Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Cb-162-2015.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/162/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : P E R E X, a.s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313, v konaní zast. LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, proti odporcovi : Intercash Slovakia s.r.o., Gazdovská 772/21, Komárno, IČO: 46 208 127, v konaní zast. opatrovníčkou E. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno o zapl. 501,60 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 501,60 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 11.7.2013 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 501,60 eur od 11.7.2013 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40.- eur a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 35,50 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 103,80 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s., Bratislava a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu dňa 10.11.2015 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal v návrhu označeného odporcu na zaplatenie istiny v celkovej sume 501,60 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu bolo, že odporca nezaplatil navrhovateľovi v zmysle jeho písomných objednávok za uverejnené inzeráty dohodnutú cenu inzercie, pričom navrhovateľ si zároveň uplatnil aj zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. K návrhu pripojili listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené v návrhu.
Po zaplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 21.1.2016, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. 4Cb/162/2015-32, dňa 28.1.2016, ktorý však uznesením č.k. 4Cb/162/2015-39, dňa 3.3.2016 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/162/2015-40, dňa 12.4.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2016, súd po vykonanom šetrení, ustanovil odporcovi s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 3 a 6 O.s.p. opatrovníčku, ktorá ho v predmetnom konaní ďalej zastupovala, procesne hájila jeho práva do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (drobný spor).
Na pojednávaní dňa 15.6.2016 súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa neustanovili na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a mali predvolanie riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom podaní žiadal odročiť pojednávanie, ale neuviedol žiaden taký dôvod, pre ktorý by súd musel pojednávanie odročiť. V návrhu, ako aj vo svojom vyjadrení
zo dňa 9.5.2016 právny zástupca navrhovateľa neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba tie, ktoré už boli uvedené v písomne podanom návrhu a ktoré vyplývali z predložených listinných dôkazov. Opatrovníčka odporcu sa v rámci súdneho konania, počas dokazovania, nevyjadrila vo veci samej, ani ústne, ani písomne, pričom jej boli doručené zákonné poučenia (aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.), ako aj návrh a prílohy návrhu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej iba „ObZ“) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Podľa § 272 ods. 1 ObZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Navrhovateľ na základe písomnej objednávky, poskytol odporcovi zverejnenie plošnej inzercie, teda uverejnil pre odporcu inzeráty v periodickej tlači AVÍZO a to inzerát č. XA 130575/01 a č. XA 130575/02. Za riadne a včasné poskytnutie inzercie riadne vyúčtoval vzájomne dohodnutú cenu za poskytnutie inzercie a zaslal odporcovi faktúru č. 5131302005, zo dňa 26.6.2013, na sumu 501,60 eur, so splatnosťou dňa 10.7.2013. Odporca faktúru, ktorá mu bola riadne doručená neuhradil. Z predložených listinných dokladov a tvrdení navrhovateľa vyplýva, že odporcovi vznikol voči navrhovateľovi dlh nezaplatením objednanej a realizovanej inzercie. Medzi navrhovateľom a odporcom bola pre prípad omeškania so splatením faktúry dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % fakturovanej čiastky denne, ktorú si navrhovateľ taktiež uplatnil na súde a súd ju priznal v súlade s dojednaniami účastníkov sporu. Odporca celkový dlh nezaplatil tak, ako to bolo písomne medzi účastníkmi v objednávke inzercie dohodnuté, preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Počas dokazovania boli všetky vyššie uvedené skutočnosti preukázané a opak týchto tvrdení preukázaný nebol.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 300 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374 ) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Nakoľko si účastníci konania pre prípad omeškania so splatením faktúr dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % fakturovanej čiastky denne, súd priznal navrhovateľovi aj žalovanú zmluvnú pokutu v rozsahu jeho uplatnenia.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ (účinného od 1.2.2013) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Výšku úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch upravujú od 1.2.2013 dva právne predpisy a to zákon č. 9/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných do 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. V tomto prípade sa aplikuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013 a došlo k omeškaniu dlžníka, veriteľ má možnosť voľby a od dlžníka si môže nárokovať buď fixné úroky z omeškania alebo variabilné úroky z omeškania.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.1.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.1.2015) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege) a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona.
Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá.
Vzhľadom na to, že zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá po 1.2.2013 navrhovateľ si správne uplatnil úrok z omeškania v zmysle sadzby fixných úrokov, ktorý v čase podania návrhu podľa základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania bola 0,50 % + 9 percentuálnych bodov. Preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne.
Podľa § 369c ods. 1 ObZ (účinného od 15.1.2009) omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Nakoľko navrhovateľ uplatnil pri podaní návrhu aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 15.1.2009) a to v súlade s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. v sume 40.- eur, súd priznal navrhovateľovi aj túto zákonne uplatnenú paušálnu náhradu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporca je povinný náhradu trov konania zaplatiť v platobnom mieste právneho zástupcu navrhovateľa, ktorým je v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. advokát navrhovateľa resp. jeho účet, ktorý je uvedený v petite tohto rozsudku.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil na výzvu súdu celkom v sume 35,50 eur, ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca navrhovateľa písomne v podanom vyčíslení trov konania a právneho zastupovania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., ako aj v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná súdom za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj podanie návrhu na súd) po 34,86 eur, ako aj 2 krát paušálnej náhrady po 8,39 eur, všetko zvýšené o 20 % DPH t.j. celkom 103,80 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.