Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-126-2015.pdf
PDF · 170.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky T. R., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnanej, bytom X., W. XXXX/XX, v zastúpení JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 41, proti odporcovi L. R., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanému v Železiarňach Podbrezová, a.s. Podbrezová, bytom X., W. XXXX/XX, t. č. J. I. XX, v zastúpení JUDr. Richardom Piliarom, advokátom Advokátska kancelária Brezno, Školská 4, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky T. R., rodenej K., nar. XX.XX.XXXX a odporcu L. R., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu X., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej P. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletej 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám navrhovateľky.
IV. Odporca je o p r á v n e n ý s maloletou sa stýkať prvé štyri týždne od právoplatnosti výroku o jeho styku s maloletou každú pracovnú stredu od 15:00 hod. do 16:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno bez prítomnosti navrhovateľky.
V. Navrhovateľka je p o v i n n á zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedený deň a hodinu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno.
VI. Po uplynutí uvedených štyroch týždňov každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do 18:00 hod. tak, že v uvedený čas odporca maloletú prevezme pred bytom navrhovateľky a po zrealizovanom styku v určený čas maloletú navrhovateľke pred jej bytom odovzdá.
VII. Navrhovateľka je p o v i n n á maloletú na styk s odporcom pripraviť a odporcovi styk s maloletou umožniť.
VIII. Navrhovateľke a odporcovi súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku.
IX. Protinávrh odporcu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti sa z a m i e t a .
X. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
XI. Trovy štátu nahradí navrhovateľka vo výške 234,18 Eur a odporca vo výške 134,18 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 17.06.2015 sa navrhovateľka domáha, aby jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené, na čas po rozvode aby jej bola zverená do osobnej starostlivosti ich dcéra P. a odporca aby bol zaviazaný prispievať na dcéru výživným 250,- Eur mesačne. Dňa 02.07.2015 navrhovateľka doplnila svoj návrh tak, že navrhla o úprave styku odporcu s maloletou rozhodnúť tak, že : "matka je povinná umožniť otcovi styk s maloletou dcérou tak, že tento je oprávnený sa s maloletou dcérou stretávať každý druhý víkend v mesiaci počnúc od piatku v čase od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. za podmienky, že otec nevykonáva v uvedenom období prácu a že pri odovzdaní bude prítomný taktiež niektorý z rodičov otca, pričom matka je povinná v určenom čase maloletú riadne pripravenú odovzdať otcovi na dohodnutom mieste a ten je povinný na tom istom mieste odovzdať maloletú matke."
Dňa 17.07.2015 odporca doručil k návrhu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej P. uviedol, že má k nej vytvorený silný citový vzťah, nesúhlasí s jej zverením do osobnej starostlivosti navrhovateľky, žiada maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po právoplatnosti rozhodnutia. Navrhol, aby si rodičia maloletú odovzdávali vždy v nedeľu v párnych týždňoch o 17:00 hod. s tým, že rodič maloletej, ktorému vznikne právo zabezpečovať starostlivosť o ňu si ju v čase určenom pre začiatok jeho osobnej starostlivosti prevezme v mieste bydliska rodiča, ktorý zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú v predchádzajúcom období a tento rodič je povinný maloletú v stanovenom čase odovzdať druhému rodičovi. Počas striedavej osobnej starostlivosti navrhol výživné neurčiť.
Dňa 20.07.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno doručil súdu písomnú správu zo sociálneho zisťovania v rodine maloletej, v ktorej okrem iného uviedol, že obaja rodičia maloletej sa zúčastňujú psychologicko-poradenského procesu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v záujme predchádzania konfliktom a odstránenia komunikačných bariér. V starostlivosti a opatere rodičov maloletej neboli zistené žiadne nedostatky, ich výchova a opatera sú na dobrej úrovni. Rozvod manželstva rodičov maloletej ponechal na úvahu súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že obidvaja rodičia majú záujem o starostlivosť o maloletú, navrhol do konania pribrať znalca z odboru psychológie, ktorý posúdi aká forma starostlivosti je pre maloletú najvhodnejšia.
Na pojednávaní dňa 10.09.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky trvala na podanom návrhu, aby súd manželstvo rozviedol, na čas po rozvode maloletú P. zveril do starostlivosti navrhovateľky, odporcu zaviazal prispievať na maloletú výživným 250,- Eur mesačne. Zároveň navrhla aj upraviť styk odporcu s maloletou. Podľa podania doručeného tunajšiemu súdu 28.09.2015 navrhuje styk odporcu s maloletou upraviť na každý nepárny týždeň v mesiaci počas soboty v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a počas nedele v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod.
Na tomto pojednávaní právny zástupca odporcu s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Na čas po rozvode navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v dvojtýždňových intervaloch s tým, že rodičia by si maloletú vymieňali v nedeľu v párnom týždni o 17:00 hod., výživné navrhol neurčiť.
Na uvedenom pojednávaní kolízny opatrovník vzhľadom na protichodné návrhy rodičov maloletej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k nej navrhol do konania pribrať psychológa za účelom posúdenia, ktorá forma starostlivosti je vhodnejšia pre maloletú.
Na pojednávaní dňa 16.06.2016 v záverečnej reči právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, preto trvá na návrhu aby bolo rozvedené. Na čas po rozvode trvá na takej úprave rodičovských práv a povinností k maloletej P., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom k tomu, že rodičia dobre nekomunikujú nie je vhodná striedavá osobná starostlivosť. Výživné navrhuje určiť vo výške 250,- Eur mesačne. Styk odporcu s maloletou navrhuje upraviť na každý nepárny víkend, a to v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. tak, že odporca bude maloletú preberať od matky pred bytom matky a tam ju bude aj odovzdávať.
