Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5CoP-24-2016.pdf
PDF · 87.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/24/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov W. D., bytom I. nad I., J. cesta XXX/XX, a A. G., bytom A. G. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.02.2016, č.k. 4P/98/2015-132, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. G., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v tom, ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2016. Nedoplatok na výživnom na mal. B. vo výške 200,- eur za obdobie od 01.01.2016 do 25.02.2016 je povinný otec uhradiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/174/2012-114 zo dňa 25.01.2013 v časti určenia výšky výživného. V zostávajúcej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/174/2012-114 zo dňa 25.01.2013 nezmenený a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 78 ods. 1, 3, § 65 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy z ust. Zákona o rodine vyplýva, že zákon kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Potreby maloletého dieťaťa sú povinní uspokojovať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom sa zohľadní ako plnenie vyživovacej povinnosti, výkon osobnej starostlivosti o dieťa. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný. Skúmal v súlade so zákonom preto zmeny pomerov na strane oboch rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Takto zistil, že k zmene pomerov došlo na strane mal. B. aj na strane oboch rodičov. Otec žije striedavo u svojej priateľky a u svojich rodičov, ktorým t.č. finančne pravidelne neprispieva na náklady spojené s bývaním a priateľky na náklady s bývaním rovnako neprispieva. Má jednu vyživovaciu povinnosť. B. mal v čase posledného rozhodovania o výživnom 5 rokov, navštevoval materskú školu, jeho zdravotný stav bol dobrý. V súčasnosti je žiakom 1. ročníka základnej školy, má 7 rokov. V súvislosti s nástupom na základnú školu vznikajú matke jednorazové výdavky do školy priemerne v sume 30,45 eur mesačne
a bežné výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa. Matka okrem výdavkov spojených s bývaním, stravou, oblečenia, hygienu vo výške 245,12 eur vynakladá v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa na alergiu, kedy mu zakupuje lieky v sume 12,- eur mesačne, kvapky do očí 5,- eur, na imunitu lieky za 13,- eur mesačne, probiotiká 15,- eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka pracovala v Bánovciach v predajni Topec, a.s. ako predavačka, kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 500,- eur mesačne. V súčasnosti jej príjem mierne vzrástol na sumu cca. 539,- eur mesačne. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol živnostníkom a podľa jeho vyjadrenia jeho príjem bol od 450,- do 500,- eur. V súčasnosti dosahuje príjem okolo 1.500,- až 2.000,- eur v hrubom a čistý príjem cca. 800,- eur mesačne.
Súd pri určení výšky výživného na mal. B. prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy o výživnom, kedy maloletý navštevoval materskú školu. V súčasnosti je žiakom 1. stupňa základnej školy, je vo vývoji a preto matke vzrástli náklady s uspokojovaním potrieb dieťaťa v súvislosti s výučbou, ale aj záujmovými aktivitami futbalový a plavecký krúžok. Dieťa má zdravotné ťažkosti spojené s oslabenou imunitou a alergiami, čím matke vznikajú náklady na zdravotnú starostlivosť. Súčasne otec prihliadal aj na tú skutočnosť, že s mal. B. sa stretáva zriedkavo a zároveň prihliadal na rast životných nákladov. Otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého syna, ktorá by ho obmedzovala v hľadaní práce. Súd mal preukázané, že otcovi sa zvýšil príjem zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 800,- eur mesačne v čistom. K svojim osobným potrebám uviedol, že má vedenú exekúciu na výživné a ešte ďalšie dve exekúcie. Okrem toho má dve pôžičky, ktoré spláca mesačnými splátkami. Platí si povinné zmluvné poistenie na osobné motorové vozidlo, na cigarety minie mesačne sumu 60,- eur a podobne. Všetky výdaje je povinný uspokojovať až potom ako si v prvom rade splní vyživovaciu povinnosť voči synovi. Otec spláca pôžičku vo výške 164,- eur, ktorú si zobral na prerobenie bytu priateľky, ku ktorému nemá žiaden vlastnícky vzťah. Rovnako si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti a v prvom rade sa správať ako rodič a výživné má prednosť pred inými osobnými výdavkami otca. Matka sa podieľa na vyživovacej povinnosti aj tým, že osobne zabezpečuje starostlivosť o mal. B., čím sú jej možnosti zlepšiť si svoje majetkové pomery obmedzené. Vzhľadom na nárast príjmu otca od času, kedy súd naposledy rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. B. po 