Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-47-2012.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 826 02 Bratislava, proti žalovanej: Ing. G. N., bytom K. XX, XXX XX H., (predtým P.. G. N., bytom K. XX, H., obchodné meno: P.. G. N. X., A. XX, R., IČO 30 705 215), právne zastúpená JUDr. A. D., advokátom so sídlom C. XK, R., o zaplatenie 5 949,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 16Cb/637/1997-332 zo dňa 25. mája 2006, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania spolu vo výške 3 455,42 Eur, z toho k rukám žalovanej sumu 1 427 Eur a k rukám práv. zást. JUDr. A. D., advokáta, so sídlom C. XK, R. trovy právneho zastúpenia v sume 2 028,48 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 462 118,20 Eur s príslušenstvom a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Rozhodol tak po tom, čo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 16Cob/168/2004-293 zo dňa 31.05.2005 bol rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 16Cb/637/1997-256 zo dňa 10.06.2004 v napadnutej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s usmernením pre ďalší postup s doporučením nariadenia znaleckého dokazovania.
Súd prvého stupňa po tom, čo bol jeho rozsudok zrušený v ďalšom konaní po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku nevráteného zostatku úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Pokiaľ sa týka samotnej úverovej zmluvy, tak čl. 11 posúdil ako neplatné ustanovenie a vyvodil, že účastníci si nedohodli pripisovanie úrokov, poplatkov, náhrad, prípadne paušálnych náhrad k istine a posúdil tento článok ako nejasný, nekonkrétny a nezrozumiteľný.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť sumu 462 118,20 Sk s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, a to hlavne s poukazom na ustálenie, že čl. 11 úverovej zmluvy je neplatné dojednanie. V odvolaní zdôraznil, že citované ustanovenie je zrozumiteľné a jasné a peňažné ústavy - banky takýto spôsob bežne používajú ako tzv. kontokorentné úvery. Vysvetlil aj princíp kontokorentného úveru, ktorý mal spočívať v tom, že na konci zúčtovacieho obdobia sa debetný zostatok zúročí dohodnutým úrokom. Dal do pozornosti ust. § 263 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého účastníci zmluvných strán majú voľnosť pri uzatváraní zmlúv okrem kogentných ustanovení Obchodného
zákonníka. Uviedol, že pokiaľ sa týka zmluvy o úvere, jediný, kogentným ustanovením je § 499 a § 497 Obch. zák., s ktorým obsahu vyplýva, že Obchodný zákonník nezakazuje pripisovanie úrokov k dlžnej sume (ide o tzv. kapitalizáciu úrokov).
K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o bežnom účte s úrokovou sadzbou 0 % ročne, a to dňa 22.04.1992 a následne dňa 12.05.1992 úverovú zmluvu č. XX/XXXXX/X . o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov a bol jej poskytnutý úver vo výške 600 000 Sk, ktorý reálne vyčerpala v sume 599 857,70 Sk. poskytnutý úver sa zaviazala vrátiť najneskôr do 12.05.1996 v štvrťročných splátkach po 55 000 Sk a tento splatila v celej výške a tiež aj úrok za obdobie do 31.12.1995 v sume 143 055 Sk. Uviedla, že okrem zmluvy o bežnom účte a úverovej zmluvy neuzavrela žiadnu inú zmluvu a vôbec neuzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere, resp. účte. Článok 11 úverovej zmluvy považuje za neplatný a naviac zdôraznila, že v tomto článku nebolo dohodnuté pripisovanie úrokov, poplatkov, náhrad k istine a spolu ich úročenie.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 16Cob/96/2006-360 zo dňa 21.11.2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 179 235,20 Sk s 16,06 % ročným úrokom z omeškania od 16.06.1997 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca aj žalovaná a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č.k. 3 Obdo/30/2008-412 zo dňa 08.04.2009 rozhodol tak, že dovolanie žalobcu odmietol a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.11.2006 č.k. 16Cob/96/2006-360 v časti napadnutej žalovanou zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd rozsudkom č.k. 16Cob/86/2009-451 zo dňa 24.11.2010 rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 5 949,52 Eur s 16,06 % ročným úrokom z omeškania od 19.06.1997 do zaplatenia a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2000 zo dňa 15.11.2000, ktorý vypracoval súdny znalec prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. a zo znaleckého posudku Ing. Jána Piška č. 2/2003 zo dňa 31. júna 2003, podľa ktorých ak by žalobca nepripisoval nezaplatené úroky z omeškania k istine a tieto neúročil, tak k 18.06.1997 by zostatok úveru bol 339 127,90 Sk. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 365, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 a § 504 Obch. zák.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že konanie na odvolacom súde je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a bola jej odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením č.k. 16 Obdo 15/2011 zo dňa 27. marca 2016 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.11.2010 č.k. 16Cob/86/2009-451 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe vyhovel, pričom vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, bez toho, že by po vznesením výhradách žalovanej k znaleckým posudok bol za účelom ich objasnenia vypočutý znalec, čím žalovanej bolo uprené právo klásť znalcovi otázky a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.
Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1 O.s.p na viacerých pojednávaniach, na ktorých bol prizvaný súdny znalec Ing. Ján Piško za účasti žalovanej podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. p o t v r d i ť .
Preskúmaním obsahu spisu o odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku nevráteného zostatku úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Tento právny záver bol potvrdený i vykonaným dokazovaním pred odvolacím súdom.
V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili úverovú zmluvu č. 78/82525/6 zo dňa 12.05.1992, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 600 000 Sk, z ktorého čerpala žalovaná sumu 599 857,70 Sk a nedočerpaných zostalo 142,30 Sk. Žalovaná preukázala, že celkom uhradila žalobcovi 742 913,70 Sk. Tak ako súd prvého stupňa aj odvolací súd je názoru, že článok 11 úverovej zmluvy je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný pre jeho nejasnosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť. Z tohto ustanovenia nie je jasné, aké úroky, poplatky, náhrady, prípadne paušálne náhrady sa majú pripisovať k istine. Odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou úverovej zmluvy neboli všeobecné podmienky pre poskytovanie úverov. Práve tieto všeobecné podmienky konkretizujú resp. by mali konkretizovať úročenie a účastníci musia byť s nimi oboznámení. Pokiaľ sa týka riadnych úrokov tieto boli dohodnuté v článku 2 a článku 9 úverovej zmluvy a tento článok netrpí vadou neplatnosti.
Sporové konanie je založené na zásade tvrdenia a zásade preukázania tvrdených skutočností. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal z čoho presne pozostáva žalovaná pohľadávka, keď nepreukázal pred súdom prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní, akú časť tvorí istina, úroky, úroky z omeškania - sankčné úroky a poplatky. Žalobca toto nepreukázal ani po viacerých urgenciách a výzvach v dlhotrvajúcom súdnom spore. Žalobca špecifikoval uplatnený nárok podaním zo dňa 25.05.1999 doručené súdu prvého stupňa dňa 27.05.1999 (z č.l. 76 - 83), ale ani z tejto špecifikácie a ani z listinných dôkazov predložených žalobcom nebolo možné zistiť resp. oddeliť istinu od ostatných nárokov. Odvolací súd uvádza, že špecifikácia akéhokoľvek nároku nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu, ktorý zaplatenie požadovanej sumy od žalovaného požaduje, a preto je povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda z akých nárokov požadovaná suma pozostáva a akým spôsobom ich žalobca vypočítal. Uvedené tvrdenia nie je možné nahradiť výpismi z účtu, ktoré neobsahujú vysvetlenie, z čoho konkrétna suma pozostáva. Povinnosťou súdu je preskúmať, či nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný, a nie si domýšľať, z čoho jednotlivé sumy pozostávajú, o to viac, že článok 11 úverovej zmluvy je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu neskôr úverové zmluvy a zmluvy podobného charakteru uzatváral dôslednejšie a ich súčasťou boli aj všeobecné podmienky. V začiatkoch sa vyskytovali nedostatky tak, ako je to v tomto prípade, keď žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa prejavilo v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie odôvodnil s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutému rozsudku prvého stupňa niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. p o t v r d i l a na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Žalovanej bola priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok za podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/96/2006-360 zo dňa 21.11.2006, dovolanie podané dňa 06.02.2007 v sume 713,50 Eur a za podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/86/2009-451 zo dňa 24.11.2010, dovolanie podané žalovanou dňa 25.01.2011 v sume 713,50 Eur. Úspešnej žalovanej bola priznaná i náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania, ktoré vznikli po 25.05.2006, a to za 2 úkony právnej služby po 320,34 Eur (za vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16Cb/637/1997-332 zo dňa 25.09.2006 a za účasť právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 21.11.2006), a za 5 úkonov právnej služby po 200,85 Eur (podané dovolanie žalovanej z 06.02.2007 proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/96/2006-360, vyjadrenie žalovanej k dovolaniu žalobcu zo dňa 25.06.2008, účasť právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 22.09.2010, podanie dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/86/2009-451, účasť právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 15.06.2016), k tomu prináleží režijný paušál 2 x 5,44 Eur v roku 2006, 1 x 5,91 Eur v roku 2007, 1 x 6,31 Eur v roku 2008, 2 x 7,21 Eur v roku 2010 a 1 x 8,58 Eur v roku 2016, spolu režijný paušál vo
výške 46,10 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 690,35 Eur a k tomu prináleží 20 % DPH - v sume 338,07 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia 2 028,42 Eur a za súdne poplatky z dovolania suma 1 427 Eur a celkom náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 3 455,42 Eur, ktorá suma bola priznaná v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.