V záverečnej reči právny zástupca odporcu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Na čas po rozvode trvá na návrhu, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, nie však ako sa domáhal predtým v dvojtýždňových intervaloch, ale v týždňových intervaloch. Poukazuje na závery znaleckého posudku PhDr. Stanislavovej, kde uvádza, že striedavá osobná starostlivosť bude aj v záujme maloletej. Týždenný pobyt maloletej u odporcu je dostatočný, maloletá nebude traumatizovaná, nakoľko ďalší týždeň bude u svojej matky. Odporca má vytvorené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť, má vytvorené aj podmienky v zamestnaní. V prípade, ak súd nevyhovie striedavej osobnej starostlivosti navrhuje styk odporcu s maloletou upraviť čo najširšie a to nielen na každý druhý víkend, ale aj v priebehu týždňa v utorok a vo štvrtok. Nesúhlasí s požadovanou výškou výživného 250,- Eur mesačne, je toho názoru, že vzhľadom na potreby maloletej stačí výživné vo výške, ktoré doteraz poskytuje odporca, a to 100,- Eur mesačne.
V záverečnej reči kolízny opatrovník rozvod manželstva účastníkov ponechal na úvahu súdu. Zdôraznil, že obidvaja rodičia majú záujem o výchovu maloletej, obidvaja sú aj spôsobilí maloletú vychovávať, obidvaja majú stabilné bydliská, avšak diametrálne odlišné predstavy o výchove maloletej. Pri styku s maloletou nevytvárajú partnerskú atmosféru. Rodičom maloletej by malo záležať na nekonfliktnej komunikácii, oni však vytvárajú konfliktnú situáciu - celý čas bojujú. V podstate ani matka ani otec si z poradenského procesu nič nevzali, naďalej sa správajú rovnako. Ak účastníci nefungujú ako partneri musia sa naučiť fungovať ako rodičia. Účastníci ako rodičia vedú nedôstojnú komunikáciu, z maloletej vychovávajú neurotika, vystresovaného človeka. Atmosféra účastníkov nevytvára priestor pre zdravý vývin maloletej, preto v takejto situácii nemôže odporučiť striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na vek maloletej navrhuje, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného ponecháva na úvahu súdu. Navrhuje, aby súd čo najširšie upravil styk otca s maloletou, nevylučuje každú druhú sobotu a nedeľu a tiež poobedia utorky a štvrtky, nakoľko maloletá nemôže zostať bez otca
- potrebuje ho k zdravému vývinu. Zároveň navrhuje rodičom uložiť opatrenie a to napomenutie, že sa nemajú tak správať pred maloletou ako sa správajú a tiež povinnosť v prípade konfliktnej situácie zdržať sa prejavov konfliktov pred maloletou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch právnych zástupcov účastníkov, navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, znalkyne PhDr. Štefánie Stanislavovej, psychologičky PhDr. Janky Gotierovej, svedkýň P. R., O. K., oboznámením sa s písomným znaleckým posudkom vypracovaným PhDr. Štefániou Stanislavovou č. XX/XXXX, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu 8P/127/2015, 8P/136/2015 a zistil tento skutkový stav :
Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú, najvyššie vzdelanie má navrhovateľka stredoškolské s maturitou, odporca stredoškolské bez maturity, u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú iba dieťa pochádzajúce z tohto manželstva. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese X., W. XXXX/XX.
Pred uzavretím manželstva sa účastníci poznali cca 7 rokov, z toho 3 až 4 roky žili spolu. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá P.. Podľa navrhovateľky manželstvo bolo spočiatku harmonické a to do cca polroka veku maloletej. Keď mala maloletá cca 1 rok cítila, že vo vzťahu nie je všetko v poriadku, odporca jej vyčítal, že sa viac venuje dcére ako jemu. Myslí si, že odporca akoby žiarlil na maloletú dcéru. Ich vzájomné city ochladli. V roku 2014 prišla na to, že odporca ju podvádza. Ich zlé spolunažívanie vyvrcholilo v júni 2015, kedy požiadala aj o nariadenie predbežného opatrenia, aby odporca nevstupoval do jej bytu. Okresný súd Brezno v konaní č. k. 1C/169/2015-18 uznesením zo dňa 19.06.2015 jej návrhu vyhovel, odporcovi zakázal vstup do bytu. Na odvolanie Krajský súd v Banskej Bystrici toto uznesenie potvrdil, uznesenie sa stalo vykonateľným 19.06.2015 a právoplatným 25.08.2015. Na návrh navrhovateľky Okresný súd Brezno uznesením č. k. 8P/127/2015-16 zo dňa 22.06.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým jej maloletú odovzdal do starostlivosti. Na návrh navrhovateľky doručený Okresnému súdu Brezno 02.07.2015 sa pod zn. 8P/136/2015 začalo konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva jej rodičov. V tejto veci súd nerozhodol, avšak dňa 16.06.2016 uznesením č. k. 8P/136/2015-84 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého odporca je oprávnený s maloletou sa stýkať každú pracovnú stredu od 15:00 hod. do 16:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno bez prítomnosti navrhovateľky; navrhovateľka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedený deň a v uvedenú hodinu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno je povinný umožniť styk odporcu s maloletou v úradnej budove za prítomnosti svojej pracovníčky; toto predbežné opatrenie bude trvať dovtedy, pokiaľ rozhodnutím vo veci samej bude právoplatne upravený styk odporcu s maloletou. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 11.06.2015, odvtedy spoločne nehospodária. Naposledy sa intímne stýkali začiatkom roka 2015.
Podľa odporcu keď navrhovateľka otehotnela zmenila sa, bola nervózna, často plakala. Chcel jej pomôcť, preto bol aj pri pôrode a to aj preto, že chcel ako prvý vidieť ich dcérku. Potom boli neustále u nich debaty o strave, o kojení, ako viesť dieťa, čo on navrhol tak s tým navrhovateľka nesúhlasila, do čoho začala zasahovať navrhovateľkina matka, on bol odstrkovaný. Priznal, že si našiel známosť cez telefón, je to však iba platonická známosť. Kompenzoval si tým to, že ho navrhovateľka odvrhla. Podľa neho je ich manželstvo citovo rozvrátené, ich vzťahy ochladli. Tvrdenia navrhovateľky o fyzických incidentoch z jeho strany popiera, považuje ich za účelové. S maloletou dcérou má dobrý vzťah. Zamestnávateľ mu v prípade zverenia dcéry do striedavej osobnej starostlivosti vyjde v ústrety.
