Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-63-2022.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Subarea
15Co/63/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: V. W. J. B. C. , M. R. XX.XX.XXXX, A. Q. Q., B. Č.. XXX/X, proti žalovanej: T.. S. B. G. D. Č. V. B. G. F. Á. , P. OkresnéW. P. Q. I.., Q., R. Č.. X, o zaplatenie náhrady škody vo výške 320.000,- €, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 28. januára 2022, č. k. 10 C 48/2021-39, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 28. januára 2022, č. k. 10 C 48/2021-39, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 28.1.2022, č. k. 10 C 48/2021-39, odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 6.7.2021, označené ako „Žaloba na fyzickú osobu pre ujmu spôsobenú I. Q. na jej osobnosti a jej občianskych právach". Uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 123 ods. 2, § 129 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa predmetným podaním domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 320.000,- € z titulu náhrady škody, pričom podanie, ktoré je svojou povahou podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 C.s.p. a to žalobou, bolo neúplné, pretože neobsahovalo všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 132 ods. 1 C.s.p. Žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom, resp. konaním žalovanej škoda vznikla. V žalobe síce odkazoval na myšlienkové pochody žalovanej, avšak takéto opísanie vzniku škody je nezrozumiteľné. Žalobca v žalobe taktiež neuviedol druh vzniknutej škody, t. j. či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk, neoznačil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, t. j. dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému objasneniu veci, k žalobe nepripojil žiaden dôkaz. Celá žaloba bola zmätočná, nezrozumiteľná a neurčitá. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesením zo dňa 10.12.2021, č. k. 10 C 48/2021-30 vyzval žalobcu, aby opravil, resp. doplnil svoje neúplné podanie tak, že uvedie pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalobou uplatnený nárok, t. j. uvedie, aká škoda mu vznikla a akým spôsobom (konaním) a ako dospel k výške žalobou uplatneného nároku. Súčasne ho vyzval, aby označil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, t. j. dôkazy, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci a pripojil dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. V uznesení súd poučil žalobcu ako má podanie doplniť a zároveň uviedol, že v prípade, ak sa v určenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.1.2022. V podaní doručenom súdu dňa 11.1.2022 žalobca uviedol, že sa k výzve súdu zo dňa 10.12.2021, č. k. 10 C 48/2021-30, nemohol riadne vyjadriť, pretože konajúci súd v predmetnej výzve nešpecifikoval, v čom považuje žalobu za nezrozumiteľnú a nejasnú. Ďalej uviedol, že konaním žalovanej (jej myšlienkovými pochodmi a impulzmi) bola spôsobená škoda (spočívajúca v odňatí práva vlastniť majetok) maloletej C. Q.. Žalobca vo svojom podaní argumentoval aj tým, že ide výlučne o škodu spôsobenú žalovanou, a nie štátom. K žalovanej sume vo výške 320.000,- € (predstavujúcej škodu spôsobenú žalovanou) uviedol, že táto je určená podľa znaleckého posudku, ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti na sumu 178.000,- €. Túto následne žalobca navýšil o 80 %, pretože hodnota predmetnej nehnuteľnosti s
odstupom času vzrástla. V závere podania uviedol, že takto určenej hodnote nehnuteľnosti zodpovedá porušené právo maloletej C. Q. v rovnakej výške, t. j. vo výške 320.000,- €. Súd prvej inštancie dôvodil, že môže odmietnuť podanie žalobcu, ktoré nebolo v stanovenej lehote na základe výzvy súdu opravené iba v prípade, ak ide o nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. Žalobca v žalobe a jej doplnení neuviedol, aká škoda a akým spôsobom, resp. konaním žalovanej mu vznikla. V žalobe síce odkazoval na myšlienkové pochody žalovanej, avšak takéto opísanie vzniku škody je neurčité a nezrozumiteľné. Žalobca v žalobe neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jednoznačne skutkovo identifikovali žalobou uplatnený nárok tak, aby tento nárok nebol zameniteľný. Z opisu rozhodujúcich skutočností žalobcu nie je možné ustáliť, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť (absentuje vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke). Skutkové tvrdenia žalobcu boli príliš všeobecné a nedostatočné na to, aby súd spor prejednal a rozhodol. Žalobca v žalobe taktiež neuviedol druh vzniknutej škody, t. j. či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a ani neoznačil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, t. j. dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému objasneniu veci. Žalobca k žalobe nepripojil žiaden dôkaz. Celá žaloba (vrátane jej doplnenia) je zmätočná, nezrozumiteľná a neurčitá. Záverom súd uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ho v uznesení zo dňa 10.12.2021, č. k. 10 C 48/2021-30, nedostatočným spôsobom poučil o vadách žaloby a spôsobe, ako ich odstrániť. Vytýkané nedostatky boli v obsahu predmetného uznesenia konkretizované, spôsob ich odstránenia dostatočne vysvetlený a o následku neodstránenia bol žalobca v závere uznesenia riadne poučený. Žalobca v doplnení (oprave) žaloby neuviedol žiadne nové skutočnosti, neoznačil dôkazy a nepripojil žiadne listiny, ktoré by boli spôsobilé zmätočnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť žaloby odstrániť. Keďže žalobca svoje podanie doposiaľ nedoplnil takým spôsobom, ktorým by odstránil jeho neúplnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade ide o prekážku, pre ktorú nemôže v konaní ďalej pokračovať.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že uznesenie je nezákonné, vychádza zo skutočností, ktoré neboli predmetom žaloby, vytýkal súdu prvej inštancie, že nezistil správne skutkový stav, odklonil sa od skutkového stavu, ktorý je predmetom žaloby. Uviedol, že žalovaná poškodila jeho maloletú dcéru, preto titulom zákonných rodičovských povinností podal predmetnú žalobu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezmienil o pravdivých skutočnostiach a údajoch uvedených v žalobe a jej doplnení. Podľa odvolateľa bol obsah žaloby zrozumiteľný a jasný, bolo v nej opísané, o čom má súd rozhodovať a ako má rozhodnúť, pričom bol označený aj dôkaz, že škodu maloletej C. Q. spôsobili myšlienkové pochody fyzickej osoby, teda žalovanej. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo realizovať všetky úkony, vysvetlenia, odôvodnenia, uznesenia, poukazy k tomu sa vzťahujúce. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vedel o tom, ako prišlo ku škode (myšlienkovými pochodmi fyzickej osoby), akým spôsobom bola škoda spôsobená (realizáciou poškodzujúcich myšlienkových pochodov fyzickej osoby), z akej strany škoda vznikla (v prvom rade z myšlienkových pochodov a impulzov fyzickej osoby) a aká príčinná súvislosť súvisí so škodou (zapríčinenie škody v prvom rade fyzickou osobou a jej myšlienkových pochodov). Podľa odvolateľa ide o kľúčové priame dôkazy, ktoré sú priamo objasnené, jasné a zrozumiteľné, z ktorých súdu muselo byť všetko preukázateľne jasné. Súd bol povinný označiť a špecifikovať, v čom vidí žalobu nezrozumiteľnú a nejasnú a v čom, v akej konkrétnej súvislosti, okolnosti, skutočnosti žiada doplnenie, v čom požaduje informácie a údaje doplniť, čo konkrétne presne potrebuje. Podľa odvolateľa by mal súd vedieť, že myšlienky a myšlienkové pochody sú predmet v danej veci, ktorými bola spôsobená škoda, ako aj to, že myšlienky pochádzajú z fyzickej osoby. V žalobe mal súd presne uvedené, prečo škodu, podľa odvolateľa, zapríčinila žalovaná ako fyzická osoba, a prečo nie súd ako štát. Myšlienkové pochody, ktorými vznikla poškodzujúca situácia, patria fyzickej osobe, nie štátu. Až následne boli myšlienkové pochody presunuté a premietnuté do zvereného inštitútu zamestnanca súdu, resp. do inštitútu súdu, teda štátu, ktorými údajmi sa súd nezaoberal a ani ich nijako nezdôvodnil. Zodpovednosť za škodu znáša štát vtedy, keď ju zapríčinil súd a nie keď ju zapríčinili myšlienkové pochody fyzickej osoby. Výška škody je určená znaleckým posudkom, vychádza z hodnoty nehnuteľnosti 178.000,- €, v čase jeho realizácie, od tej doby hodnota nehnuteľnosti vzrástla až do výšky 80 %. Hodnota nehnuteľnosti spolu s rodinným domom, zapísané na liste vlastníctva č. XX, nachádzajúce sa vo F. H., okres Galanta, je určená na 320.000,- €. Poškodenou je maloletá dcéra žalobcu C. Q., ktorej bol, ako oprávnenej majiteľke, nezákonne odňatý majetok, nehnuteľnosti spolu s rodinným domom zapísané na liste vlastníctva č. XX, nachádzajúce sa vo F. H., okres Galanta. Uvedenú situáciu zapríčinili myšlienkové pochody fyzickej osoby, žalovanej. Prišlo tak k neoprávnenému a nezákonnému odňatiu ľudských práv a základných slobôd, garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd maloletej C. Q.. Maloletej bol nezákonne odňatý jej oprávnený majetok bez akéhokoľvek zákonného rozhodnutia,
bez súdneho alebo iného konania. Maloletá majetok získala od svojej matky na základe zákonného oprávnenia, ktoré umožňuje svojmu dieťaťu darovať majetok. Žalobca, ako otec maloletej a jej zákonný zástupca, ju zastupuje v tomto súdnom konaní. O tom, že majetok patrí maloletej C. Q. žalovaná vedela zo spisového materiálu. Keďže predmetom súdneho konania bola nehnuteľnosť v hodnote 320.000,- €, rovnakú hodnotu má aj ľudské právo maloletej C. Q.. Na Okresný súd Bratislava II. bola účelovo podaná žaloba na matku maloletej I. Q., ktorú žalobu prejednávala ako sudca žalovaná. V uvedenom konaní chcel žalobca nezákonne získať rozsudok ako predmet na vydieranie a okrádanie matky maloletej, o ktorej vedel, že riadne pracuje 28 rokov v Rakúsku, má výlučne svoj vlastný príjem a majetok. Majetok, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy, ktorú žalovaná vyhlásila za neúčinnú, zaplatila svojimi vlastnými peniazmi I. Q., majetok bol jej výlučným vlastníctvom. Tento nikdy nebol majetkom odvolateľa, nikto nepreukázal opak. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy boli len registrované na katastrálnom úrade v Galante na osobu odvolateľa. O týchto skutočnostiach žalovaná vedela. Súd bol preto povinný žalobu zamietnuť. Žalobca a I. Q. nie sú manželia, nie sú druh a družka, sú rodičovskí partneri, to neznamená, že by mali mať spoločný majetok. Počas pojednávania vo veci sp. zn. 7 C 186/2016, bol sudca, žalovaná, žalobcovi (v tomto konaní) otočený chrbtom, išlo o ponižujúce správanie, nadržovanie druhej strane, žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy, boli porušené jeho ľudské práva a základné slobody. Na základe uvedeného bola podaná námietka zaujatosti v súdnom konaní sp. zn. 7 C 186/2016, bola podaná aj žaloba proti fyzickej osobe JUDr. B.. Podľa odvolateľa bol žalobca v konaní sp. zn. 7 C 186/2016, T. L. súdom informovaný o všetkých krokoch odvolateľa, ktoré v predmetnom spore vykonal, čo svedčí o tom, že T. L. mal na okresnom súde svojich známych. V konaní sp. zn. 7 C 186/2016 neboli odvolateľovi doručované podania, boli mu zatajované, s cieľom odňať mu ľudské práva a základné slobody. I. Q. čestným prehlásením pred notárom preukázala, že nehnuteľnosti spolu s rodinným domom vedené na liste vlastníctva č. XX, nachádzajúce sa vo F. H., v okrese Galanta, kúpila výlučne z vlastných peňazí (kúpna cena vo výške 8.600,- €), rekonštrukciu nehnuteľnosti zaplatila z vlastných peňazí (178.000,- €). Vo veci sp. zn. 19 C 117/2016 žalobca podal návrh na obnovu konania, žiadal súd, aby počkal na rozhodnutie o obnove konania, čomu súd nevyhovel, vo veci žalobcu T. L. však súd čakal na rozhodnutie tri roky. O týchto skutočnostiach bola žalovaná informovaná. Odvolateľ poukázal na dôkazy, čestné prehlásenia I. Q., odvolateľa, JUDr. U. Q., L. Q., ktorými potvrdili, že I. Q. kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti zaplatila zo svojich vlastných peňazí. Súd o tejto skutočnosti vedel, napriek tomu naďalej konal vo veci sp. zn. 7 C 186/2016. Súd vedel, že išlo o výlučný majetok I. Q., resp. majetok jej maloletej dcéry C. Q., napriek tomu pokračoval v súdnom konaní. Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanú zaviazal na zaplatenie škody vo výške 320.000,- €. Nech žalovaná vysvetlí, prečo prijala nepodloženú žalobu, prečo o nej konala, prečo odňala ľudské práva a základné slobody maloletej C. Q., prečo čakala na preukázanie žaloby tri roky, prečo robila rozdiely medzi účastníkmi konania. Všetko zapríčinili myšlienkové pochody fyzickej osoby, žalovanej. Podľa názoru odvolateľa došlo pravdepodobne k manipulácii so súdnym konaním, súdnym spisom, dôkazmi, za účelom zvýhodniť T. L. a tak mu umožniť neoprávnený prospech na škodu I. Q. a jej dcéry C. Q., umožniť mu okradnúť ich o majetok v hodnote 320.000,- €. Podľa odvolateľa žaloba bola podaná po trojročnej zákonnej lehote, keďže darovacia zmluva bola vyhotovená dňa 1.12.2013, vtedy vznikol právny úkon a žaloba zo strany žalobcu bola podaná dňa 21.12.2016.
3. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378 ods. l, § 379, § 380, § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 C.s.p.).
4. Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
5. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 a 4 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 6. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
7. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava II. bolo doručené podanie žalobcu označené ako „Žaloba na fyzickú osobu pre ujmu spôsobenú I. Q. na jej osobnosti a jej Občianskych právach“, ktorým sa žalobca domáhal : „Žalovaná zapríčinila poškodenie I. Q. A JEJ MAJETKU v prvostupňovom súdnom konaní 7C/186/2016 v prvom rade ako fyzická osoba jej myšlienkovými pochodmi a poškodzujúcimi myšlienkami KTORÉ VIEDLI KU POŠKODZUJÚCEMU ROZHODNUTIU DO ZVERENÉHO INŠTITÚTU SUDCU, účastníckych práv, ústavných práv, občianskych práv, ľudských práv a základných slobôd I. Q. a JEJ VÝLUČNÉHO MAJETKU v hodnote 320 000 euro na základe čoho súd zaväzuje žalovanú na zaplatenie celej UVEDENEJ sumy ktorá je celkovou hodnotou predmetu súdneho poškodzujúceho prvostupňového konania ktorým bolo neprávom zaútočené na I. Q. A JEJ VÝLUČNÝ MAJETOK A ROVNAKO TAK NA JEJ UVEDENE PRÁVA na jej zaplatenie výšky hodnoty škody 320 000 euro ako náhradu škody ktorá jej bola spôsobená ako hodnotu o ktorú pripravila v prvostupňovom súdnom konaní I. Q. zapríčinením jej myšlienkovými pochodmi a poškodzujúcimi myšlienkami.“ Súd prvej inštancie v súlade s § 129 ods. 1 C.s.p. uznesením vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doručené súdu dňa 6.7.2021 opravil tak, že uvedie pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalobou uplatnený nárok, označí dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, t. j. dôkazy, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci, a pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, t. j. uvedie, aká škoda mu vznikla a akým spôsobom (konaním) a ako dospel k výške žalobou uplatneného nároku. Zároveň žalobcu poučil, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.1.2022.
9. Reagujúc na výzvu súdu doručil žalobca súdu dňa 11.1.2022 podanie označené ako „Doplnenie na základe uznesenia 10 C/48/2021 o výzve súdu zo dňa 10.1.2021“, v ktorom uviedol, že škoda bola spôsobená hlavne dcére I. Q., maloletej C. Q., na jej majetku, keďže sa jedná o majetok maloletej a žalovaná realizovala svoje myšlienkové pochody a impulzy so zámerom odňať maloletej ľudské právo vlastniť zákonný majetok. Maloletá majetok nadobudla od svojej matky na základe zákonného oprávnenia, ktoré oprávňuje matku darovať svojmu dieťaťu majetok. Majetok bude v 18. rokoch veku C. Q. registrovaný na jej osobu na Katastrálnom úrade v Galante. Tieto skutočnosti žalovaná vedela zo spisového materiálu. Žalobca, ako otec maloletej Lindy Bielikovej a jej zákonný zástupca, ju zastupuje v tomto konaní. Dôvodil, že súd presne nešpecifikuje, v čom je žaloba nezrozumiteľná a nejasná, aké skutočnosti, okolnosti, súvislosti by mal doplniť, o čom by požadoval presné údaje, odvolateľ preto nevie, v čom a o čom má doplniť údaje. Súd sa nevyjadril, čo presne potrebuje, vyzval preto súd, aby mu predložil presnú špecifikáciu, čo presne potrebuje, čomu nerozumie, čo mu nie je jasné, pretože odvolateľ nevie, čo má presne doplniť. Poukázal na to, že súd sám v obsahu výzvy uvádza „o myšlienkových pochodoch žalovanej“, že takým konaním zapríčinila škodu, potom je zrejmé, že súd vie a pozná podstatu situácie, že ide o rozhodujúce skutočnosti, teda o čo ide, ako prišlo ku škode, prečo v danom čase, z akej strany, kto ju zapríčinil, prečo je žalovaná ako fyzická osoba zodpovedná za škodu, prečo nie súd ako štát. Uviedol, že myšlienkové pochody, ktorými vznikla škoda, patria pod duševné vlastníctvo fyzickej osoby a nie štátu. Poškodzujúce konanie vyšlo z myšlienkových pochodov a impulzov fyzickej osoby, ktorými boli odňaté ľudské práva maloletej C. Q. vlastniť majetok. O tom, že majetok patril maloletej C. Q. žalovaná vedela zo spisu. Škodu zapríčinili myšlienkové pochody fyzickej osoby, to, čo má na mysli. Výška škody je určená znaleckým posudkom, vypracovaným súdnym znalcom, podľa v tom čase reálnej hodnoty nehnuteľnosti, vo výške 178.000,- € v čase jeho vyhotovenia, hodnota nehnuteľnosti odvtedy vzrástla až do výšky 80 %, hodnota nehnuteľnosti je preto 320.000,- €. Keďže predmetom súdneho konania bola nehnuteľnosť v hodnote 320.000,- €, hodnotí žalobca ľudské právo
maloletej C. Q. v rovnakej výške, tejto hodnote sa rovná rozsah spôsobenej škody na majetku maloletej C. Q.. Pokiaľ má niekto iný názor, nech preukáže, že majetok a ľudské práva maloletej C. Q. nemôžu mať takú hodnotu.
10. Podanie strany sporu musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Pod náležitosťami podania rozumieme údaje vyžadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu, a teda aj pre určenie ďalšieho postupu súdu. V zmysle § 127 C.s.p. v podaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. V žalobe vo veci samej sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 6.7.2021 neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie žalobca v žalobe a ani jej doplnení neuviedol, aká škoda a akým spôsobom, resp. konaním žalovanej, mu vznikla. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca síce v žalobe odkazoval na myšlienkové pochody žalovanej, avšak takéto opísanie vzniku škody je neurčité a nezrozumiteľné. Žalobca v žalobe neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jednoznačne skutkovo identifikovali žalobou uplatnený nárok tak, aby tento nebol zameniteľný. Z opisu rozhodujúcich skutočností žalobcu nie je možné ustáliť, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť (absentuje vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke). Skutkové tvrdenia žalobcu boli príliš všeobecné a nedostatočné na to, aby súd spor prejednal a rozhodol. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Takéto opísanie rozhodujúcich skutočností je len v právomoci žalobcu a bez ich uvedenia nemôže súd ďalej pokračovať v konaní. Správny bol rovnako záver súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe taktiež neuviedol druh vzniknutej škody, t. j. či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a ani neoznačil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, t. j. dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému objasneniu veci. Žalobca k žalobe nepripojil žiaden dôkaz. Celá žaloba (vrátane jej doplnenia) je zmätočná, nezrozumiteľná a neurčitá. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 6.7.2021, ani jeho doplnenie, vyššie uvedené náležitosti nespĺňalo.
11. Keďže žalobca vytýkané nedostatky svojho podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou vo veci samej, neodstránil ani v podanom odvolaní, jeho podanie tak aj naďalej nespĺňa náležitosti predpísané Civilným sporovým poriadkom pre podanie tohto druhu. Predmetné podanie teda trpí vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. 12. Pokiaľ odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nezákonné a že súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav, odklonil sa od skutkového stavu, ktorý je predmetom žaloby odvolací súd uvádza, že nezistil nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle rozporu s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ani odvolateľ nešpecifikoval, v čom vidí on nezákonnosť rozhodnutia. K tvrdeniu odvolateľa o nesprávne zistenom skutkovom stave súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí o prejednávanej veci dôvodil, že z opisu rozhodujúcich skutočností žalobcu nie je možné ustáliť, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, absentuje vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke, skutkové tvrdenia žalobcu boli príliš všeobecné a nedostatočné na to, aby súd spor prejednal a rozhodol, preto podanie odmietol a ku skúmaniu skutkového stavu ani nepristúpil, z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že nezistil správne skutkový stav. Uvedené odvolacie námietky odvolateľa preto odvolací súd považuje za nedôvodné.
13. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd bol povinný označiť a špecifikovať, v čom vidí žalobu nezrozumiteľnú a nejasnú a v čom, v akej konkrétnej súvislosti, okolnosti, skutočnosti žiada doplnenie, v čom požaduje informácie a údaje doplniť, čo konkrétne presne potrebuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo výzve na odstránenie vád podania postupoval v súlade s § 129 ods. 1 C.s.p., z výzvy je zrejmé, v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné (neobsahovalo zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalobou uplatnený nárok), žalobcu poučil, ako je potrebné opravu urobiť [uviesť pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalobou uplatnený nárok, označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, t. j. dôkazy, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci, pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, uviesť, aká škoda mu vznikla a akým spôsobom (konaním) a ako dospel k výške žalobou uplatneného nároku].
Žalobcu poučil o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude v určenej lehote opravené a doplnené. Uvedenú odvolaciu námietku preto považuje odvolací súd za nedôvodnú.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.).
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, keďže žalovaná sa o odvolacom konaní ani nedozvedela, keď ani podanie, ktoré by mohlo byť žalobou jej doručené nebolo (vzhľadom na neodstránenie vád podania) a nebolo jej doručené ani odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí žaloby.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).