Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-168-2015.pdf
PDF · 121.35 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky K.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, so sídlom Guothová 20, Bratislava a otca S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.X. XX/C, D., zast. advokátkou JUDr. Eliškou Mančíkovou, so sídlom Pečnianska 3, Bratislava o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý A. Q., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu malol. A. sumou 150- eur mesačne splatnou vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 09.12. 2015.
Zročné výživné za obdobie od 09.12. 2016 do 30. mája 2016 v sume 560,-eur je otec povinný zaplatiť matke jednorázovo do 30 dní od vykonateľnosti tohto výroku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. Q., nar. XX.XX.XXXX bez prítomnosti matky
- v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod..
- prvých osem mesiacov v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 a v každom nepárnom kalendárnom týždni v nedeľu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, následne po uplynutí uvedeného obdobia každý párny víkend od piatku od 16.00 hod do nedele do 19.00 hod
- v každom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 12.00 hod. do 26.12. do 12.00 hod. a každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.
- každý nepárny rok počas Silvestra v čase od 31.12. od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 10.00 hod.
- počínajúc rokom 2017 každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 10.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod. do 10.08. do 10.00 hod.
- každý párny rok cez veľkonočné sviatky od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 12.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočného pondelka od 12.00 hod. do utorka nasledujúceho dňa do 9.30 hod.
Otec je povinný maloletého si v stanovenom čase prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky.
Matka je povinná v stanovenom čase odovzdať maloletého do starostlivosti otca s jeho osobnými vecami a riadne ho na styk s otcom pripraviť.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX v znení jeho doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX otec maloletého žiadal o zverenie syna A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné na maloletého navrhol v sume 130-eur mesačne a styk s maloletým dieťaťom navrhol upraviť v rozsahu každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., 6 decembra v kalendárnom roku od 15:00 hod. do 18:00 hod. a 25.12 v kalendárnom roku od 10:00 hod. do 18:00 hod. a počas letných prázdnin jeden celý týždeň od pondelka od 10:00 hod. do nedele 19:00 hod. s prespatím u otca.
Otec vo svojom návrhu uviedol, že s matkou sa spoznali v septembri roku 2013 a po krátkom čase mu navrhla aby sa ku nej nasťahoval. Vedel a rešpektoval, že matka má dieťa z predošlého vzťahu, tak ako aj ona vedela o ňom, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V marci 2014 po jej narodeninách mu oznámila, že je tehotná a po vzájomnom uvážení sa rozhodli, že budú rodičmi. Od mája 2014 pracoval v zahraničí ako stolár, pričom mzdu si nechal posielať na bankový účet matky. V rovnakom čase začali medzi nimi prvé nezhody, čo pripisoval matkinmu tehotenstvu a nervozite, vyčítala mu, že je na všetko sama. Od narodenia mal. A. sa spolu prestali intímne stýkať a ich vzájomná komunikácia sa obmedzila výlučne na výčitky matky. Hlavným dôvodom bolo, že otec dal výpoveď v práci v zahraničí a začal pracovať na Slovensku za nižší príjem. Matka odmietala akúkoľvek pomoc pri prebaľovaní a starostlivosti o dieťa, pričom neskôr zistil, že obnovila kontakt so svojím predchádzajúcim priateľom. Otec ďalej uviedol, že s matkou dieťaťa sa vzájomne úplne odcudzili a v máji 2015 si našiel prácu v Nemecku, kde pracoval turnusovo 3 týždne a mzdu si nechal posielať na Slovensko. Po príchode domov mu matka oznámila, aby sa odsťahoval a vrátil jej kľúče od bytu, čo aj urobil. Po jeho odchode mu vyčítala, že ju nechal osamote, bez finančných prostriedkov, pričom si uvedomil, že potrebovala len sponzora na svoj život. Prvé problémy v kontakte so synom nastali vtedy, keď prestal posielať svoju mzdu z Nemecka v plnej výške na účet matky, pričom vedela aký silný a vrúcny vzťah má s maloletým a rozhodla sa mu tak ubližovať. Napriek tomu, že jej posiela 150,- eur mesačne, neumožňuje mu kontakt so synom a neustále sa vyhovára, že je chorý. Pod tlakom súhlasila, že sa môže so synom stretávať každý druhý týždeň na jednu hodinu, avšak ani to nedodržiava. Otec vo svojom návrhu ďalej uviedol, že jeho mesačný príjem je od decembra 2015 vo výške 900,- eur a predtým to bolo 1.200,- eur. Z predchádzajúceho vzťahu má 2 maloleté deti, na ktoré prispieva výživným spolu v sume 320,- eur mesačne.
Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX, zapísaným pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX žiadala matka o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Uznesením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd spojil veci vedené pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX a sp.zn. XXP/XXX/XXXX na spoločné konanie vedené pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, prednesom ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, emailovou komunikáciou, rozpisom výdavkov matky na maloletého A., zmluvou uzatvorenou medzi ,,J.
- A. I..W..V..". a N. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2015, oznámenia ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, správou ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy uzatvorenej ,,J. - A. I..W..V..". a N. Q. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka uzatvorila s uvedenou spoločnosťou zmluvu predmetom ktorej je poskytnutie dennej starostlivosť o dieťa za mesačný poplatok 330-eur.
Z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dodatok bol spísaný k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetom bolo zaradenie zamestnanca (matky) do pracovného pomeru na vykonávanie práce: zubná inštrumentárka od XX.XX.XXXX s mesačným príjmom 850,- eur brutto.
Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2015 súd zistil, že otcov úhrn zúčtovaných príjmov zo závislej činnosti bol za uvedený rok vo výške 19.614,- Kč.
Z oznámenia ÚPSVaR o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa XX.XX.XXXX.
Z potvrdenia ÚPSVaR o poberaní prídavku na deti zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka poberá prídavok na dve deti: O. Q., nar. XX.XX.XXXX a A. Q. nar. XX.XX.XXXX.
ÚPSVaR vo svojej správe z prešetrenia pomerov u otca mal. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že počas návštevy bol v domácnosti prítomný len otec, ktorý uviedol, že sa s maloletým bude stretávať v rodinnom dome u svojich rodičov, nakoľko toto prostredie dieťa dobre pozná. V štvorizbovom rodinnom dome bývajú starí rodičia, okrem nich je tam sestra otca- pani R. s manželom a jeho dvoma deťmi a v súčasnosti aj synovec R., ktorý sa prisťahoval z Q. z dôvodu lepších pracovných príležitosti. V rodinnom dome je rodina pripravená kedykoľvek pre otca a mal. A. prichystať lôžko. Dom bol na požadovanej sociálnej a hygienickej úrovni. V okolí domu sa nachádza udržiavaný priestranný dvor. Pani R. (sestra otca mal. A.) uviedla, že dieťa ku nim chodí rado, avšak nevideli ho už veľmi dlhú dobu. Otec uviedol, že styk s maloletým je veľmi komplikovaný, nakoľko mu matka určila styk na jednu hodinu týždenne. Taktiež má zakázaný vstup do zariadenia J.- A. I..W..V.. C. D., v ktorom maloletý navštevuje súkromné jasle.
Právna zástupkyňa otca navrhla zveriť dieťa matke a otca zaviazať k povinnosti platiť minimálne výživné, nakoľko je dlhodobo chorý a nezamestnaný.
Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do doby, kým dieťa malo 7 mesiacov. Dôvodom ich rozchodu boli financie. V máji 2015 odišiel pracovať do Nemecka a keď po 3 týždňoch prišiel, matka dieťaťa ho požiadala aby sa odsťahoval. Aj po jeho vysťahovaní jej chodili od neho peniaze (cca 900-1200,- eur) a v tom čase sa ešte mohol stretávať s dieťaťom. Po jednej hádke zastavil tok peňazí a odvtedy jej neprispieval. V septembri sa celá situácia zhoršila, častokrát sa otec nedostal k dieťaťu a matka mala stále výhovorky, že dieťa je choré, že majú iný program alebo, že stále kojí. U detskej lekárky si zistil, že dieťa nie je kojené už od 8 mesiacov. Pred 2 týždňami sa mal so synom stretnúť v termíne, ktorý určila matka, avšak nikomu neoznámila, že sa presťahovala do A. Q. a on si to musel zisťovať od susedov. So synom má veľmi pekný vzťah, keď sú spolu tak sa hrajú a pod. V súčasnej dobe nevidel syna už cca 3 týždne, pričom matka mu umožňuje stretnutia približne každý druhý týždeň na 2-3 hodiny, vždy za jej prítomnosti. V decembri 2015 sa mu stal v Nemecku pracovný úraz, do februára bol práceneschopný a doposiaľ sa stále doliečuje. Je evidovaný na úrade práce aby nemusel platiť odvody, pričom nijaké dávky nepoberá. Má v pláne sa zamestnať, keď sa jeho zdravotný stav zlepší. V súčasnosti má príjem cca 80,- eur mesačne z brigády. Má dve deti z predošlého manželstva, na ktoré platí výživné spolu 360,- eur mesačne. Má s nimi pekný vzťah ale stretával sa s nimi poza chrbát matky mal. A., pretože ju odmietali. Otec ďalej uviedol, že býva u priateľky v jej 4-izbovom byte spolu s jej dvoma deťmi. V čase styku s mal. A. by chcel bývať u jeho rodičov v I. Z.. Mal za to, že keď dieťa vydrží celý deň v jasliach, alebo s inými príbuznými, vydrží i s ním. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, úspory má max. 1.200,- eur. Výdavky vyčíslené matkou na dieťa nespochybnil, no uviedol, že je otázne ako matka vyžije, keď jej príjem je 700,- eur a výdavky má 2.700,- eur. Uvedená mzda nie je jediným príjmom matky, pretože v minulosti poberala mzdu 1.500,- eur od svojej matky. Pravidelné výdavky otca predstavujú: 360-eur výživné na deti a 400,- eur bežné výdaje na stravu, električenku, drogériu, telefón a pod. Priateľke na bývanie neprispieva ničím, nakoľko chápe v akej je situácii.
Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa presťahovala spolu so svojimi deťmi do A. Q., pričom v súčasnosti nemá ešte stále list vlastníctva. Od októbra 2013 býval otec dieťaťa u nej,
pričom v tom čase nepracoval. Keď otehotnela a rozhodovala sa či si dieťa nechá, chcela ubezpečenie, že sa o nich postará. Keď porodila, otec jej s ničím nepomáhal, zmenil sa a bol úplne iný ako predtým. Robotu menil každé 2-3 mesiace, pričom finančne jej pomáhala matka. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti si myslela, že sa to ešte upraví a boli spolu aj na dovolenke. Po návrate jej od neho začali chodiť nepríjemné správy, v ktorých ju psychicky urážal a ponižoval. Dohodli sa, že so synom sa bude stretávať každý druhý víkend u nej doma, keďže bola proti tomu, aby chodili spolu po obchodných domoch. Navrhla stretávanie každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu na dve hodiny a to v jej prítomnosti. Dieťa stále kojí (uspáva ho kojením), chodieva spať o 19:00 hod. ale v noci je aj 3-4x hore. Matka ďalej uviedla, že keď bude syn väčší, nebráni sa aj intenzívnejšiemu stretávaniu. Maloletý má pruh a nemôže plakať, má problémy s obličkami a každý polrok s ním treba chodiť na kontrolu. Nie je pravdou, že by otec so synom nemohol byť a že sa stretnutia rušili z jej strany, viackrát sa stalo, že keď s ním aj mohol byť, tak s ním nebol. Matka je zamestnaná ako zubná inštrumentárka, pričom syna dáva počas dňa do jasličiek. Má ešte XX W. I., pričom otec tohto dieťaťa nemá žiadne problémy so stretávaním sa so synom, nikdy nebol problém sa dohodnúť. Naproti tomu otec malol. A. sa so svojimi staršími deťmi vôbec nestretáva. Matka navrhla výživné v sume 250,- eur mesačne. Jej príjem predstavuje sumu cca 700,- eur netto + dostáva príspevok na jasličky 280,- eur mesačne. Od otca malol. O. dostáva výživné 200,- eur mesačne, otec mal. A. od januára neposlal ani korunu. Matka vlastní 3-izbový byt v A. Q., ktorý má vo výlučnom vlastníctve a motorové vozidlo Peugeot rok výroby 2013.
Kolízny opatrovník navrhol otcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 110,- eur mesačne a ohľadne stretávania dal súdu na zváženie nariadenie výchovného opatrenia poradenským centrom Orchidea, ktoré bolo zriadené v rámci ÚPSVaR, pričom toto centrum poskytuje poradenstvo priamo v byte rodičov. Úpravu stretávania navrhol cez týždeň v zmysle návrhu otca 2-3 hod a neskôr postupne možno aj keď už matka prestane kojiť, je možné zvážiť úpravu styku aj s prespatím.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods. 1,2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Prihliadnuc na vyššie uvedené ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Dieťa je v súčasnej dobe vo veku jeden a pol roka, čo je vekom kedy je dieťa mimoriadne viazané na matku, a z uvedeného dôvodu je teda zverenie dieťaťa matke jednoznačne v najlepšom záujme dieťaťa, pričom matka má predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického i psychického vývinu dieťaťa.
O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom. Súd nezistil žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by oprávnenie dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, malo byť priznané iba matke maloletého.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, nakoľko je od februára práceneschopný dôsledkom pracovného úrazu, ktorý sa mu stal v decembri 2015 v Nemecku, doposiaľ sa stále doliečuje a je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Otec pracoval v zahraničí, pričom výška jeho posledného príjmu bola 900-1.200,- eur mesačne, v súčasnej dobe má príležitostný brigádnický príjem cca 80-eur mesačne. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti na maloleté deti z predošlého vzťahu, na ktoré spolu prispieva mesačne v sume 360,- eur. Otec nevlastní žiaden majetok, má iba úspory cca 1.500,- eur. Okrem platieb výživného má len bežné výdavky na stravu, drogériu, oblečenie, pričom výdavky spojené s bývaním neplatí, pretože býva u svojej priateľky. Matka je zamestnaná ako zubná inštrumentárka a jej mesačný príjem je cca 850,- eur brutto. V spoločnej domácnosti s nimi býva i starší syn O., na ktorého prispieva otec dieťaťa výživným v sume 200,- eur. Matka poberá prídavky na obe deti, pričom na mal. A. dostáva 280,- eur príspevok na jasle. Vlastní 3- izbový byt v A. Q., ktorý má vo výlučnom vlastníctve, tak isto vlastním motorové vozidlo Peugeot rok výroby 2013. Náklady na mal. A. vyčíslila na cca 919,- eur mesačne.
Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Súd mal za preukázané, že otec aj napriek tomu, že bol dlhodobo práceneschopný a stále sa doliečuje, má možnosť uplatniť sa na trhu práce a to i vzhľadom na jeho vek, fyzické a psychické zdravie. Práceneschopnosť mu skončila už pred cca štyrmi mesiacmi, a teda súd mal za to, že uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby si aktívne hľadal prácu či už zodpovedajúcu jeho vzdelaniu, prípadne i inú menej kvalifikovanú prácu. Súd vzal pri určení výšky výživného do úvahy i skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti celkovo v sume 360,- eur a teda výživné na mal. A. v sume 120,- eur odzrkadľuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca ako povinného rodiča a uvedené výška výživného najmä zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (strava, drogéria, hračky, oblečenie, voľnočasové aktivity). Výdavky matky na dieťa v sume cca 900,-Eur mesačne, súd považoval za nadhodnotené a nezodpovedajúce reálnym odôvodneným potrebám dieťaťa. Dieťa navštevuje detské jasle, kde pravidelné platby predstavujú sumu cca 360,- eur mesačne (poplatok + strava) avšak matka dostáva na jasle príspevok v sume 280,- eur mesačne čím jej pravidelný výdavok na toto zariadenie predstavuje reálne sumu 80,- eur mesačne. Takisto i ostatné výdavky matky na dieťa ako oblečenie + obuv v sume 120,- eur mesačne, čistiace prostriedky 20,-Eur mesačne, TV a internet 25,-Eur,elektrina, voda, plyn a smeti celkovo v sume 112,-Eur súd považoval za vysoko nadhodnotené a nezodpovedajúce realite. Súd vyčíslil zročné výživné za obdobie od podania návrhu matky t.j. od 09.12. 2015 až do 30.05. 2016 ( 5 mes. x 150 =720 + 110,- za 22 dní v mesiaci december 2015 t.j. celkovo v sume 860,- eur -avšak za mesiac december 2015 a január 2016 otec zaplatil po 2x 150,- t.j. suma 300,- eur bola z celkovej sumy zročného výživného odpočítaná ).
Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. (nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).
Súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
Záujem mal. A. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho budúceho vývinu nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. Úprava styku na vopred vymedzené termíny, nie je práve najvhodnejším riešením pre zachovanie citových väzieb a kontaktu rodiča s dieťaťom, avšak vytvára maloletému pravidelný režim a stabilitu, ktoré maloletý A. potrebuje v súčasnej situácii najviac. Takéto riešenie je v záujme maloletého dieťaťa a poskytuje dostatočný priestor na zachovanie pevných väzieb otca so synom v intenzite akú súd stanovil vo výroku tohto rozhodnutia. Obmedziť styk otca s dieťaťom len na pár hodín týždenne za prítomnosti matky by nebolo v záujme maloletého, nakoľko otec má právo a záujem aktívne sa podieľať na výchove dieťaťa a touto úpravou mu
bude daná príležitosť budovať a upevňovať si vzájomný vzťah s dieťaťom. Súd prihliadal i na skutočnosť, že mal. A. je počas dňa v jasliach a teda je zvyknutý byť bez matky i niekoľko hodín, čím mal súd jednoznačne za to, že prítomnosť matky na stretnutiach s otcom nie je potrebná, pričom u otca neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup a úvahu súdu.