Maloletá P. má 3 roky, je zdravá. Od septembra 2015 navštevuje materskú školu v Brezne na Nálepkovej ulici, kde jej matka mesačne platí poplatok 10,- Eur a za stravu cca 20,- eur. Od rozchodu rodičov sa so svojím otcom stýkala. Naposledy bola u neho cez víkend 30.04. a 01.05.2016. V sobotu bola u neho od 9.00 hod. do 18.00 hod. Na druhý deň, v nedeľu, keď otec pre ňu prišiel reagovala tak, že s ním odísť nechcela. Matka ju musela otcovi uložiť do sedačky v aute. Podľa otca v nedeľu 01.05. odovzdávanie maloletej prebehlo stresujúco, veľmi emočne; matka sa snaží situáciu vyhrocovať. Otec pri preberaní maloletej nebýva sám, chodí s ním jeho otec alebo matka. Ani matka maloletej pri odovzdávaní maloletej nebýva sama, je s ňou jej matka príp. niekedy aj priateľ jej matky. V sobotu 21.05.2016 otec prišiel spolu so svojím otcom pre maloletú. Pred bytovkou matky už bola matka s maloletou, jej matka spolu s o svojím priateľom. Maloletá odmietla k otcovi ísť so slovami: "nechcem ísť k tebe tatko, lebo ma nevrátiš maminke." Uvedené odovzdávanie maloletej natáčala stará matka maloletej zo strany jej matky. Rodičia maloletej sa dohodli, že sa spolu stretnú cez týždeň 25.05. Vtedy sa otec na niekoľko minút stretol s maloletou na námestí v Brezne. Pri stretnutí boli prítomní jeho rodičia, tiež matka matky maloletej so svojím priateľom. Vzhľadom k tomu, že na tomto stretnutí maloletá otca neodmietla, jej matky otcovi maloletej sms-správou navrhla, že si môže pre maloletú prísť v nedeľu 29.05. V uvedený deň otec pre maloletú prišiel, avšak jej odovzdávanie malo rovnaký priebeh ako dňa 21.05.2016.
Účastníci majú v bezpodielovom spoluvlastníctve automobil Wolksfagen Passat.
Navrhovateľka má vo výlučnom vlastníctve 3-izbový byt na adrese W. XX, X., kde býva. Darom od svojej starej matky dostala ďalší 2-izbový byt v X. na adrese P. XX a záhradku. Po skončení rodičovskej dovolenky v marci 2016 nastúpila do pôvodnej práce v hoteli Partizán, avšak vzhľadom k tomu, že mala pracovať aj cez víkendy, dala výpoveď. V súčasnosti je evidovaný ako uchádzačka o zamestnanie, pracuje na dohodu v neziskovej organizácii MISERICORDIA, kde za máj 2016 zarobila v hrubom 140,- Eur. Mesačne poberá prídavky na maloletú 23,52 Eur. Žije sama s maloletou vo svojom byte. Jej zdravotný stav mesačne vyžaduje cca 5,- Eur, je alergik. Medzi jej mesačné výdavky patrí za bývanie 220,- Eur, za mobil 30,- Eur, za televíziu s internetom 21,10 Eur. Ročne platí poistku za byt 30,- Eur. Na kúpu bytu si požičala 1.050.000,- Sk, spoludlžníkom je odporca, tento úver mesačne spláca po 169,45 Eur + 24,46 Eur.
Odporca vlastný majetok nemá. Pracuje ako strojný zámočník v Železiarňach Podbrezová, a.s. Podbrezová. Za obdobie od júna 2015 do marca 2016 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 693,39 Eur, v apríli 576,74 Eur. V súčasnosti býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde má vlastnú izbu, aj maloletá má tam už svoju vlastnú izbu. Medzi jeho mesačné výdavky patrí príspevok rodičom na spoločnú domácnosť 200,- Eur, cestovné do práce 50,- Eur, za stravu v práci cca 50,- Eur, za mobil 30,-
Eur. Ročne poistka na auto ho vyjde cca 130,- Eur. Na rekonštrukciu bytu patriaceho navrhovateľke, v ktorom spolu bývali si zobral úver vo výške 5.800,- Eur, tento úver spláca mesačne po 120,- Eur. Jeho zdravotný stav nevyžaduje zvýšené výdavky. Jeho koníčkom sú počítače, podľa navrhovateľky za vyskladanie počítačov mal mesačne príjem navyše 300,- Eur, odporca túto skutočnosť poprel, uviedol, že takto pomáhal kamarátom, avšak nie za peniaze, ale za protislužbu. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno zo dňa 21.09.2015 súd zistil, že odporca má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, jeho prostredie je podnetovo dostatočne nasýtené a vhodné pre výchovu a opateru maloletej.
Z pracovného hodnotenia odporcu zo dňa 05.10.2015 súd zistil, že odporca pracuje v Železiarňach Podbrezová, a.s. od 01.08.2006 ako prevádzkový zámočník EOP, kde si svoje pracovné povinnosti plní dôsledne a načas. Pracovné povinnosti si plní na veľmi dobrej úrovni, príkazy a pokyny nadriadených plní zodpovedne v plnej miere. Používanie alkoholických a ani iných omamných látok u neho nebolo zistené. K nadriadeným sa správa korektne, so svojimi spolupracovníkmi vychádza dobre.
Železiarne Podbrezová, a.s. súdu oznámili, že odporca dosiahol priemerný čistý mesačný príjem - od júna 2014 do mája 2015 773,44 Eur; od júna 2015 do marca 2016 693,39 Eur a za apríl 2016 v čistom zarobil 576,74 Eur.
Zo záveru písomného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného PhDr. Štefániou Stanislavovou súd zistil, že vzájomný vzťah medzi rodičmi a maloletou je pozitívny, maloletá mierne preferuje svoju matku. Obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletú. Osobnosť matky je s miernou prevahou extroverzie, s nevyváženou, nezrelou, závislou, infantilnou a egocentricky zameranou emotivitou. T.č. je v popredí u nej zvýšená senzitivita, úzkostnosť, neistota, vzťahovačnosť, nepokoj, zvýšená dráždivosť, ľahko na ňu doliehajú vonkajšie stresory, nižšia je odolnosť voči záťaži. V medziľudských vzťahoch je menej kooperatívna, vplyvom egocentrického subjektivistického pohľadu na svet, so sklonom k opozičnému správaniu. Správanie je determinované vonkajšími okolnosťami a naliehavosťou dosiahnuť cieľ čo najskôr. Narušená osobná a rodinná identita; prílišná naviazanosť na pôvodnú rodinu, napriek tomu, že žila v dlhodobých partnerských vzťahoch. V štruktúre osobnosti otca mierne prevažuje introvertné ladenie, s labilnejšou nezrelou a infantilnou emotivitou. T.č. je u neho v popredí úzkostne depresívne, pesimistické nastavenie, čím sa u neho kumuluje neistota, napätie. Menej efektívne prekonáva negatívne citové reakcie a prežívanie, zastúpenie racionálnej zložky v záťaži je slabšie. Je ľahšie ovplyvniteľný, senzitívny, na pozitívne prijatie, potreba ochrany a obrany nie je uspokojená, čo sa premieta aj do medziľudských vzťahov, od ktorých očakáva podporu, porozumenie jeho zámerov a ambícií. Jeho osobná identita je rozvinutá, rodinná identita poukazuje na tendenciu nahradiť uprázdnené miesto po manželke budúcou partnerkou. Podľa znalkyne striedavá osobná starostlivosť o maloletú môže byť v jej prospech. Rodičia maloletej majú porovnateľný osobnostný potenciál, intelektová kapacita je porovnateľná, teda aj vývinové stimuly pre maloletú sú na strane oboch rodičov porovnateľné. Vzhľadom na štruktúru osobnostných vlastností oboch rodičov sa títo môžu vhodne dopĺňať v prípade, že absolvujú kurz rodičovskej terapie a poradenstva, v rámci ktorého dôjde aj k individuálnej terapii (kvôli lepšiemu sebapoznaniu, vhľadu do príčin a dôsledkov ukončenia manželského vzťahu a pod.). Striedavá osobná starostlivosť je v prospech maloletej. Obaja rodičia chcú svoje dieťa vychovávať a starať sa oň. Výchovné prístupy oboch rodičov sú pre maloletú primerané a pri vzájomnej kooperácii mohli by pôsobiť doplnkovo. Matka vo výchovných prístupoch prezentovala primerane starostlivý a vývin podnecujúci kamarátsky prístup k dieťaťu až s benevolentnosťou, bez potláčania negatívnych prejavov v správaní dieťaťa. Otec vo výchovných postojoch prezentoval primeranú mieru starostlivosti a podnecovania vývinu dieťaťa. Nižšia je miera zasahovania do sveta detí, ale aj nižšia potreba vzájomnej komunikácie. Znalkyňa ďalej uvádza, že ak by maloletá bola zverená do starostlivosti iba jedného z rodičov odporúča, aby bola zverená matke. Ide o malé dieťa vo vekovom období batoľaťa je matka kľúčovou rodičovskou postavou, má prirodzený potenciál porozumieť vývinovým potrebám a naplniť citové potreby maloletého dieťaťa. V takom prípade znalkyňa považuje za vhodné upraviť styk s druhým rodičom čo najširšie, odporúča v párnom týždni každý druhý víkend, v nepárnom týždni dva popoludnia. Na výsluchu dňa 10.05.2016 uvedená znalkyňa uviedla, že na obidvoch stranách rodičov maloletej je animozita, je otázne, z ktorej strany viac, obidvaja rodičia maloletej sú nezrelí, nevedia sa pohnúť z miesta, matka hľadá chyby, otec reaguje príliš precitlivelo. Podľa znalkyne najdôležitejšie je ako sa rodičia maloletej správajú keď si maloletú odovzdávajú. Podľa nej správa vypracovaná psychologičkou Dr. Gotierovou je objektívna, aj keď táto psychologička vyšetrila iba maloletú, rozprávala sa len s matkou maloletej a otca nevidela a nepočula. Zo strany matky maloletej považuje za nevhodné aby všetko otcovi maloletej diktovala, čo má s ňou robiť. Na druhej strane je však potrebné, aby aj otec maloletej rešpektoval napr. čas maloletej na spánok. Je nutné, aby si rodičia vymieňali základné informácie. To, že otec maloletej len predstiera záujem o maloletú je podľa znalkyne iba subjektívnym vnímaním matky maloletej, matka má predstavu, že veci sa musia diať tak ako si to ona predstavuje.
