaní, preto, podľa názoru súdu, nie je dôvod tvrdiť, že rozsudok je "prekvapivý, nečakaný“. Navrhovateľ mal dostatočný časový priestor na produkovanie tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 30.7.2015 do rozhodnutia súdu dňa 16.6.2016 (1 rok).
Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Navrhovateľ v návrhu žiadal zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu v celkovej výške 956,56 € s 0,5 ‰ z dlžnej sumy denne od 31.7.2015 do zaplatenia. Také rozhodujúce skutkové tvrdenia zodpovedali hypotéze právnej normy, že navrhovateľ žiada zaplatiť nájomné. Právnou kvalifikáciou nároku súd nie je viazaný (v návrhu navrhovateľ uvádzal § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ale z rozhodujúcich skutkových tvrdení vyplýva v nadväznosti na § 79 ods.
1, 2 OSP, že žiada zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu). Z návrhu nevyplývalo ani to, za ktoré časové obdobie žiada zaplatiť navrhovateľ nájomné vo výške 956,56 € istiny s príslušenstvom.
Uvedený rozhodujúci skutkový stav zodpovedá hypotéze právnej normy na zaplatenie nájomného podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podmienkou uplatnenia nároku na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním prenajatého bytu je platná nájomná zmluva za sporné časové obdobie.
Navrhovateľ doslovne v návrhu pod bodom II. čl. 2 spisu uviedol: „Žalovaní 1/, 2/ majú na základe zmluvy povinnosť mesačne uhrádzať nájomné a platby za služby súvisiace s bývaním, ktoré mesačne predstavujú 239,14 €. Žalovaní 1/, 2/ si neplnili uvedené povinnosti, neuhrádzali nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov v uplatňovanej výške 956,56 €.“
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 čl. 7 vyplýva, že bola uzavretá s neexistujúcim subjektom L. O., G.. X.X.XXXX. V tejto nájomnej zmluve je uvedená aj družka W. C., G.. XX.XX.XXXX. Bola uzavretá na dobu určitú od 10.2.2015 do 31.5.2016. Navrhovateľ nepreukázal sporné obdobie, za ktoré žiada sumu 956,56 € nájomné a služby spojené s užívaním bytu a nepreukázal platnú nájomnú zmluvu s odporkyňou 2/ W. C.. Podľa článku IV. nájomnej zmluvy odporcovia ako nájomníci mali platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu v preddavkovanej výške, ktorá vyplýva zo zálohového predpisu čl. 11, teda vo výške 239,14 € mesačne.
Nie je zrejmé, ktoré časové obdobie je predmetom sporu, nebola preukázaná platná nájomná zmluva na konkrétne časové obdobie ako právny - zmluvný podklad pre účtovanie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu.
Z toho dôvodu mu nevzniklo právo na zaplatenie nájomného na základe neexistujúcej nájomnej zmluvy podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ani za služby spojené s užívaním bytu. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie platného záväzku - platnej nájomnej zmluvy za sporné časové obdobie, na základe ktorej by mal právo požadovať od odporcov platbu nájomného a služieb spojených s užívaním bytu tak, ako to v návrhu požadoval za nekonkretizované sporné časové obdobie.
Rozhodujúce skutkové tvrdenia neumožňovali podriadiť skutkový stav pod hypotézu právnej normy o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu bolo zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za sporné časové obdobie. Navrhovateľ v
návrhu neuviedol faktickú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá nie je totožná so zmluvným nárokom na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, ktoré sú zmluvne dohodnuté v prípade uzavretia platného právneho úkonu - nájomnej zmluvy. Pre alternatívne posúdenie nároku § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení bola splnená len podmienka neplatnosti, resp. neexistencie platnej nájomnej zmluvy za sporné časové obdobie. V rozhodujúcich skutkových tvrdeniach však v nadväznosti na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola konkretizovaná majetková ujma, bezdôvodné obohatenie, ktoré za sporné časové obdobie navrhovateľovi vznikla. Bezdôvodné obohatenie nemožno stotožniť s výškou zmluvne dohodnutého nároku na nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Pre nárok, resp. alternatívne posúdenie nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľ nepreukázal ani faktický stav užívania bytu odporcami v spornom časovom období, ktoré sa pre uplatnenie nároku na základe bezdôvodného obohatenia vyžaduje. Pri platnej nájomnej zmluve nie je právne relevantné, či odporcovia v byte bývajú, alebo nebývajú. Na základe platnej nájomnej zmluvy sú povinní platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu bez ohľadu na skutočnosť, či byt fakticky užívajú, alebo nie. Pri alternatívnom posúdení nároku z titulu bezdôvodného obohatenie však je dôkazným bremenom navrhovateľa preukázať, že odporkyňa 2/ fakticky v byte bývala v spornom časovom období, ktoré navrhovateľ vôbec nekonkretizoval v návrhu, v akom rozsahu a v akom rozsahu sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa. V tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Adresa sporného bytu je byt č. X, U. F., bytový dom č. XXXX. Odporkyňa z tejto adresy prevzala návrh a procesné poučenia.
Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Úspešnou účastníčkou konania je aj odporkyňa 2/. Podľa § 142 ods. 1 OSP by jej patrila plná náhrada trov konania. Trovy neuplatnila návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.