Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-96-2022.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/96/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: L. S. V. N. G. N. S. C. , B. J. X.X.XXXX, O. X. J.Á. I., C. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 255 846, Bratislava Palisády č. 32, za ktorú koná JUDr. Michal Miškovič, proti žalovanému: R. B. S. V. N. G. N. S. C. , B. J. X.X.XXXX, X. Č. G., L.-W., B. L. Č.. XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. apríla 2022, č.k. 15 C 15/2022-44, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. apríla 2022, č.k. 15 C 15/2022-44, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým sa zakazuje žalovanému:
- vstupovať na pracovisko žalobkyne H.
- vstupovať do bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nachádzajúci sa v J. I., C. č. XXXX/XX,
- písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu,
- priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť nie menšiu ako 30 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, všetko do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva sporových strán vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn.38 Pc 9/2022 a vo zvyšnej zamietajúcej časti, p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 2/3.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 12.4.2022, č.k. 15 C 15/2022-44, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzal z návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 21.3.2022, ktorým žiadala, aby sa žalovanému prikázalo: 1. zdržať sa rušivého zásahu do jej života, najmä snáh o nabúranie sa do jej e-mailového účtu prelomením jej prihlasovacích údajov; 2. nevstupovať na jej pracovisko nachádzajúce sa na adrese: H..sk U., J. S. č. XX/E, U.; 3. nevstupovať do bytu v jej výlučnom vlastníctve nachádzajúci sa v J. I., C. č. XX; 4. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju úplne nekontaktovať; 5. aby sa žalovanému zakázalo priblíženie k nej na vzdialenosť nie menšiu ako 30 metrov; 6. nariadiť výkon kontroly dodržiavania povinností žalovaného nariadených neodkladných opatrení technickými prostriedkami, a to osobné identifikačné zariadenia a zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadenie varovania blízkosti. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na základe podaného prvého návrhu bolo súdne pojednávanie vytýčené na deň 13.1.2022. Po opakovanom naliehaní žalovaného - manžela, že všetko spolu dajú do poriadku a pôjdu do manželskej poradne, pred pojednávaním uviedla súdu do zápisnice, že na podanom návrhu netrvá a pokúsia sa o obnovu manželstva. Následne prvostupňový súd (správne prvoinštančný súd, poznámka odvolacieho súdu) konanie uznesením č.k. 37 Pc 4/2021-31, zastavil. V súčasnosti považuje tento krok za nesprávny. Hneď na nasledujúci deň sa správanie jej manžela vyeskalovalo,
kontaktoval ju, v telefóne jej vulgárne nadával a povedal, aby mu vrátila peniaze, ktoré jej predchádzajúci deň dal na opravu auta, s čím súhlasila. Následne mu napísala, aby si z jej bytu odniesol všetky svoje veci, manžel to odmietol a vyjadril sa, že by to nedopadlo dobre a nechce robiť problémy. Veci mu mala priniesť do bytu jeho bývalej priateľky, po jej príchode mala s manželom najprv slovnú potýčku, verbálne ju napádal a urážal neslušnými výrazmi. Pri preberaní svojich vecí do nej drgol, tak ho oslovila, aby do nej nedrgal a v nadväznosti na jeho verbálny útok k nemu pristúpila a opýtala sa, či sa jej znova vyhráža, pričom ju fyzicky napadol pred vstupom do bytu jeho bývalej priateľky. Držal ju za mikinu pod krkom, začala sa potýčka, snažila sa brániť, keď ju manžel udieral päsťami do rôznych častí tela. Do tohto konfliktu vstúpila jeho bývalá priateľka, ktorá sa snažila konflikt urovnať, na jej naliehanie ju následne pustil. Pri jej snahe odísť ju ešte počastoval ďalšími nadávkami a povedal, aby si vzala motorku, ktorú mala uschovanú v garáži svojej bývalej priateľky. Išla do svojho bytu po kľúče, pretože sa jej vyhrážal, že inak ju rozbije alebo podpáli. Následne sa snažil do garáže dobiť, ale bývalá priateľka mu to neumožnila. Vykrikoval vyhrážky, že ju rozbije, podpáli, k tomuto incidentu boli privolaní aj príslušníci policajného zboru, ktorí urobili o celej záležitosti písomný záznam. Z bezpečnostných dôvodov jej vykonali pri prevoze jej motorky i policajný sprievod, trestné oznámenie nepodala, nakoľko ju hliadka informovala, že by išlo iba o priestupok. Z dôvodu častejšieho kontaktu s manželovými maloletými deťmi z predchádzajúceho vzťahu a s jeho bývalou partnerkou, tak počas obdobia súžitia v spoločnej domácnosti s manželom, ako aj po ich odlúčení, si postupom času vybudovala priateľský vzťah s jeho bývalou partnerkou, ku ktorej sa jej manžel chcel opakovane vrátiť pred samotným odlúčením. Ich vzťah a rovnako aj ich vzťah boli komplikované.
