Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-796-2015.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/796/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci právnej veci navrhovateľov: 1/ R. U. a 2/ C.. Z. U., obaja bytom O. U. nad X., F. č. 4, proti odporcom: 1/ Y. S., a 2/ Y. S., obaja bytom O. U. nad X., F. č. 3, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Bolješikom, PhD., advokátom, so sídlom Radlinského 50, Piešťany, o určenie vlastníctva, na odvolania navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. apríla 2015, č.k. 6C/23/2009-611 jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Bolješika, PhD., advokáta so sídlom Radlinského 50, Piešťany, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely 5174/4 o výmere 122 m2 v k.ú. Nové Mesto nad Váhom každý v jednej polovici. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade podaným návrhom domáhali, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely 5174/4 o výmere 122 m2 v k.ú. Nové Mesto nad Váhom každý v jednej polovici považujúc sa v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka za oprávneného držiteľa, ktorý sa stáva vlastníkom veci po uplynutí 10-ročnej oprávnenej držby, ale i z dôvodu, že parcela č. 4853 o výmere 585 m2, ktorú dostali do užívania tvorí aj parcela 5174/4, ktorej určenia sa domáhajú. Z výpisu z LV č. 1604 Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom odboru katastrálneho pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom súd zistil, že navrhovateľka v 1/ rade a Mrázik Tibor a navrhovateľ v 2/ rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely č. 5174/1 každý v jednej polovici. Z výpisu z LV č. 534 Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom odboru katastrálneho pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom súd zistil, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sú zapísaní ako vlastníci parcely č. 5174/4 o výmere 122 m2 v podiele 1/1. Z rozhodnutia o pridelení pozemku do spoločného osobného užívania zo dňa 28.01.1981 bolo zistené, že finančný odbor Okresného národného výboru v Trenčíne pridelil podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka Z. U. a manželke R. rod. X. a jej synovi Z. U. na ich žiadosť stavebný pozemok nachádzajúci sa v k.ú. Nové Mesto n/V parcela č. 4853 o výmere 535 m2. Týmto rozhodnutím vzniklo navrhovateľom a Z. U. právo, aby s nimi MsNV uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku. Z dohody o zriadení práva spoločného osobného užívania pozemku zo dňa 27.02.1981 súd zistil, že Mestský národný výbor v Novom Meste nad Váhom zriadil Z. U. a navrhovateľke v 1/ rade a navrhovateľovi v 2/ rade právo spoločného osobného užívania pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. Nové Mesto nad Váhom parcely č. 4853 o výmere 585 m2 uzatvorenej podľa geometrického plán Strediska geodézie v Trenčíne č. 241-1-2531-344-79 zo dňa 16.01.1980 v lokalite Hájovky II na účel spoločnej výstavby rodinného domu dvojbytovky. Uvedený pozemok vlastnícky patriaci Československému štátu bol Z. U., navrhovateľke v 1/ rade a navrhovateľovi v 2/ rade pridelený do spoločného osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru Okresného národného
výboru v Trenčíne zo dňa 28.01.1981. Právo spoločného osobného užívania pozemku bolo zriadené za úhradu 2.340,- Kčs. V zmysle čl. 9 súčasne Československý štát zastúpený MsNV v Novom Meste nad Váhom predal Z. U. a manželke R. rod. X. do bezpodielového spoluvlastníctva a ich synovi Z. U. do vlastníctva oplotenie 30 bežných metrov, 104 ks viniča na drátenke, 1 čerešňu, 9 ks marhúľ, 3 ks jabloní nachádzajúcich sa na pozemku parcely č. 4853, ku ktorému sa touto dohodou zriadilo právo spoločného osobného užívania. S poukazom na tvrdenie navrhovateľov, že súčasťou parcely č. 4853 je aj parcela 5174/4 a na to, že poukazovali, že na parcele 5174/4 zaplatili aj 30 m oplotenia uvedeného v bode 9 dohody o zriadení práva spoločného osobného užívania pozemku a časť viničov zo 104 ks tam mohlo byť aspoň 25 ks, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia uznesením sp. zn. 6C/23/2009-436 zo dňa 15.12.2011, ktorým do konania pribral znalkyňu Ing. Yvetu Strhanovú, ktorej zadal úlohu, aby po preštudovaní spisu a potrebných dokladov sa vyjadrila ku skutočnosti, či parcela č. 5174/4 o výmere 122 m2 zapísaná na LV č. 534 Správy katastra Nové Mesto nad Váhom nachádzajúca sa v k.