Do spisu zn. 8P/136/2015 matka maloletej dňa 14.08.2015 doručila vo fotokópii aj správu zo psychologického vyšetrenia maloletej PhDr. Jankou Gotierovou, psychológom zo dňa 04.08.2015. V tejto správe uvedená psychologička odporúča pred maloletou neprezentovať nevhodné informácie a negatívne verbálne aj neverbálne postoje rodičov k sebe navzájom v rámci vzájomnej komunikácie aj v rámci komunikácie s ostatnými členmi rodiny (neprenášať negatívne informácie o rodičovi na dieťa). Psychologička odporučila častejší a kratší kontakt s otcom napr. aj v rámci týždňa opakované stretnutia, víkendy počas dňa len s postupným zaraďovaním prenocovania. Psychologičku PhDr. Janku Gotierovú súd dňa 07.06.2016 vypočul. Uviedla, že s maloletou bola v dvoch diagnostických kontaktoch a to dňa 27.07.2015 a 30.07.2015. Následne sa dňa 18.08.2015 stretla aj s otcom maloletej. Maloletú vyšetrovala na základe objednávky jej matky s cieľom zhodnotenia psychického stavu maloletej vzhľadom na jej rozlady po vrátení sa zo styku s otcom. Aktuálne tiež prišla do telefonického kontaktu s matkou maloletej, ktorá sa dožadovala ďalšieho psychologického vyšetrenia maloletej, čo však nemohla urobiť, nakoľko od 18.04. do 31.05.2016 bola práceneschopná. Matku s maloletou predbežne objednala na deň 28.06.2016. Medzitým ju matka maloletej informovala, že s maloletou vyhľadala iné psychologické vyšetrenie, správu z tohto psychologického vyšetrenia si od matky vyžiadala a rozhodla sa, že ona už vyšetrenie maloletej nevykoná, pretože v tak krátkom čase by bolo jej psychologické vyšetrenie maloletej neproduktívne. O tom, že v konaní bol vypracovaný aj súdnoznalecký posudok znalkyňou PhDr. Stanislavovou ju matka maloletej neinformovala. Myslí si, že medzi rodičmi maloletej by bolo potrebné upraviť ich komunikáciu psychologickým poradenstvom, nakoľko oni to už samostatne nezvládajú. Už minulý rok pri vyšetrení zistila, že maloletá je veľmi vnímavá, vníma verbálnu aj neverbálnu komunikáciu, vie či sa jej matka bojí alebo sa otec hnevá. Už pred rokom vybadala, že medzi rodičmi maloletej je nejednotnosť, rozdielnosť ich výchovných postojov a zásad. Pred rokom pri vyšetrení nezistila negatívne postoje maloletej k svojmu otcovi.
Zo správy psychologičky PhDr. Zity Kochaníkovej zo dňa 17.05.2016 doručenej matkou maloletej tunajšiemu súdu 03.06.2016 súd zistil, že vyšetrenie na deň 17.05.2016 objednala matka maloletej pre problémy v stretávaní sa maloletej s jej otcom. Na vyšetrenie prišiel aj otec maloletej. Matka uviedla, že maloletá v poslednej dobe odmieta ísť k otcovi, plače, pocikáva sa, bojí sa. Otec neuviedol v kontakte s maloletou žiadne problémy. Psychologička zistila, že maloletá má k matke kladný citový vzťah, má v nej pocit istoty. K otcovi taktiež vzťah primeraný, bez výraznejšieho negatívneho obsahu. V popredí toho času je u maloletej neustále verbalizovaný strach, že ju ocko mame nevráti. V hre maloletá prejavila negatívne odmietanie otca matkou, ale nie odmietanie otca zo strany maloletej. Pri preberaní maloletej otcom od matky neustále dochádza ku konfliktom rodičov, nadbytočne sú emočne vystupňované scény pri preberaní maloletej. Psychologička v tejto správe uvádza, že manželia (rodičia maloletej) nie sú rozvedení, tento fakt nemajú obaja spracovaní. Nevraživosť medzi nimi, ich nepriateľskosť sa prenáša do konfliktu ohľadom maloletej. Je potrebné prijať rozdielnosť v prístupe každého rodiča. Nie je možné aktívne zasahovať či riadiť režim pobytu dieťaťa u toho druhého. Výchova matky je nadmerne starostlivá, úzkostná, s tendenciou ochraňovať maloletú. Podľa psychologičky bolo by vhodné, aby si rodičia maloletú preberali a odovzdávali v materskej škole, resp. na neutrálnom mieste, v čo najkratšom čase, bez sprievodných emočných prejavov. Potrebné je z oboch strán - zo strany matky aj otca maloletej dovysvetliť fakt, ktorý maloletú stále zamestnáva, vyvrátiť jej strach, že ju ocko maminke nevráti. Predíde sa tak vzniku zbytočných obáv u maloletej. V závere znalkyňa uvádza, že toho času vzťah s otcom doporučuje, môže byť formou nie na základe dohody rodičov, ale na rozhodnutí súdu.
Na pojednávaní dňa 07.06.2016 svedkyňa - stará matka maloletej zo strany otca P. R. okrem iného uviedla, že po rozchode rodičov maloletej sa jej syn, otec maloletej, prisťahoval do ich domácnosti. Odvtedy boli v styku s maloletou tak, že syn ju nosil k nim, matka mu maloletú dávala. Matka maloletej žiadala, aby vždy pri odovzdávaní maloletej bol niekto prítomný okrem otca maloletej. Sprvoti matka maloletú častejšie dávala otcovi, v súčasnosti nie. Keď maloletá bola u nich jej otec sa o ňu staral - v práci si zobral voľno alebo si vymenil službu. Podľa nej maloletá je u nich šťastná, teší sa - bývajú na dedine, majú zvieratká. Od nich sa jej vždy ťažko odchádzalo, ale svedkyňa jej vždy povedala, že musí ísť za maminkou, lebo maminke je smutne a otec musí ísť zarábať peniaze. Podľa nej obidvaja rodičia sa vedia o maloletú postarať, obidvaja ju majú rovnako radi.
Na pojednávaní dňa 16.06.2016 bola ako svedok vypočutá stará matka maloletej zo strany matky - O. K.. Táto svedkyňa okrem iného súdu uviedla, že maloletá otca odmieta. Tiež ona býva prítomná pri odovzdávaní maloletej otcovi. Do januára 2016 sa maloletá na otca tešila, utekala za ním; od januára nechce k nemu chodiť, podľa nej sa muselo vtedy niečo udiať, nevie čo. Do januára 2016 sa maloletá k otcovi správala spontánne, tešila sa, hodila sa na neho, postískala ho, od januára sa už takto spontánne k nemu nespráva. Pýtala sa jej na to, na čo jej maloletá povedala, že k otcovi nechce ísť, lebo ju maminke nevráti. Maloletá nechce ani telefonovať s otcom.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že na navrhovateľku bol evidovaný priestupok z 28.06.2015, kedy pred vchodom svojho bydliska mala nadávať odporcovi, že je magor a psychopat, aby jej povedal kto je tá osoba čo prišla s ním, čo je to za človeka, kde pracuje, potom mu prítomné osoby zo strany R. mali brániť v odchode do doby, kým na miesto neprišla policajná hliadka, konanie o tomto priestupku pod sp.zn. OU-BR-OVVS-2015/007197 bolo zastavené. Na odporcu je v tejto evidencii evidovaný priestupok zo dňa 20.08.2015, kedy sa mal o 20:00 hod. vyhrážať T. R., že si po dcéru príde dňa 21.08.2015 o 18:00 hod. s tým, že keď mu dcéru nedá tak zavolá na políciu, pričom taktiež uviedol, že je psychicky labilná, ubližuje dcére a on sa postará o to, aby ju vyšetril psychiater; tento priestupok Okresný úrad pod zn. OU-BR-OVVS-2015/006563 vybavil zastavením; a tiež konanie o priestupku zo dňa 11.06.2015, kedy v čase okolo 14:00 hod. mal fyzicky napadnúť navrhovateľku tak, že ju udrel dlaňou do ľavej časti hlavy, Okresný úrad Brezno v konaní OU- BR-OVVS-2015/005368 zastavil.
Obvodné oddelenie Policajného zboru v Brezne eviduje oznámenie navrhovateľky o priestupku pod Č.p.:ORPZ-BR-OPP3-289/2016-P a pod zn. ČVS:ORP-212/BR-BR-2016 začalo trestné stíhanie pre prečin nebezpečného prenasledovania, vo veci nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.
Odporca dňa 09.06.2016 Okresnej prokuratúre Brezno podal oznámenie na navrhovateľku pre podozrenie zo spáchania trestného činu nelegálneho nahrávania a poskytovania dôverných informácií tretím stranám a tiež podal oznámenie na O. K. pre podozrenie zo spáchania trestného činu nelegálneho nahrávania a poskytovania dôverných informácií tretím stranám.
Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 05.05.2016 podpísanej T.. T. C., psychologičkou RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno súd zistil, že tento referát na základe žiadosti navrhovateľky realizoval poradensko-psychologický proces pre matku T. R.. Aj keď požiadavkou matky bolo poradenstvo pre oboch rodičov a kontakt s otcom bol v roku 2015 zahájený, na základe individuálnych stretnutí a prístupu otca k poradenskému procesu bola spolupráca s ním v júli 2015 ukončená. Stretnutia s matkou boli realizované pravidelne minimálne jedenkrát mesačne. Poradensko-psychologický proces bol zameraný na poradenstvo pre matku počas rozvodu manželstva a na poradenstvo pri riešení konfliktnej komunikácie s otcom maloletej a rozdielneho prístupu rodičov vo výchove. V rámci poradensko-psychologického procesu boli s matkou analyzované možnosti a spôsoby minimalizácie negatívnych adaptačných prejavov maloletej pri pobyte u otca a návrate k matke, ako aj vhodné spôsoby spolupráce s otcom pri zabezpečovaní napĺňania potrieb maloletej. V závere správy sa uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že zo strany RPPS nie je možná spolupráca s otcom maloletej, sa ako vhodné javí usmernenie rodičov pri zabezpečovaní jednosmernej starostlivosti o dcéru P. prostredníctvom ďalšej intervencie, resp. psychologického poradenstva pre otca maloletej a spoločne pre oboch rodičov. Matka prejavila záujem o pokračovanie poradenského procesu na referáte poradensko-psychologických služieb.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu
Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva stanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu, ktoré je pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického, alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej, alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa, alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov, či iných osôb právne zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
Podľa článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie, alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
Podľa článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, tento Dohovor je vyhlásený pod č. 104/1991 Zb.
V zmysle § 1 ods. 1 Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tento zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzaniu vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa, 104/1991 Zb.).
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú, ak tento zákon neustanovuje inak, v otvorenom prostredí.
Podľa § 4 ods. 4 uvedeného zákona otvorené prostredie na účely tohto zákona je každé verejné priestranstvo, verejný objekt, alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa zvyčajne zdržiavajú a mobilné alebo stále priestorové zázemia jednotlivcov a skupín.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine sú najmä organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie.
Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine sú najmä organizovanie svojpomocných aktivít na podporu plnenia funkcií rodiny a na podporu rozvoja rodičovských zručností.
Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby sú najmä okrem iného
a/ ponúknutie pomoci dieťaťu rodičom alebo inej plnoletej fyzickej osobe, alebo ponúknutie sprostredkovania pomoci pri riešení výchovných problémov alebo rodinných problémov a pri uplatňovaní nárokov dieťaťa podľa osobitných predpisov, alebo
b/ sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, zisťovanie príčin ich vzniku a vykonávanie opatrenia na obmedzenie pôsobenia nepriaznivých vplyvov, prípadne
c/ organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch zameraných na pomoc pri riešení problémov detí v rodine, v škole a na pomoc rodinám pri riešení výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch.
Podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú je potrebné
a/ dieťaťu a jeho rodičom poskytnúť alebo sprostredkovať sociálne poradenstvo
b/ rodičom dieťaťa odporučiť psychologickú pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa
c/ dieťaťu poskytnúť alebo zabezpečiť potrebnú psychologickú pomoc aj po rozvode.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ bod 1/ zákona č. 305/2005 Z.z. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa.
Podľa § 75 ods. 2 písm. c/ bod 2/ zákona č. 305/2005 Z.z. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje psychologickú pomoc podľa § 11 ods. 2 písm. b/ a c/.
V súlade s ustanovením § 132 O.s.p. dôkazy vykonané v konaní súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Je vecou súdu, akým spôsobom vykoná dokazovanie, ktoré dôkazy vykoná. Každý dôkazný prostriedok v konečnom dôsledku podlieha hodnoteniu súdu. Navrhovateľka a jej právna zástupkyňa navrhovali dôkaz výsluchom Mgr. Oceľovej a prehratím nimi predložených CD nosičov o komunikácii rodičov. Súd nepripustil vykonanie týchto dôkazov z dôvodu ich neúčelnosti a nehospodárnosti. To ako prebiehal poradenský proces s účastníkmi uviedla Mgr. Miriama Oceľová vo svojej písomnej správe zo dňa 05.05.2016. Spôsob komunikácie medzi rodičmi maloletej bol zistený dôveryhodnejším spôsobom, ako navrhovaným prehratím CD - a to v rámci znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. Štefániou Stanislavovou a tiež v rámci psychologického vyšetrenia psychologičkami PhDr. Jankou Gotierovou a PhDr. Zitou Kochaníkovou.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľkou a odporcom sú vzťahy vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy medzi účastníkmi sú poznačené vzájomnou nevraživosťou, podávajú na seba navzájom oznámenia o spáchaní priestupku, resp. trestného činu. Z uvedených dôvodov v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a jej manželstvo s odporcom rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstvo účastníkov súd považuje rozdielnosť ich pováh, názorov a záujmov a tiež ukončenie spolužitia.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. na čas po rozvode. Navrhovateľka sa v konaní domáha, aby na čas po rozvode maloletá jej bola zverená do osobnej starostlivosti. Odporca navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vzhľadom k tomu, že odporca sa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o rodine súd musel skúmať, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletej. Z tohto dôvodu súd do konania pribral znalkyňu z odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých PhDr. Štefániu Stanislavovú. Táto znalkyňa po vyšetrení účastníkov vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX. V závere tohto znaleckého posudku uviedla, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú môže byť v jej prospech. Zároveň však zistila, že obidvaja rodičia maloletej sú nezrelí, nespolupracujúci, konfliktne komunikujúci. Obidvaja majú rozdielne predstavy o výchove maloletej. Konfrontačná stratégia rodičov maloletej nevytvára priaznivé podmienky na to, aby mohla byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Znalkyňa PhDr. Štefánia Stanislavová uviedla, že v prípade zverenia maloletej do starostlivosti jedného z rodičov odporúča, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky. V konaní zistila, že vzájomný vzťah medzi rodičmi a maloletou je pozitívny, maloletá však mierne preferuje svoju matku. Aj psychologička PhDr. Janka Gotierová, ktorá na základe objednávky navrhovateľky dňa 27.07.2015 a 30.07.2015 vyšetrila maloletú, uviedla, že medzi rodičmi maloletej by bolo potrebné upraviť ich komunikáciu psychologickým poradenstvom, nakoľko oni to už samostatne nezvládajú. Už pred rokom zistila, že maloletá je veľmi vnímavá, vníma verbálnu, aj neverbálnu komunikáciu, vie, či sa jej matka bojí, alebo sa otec hnevá. Už pred rokom vybadala medzi rodičmi maloletej nejednotnosť, rozdielnosť ich výchovných postojov a zásad. Nezistila však u maloletej negatívne postoje k svojmu otcovi. Vo svojej správe odporučila pred maloletou neprezentovať nevhodné informácie a negatívne verbálne aj neverbálne postoje rodičov k sebe navzájom v rámci vzájomnej komunikácie, aj v rámci komunikácie s ostatnými členmi rodiny. Odporučila častejší a kratší kontakt maloletej s otcom, napr. aj v rámci týždňa opakované stretnutia, víkendy počas dňa len s postupným zaraďovaním prenocovania. Takisto aj PhDr. Zita Kochaníková, ktorá maloletú vyšetrila 17.05.2016 zistila, že maloletá má k matke kladný citový vzťah, má v nej pocit istoty. K otcovi taktiež vzťah primeraný, bez výraznejšieho negatívneho obsahu. V hre maloletá prejavila negatívne odmietanie otca matkou, ale nie odmietanie otca zo strany maloletej. Nevraživosť medzi rodičmi maloletej, ich nepriateľskosť sa prenáša do konfliktu ohľadom maloletej. Na základe týchto skutočností súd nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť za starostlivosť, ktorá by bola v záujme maloletej. Vzhľadom k útlemu veku maloletej, ako aj k tomu, že mierne preferuje svoju matku a v súčasnosti verbalizuje strach zo svojho otca, súd na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k nej tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd v zmysle odporúčaní vyššie uvedených psychologičiek upravil styk otca s maloletou. Zo začiatku tento styk, to je prvé 4 týždne od právoplatnosti výroku o styku odporcu s maloletou upravil na každú pracovnú stredu od 15:00 hod. do 16:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno bez prítomnosti navrhovateľky. Tento styk by mal kontinuálne nadviazať na styk predbežne upravený uznesením č. k. 8P/136/2015-84 zo dňa 16.06.2016. Navrhovateľku súd zaviazal povinnosťou zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedený deň a hodinu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Po uplynutí uvedených 4 týždňov je odporca oprávnený s maloletou sa stýkať každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do 18:00 hod. Takto sa otec s maloletou zo začiatku po rozchode s navrhovateľkou stýkal. Takýto styk považujú za optimálny aj psychologičky, ktoré prišli pri vyšetreniach do styku s maloletou a jej rodičmi. V obidvoch víkendových dňoch súd určil koniec styku odporcu s maloletou na 18.00 hod. preto, aby maloletá ešte pred spaním mala dostatok času zotrvať v spoločnosti svojej matky - aby sa s ňou mohla podeliť o zážitky z pobytu pri otcovi, príp. aby ju matka mohla zbaviť akýchkoľvek pochybností, ktoré by mohli na strane maloletej ohľadom jej styku s otcom vzniknúť. Zároveň súd upravil styk otca aj na každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec maloletej navrhol v prípade zverenia maloletej do starostlivosti matky, aby bol oprávnený s maloletou sa stýkať aj v utorok a štvrtok, avšak bližšie neuviedol hodiny od kedy do kedy, tiež psychologička PhDr. Gotierová doporučila opakované stretnutia maloletej s otcom aj v rámci týždňa. Vzhľadom však na pracovné zaradenie otca maloletej, ktorý pracuje na smeny, súd upravil jeho styk iba na jeden pracovný deň, to je stredu a to preto, aby aj reálne mohol otec takto sa s maloletou stýkať, aby si dokázal v práci vybaviť voľno a to v čase, keď bude pracovať na iné smeny ako rannú smenu. Zamestnávateľ odporcu písomne deklaroval, že mu vyjde v ústrety, avšak len v prípade zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Nemožno opomenúť ani to, že v pracovný deň sa odporca v zmysle výroku VIII. Bude zúčastňovať aj odborného poradenstva u psychológa Úradu práce a sociálnych vecí v Brezne. Pri úprave uvedených rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo skutočností existujúcich v čase rozhodovania, preto nie je vylúčené, že v budúcnosti, možno už vo veľmi blízkej budúcnosti dôjde k podstatnej zmene pomerov napr. vo vzťahoch medzi otcom a maloletou, čo nevylučuje ďalšie konanie buď o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, alebo o častejší styk otca s maloletou. Súdom upravený styk odporcu s maloletou nevylučuje, že v prípade obnovenia dôvery maloletej k svojmu otcovi, že sa jej rodičia môžu dohodnúť aj na širšom , ako upravenom, styku.
Súd uložil navrhovateľke povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť. Navrhovateľka je povinná maloletú na styk pripraviť nielen materiálne - primeraným oblečením, obutím, odovzdaním preukaz poistenca a pod. ale aj psychicky - motiváciou tak, aby sa maloletá na styk s otcom tešila a aj ho s radosťou prežívala.
Prihliadnuc na konfrontačné správanie sa rodičov maloletej ako aj na odporučenie psychologičky PhDr. Kochaníkovej, aby sa stretnutie otca s maloletou uskutočnilo na neutrálnej pôde, súd rozhodol, že zozačiatku sa styk odporcu s maloletou uskutoční na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti pracovníčky tohto úradu bez prítomnosti matky maloletej. Psychologička ako neutrálne miesto navrhovala materskú škôlku, avšak zákon neumožňuje na takéto zariadenie prenášať uvedené povinnosti. Tieto povinnosti možno v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele vyžadovať od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Brezno. Tento úrad disponuje nielen primeranými priestormi ale aj kvalifikovanými pracovníčkami. Počiatočný styk otca s maloletou sa uskutoční za prítomnosti pracovníčky úradu jednak preto, aby táto mohla usmerniť otca v styku s maloletou a tiež preto, aby maloletá nemala žiadne obavy zo svojho otca npr. z toho, že ju nevráti matke. Nakoľko už predtým sa maloletá stýkala so svojím otcom bez prítomnosti matky, súd rozhodol tak, že matka je len povinná zabezpečiť prítomnosť maloletej v určený deň a hodinu na úrade, pričom konkrétny styk otca s maloletou sa uskutoční v jej neprítomnosti. ( V podobnej veci v konaní zn. 32P/177/2013 obdobne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica, na odvolanie otca a kolízneho opatrovníka Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní zn. 14CoP/44/2014 prvostupňový rozsudok potvrdil.)
Vzhľadom na skutočnosti zistené tak znalkyňou psychologičkou, ako aj psychologičkami PhDr. Gotierovou a PhDr. Kochaníkovou, súd uložil obidvom rodičom maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol uložiť rodičom maloletej výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. a/ a to napomenutie rodičov. Súd však toto výchovné opatrenie vzhľadom na konfrontačnú stratégiu obidvoch účastníkov považoval za neprimerane mierne. Zároveň kolízny opatrovník domáhal sa uložiť rodičom maloletej obmedzenie, aby v prípade konfliktu zdržali sa prejavov tohto konfliktu pred maloletou. Na uloženie takéhoto výchovného opatrenia súd v Zákone o rodine nenašiel patričnú oporu, nakoľko podľa § 37 ods. 2 písm. c/ Zákona o rodine takéto výchovné opatrenie môže byť uložené maloletému dieťaťu, tento zákon neumožňuje uvedené výchovné opatrenie uložiť rodičom maloletého dieťaťa.
Z vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd protinávrh odporcu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.
S účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky. Pri určení výšky výživného súd vychádzal jednak zo zistených odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku 3 rokov navštevujúceho materskú škôlku, ako aj zo zistených majetkových pomerov, možností, schopností odporcu, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletú. Pri posudzovaní možností a schopností odporcu súd vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu dosiahnutého v období od júna 2015 do marca 2016 vo výške 693,39 Eur a za apríl 2016 576,74 Eur. Pri posudzovaní týchto možností a schopností odporcu súd prihliadol aj k tomu čo uviedla navrhovateľka, že počas spolužitia dokázal si privyrobiť opravou alebo skladaním počítačov cca 300,- Eur mesačne. Možnosti a schopnosti odporcu zabezpečiť príjem predstavujú mesačne 876,74 Eur ( 576,74 + 300 ) až 993,39 Eur ( 693,39 + 300 ).
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V tomto konaní súd nezistil také okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, aby v zmysle citovaného ustanovenia priznal i náhradu týchto trov alebo ich časti.
V tomto konaní vznikli štátu trovy za znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou PhDr. Štefániou Stanislavovou a za jej účasť na pojednávaní spolu vo výške 368,36 Eur. Súd obidvom účastníkom uložil povinnosť uhradiť tieto trovy, a to v takej výške, aby každý z účastníkov podieľal sa na celkových trovách znaleckého dokazovania rovnakou výškou. Súd pri tom vychádzal z charakteru konania - o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v ktorom ani jeden z účastníkov " nevyhral a ani neprehral". Celkové trovy znaleckého dokazovania predstavujú spolu 468,36 Eur, z nich polovica je 234,18 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 100,- Eur, tento má nahradiť trovy vo výške 134,18 Eur. Navrhovateľka je povinná nahradiť tieto trovy sumou 234,18 Eur. Obidvaja účastníci sú vzhľadom na ich zistené pomery povinní tieto trovy uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu. V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má právo na náhradu trov konania proti účastníkom za podmienky, že u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Ani u jedného z účastníkov súd nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka po skončení rodičovskej dovolenky z vlastnej iniciatívy skončila pracovný pomer s pôvodným zamestnávateľom, je majetná - vlastní 2 byty a záhradku a spolu s odporcom osobný automobil. Odporca je spoluvlastníkom osobného automobilu a je zamestnaný s pravidelný príjmom, k čomu si dokáže privyrobiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.