2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil právne ustanoveniami § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol k návrhu žalobkyne v časti, v ktorej žiadala „manželovi sa prikazuje zdržať sa rušivého zásahu do života navrhovateľky,“ že takáto formulácia je všeobecná, nie je možné presne špecifikovať aké jeho správanie možno považovať za „rušivý zásah“ a v časti „jeho snahy o nabúranie sa do e-mailového účtu žalobkyne prelomením jej prihlasovacích údajov“, že situáciu bude musieť riešiť technicky, zrejme zrušením svojich údajov, zmenou svojich údajov na inú osobu. K ďalšiemu návrhu konštatoval, že žalobkyňa má možnosť so zamestnávateľom zabrániť trvalému vstupu jej manžela na jej pracovisko tým, že zamestnávateľovi oznámi, aby jej manželovi nebolo umožnené vstúpiť na jej pracovisko (budova, kancelária, iné priestory), resp., aby s ňou na pracovisku vôbec nebol kontaktovaný, čomu zamestnávateľ nebude mať dôvod nevyhovieť. Žalobkyňa môže zabrániť vstupu jej manžela do bytu v jej výlučnom vlastníctve, napr. výmenou zámkov na vstupných dverách, výmenou vstupných dverí za bezpečnostné, pričom zámočník nevymení zámok na základe osoby, ktorá tam nemá vedený trvalý, ani prechodný pobyt. Taktiež má žalobkyňa možnosť technicky zabrániť tomu, aby bola manželom uvedenými spôsobmi kontaktovaná, a to zrejme technickým nastavením aplikácií v jej mobilnom telefóne, prípadne v počítači. Ďalej uviedol, že uvedený fyzický konflikt sa udial v určitej fáze za prítomnosti tretej osoby (jeho bývalá priateľka, resp. partnerka, s ktorou sú priateľky), žalobkyňa nepodala trestné oznámenie z dôvodu, že by jej to nebolo nič platné, keďže ju hliadka informovala, že by išlo iba o priestupok, hliadka mohla do zápisnice zachytiť jej výpoveď i tretej osoby bez ohľadu na to, či by išlo iba o priestupok a obsah ich výpovedí mohol byť presnejší, resp. presný, vypočutý by bol i manžel žalobkyne, ktorá mohla i v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia predložiť písomnú svedeckú výpoveď tejto tretej osoby, prípadne, ak došlo k nejakým fyzickým poraneniam, mohla predložiť i lekárske potvrdenia.
3.1. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedla, že považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, pretože in concreto osvedčila potrebu vydania neodkladného opatrenia a dôvodnosť nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana i v nadväznosti na hrozbu násilia manžela vo vzťahu k jej osobe (preukázané dôkazmi); princíp efektívnosti, keďže navrhovaným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť požadovanú ochranu; potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov (agresívne a násilné sklony, vyhrážanie sa zničením a fyzickou likvidáciou, prenasledovanie, zastrašovanie, drogové skúsenosti, psychické problémy, atď.); primeranosť neodkladného opatrenia, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia navrhovateľa neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Poukázala v tejto súvislosti na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp.zn. 6 M Cdo 5/2012 a zo dňa 9.2.2017, sp.zn. 3 Obdo 1/2017 a dodala, že v
prejednávanom prípade má strach o svoj život, bezpečie, súkromie. Ochranu týchto inštitútov si nevie zabezpečiť vlastnými prostriedkami, finančnými alebo technickými. Absenciou právneho posúdenia súdu prvej inštancie o osvedčení, resp. neosvedčení zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže sa nemohla oboznámiť z dôvodmi zamietnutia podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a tak sa relevantne brániť a podať odvolanie, v ktorom by preukázala opak. Dala do pozornosti, že bývalá partnerka žalovaného J. V. podala dňa 18.3.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom pred prvoinštančným súdom pod sp.zn. 40 P 26/2022, pričom bolo vydané uznesenie, ktorým bol žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k p. V. na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov a súčasne mu bol uložený zákaz kontaktovať p. V. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami, okrem rodičovskej komunikácie týkajúcej sa starostlivosti o maloleté deti a stretávanie sa otca s deťmi. Ďalej namietala, že napadnuté uznesenie je arbitrárne, bez dostatočne kvalitatívneho odôvodnenia, pričom ústavnoprávna povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nedozvedela na základe akých úvah prvoinštančný súd dospel k záverom, ktoré sú v ňom uvedené, keď ani neuviedol či osvedčila alebo neosvedčila dôvodnosť nároku, nevyjadril sa aké dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil v ich spoločných súvislostiach a jediným záverom bolo, že si má zabezpečiť ochranu sama a že nedoložila písomnú výpoveď svedkyne k incidentu opísanom v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (bod 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia prvoinštančným súdom. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa prekvapivo nevyjadril k jednej časti žalobného návrhu, a to k navrhovanému zákazu priblíženia sa žalovaného k jej osobe. Má za to, že osvedčila dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ku ktorému pripojila 23 dôkazov, z toho 14 dôkazov priamo spolu ako prílohy k tomuto návrhu a 9 dôkazov bolo zaslaných dodatočne na externom nosiči jej právnym zástupcom, nakoľko išlo o obrazovozvukové a zvukové záznamy, ktoré nebolo možné doložiť v listinnej podobe. Z priložených dôkazov preukázateľne vyplýva agresívne, obťažujúce, útočné a nevhodné správanie žalovaného smerujúce voči jej osobe. Rozumie, že v prípade dokazovania pri posudzovaní vydania, resp. nevydania neodkladného opatrenia sa nevykonáva zdĺhavé dokazovanie, ale je potrebné, aby súd chápal, že v dnešnej modernej dobe sú prípady, kedy sa udalosti zachytávajú prostredníctvom mobilného telefónu na obrazovozvukové alebo zvukové záznamy, ktorých prepis do písomnej formy by nebol autentický. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (po právnej aj skutkovej stránke), môže odvolací súd zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle ustanovenia § 384 C.s.p. K bodu 22. odôvodnenia napadnutého uznesenia a formulácii „manželovi sa prikazuje zdržať sa rušivého zásahu do života navrhovateľky,“ konštatovala, že rozumie, že ide o všeobecný pojem, ale tak ako uviedla i v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, tých rušivých zásahov zo strany manžela je viacero a každým dňom si nájde ďalšie spôsoby ako jej obmedzovať alebo znepríjemňovať život. Príkladom takýchto rušivých zásahov je blokovanie auta, aby nemohla odísť do práce, prenasledovanie, vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou, vyhrážanie sa zničením jej života, osočovanie a ohrozovanie navrhovateľky, vyhrážanie sa zabezpečením vyhodenia z práce, snaha o nabúranie sa do jej e-mailovej schránky, do jej účtu na sociálnej sieti, návštevy kedykoľvek sa manželovi zapáči, búchanie na dvere jej bytu, vykrikovanie pred bytovým domom, v ktorom býva, porušovanie práva na súkromie. Nesúhlasí s tvrdením uvedeným v bode 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pretože má právo na ochranu osobných údajov a na ich nezneužívanie treťou osobou. Prostredníctvom e-mailovej schránky si zabezpečuje všetky veci týkajúce sa jej osobného i pracovného života. K bodu 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedla, že pracuje pre veľkú spoločnosť s veľkým počtom zamestnancov. O takomto zákaze vstupu by musela informovať celú spoločnosť, všetkých zamestnancov, celé vedenie a ani to nie je dostatočná záruka, že by sa nepodarilo manželovi nepozorovane dostať na pracovisko spoločnosti, v ktorej pracuje. V prípade takéhoto následného obťažovania by ani nebolo možné voči manželovi uplatniť akékoľvek následky. Súd prvej inštancie sa snažil preniesť celú mieru zodpovednosti a zabezpečenia ochrany na ňu, ktorej má byť práve ochrana zabezpečená, keďže jej práva sú konaním manžela porušované. Ide o nelogické a zmätočné odporúčanie prvoinštančného súdu. K bodu 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dôvodila, že opakovane súd prvej inštancie preniesol povinnosť zabezpečiť si ochranný mechanizmus na jej vlastné náklady, ktoré sú v neúnosnej miere. Musela by si zabezpečiť nepriestrelné, nezničiteľné a neprekonateľné vchodové dvere, čo nie je finančne v jej možnostiach, má hypotéku na byt a tri pôžičky. K bodu 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dodala, že všetky jej známe technické možnosti ako zabrániť manželovi v kontaktovaní jej osoby skúsila, zablokovala si jeho profil na sociálnej sieti. Následne ju manžel kontaktoval z cudzích profilov, čo potvrdzuje jej
tvrdenie o hackerských schopnostiach manžela, ktorý sa neštíti ukradnúť identitu tretích osôb, aby ju kontaktoval akýmkoľvek spôsobom. V bodoch 22. až 26. odôvodnenia napadnutého uznesenia veľmi neštandardným a pre ňu nelogickým spôsobom poskytol prvoinštančný súd ochranu porušiteľovi jej práv a žiadnym spôsobom neposkytol zákonom a Ústavou Slovenskej republiky garantovanú ochranu nej ako osobe, ktorej práva boli poškodené, ohrozené a porušené. K bodu 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia odkázala na bod 4., čl. I. svojho odvolania. Záverom uviedla, že nakoľko súd prvej inštancie opomenul odôvodniť nevydanie požadovaného zákazu priblíženia sa manžela k nej, nie je jej jasné z odôvodnenia napadnutého uznesenia ako si má zabezpečiť sama ochranu, napr. pri venčení jej psa, keďže sa opakovane manžel vyjadril, že ju zrazí autom priamo pri venčení psa. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 3.2. Žalobkyňa podala dňa 27.7.2022 na Krajský súd v Bratislave doplnenie odvolania (č.l. 74 spisu), na ktoré však odvolací súd neprihliadol, nakoľko bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril; odvolanie nepodal.
5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, f/, g/, h/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne možno priznať čiastočný úspech.
6. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, pretože žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov v časti, v ktorej žiadala zakázať žalovanému, aby nevstupoval na jej pracovisko, do jej bytu, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami ju nekontaktoval a aby sa k nej priblížil na vzdialenosť nie menšiu ako 30 metrov.
7. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania o rozvod jej manželstva so žalovaným. Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.
9. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje, iba sa osvedčuje tvrdenie žalobcu, čo znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.
10. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že osvedčila dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože zo žalobkyňou opísaného skutkového stavu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov predložených žalobkyňou, ako aj spisu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 38 Pc 9/2022, pod ktorým sa vedie konanie o
návrhu žalobkyne o rozvod manželstva so žalovaným, ktorý si dal odvolací súd pripojiť z dôvodu, že z tohto spisu bol vylúčený predmetný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú sčasti splnené. Žalobkyňa žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola, okrem iného, uložená povinnosť žalovanému, aby nevstupoval na jej pracovisko, do jej bytu, aby ju nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a ani, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov.
11. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p. je to, že povinná osoba ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu oprávnenej osoby. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa svoje tvrdenia o tom ako žalovaný ohrozuje jej telesnú i duševnú integritu dostatočným spôsobom, konkrétnymi skutočnosťami odôvodnila a listinnými dôkazmi osvedčila. Tvrdenia súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 24. a 25. odôvodnenia napadnutého uznesenia o tom, ako môže žalobkyňa zabrániť žalovanému vstup do jej bytu a na jej pracovisko, považuje odvolací súd za nedôvodné, pretože predložené listinné dôkazy (záznam OR PZ v Senci o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, č.l. 11 spisu; lekárske správy, č.l. 12 a 13 spisu, SMS správy, č.l. 14 - 27 a 30 - 34 spisu; záznam o trestnom oznámení, č.l. 28 spisu; CD, č.l. 43 spisu) dostatočne preukázali ako sa jej žalovaný nebezpečne vyhrážal a tak je jej duševná i telesná integrita konaním žalovaného ohrozená. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v J. I., C. č. XX (ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal) a ako vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze žalovanému, aby nevstupoval na jej pracovisko je dôvodný, nakoľko treba zabrániť žalovanému, aby neohrozoval žalobkyňu na jej telesnej alebo duševnej integrite i na jej pracovisku.
12. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 26. odôvodnenia napadnutého uznesenia ohľadne uloženia povinnosti žalovanému nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a súhlasí s argumentáciou žalobkyne v jej odvolaní, že opomenul odôvodniť nevydanie požadovaného zákazu priblíženia sa žalovaného k nej. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p. sa považuje za menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ale podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Žalobkyňa tak ako je uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto uznesenia, osvedčila ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity zo strany žalovaného, keď preukázala, že žalovaný ju obťažuje svojou komunikáciou a aj ju fyzicky napadol. Odvolací súd dodáva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala, aby bolo uložené žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť nie menšiu ako 30 metrov, bolo vyhovené s tým, že odvolací súd ešte doplnil formuláciu „ s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi“ z dôvodu, aby sa žalovaný mohol napríklad zúčastniť pojednávaní vo veci rozvodu jeho manželstva so žalobkyňou.
13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu spočívajúcej v zákaze žalovanému vstupovať na jej pracovisko, vstupovať do bytu v jej výlučnom vlastníctve, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami ju kontaktovať a priblížiť sa k nej na vzdialenosť nie menšiu ako 30 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel.
14. Bolo potrebné sa ale stotožniť so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala prikázať žalovanému zdržať sa rušivého zásahu do jej života, najmä snáh o nabúranie do jej emailového účtu prelomením jej prihlasovacích údajov, ako aj nariadiť výkon kontroly dodržiavania povinností žalovaného nariadených neodkladných opatrení technickými prostriedkami, a to osobné identifikačné zariadenia a zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadenie varovania blízkosti, keďže petit návrhu je v tejto časti neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný Odvolací súd poukazuje na to, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho
rozsudku (uznesenia) a zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje medze toho, o čom a ako sa má rozhodnúť. V podstate ide o návrh súdneho výroku a zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov a uznesení. Presný a určitý petit je pred súdom rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa ním sleduje). Petit musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa § 129 C.s.p. (odstraňovanie vád podania). Podľa ustanovenia § 327 C.s.p. (lex specialis) sa ale ustanovenie o odstraňovaní vád podania (§ 129 C.s.p.; lex generalis) v tomto prípade nepoužije. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 327 C.s.p., osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania. Odvolací súd dodáva, že žalovanému bolo uložené, aby žalobkyňu nekontaktoval, okrem iného, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, čo zahŕňa i návrh žalobkyne, aby sa žalovaný nenabúral do jej emailového účtu. V prípade, ak žalovaný nebude rešpektovať rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie a tým bude zabezpečený výkon kontroly dodržiavania povinností žalovaného nariadených neodkladných opatrení, ako žiadala.
15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil.
16. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol vylúčený z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 38 Pc 9/2022. V konaní pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom mala žalobkyňa čiastočný úspech, keď z požadovaných šiestich nárokov, bola úspešná v štyroch (1. zakázať žalovanému vstupovať na pracovisko žalobkyne, 2. vstupovať do bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, 3. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu, 4. priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť nie menšiu ako 30 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi) a neúspešná v dvoch výrokoch (1. prikázať žalovanému zdržať sa rušivého zásahu do života žalobkyne, najmä snáh o nabúranie do jej emailového účtu prelomením jej prihlasovacích údajov, 2. nariadiť výkon kontroly dodržiavania povinností žalovaného nariadených neodkladných opatrení technickými prostriedkami, a to osobné identifikačné zariadenia a zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadenie varovania blízkosti), preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa § 396 ods. l, ods. 2, § 255 ods. 2, v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. v rozsahu 2/3. Nakoľko prvoinštančný súd opomenul v napadnutom rozhodnutí rozhodnúť o náhrade trov konania žalobkyne, odvolací súd rozhodol aj o jej nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. v tomto uznesení. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).