Súd sa nemohol stotožniť s matkinými, ničím podloženými výhradami k starostlivosti otca o dieťa, ktoré vyslovila najmä v súvislosti s kojením či nočným prespávaním. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec má právo aktívne participovať na výchove dieťaťa, budovať si s dieťaťom vzájomne pevný a láskyplný vzťah. Dojčenie maloletého nemôže byť argumentom na obmedzovanie styku otca s dieťaťom.
Súd mal v predmetnej veci po náležite vykonanom dokazovaní za to, že je potrebné podporovať vzájomnú citovú väzbu medzi otcom a dieťaťom a to najmä úpravou styku i bez prítomnosti matky. Otec prejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o syna čo mu je však v súčasnej dobe znemožňované a to najmä neustálou prítomnosťou matky na stretnutiach, ktoré sa uskutočňujú nepravidelne a to podľa vôle matky. Otec má vytvorené vhodné podmienky (bytové, finančné ako i morálne) pre výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa v určenom čase, má právo stýkať sa s dieťaťom bez prítomnosti matky a vykonávať tým jedno zo svojich rodičovských práv a tým vytvárať, budovať a upevňovať citové väzby.
O úprave styku súd rozhodol s ohľadom i na vek dieťaťa a jeho potreby. Maloletý je vo veku kedy je dieťa mimoriadne viazané na matku, a preto má súd za to, že v súčasnosti bude veľmi potrebné citlivo sa adaptovať na novú situáciu najmä keď bude dieťa u otca i cez noc. Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o dieťa nedokázal náležite postarať, resp. že by dieťaťu pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma. Maloleté dieťa je vo veku kedy si bude prítomnosť otca uvedomovať intenzívnejšie a vzhľadom na pravidelný pobyt dieťaťa v jasliach, súd nemá pochybnosti o tom, že dieťa by ťažko prežívalo odlúčenie od matky aj keď len krátkodobé. Napriek uvedenému ako i vzhľadom na blížiace sa obdobie letných školských prázdnin, súd mal za to, že úprava v zmysle návrhu otca by nebola v tomto kalendárnom roku vhodná a v záujme citlivého postupného zbližovania sa otca so synom, úpravu počas letných prázdnin súd upravil počnúc rokom 2017 t.j. od nasledujúceho kalendárneho roka kedy bude dieťa už vo veku dva a pol roka, citovo bude zrelšie a na čas strávený s otcom v dlhšom časovom úseku, viac pripravenejšie.
Taktiež súd nemal najmenšie pochybnosti, že počas letných prázdnin v budúcnosti by dieťa malo problém tráviť s otcom desať dní nasledujúcich po sebe, pričom takouto úpravou počas letného obdobia bude rodičom umožnené napr. vycestovať na dovolenku či už do zahraničia alebo na území Slovenskej republiky.
Zároveň súd výrazne apeluje na oboch rodičov aby sa snažili o upokojenie celej situácie, a to najmä zlepšením vzájomnej komunikácie. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že vťahovaním dieťaťa do vzájomných konfliktov rodičov, je dieťa vystavované záťažovým situáciám, ktoré nie je schopné, vzhľadom na svoj vek racionálne spracovať.
Taktiež súd nepovažoval argument matky, že otec nemá vytvorené prostredie pre styk s dieťaťom za relevantný, nakoľko aj zo správy ÚPSVaR ako i z výpovede otca vyplýva, že otec má v dome u svojich rodičov vytvorené vhodné podmienky pre styk s dieťaťom.
Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby mal. A. viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. A. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom veku primeraným spôsobom. Rovnako súd touto cestou apeluje na matku, aby dieťa na styk s otcom riadne pripravila, pozitívne naň pôsobila, pričom riadnou prípravou súd nemá na mysli, len oblečenie dieťaťa, ale predovšetkým psychickú prípravu dieťaťa, ktorá je vzhľadom pre mal. A. v súčasnej situácii najpotrebnejšia.
Súd nepovažoval za účelné a vhodné vzhľadom na vek dieťaťa upravovať osobitne v zmysle návrhu otca samostatne obdobie jesenných, zimných, polročných, jarných prázdnin, preto v tejto časti návrh zamietol. Pokiaľ ide o úpravu stretávania sa otca s dieťaťom počas letných školských prázdnin,
vianočných a veľkonočných sviatkov, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, majúc za to, že uvedená úprava je najvhodnejšou úpravou vzhľadom na vek dieťaťa,
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.