200,- eur mesačne, ktoré vzhľadom na potreby B. a schopnosti a možnosti druhého rodiča považoval za opodstatnené. Otec napriek vyjadreniu, že je schopné platiť výživné len vo výške 150,- eur, vynakladá mesačne príspevky na úhradu úveru, finančné prostriedky, ktoré boli použité na zhodnotenie majetku iného ako otca. Tvrdenie otca, že časť prostriedkov bolo použité aj na úhradu dlhu na výživnom otec nepreukázal a toto tvrdenie nevyplýva ani z dokladov. Súd je toho názoru, že je v možnostiach platiť výživné po 200,- eur mesačne a to z dôvodu, že je schopný splácať dlh spoločnosti pravidelne po 200,- eur a z dôvodu, že matke bol v mesiaci december schopný poukázať sumu 326,- eur za účelom plnenia dlhu v exekúcii vedený súdnym exekútorom. Spláca ďalšiu pôžičku vo výške 121,- eur mesačne. Začiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil za čas od 01.01.2016 a prihliadol na tú skutočnosť, že otec sa podieľal na zvýšených výdavkov spojených s nástupom maloletého do základnej školy. Prihliadol tiež na tú skutočnosť, že s otcom bol v decembri 2015 ukončený zmluvný vzťah. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 300,- eur mesačne, súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť je na strane oboch rodičov a obaja rodičia sú povinní podieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že v priebehu roku 2015 matke boli vyplatené prostriedky vo výške 3.582,- eur z dôvodu ukončenia poistného vzťahu a finančné prostriedky vo výške 2.480,- eur zo strany súdneho exekútora. Súd súčasne určil otcovi povinnosť platiť zameškané výživné 2x po 100,- eur, teda 200,- eur za 2 mesiace a nedoplatok mu povolil splácať v splátkach po 20,- eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam došlo tým k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v časti týkajúcej sa výživného a v prevyšujúcej časti zostal rozsudok nezmenený. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude platiť výživné po 150,- eur mesačne. Uviedol, že v súvislosti s nástupom dieťaťa do 1. ročníka základnej školy prispel na synove náklady s tým, že keby ho matka riadne informovala a včas požiadala o príspevok, tak by jej peniaze dal. Poukázal na tú skutočnosť, že matke vyplatil 2.480,- eur exekútor a tiež získala finančné prostriedky vo výške 3.582,- eur za ukončenie poistného vzťahu.. Keď v septembri nastúpil syn do 1. ročníka telefonicky ho kontaktovala a požiadala ho o finančnú podporu a rád jej pomohol a zakúpil synovi školské potreby a iné pomôcky. Preto uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného o 50,- eur na mesiac. V prípade oznámení matky maloletého formou
SMS správy je ochotný prispieť opäť potrebnou sumou na jeho nevyhnutné finančné náklady spojené so zubným alebo dentálnym ošetrením. S dieťaťom sa nestretáva pravidelne, pretože približne 80% času v roku je odcestovaný v zahraničí za prácou. Po Vianociach v roku 2015 sa s matkou dohodli, že mu umožnia stretávať sa so synom s tým, že jeho výdavky od 01.01.2016 sa zvýšili v zdravotnej a sociálnej poisťovni. Poukázal na výdavky, ktoré má v súvislosti s platením životného poistenia, mesačného zmluvného poistenia, cestovné výdavky, exekúcie a pôžičky ako aj zubné ošetrenia. Okrem toho prispieva na domácnosť priateľke, s ktorou žijú spolu sumou 100,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že žiadal o zastavenie exekúcie v celom rozsahu s tým, že exekúcia sa vykonáva už len na bežné výživné, kde musí hradiť 24,- eur mesačne súdnemu exekútorovi. Žiadal o zrušenie exekučného konania, pretože mesačný pravidelný výdavok vo sume 24,- eur za vedenie exekučného konania mu pripadne zbytočne vynaložené.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že žiada, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Poukázala na tú skutočnosť, že David zmenil typ vzdelania z materskej škôlky prešiel do základnej školy, zvýšili sa výdavky na výživu, výchovu, záujmové aktivity a lieky. V minulosti otca informovala o jeho zdravotnom stave, avšak vôbec na toto nereagoval. Poukázala na tú skutočnosť, že kým vo februári 2016 tvrdil, že priateľke na bývanie neprispieva, už v marci tvrdí, že platí priateľky po 100,- eur mesačne. Otec napriek vyjadreniu, že je schopný platiť výživné vo výške 150,- eur, vynakladá mesačne finančné prostriedky na úhradu úveru v sume 164,- eur, ktoré sú použité na zhodnotenie majetku iného ako otca dieťaťa, ku ktorému nemá žiaden vlastnícky vzťah. Okrem toho minie mesačne sumu 60,- eur na cigarety a zhruba 140,- eur na telefón a podobne. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci a preto nebol dôvod na opakovane už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani jeho doplnenie podľa § 213 ods. 4, 5 O.s.p..
Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy určovaná rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.01.2013, ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť otca na sumu 100,- eur mesačne. V tom čase ako správne konštatoval súd prvého stupňa mal maloletý 5 rokov, navštevoval materskú školu a jeho zdravotný stav bol dobrý. Matka v tom čase bola zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 500,- eur mesačne a otec dosahoval príjem zhruba 450,- až 500,- eur mesačne v čistom. Obaja rodičia mali jednu vyživovaciu povinnosť.
V súčasnosti u matky došlo k nepatrnému nárastu príjmu, nakoľko jej mesačný príjem predstavuje sumu 539,- eur mesačne, u otca došlo k podstatnému nárastu príjmu nakoľko dosahuje príjem od 1.500,- až do 2.000,- eur v hrubom, väčšinu času strávi v zahraničí s tým, že podľa jeho vyjadrení pracuje na montážach v Holandsku, neskôr pracoval na montážach v Nemecku. Z výpovede otca vyplýva, že pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva, pracuje ako montér v Nemecku, Holandsku a Belgicku s tým, že zo sumy, ktorú dosahuje ako hrubý mesačný príjem od 1.500,- do 2.000,- eur si hradí povinné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne s tým, že ubytovanie mu hradí v čase práce zamestnávateľ. Pokiaľ je na Slovensku žije u svojich rodičov a striedavo u svojej priateľky.
K podstatnej a významnej zmene pomerov dochádza na strane maloletého, ktorý nastúpil do 1. ročníka základnej školy s tým, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, pričom má alergiu na trávu, pšenicu a raž. Okrem nárastu nákladov v súvislosti so zakupovaním školských pomôcok, stravu počas návštevy školy, stúpli náklady aj v súvislosti aj so záujmovou činnosťou, nakoľko navštevuje plavecký kurz, navštevuje tiež futbalový krúžok. Okrem toho z dôvodu alergie potrebuje užívať tabletky, za ktoré matka musí doplácať.
Za daného skutkového stavu je zrejmé tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, že došlo k zmene pomerov na strane predovšetkým maloletého ako aj na strane otca s tým, že na strane maloletého podstatne stúpli náklady v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu ako aj návštevou základnej školy. Rovnako preukázateľne došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý dosahuje podstatne vyšší príjem, časť nákladov v súvislosti s jeho prácou v zahraničí mu hradí zamestnávateľ. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť na strane otca maloletého, týmito sa dôsledne zaoberal a preto v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je v schopnostiach a v možnostiach otca platiť výživné na maloletého vo výške 200,- eur mesačne a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka v zásade s prihliadnutím na vek dieťaťa ako aj na jej príjem v prevažnej miere svojou osobnou starostlivosťou plne vyvažuje príspevku povinnosť otca.
Zmena pomerov na strane maloletého teda aj podľa odvolacieho súdu odôvodňuje zvýšenie výživného tak, ako ho ustanovil súd prvého stupňa, pričom odvolací súd nezistil ani pochybenie pri stanovení nedoplatku na zročnom výživnom.
Čo sa týka odvolacích námietok zo strany otca maloletého, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť bola zvýšená až s účinnosťou od 01.01.2016 a preto pokiaľ otec dobrovoľne prispel na náklady na maloletého v súvislosti s nástupom dieťaťa do 1.ročníka základnej školy, tieto výdavky boli zo strany súdu prvého stupňa riadne zohľadnené. Rovnako súd nemôže súd ovplyvniť, či je stále vedené exekučné konanie voči otcovi maloletého, pretože vedenie exekučného konania je nezávislé od konania, v ktorom súd rozhoduje o samotnom zvýšení výživného. Pokiaľ matka v minulosti obdržala nejaké finančné prostriedky v súvislosti s exekučným konaním, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že sa zrejme jednalo len o nedoplatky na výživnom, ktoré bol povinný otec už skôr uhradiť a preto sa nejedná o nadštandardný príjem na strane matky.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, kedy súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol, dostatočne sa vysporiadal aj s námietkami zo strany otca, odvolací súd nepovažoval námietky za dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy žiadnemu z účastníkovi nebolo priznané právo na náhradu trov, nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .