Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/305/2009

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Ondrej Halčín, Športová 1104/27, Lendak, IČO: 40 124 614, pr. zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice proti povinnému Mgr. Adrianovi Fabianovi, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, správcovi konkurznej podstaty úpadcu ELMAZ, s.r.o. v konkurze, Gen. Štefánika 4/216, 065 03 Podolínec, IČO: 43 868 908 o vymoženie sumy 1 567,50 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné vo výške 48,47 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený a povinný n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 1 567,50 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. zo dňa 21.9.2009. Súdny exekútor Mgr. Martin Petruška požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2009 pod číslom 5710 017150.

V priebehu exekučného konania bolo súdu doručené vyúčtovanie trov exekúcie od súdneho exekútora. Na základe tohto podania žiadal exekútor, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, pretože uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 3.11.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, čím došlo k zastaveniu exekúcie ex offo v zmysle § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň vyjadril svoj názor na potrebu aplikácie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 s poukazom an niektoré rozhodnutia odvolacích súdov.

Podľa § 48 prvá veta zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastáva priamo zo zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, keďže táto bola zastavená priamo zo zákona, ale rozhodol iba o trovách exekúcie a trovách účastníkov exekučného konania.

Podľa § 203 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. účinného odo 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V danom prípade došlo k vyhláseniu konkurzu došlo pred účinnosťou § 203 ods. 3 Exek. poriadku, na druhej strane návrh exekútora došiel v čase, kedy toto ustanovenie už platilo a súd rozhoduje za účinnosti tohto ustanovenia. Keďže ide o procesný predpis, v zásade platí, že je potrebné aplikovať ustanovenia takéhoto predpisu účinné v čase rozhodovania, ak prechodné ustanovenia neupravujú inak. Exekučný poriadok neobsahuje prechodné ustanovenia k 1.1.2012. Súd pri posúdení tejto situácie prihliadol na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. apríla 2010, ktoré okrem iného riešilo otázku retroaktivity v súvislosti s novelou Občianskeho súdneho poriadku. NS SR sa v tomto stanovisku uzniesol, že „intertemporálnymi (prechodnými) ustanoveniami sa vo všeobecnosti určuje režim dočasného, prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav - skoršej a neskoršej. Intertemporálne ustanovenia určujú vzájomný vzťah týchto úprav. Za platnosti a účinnosti nového právneho predpisu môžu prechodné ustanovenia určiť a/ buď to, že na riešenie (doriešenie) konkrétnych právnych situácií sa v stanovenom rozsahu použijú skoršie právne normy (t.j., že sa dočasne nepoužijú nové, už platné a účinné právne normy), b/ alebo to, že vzťahy, ktoré vznikli za pôsobnosti skoršieho právneho predpisu, sa spravujú ustanoveniami nového, neskoršieho právneho predpisu.

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá

retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“

Súd je názoru, že uvedené je možné aplikovať aj v tomto prípade, nakoľko uvedená úprava pôsobí do budúcna a neneguje práva účastníkov vzniknutých v exekučnom konaní. Toto ustanovenie Exek. poriadku bolo reakciou na aplikačné problémy a napomáha zjednoteniu aplikačnej praxe presným stanovením účastníka, ktorý má znášať trovy exekúcie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol o trovách exekúcie súd rozhodol podľa s cit. § 203 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. a v súlade s §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,47 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

1/ § 14 ods. 1 cit. vyhl. - odmena exekútora

- minimálna odmena 33,19 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné (0,40 eur, 4 x 0,47 eur, 0,57 eur, 0,70 eur, 0,85 eur, 2 x 1,40 eur) 7,20 eur

3/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov (t.j. zo sumy 40,39 eur) 8,08 eur

Trovy exekúcie celkom: 48,47 eur

Súdny exekútor si uplatnil poštovné vo výške 18,10 eur, a to poštovné vo výške 1,40 eur za doručenie - žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu povinného oprávnenému, exekučného príkazu prikázaním iných pohľadávok oprávnenému a dlžníkovi povinného, návrhu na zastavenie exekúcie, žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia súdu, oznámenia podľa § 35 ods. 3 Exek. poriadku a za vrátenie poverenia (t.j. 9 x 1,40 eur). Ďalej si uplatnil poštovné vo výške 0,40 eur za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI a 3 x 1,70 eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu a exekučného príkazu prikázaním iných pohľadávok povinnému.

Pokiaľ ide o hotové výdavky, t.j. aj poštovné, exekútor má právo na ich náhradu v skutočne a účelne vynaloženej výške, ktorú musí súdu preukázať. Z exekučného spisu súd zistil, že exekútor doručoval v jednej obálke listiny z viacerých exekučných konaní. Je nepochybne chvályhodná snaha o hospodárnosť konania a znižovanie hotových výdavkov. Exekútorovi však pri takomto doručovaní patrí len náhrada skutočných výdavkov pripadajúcich na ten ktorý spis.

Z exekútorského spisu je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenia, exekučný príkaz prikázaním iných pohľadávok oprávnenému a dlžníkovi povinného a návrh na zastavenie

exekúcie súdne exekútor zasielal v 1 obálke spolu s listinami z ďalších 2 konaní, teda zásielka obsahovala listiny z 3 exekučných konaní. Za každé z týchto doručení preto súd priznal poštovné vo výške 0,47 eur (uplatnené 1,40 eur : 3 konania). Podobne v 1 obálke s listinami z 2 exekučných konaní doručil exekútor povinnému aj exekučný príkaz prikázaním inej pohľadávky, preto za toto doručenie súd priznal poštovné vo výške 0,57 eur (1,70 eur : 3). Upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému exekútor zasielal v 1 obálke spolu s listinami z 1 ďalšieho konania, teda zásielka obsahovala listiny z 2 exekučných konaní. Za doručovanie oprávnenému preto súd priznal poštovné vo výške 0,70 eur (uplatnené 1,40 eur : 2 konania) a za doručovanie povinnému súd priznal poštovné vo výške 0,85 eur (uplatnené 1,70 eur : 2 konania). Podobne v 1 obálke s listinami z 2 exekučných konaní doručil exekútor oprávnenému aj exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu povinného, preto za toto doručenie súd priznal poštovné vo výške 0,70 eur (1,40 eur : 2). V exekútorskom spise sa nenachádza doručenka o doručení exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu od povinného, preto súd za toto doručenie poštovné vo výške 1,70 eur nepriznal. Podobne súd nepriznal poštovné za vrátenie poverenie, pretože poverenie bolo súdu vrátené spolu s predložením návrhu na zastavenie exekúcie a exekútorským spisom. Za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie alikvótna časť poštovného bola priznaná.

Exekútor si uplatnil aj náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu. Súdu je zrejmé, že pri výkone exekúcie vznikajú aj výdavky na kancelárske potreby. Exekútor však nepredložil súdu špecifikáciu týchto výdavkov, z ktorej by bolo možné zistiť, aké položky a v akej výške zahrnul do týchto nákladov, ani aká je jednotková cena jednotlivých položiek a za aký počet kusov tej ktorej položky si náklady účtuje. Aj keď uviedol, z akých cien vychádzal, je zrejmé, že uplatnená suma 10 eur je paušálne určenou sumou, ktorá nezohľadňuje skutočné náklady na vedenie spisu v tomto konaní.

K potrebe analógie pri určení paušálnych výdavkoch súd poznamenáva, že súdni exekútorovi nemajú vo svojej vyhlášky upravujúcej ich odmenu možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov. Vychádzajúc zo súčasne platného stavu majú preto právo iba na náhradu skutočne vynaložených výdavkov. Naviac tzv. režijný paušál advokátov predstavuje paušálne výdavky na miestne prepravné a telekomunikačné výdavky, kým exekútor si uplatňuje paušál na kancelárske potreby. K rozhodnutiu KS v Banskej Bystrici sp. zn. uvádzaného exekútorom súd poznamenáva, že tento súd sa takisto stotožnil s tým, že paušálna náhrada bez bližšej špecifikácie exekútorovi neprislúcha. Aj keď nakoniec priznal náhradu 10 eur, bolo to vzhľadom na rozsah a náročnosť exekúcie (z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v exekučnom spise sa kopírovalo 469 strán, čiže bol rozsiahly). V danom prípade vzhľadom na rozsah exekútorského spisu sa požadované paušálna náhrada javí ako neprimeraná, pričom ako už bolo uvedené, bež bližšej špecifikácie skutočne vynaložených výdavkov a spôsobu ich výpočtu nie je možné túto priznať.

Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd priznal exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške vyššie špecifikovanej pozostávajúcej z minimálnej odmeny, alikvótnej časti poštovného a DPH z odmeny a hotových výdavkov.

O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.