ú. Nové Mesto nad Váhom bola v čase vydania Rozhodnutia o pridelení pozemku a uzavretia Dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku do spoločného užívania súčasťou parcely 4853 o výmere 585 m2, ku ktorej bolo zriadené právo spoločného užívania pozemku Z. U. a manželke R. rod. X. a C.. Z. U., ak áno, či celá parcela, príp. jej časť. V prípade, že bola súčasťou parcely č. 4853 časť parcely 5174/4, aby túto vyčlenila. V závere znaleckého posudku č. 13/2013 znalkyňa sa vyjadrila k zadanej úlohe. Vyjadrila sa v tom smere, že parcela registra C KN č. 5174/4 o výmere 122 m2 zapísaná na LV č. 534 Správy katastra Nové Mesto nad Váhom nachádzajúca sa v k.ú. Nové Mesto nad Váhom nebola v čase vydania Rozhodnutia o pridelení pozemku a uzavretia Dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku do spoločného užívania súčasťou parcely 4853 o výmere 585 m2, ku ktorej bolo zriadené právo spoločného užívania pozemku 1. Z. U. a manželke R. rod. X., 2. Ing. Z. U.. Vysvetlila svoju odpoveď, v rámci ktorej objasnila postup vzniku parcely č. 4853 (v súčasnosti parcely registra "C" KN č. 5174/1) pred mapovaním a parcely registra C KN č. 5174/4. Proti znaleckému posudku podali námietky navrhovatelia v 1/ a 2/. K námietkam proti znaleckému posudku sa vyjadrila znalkyňa podaním doručeným súdu dňa 29.04.2015. Súd nemal pochybnosti o vypracovanom znaleckom posudku č. 13/2013 znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou. Znalkyňa jednoznačne zodpovedala úlohu, ktorá jej bola daná pri nariadení znaleckého dokazovania. Vysvetlila, akým spôsobom a prečo takýmto spôsobom pri vypracovaní znaleckého posudku tento znalecký posudok realizovala. Je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že námietky navrhovateľov voči znaleckému posudku prekračovali úlohu znalkyne, ktorá jej bola daná pri nariadení znaleckého dokazovania. Pokiaľ navrhovatelia chcú, môžu si dať samostatne realizovať znalecké posudky, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním však súd nepovažoval za dôvodné s poukazom na riadne vypracovaný znalecký posudok, vyjadrenie znalkyne k námietkam navrhovateľov a jej výpovede na pojednávaní konanom dňa 29.04.2015. Z listín predložených navrhovateľmi a zo znaleckého posudku preukazujúceho správnosť zápisov v katastri nehnuteľností bola potvrdená správnosť tvrdení odporcov. Podľa aktuálneho stavu a podľa predložených listinných dôkazov, verejných listín sú odporca s manželkou bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 5174/4 o výmere 122 m2 ostatné plochy v k.ú. Nové Mesto nad Váhom v podiele 1/1. Dotknutá parcela 5174/4 bola pôvodne súčasťou parcely 1524, ktorá bola od roku 1967 v podielovom spoluvlastníctve, v ktorom mal odporca podiel v 1/5. Rozdeľovacou zmluvou medzi podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 1525 a 1524 zo dňa 25.01.1980 boli vytvorené stavebné pozemky. Na parcele 1524 sa vytvoril stavebný pozemok č. 4852 a časť tejto parcely sa odčlenila pre stavebný pozemok č. 4851, ktorý vznikol odčlenením časti parcely č. 1525 a spomínanej časti parcely 1524. Podľa tejto rozdeľovacej zmluvy sa každý z podielových spoluvlastníkov stal vlastníkom takto vzniknutých stavebných pozemkov. Odporca sa stal výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely 4852, ktorá sa nachádzala na pôvodnej parcele 1524 a zostávajúca parcela zostala PO označením 1524/1. Po vytvorení stavebných pozemkov podieloví spoluvlastníci parcely č. 1524/1 (F., S., X.), odpredali časť tejto parcely (213 m2) v tom čase Československému štátu zastúpenému Mestským národným výborom. V tom čase už vlastnil Československý štát zastúpený MsNV susediacu parcelu 1523, z ktorej určenú časť a spolu s odkúpenou časťou sa vytvoril stavebný pozemok parcela č. 4853 o výmere 585 m2. V čase, keď boli vytvorené stavebné pozemky parcela č. 4850, 4851 a 4852 a neskôr 4853 mal MsNV v úmysle rozširovať verejnú komunikáciu, ktorá hraničila s parcelami 1524/2 a 5175. V roku 1994 uzavrelo Mesto Nové Mesto and Váhom nájomnú zmluvu s navrhovateľmi na parcelu č. 5175. Táto nájomná zmluva, resp. nájomný vzťah medzi mestom Nové Mesto n/V a navrhovateľmi trvá až dodnes. V roku 1995 bola zo strany odporcu a ďalších spoluvlastníkov pozemkov hraničiacich s priľahlou verejnou komunikáciou navrhnutá Mestu Nové Mesto nad Váhom zámena pozemkov, ktorá sledovala naplnenie už spomínaného plánu rozšírenia verejnej komunikácie. Parcely, ktoré mali byť dotknuté touto zámenou boli parcely 1524/2 a parcela 5175.
Mesto Nové Mesto nad Váhom súhlasilo s takouto zámenou, ktorá sa realizovala zámennou zmluvou zo dňa 12.12.1997 s priloženým geometrickým plánom. Na základe tejto zámeny sa odčlenilo z parcely 5175 45 m2 a 176 m2, čím vznikli nové parcely č. 5175/2 a 5175/3. Okrem iného vznikla aj sporná parcela 5174/4 o výmere 122 m2, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve a odporca mal na tejto parcele podiel vo výške 1/10. V roku 1999 došlo medzi spoluvlastníkmi parcely 5174/4 ku kúpnej zmluve ohľadne spoluvlastníckych podielov. Odporca ako jeden z podielovým vlastníkov odkúpil časť spoluvlastníckych podielov. V roku 2000 sa odporca na základe zmluvy o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva stal výlučným vlastníkom parcely č. 5174/4 a parcely 5176/2, ku ktorej bola pričlenená i parcela č. 5175/2, ktorá takýmto pričlenením zanikla. Pokiaľ sa niekto uchopí držby bez akéhokoľvek právneho titulu, čo možno v danom prípade konštatovať, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to ani v prípade, že je presvedčený, že nadobudol vlastníctvo k predmetnej parcele na základe dohody o zriadení práva osobného užívania, keď táto sa vzťahovala výlučne k inej parcele, a to parcele č. 4853 o výmere 535 m2, naviac keď výmera parcely 5174/4 je až 122 m2, teda nie je zanedbateľná ani v tom smere, že by nebolo možné s ohľadom na všetky okolnosti by natoľko opatrný, aby navrhovatelia zistili, že táto výmera im už nepatrí. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, i keď sa navrhovatelia domnievali, že parcela č. 5174/4 je, či už celá, či už z časti parcelou 4853 o výmere 585 m2, ku ktorej sa vzťahovalo rozhodnutie o pridelení pozemku do spoločného osobného užívania a dohoda o zriadení práva spoločného užívania pozemku parcela č. 5174/4 ani jej časť nebola v čase rozhodnutia o pridelení pozemku do spoločného osobného užívania a dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku súčasťou parcely 4853 o výmere 585 m2 a navrhovatelia nemôžu odvodzovať vlastnícke právo ani od tejto skutočnosti. Naopak, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že parcela 5174/4 je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1/ a 2/ rade.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným odporcom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu vo výške 100% nimi uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania navrhovatelia, v ktorom žiadali aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietali, že boli porušené ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku písmeno a) (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b, c, d, e, f); § 221 ods. 1 O.s.p. písmeno a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, § 42 O.s.p. Podľa početných výpovedí navrhovateľov a ich početných písomných podaní navrhovatelia vydržali podľa § 134 Občianskeho zákonníka predmetnú parcelu č. 5174/4 o výmere 122m2 v k ú. Nové Mesto nad Váhom v roku 1990. Prvostupňový súd neprihliadal vôbec na písomné a ústne námietky a návrhy navrhovateľov v konaní. V danej veci súd konal účelovo a hlavne mimo merita veci. Súd sa nezaoberal meritom veci a vôbec nepojednával o predbežnej otázke, a to o stave v rokoch 1980 až 1990 - rok vydržania parcely podľa § 134 O.Z. Odvolávajú sa aj proti náhrade trov konania odporcom, nakoľko nemali žiadne trovy a v konaní boli zastúpení advokátom až na poslednom pojednávaní dňa 19.04.2015 a to asi len zo všeobecne známych dôvodov. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu, a žiadali, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. V prvom rade považovali za potrebné poukázať na údajné vady napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú navrhovatelia a to najmä ustanovenie § 221 ods. 1 OSP písm. a - j. Navrhovateľmi vytknuté vady rozhodnutia špecifikované vo vyššie uvedenom ustanovení považujú za absurdné. Taktiež je potrebné uviesť, že vôbec nekorešpondujú s obsahom a odôvodnením podaného odvolania. Tvrdenia navrhovateľov sú účelové s cieľom získať vlastníctvo pozemku, ktorý nikdy nebol v ich vlastníctve, ktorej skutočnosti si boli plne vedomí. Samotní navrhovatelia už viac krát a opakovane podávali žaloby v predmetnej právnej veci proti odporcom ako i proti Mestu Nové Mesto nad Váhom. V týchto konaniach boli opakovane neúspešní ( 16C/23/2007, 4C/122/2002 ). Všetky tvrdenia navrhovateľov sú neopodstatnené, zavádzajúce a účelové s cieľom získať vlastníctvo uvedeného pozemku. Tvrdenia navrhovateľov a dôvody odvolania sú účelové s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní a im znemožniť domôcť sa svojich práv ako výlučných vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia užívajú predmetný pozemok bez právneho dôvodu. Vzhľadom na genézu skutkového a právneho stavu a množstvo rôznych konaní vyvolaných navrhovateľmi považujú predmetné konanie za neúčelné, neefektívne a spôsobujúce prieťahy nakoľko ich výsledok by nikdy nezmenil fakt, že
výlučným vlastníkom predmetnej parcely v zmysle jednoznačných dôkazov sú odporcovia. Odôvodnenie podaného odvolania považujú za všeobecné, neurčité a v konečnom dôsledku za absolútne nedôvodné. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rozsah, v akom sa odvolacím súdom preskúmava rozhodnutie súdu prvého stupňa, určuje odvolateľ; odvolací súd je viazaný návrhom odvolateľa. Odvolací návrh, ktorý je jednou z podstatných náležitostí odvolania, zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako aj kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka odvolacieho návrhu spočíva v tom, že odvolateľ môže navrhnúť zmenu napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu alebo jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Kvantitatívna stránka odvolacieho návrhu vyjadruje rozsah, v akom má byť rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané. Navrhovatelia vo svojom odvolaní uplatnili dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ až j/), ktoré dôvody v podanom odvolaní však bližšie nijako obsahovo nekonkretizovali, teda nie je zrejmé ako sa navrhovateľom postupom súdu prvého stupňa mala odňať možnosť konať pred súdom, v čom podľa navrhovateľov spočíva nesprávne právne posúdenia veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako i to prečo podľa navrhovateľov mal súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež navrhovateľmi vytknuté vady rozhodnutia špecifikované vo vyššie uvedenom ustanovení vôbec nekorešpondujú s obsahom a odôvodnením podaného odvolania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely 5174/4 o výmere 122 m2 v k.ú. Nové Mesto nad Váhom každý v jednej polovici, ako nedôvodný zamietol.
Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd objektívne preukázané, že podľa aktuálneho stavu a podľa predložených listinných dôkazov, verejných listín sú odporca s manželkou bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 5174/4 o výmere 122 m2 ostatné plochy v k.ú. Nové Mesto nad Váhom v podiele 1/1. Dotknutá parcela 5174/4 bola pôvodne súčasťou parcely 1524, ktorá bola od roku 1967 v podielovom spoluvlastníctve, v ktorom mal odporca podiel v 1/5. Rozdeľovacou zmluvou medzi podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 1525 a 1524 zo dňa 25.01.1980 boli vytvorené stavebné pozemky. Na parcele 1524 sa vytvoril stavebný pozemok č. 4852 a časť tejto parcely sa odčlenila pre stavebný pozemok č. 4851, ktorý vznikol odčlenením časti parcely č. 1525 a spomínanej časti parcely 1524. Podľa tejto rozdeľovacej zmluvy sa každý z podielových spoluvlastníkov stal vlastníkom takto vzniknutých stavebných pozemkov. Odporca sa stal výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely 4852, ktorá sa nachádzala na pôvodnej parcele 1524 a zostávajúca parcela zostala PO označením 1524/1. Po vytvorení stavebných pozemkov podieloví spoluvlastníci parcely č. 1524/1 (F., S., Špalek), odpredali časť tejto parcely (213 m2) v tom čase Československému štátu zastúpenému Mestským národným výborom. V tom čase už vlastnil Československý štát zastúpený MsNV susediacu parcelu 1523, z ktorej určenú časť a spolu s odkúpenou časťou sa vytvoril stavebný pozemok parcela č. 4853 o výmere 585 m2. V čase, keď boli vytvorené stavebné pozemky parcela č. 4850, 4851 a 4852 a neskôr 4853 mal MsNV v úmysle rozširovať verejnú komunikáciu, ktorá hraničila s parcelami 1524/2 a 5175. V roku 1994 uzavrelo Mesto Nové Mesto and Váhom nájomnú zmluvu s navrhovateľmi na parcelu č. 5175. Táto nájomná zmluva, resp. nájomný vzťah medzi mestom Nové Mesto n/V a navrhovateľmi trvá až dodnes. V roku 1995 bola zo strany odporcu a ďalších spoluvlastníkov pozemkov hraničiacich s priľahlou verejnou komunikáciou navrhnutá Mestu Nové Mesto nad Váhom zámena pozemkov, ktorá sledovala naplnenie už spomínaného plánu rozšírenia verejnej komunikácie. Parcely, ktoré mali byť dotknuté touto zámenou boli parcely 1524/2 a parcela 5175. Mesto Nové Mesto nad Váhom súhlasilo s takouto zámenou, ktorá sa realizovala zámennou zmluvou zo dňa
12.12.1997 s priloženým geometrickým plánom. Na základe tejto zámeny sa odčlenilo z parcely 5175 45 m2 a 176 m2, čím vznikli nové parcely č. 5175/2 a 5175/3. Okrem iného vznikla aj sporná parcela 5174/4 o výmere 122 m2, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve a odporca mal na tejto parcele podiel vo výške 1/10. V roku 1999 došlo medzi spoluvlastníkmi parcely 5174/4 ku kúpnej zmluve ohľadne spoluvlastníckych podielov. Odporca ako jeden z podielovým vlastníkov odkúpil časť spoluvlastníckych podielov. V roku 2000 sa odporca na základe zmluvy o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva stal výlučným vlastníkom parcely č. 5174/4 a parcely 5176/2, ku ktorej bola pričlenená i parcela č. 5175/2, ktorá takýmto pričlenením zanikla.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že pokiaľ sa niekto uchopí držby bez akéhokoľvek právneho titulu, čo možno v danom prípade konštatovať, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to ani v prípade, že je presvedčený, že nadobudol vlastníctvo k predmetnej parcele na základe dohody o zriadení práva osobného užívania, keď táto dohoda sa vzťahovala výlučne k inej parcele, a to parcele č. 4853 o výmere 535 m2, naviac keď výmera parcely 5174/4 je až 122 m2, teda nie je zanedbateľná ani v tom smere, že by nebolo možné s ohľadom na všetky okolnosti by natoľko opatrný, aby navrhovatelia zistili, že táto výmera im už nepatrí. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, i keď sa navrhovatelia domnievali, že parcela č. 5174/4 je, či už celá, či už z časti parcelou 4853 o výmere 585 m2, ku ktorej sa vzťahovalo rozhodnutie o pridelení pozemku do spoločného osobného užívania a dohoda o zriadení práva spoločného užívania pozemku, bolo preukázané, že parcela č. 5174/4 ani jej časť nebola v čase rozhodnutia o pridelení pozemku do spoločného osobného užívania a dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku súčasťou parcely 4853 o výmere 585 m2 a navrhovatelia nemôžu odvodzovať vlastnícke právo ani od tejto skutočnosti. Naopak, z vykonaného dokazovania dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že parcela 5174/4 je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1/ a 2/ rade.
Keďže navrhovatelia v odvolaní nijako bližšie obsahovo nekonkretizovali odvolacie dôvody podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktoré výslovne označili v odvolaní a odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a 205a O.s.p. a navrhovatelia teda neuviedli žiaden právne relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne jeho zrušenie, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné iba rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ odvolací súd priznal k náhrade trovy odvolacieho konania, tak ako ich vyčíslili, a to za 1 úkon právnej pomoci, t.j. 64,53 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za písomné vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky + DPH, spolu 87,50 eur, k náhrade ktorých bol zaviazaní navrhovatelia, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .