Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-492-1995.pdf
PDF · 146.3 KB
No categories available
8C/492/1995
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. D., B.. XX.XX.XXXX, X. X., W. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Stromová 1, IČO: 00 164 381, o určenie neplatnosti výpovede a iné, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-2104/1-95/Vá je neplatná a na náhradu mzdy a úrokov z omeškania z náhrady mzdy.
Súd zamieta návrh navrhovateľa na určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné.
Súd zamieta návrh navrhovateľa na určenie, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom 01.04.1995, medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd dňa 16.11.1995 sa navrhovateľ domáhal pôvodne voči Ústrednému inšpekčnému centru Bratislava, Budyšínska 3, Bratislava rozhodnutia, ktorým súd určí, že druhom práce navrhovateľa je výkon riadiacich a kontrolných činností v rozsahu právomoci a zodpovednosti personálneho námestníka riaditeľa a zároveň žiadal, aby súd navrhovateľovi uložil povinnosť - plniť tieto povinnosti voči odporcovi a odporcovi povinnosť - umožniť navrhovateľovi výkon týchto povinností.
Uznesením č. k. 8C 492/1995 - 79 zo dňa 05.02.2007 súd konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania s tým, že v danej veci odporca zanikol bez právneho nástupcu na základe príkazu ministerky MŠ SR č. 24/1996 zo dňa 17.12.1996, keď ani v zmysle delimitačného protokolu zo dňa 01.07.1997 medzi Ministerstvom školstva SR a Ústredným inšpekčným centrom MŠ SR neprešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľa na Ministerstvo školstva SR. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Co 155/2007 - 104 zo dňa 31.10.2008 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že zmysle ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. po tom, ako zanikla právnická osoba odporcu mal súd prvého stupňa pokračovať s právnym nástupcom, ktorým je Ministerstvo školstva SR.
Následnými podaniami potom navrhovateľ menil pôvodný žalobný návrh s tým, že na ich základe súd rozhodol o všetkých návrhoch a zmenách petitu uznesením č. k. 8 C 492/95 - 151 zo dňa 04.02.2011
právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa 30.08.2011 tak, že :
Súd pripúšťa zmenu návrhu v nasledovnom znení:
„ Súd určuje, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-2104/1-05/vš, je neplatná.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ušlú mzdu za dobu od 26.10.1995 do 01.03.1995 vo výške 103.016,- Sk. Súd určuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné. Súd určuje, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom 01.04.1995, zmenený dňa 05.04.1995, medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá.“
Súd zmenu návrhu, spočívajúcu v rozšírení žaloby
- o určenie neplatnosti výpovede danej navrhovateľovi dňa 24.01.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-24/96-sekr.
- o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 136.554,548 euro s príslušenstvom
- o uloženie povinnosti odporcovi od 01. 01. 2010 až do dňa, kedy umožní navrhovateľovi pokračovať v práci mesačne každého 14. dňa v mesiaci zaplatiť navrhovateľovi priemernú náhradu mzdy vo výške 813, 0497 euro s príslušenstvom
- o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 137.405,3993 euro s príslušenstvom
- o uloženie povinnosti odporcovi od 01. 01. 2010 až do dňa, kedy umožní navrhovateľovi pokračovať v práci mesačne každého 20. dňa v mesiaci zaplatiť navrhovateľovi priemernú náhradu mzdy vo výške 813, 0497 euro s príslušenstvom, n e p r i p ú š ť a.
Súd podanie v časti „ o uloženie povinnosti umožniť navrhovateľovi výkon štátnej služby a plniť si voči nemu všetky ostatné povinnosti dané mu zákonom NR SR č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov “, o d m i e t a.
Súd návrh na spojenie vecí vedených Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 8C 492/95 a sp. zn. 8C 22/95, z a m i e t a.
Súd návrh na zámenu účastníkov na strane odporcu zo dňa 23. 05. 2008 a dňa 04.12. 2009 z a m i e t a.
Na základe dovolania navrhovateľa voči uzneseniu Krajského súdu č.k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa 30.08.2011 rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Co 280/2011 zo dňa 20.05.2015 tak, že dovolanie navrhovateľa odmietol.
Navrhovateľ sa po pripustení zmeny návrhu uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 8 C 492/9 5
- 151 zo dňa 04.02.2011 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu č .k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa teda domáha:
1. - určenia, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-2104/1-95/Vá, je neplatná, 2. - ušlej mzdy za dobu od 26.10.1995 do 01.03.1995 vo výške 103.016,- Sk, 3. - určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné, 4. - určenia, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom 01.04.1995, zmenený dňa 05.04.1995, medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá. Podaním zo dňa 05.12.2015 ( č.l. 625 spisu ), ktoré navrhovateľ označil ako špecifikáciu petitu, vyčíslil náhradu mzdy pôvodne uplatnenú za obdobie od 26.10.1995 do 01.03.1995 vo výške 103.016,- Sk ( 3.419,50-Eur ) za obdobie od 26.10.1995 do 18.01.2016 vo výške 171.663,25 Eur, s tým, že nejde o návrh na zmenu petitu s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS
271/2011 z 27.09.2011, podľa ktorého ak si sťažovateľ v rámci svojej žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatní aj nárok na náhradu mzdy počas konania, nejde o zmenu žaloby, o ktorej by mal okresný súd osobitne rozhodovať. Ide o nárok, ktorý je súčasťou celého nároku na náhradu mzdy. Súd s prihliadnutím na citovaný nález preto o tomto v podaní navrhovateľa už nerozhodoval s tým, že predmet konania je vymedzený uznesením č.k. 8 C 492/9 5 - 151 zo dňa 04.02.2011 .
V návrhu navrhovateľ uviedol, že u právneho predchodcu odporcu pracoval od 01.04.1995 na základe vymenovania ( vymenovací dekrét č. 32/1995 - PaM). Dňa 27.05.1995 bol poverený výkonom funkcie námestníka riaditeľa ÚIC pre ekonomický úsek ( poverovací dekrét č. 67/1995 - PaM). Od toho dňa vykonával funkciu personálneho a ekonomického námestníka riaditeľa. Navrhovateľ mal za to, že vymenovaním do funkcie personálneho námestníka dňa 01.04.1995 mu vznikol pracovný pomer k právnemu predchodcovi odporcu, pričom na základe vzájomnej dohody bol dňa 05.04.1995 ( vydaním pracovnej náplne) tento pracovný pomer zmenený ďalším vymenovaním do funkcie právneho poradcu hlavného školského inšpektora MŠ SR, podľa systemizácie pracovných miest a organizačnej štruktúry ako vedúci odboru právnych služieb HŠI a Centra, čím vznikli dva súbežné pracovné pomery v zmysle vtedy platného § 69 ZP. Dňa 06.09.1995 na základe dohody došlo k ďalšej zmene pracovného pomeru a to tak, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie personálneho námestníka a vymenovaný do funkcie ekonomického námestníka. Dňa 19.10.1995 sa navrhovateľ vzdal funkcie ekonomického námestníka. Dňa 26.10.1995 ho právny predchodca odporcu odvolal z funkcie ekonomického námestníka s tým, že pracovný pomer ostáva zachovaný a riadi sa príslušnými ustanoveniami zákonníka práce. Navrhovateľ má za to, že druhý - súbežný pracovný pomer - právny poradca hlavného školského inšpektora MŠ SR od 05.04.1995 nebol uvedenými odvolaniami a vymenovaniami nejako dotknutý a to od 05.04.1995 až doteraz. Právny predchodca odporcu dňa 26.10.1995 vydal rozhodnutie č. 155/95 - PaM s účinnosťou od 26.10.1995, ktorým navrhovateľa preradil na bližšie neurčené pracovné zariadenie, o tomto preradení navrhovateľa neinformoval a predmetné rozhodnutie navrhovateľovi doručil až dňa 30.11.1995. Právny predchodca odporcu mzdovej učtárni prikázal toto rozhodnutie zrealizovať napriek tomu, že naďalej ukladal navrhovateľovi úlohy písomne i ústne v pôvodnom rozsahu pracovného zaradenia (t. j. ekonomický a personálny námestník), čím mu vytvoril právnu prekážku v práci. Dňa 20.11.1995 potom právny predchodca odporcu doručil navrhovateľovi výpoveď zn. ÚIC-2104/1-95/Vá z dôvodu § 46 ods. 1 písm. c) ZP. Počas plynutia výpovednej lehoty právny predchodca odporcu listom zo dňa 26.02.1996 zn. ÚIC - 95/96 - Vá odvolal predmetnú výpoveď z 20.11.1995 s tým, že navrhovateľ svojím listom zo dňa 16.11.1995 odmietol rozhodnutie o pracovnom nezaradení a poukázal na to, že práce vykonáva podľa príkazov organizácie. Keďže navrhovateľ skutočne vykonával práce právnika v zmysle pokynov organizácie aj v čase plynutia výpovednej doby právny predchodca odporcu konštatoval, že toto pracovné zaradenie navrhovateľ prijal, a dôvod výpovede zo dňa 20.11.1995 odpadol. Navrhovateľ uviedol, že popiera pravdivosť výpovedného dôvodu, že dňa 26.10.1995 bol odvolaný z funkcie ekonomického námestníka. Tento právny úkon právneho predchodcu odporcu považuje v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a) ZP za neplatný, pretože už dňa 19.10.1995 sa sám navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 ZP vzdal funkcie ekonomického námestníka. Navrhovateľ poprel skutočnosť, že by mu organizácia ponúkla pracovné zaradenie na prácu právnika odboru právnych služieb ÚIC, nakoľko takýto odbor v organizácii nejestvuje. Tak isto je nekvalifikovaná a právne neúčinná ponuka pracovného zaradenia na funkciu " právnik organizácie ", pretože ani takáto funkcia nie je v organizácií zriadená. Podaním zo dňa 20.11.1995 navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcu oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a plnil voči nemu zákonné povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. a) ZP. Súčasne uviedol, že naďalej vykonáva riadiace a organizačné práce na personálnom a ekonomickom úseku zaškoľovaním pracovníkov, ktorí nemajú ani vzdelanie ani prax na výkon činností, ktoré im sú prideľované a ktorá nespadá do kompetencií týchto pracovníkov. Dňa 30.11.1995 právny predchodca odporcu doručil navrhovateľovi platový dekrét, ktorým mu s účinnosťou k 26.10.1995 určil platové zaradenie v platovom stupni 9/7, čím podľa navrhovateľ bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.242/1992 Zb. s tým, že si preto navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka za práce.
Odporca sa podaním zo dňa 13.03.1996 k návrhu vyjadril tak, že tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
Na pojednávaní dňa 15.06.2016 súd zamietol návrh navrhovateľa na vylúčenie nároku v časti, ktorou sa domáha určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi právnym predchodcom
odporcu dňa 15.04.1996 listom značky ÚIC-189/96-VÁ je neplatné na samostatné konanie z dôvodu, že o tomto v návrhu je možné rozhodnúť v tomto konaní, ako aj z hľadiska časového, keď návrh vo veci samej bol podaný v roku 1995 a nie je hospodárne, aby súd v tomto štádiu konania v roku 2016 vylučoval predmetný nárok na samostatné konanie do oddelenia 44C.
Navrhovateľ netrval na návrhu na spojenie veci 8C 492/1995 s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 22/1996, preto súd o tomto procesnom návrhu nerozhodoval. Súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že o takomto návrhu navrhovateľa už bolo rozhodnuté aj vo vyššie uvedenom uznesení č. k. 8C 492/95 - 151 zo dňa 04.02.2011 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa 30.08.2011.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne L.. J. P., podaniami navrhovateľa - výpoveď zo dňa 20.11.1995 - oznámenie, vzdanie sa funkcie ekonomického námestníka zo dňa 19.10.1995, rozviazaním pracovného pomeru z 20.11.1995, organizačným poriadkom účinným od 15.11.1991 a jeho zmenami, organizačnou štruktúrou právneho predchodcu odporcu ( ďalej len PPO), podaním PPO č. 155/95-PaM zo dňa 26.10.1995 - platový dekrét, pracovnou náplňou navrhovateľa z 05.04.1995, podaním PPO - odvolanie výpovede z 26.02.1996, listom navrhovateľa - vyjadrenie sa k odvolaniu výpovedi zamestnávateľom z 26.02.1996, okamžitým zrušením pracovného pomeru z 15.04.1996, príkazom ministerky školstva č. 24/1996 z 17.12.1996 - zrušenie rozpočtovej organizácie PPO a ďalšími dokladmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Pracovný pomer navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu bol založený vymenovaním dňa 01.04.1995 vymenovacím dekrétom č. 32/1995 - PaM zo dňa 03.04.1995 s účinnosťou od 01.04.1995 do funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny ( č.l. 170 spisu).
Podľa pracovnej náplne navrhovateľa zo dňa 05.04.1995 pracovné zadelenie navrhovateľa bolo špecifikované nasledovne: personálny námestník riaditeľa ÚIC, právny poradca hlavného školského inšpektora MŠ SR, štatutárny zástupca riaditeľa ÚIC. V pracovnej činnosti plní tieto úlohy: 1. riadi a zabezpečuje personálnu a sociálnu politiku organizácie, 2. zabezpečuje mzdové analýzy a navrhuje úpravu platových náležitostí zamestnancov v súlade so stanovenou reguláciou a pracovným zaradením zamestnancov, 3. po poverenie rokuje v mene organizácie so ZV OO pri kolektívnom vyjednávaní, sleduje a vyhodnocuje plnenie kolektívnej zmluvy, 4. udržiava kontakt s odborovou organizáciou, 5. prešetruje v spolupráci s hlavným školským inšpektorom MŠV SR podania a podáva mu právne stanoviská, 6. v spolupráci s príslušnými úsekmi organizácie podieľa sa z právneho hľadiska na tvorbe koncepcií v oblasti výchovy a vzdelávania a na tvorbe školských dokumentov (legislatívna činnosť), 7. v neprítomnosti riaditeľa ÚIC ho zastupuje v bežných záležitostiach, 8. dodržiava predpisy OBP a PO, preventívne predchádza vzniku škôd na majetku organizácie, 9. plní aj iné úlohy podľa pokynov riaditeľa ÚIC a hlavnej školskej inšpektorky MŠV SR. Z poverovacieho dekrétu č. 67/1995 - PaM zo dňa 26.05.1995 súd zistil, že právny predchodca odporcu poveril navrhovateľa s účinnosťou od 27.05.1995 výkonom funkcie námestníka riaditeľa ÚIC pre úsek ekonomický ( č.l. 171 spisu). S písomnosti č. 1/ ÚIC zo dňa 06.09.1995 súd zistil, že právny predchodca odporcu odvolal navrhovateľa z funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny a súčasne ho dňom 07.09.1995 poveril na dobu troch mesiacov výkonu funkciou námestníka riaditeľa pre úsek personálny s tým, že jeho platové náležitosti ostávajú nezmenené ( č.l. 176 spisu). Z podania navrhovateľa zo dňa 19.10.1995 (doručené toho dňa právnemu predchodcovi odporcu) súd zistil, že navrhovateľ sa vzdal funkcie ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC ( č.l. 177 spisu). Z písomnosti - zrušenie poverenia zn. ÚIC- 2065/1 - 95 / sekr. zo dňa 23.10.1995 (navrhovateľ prevzal dňa 24.10.1995) súd zistil, že právny predchodca odporcu s účinnosťou od 24.10.1995 zrušil poverenie navrhovateľa výkonu funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny ( č.l. 178 spisu). Z písomnosti zn. ÚIC- 2071/1 - 95 / sekr. zo dňa 26.10.1995 ( navrhovateľ prevzal dňa 26.10.1995) súd zistil, že právny predchodca odporcu s účinnosťou od 26.10.1995 odvolal navrhovateľa z funkcie ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC. Zároveň navrhovateľovi oznámil, že jeho pracovný pomer zostáva zachovaný a riadi sa naďalej príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce ( č.l. 179 spisu). Zo záznamu o prerokovaní pracovného zaradenia z 03.11.1995 súd zistil, že navrhovateľovi bolo ponúknuté miesto právnika organizácie v odbore právnych služieb hlavného školského inšpektora a centra.
Z podania navrhovateľa zo dňa 03.11.1995 súd zistil, že podľa neho ponuka právneho predchodcu odporcu je nekompletná, preto sa k nej nemožno vyjadriť. Ponúkané pracovné miesto nie je obsiahnuté v organizačnej štruktúre organizácie a ani v organizačnom poriadku organizácie, na základe ktorého bola vyhotovená organizačná štruktúra.
Z podania navrhovateľa zo dňa 16.11.1995 súd zistil, že požiadal mzdovú účtáreň právneho predchodcu odporcu o písomné oznámenie spôsobu výpočtu platu za mesiac 10/1995.
Z písomného podania právneho predchodcu odporcu zo dňa 20.11.1995 súd zistil, že právny predchodca odporcu doručil navrhovateľovi výpoveď zn. ÚIC- 23104/1 - 95/ Vá zo dňa 20.11.1995 v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) zákonníka práce. Dôvod výpovede je vymedzený nasledovne: Pracovný pomer bol založený vymenovaním dňa 01.04.1995. Dňa 26.10.1995 bol navrhovateľ rozhodnutím riaditeľky ÚIC podľa § 65 ods. 2 ZP odvolaný z funkcie ekonomického námestníka ÚIC. Vzhľadom na to, že neprišlo k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa na prácu právnika odboru právnych služieb ÚIC zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, je daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 46 ods. c) Zákonníka práce. Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované v súlade s § 59 Zákonníka práce so Závodným výborom odborovej organizácie ÚIC dňa 16.11.1995. V zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer končí dňom 29.2.1996. Výpovedná lehota začína plynúť dňa 01.12.1995.
Podaním zo dňa 20.11.1995 navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcu oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a plnil voči nemu zákonné povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. a) ZP. Súčasne uviedol, že naďalej vykonáva riadiace a organizačné práce na personálnom a ekonomickom úseku zaškoľovaním pracovníkov, ktorí nemajú ani vzdelanie ani prax na výkon činností, ktoré im sú prideľované a ktorá nespadá do kompetencií týchto pracovníkov.
Z podania právneho predchodcu odporcu ÚIC č. 155/95-PaM zo dňa 26.10.1995 - platový dekrét zo dňa 30.11.1995 súd zistil, že v súlade s odvolaním navrhovateľa z funkcie ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC a v zmysle zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 249/1992 Zb. priznal navrhovateľovi od 26.10.1995 platové zaradenie v platovom stupni 9/7- tarifný plat vo výške 6.580,-Sk.
Z písomnosti - odvolanie výpovede zn. ÚIC- 95/96 - Vá. zo dňa 26.02.1996 (navrhovateľ prevzal dňa 26.02.1996) súd zistil, že právny predchodca odporcu oznámil navrhovateľovi, že listom zo dňa 16.11.1995 navrhovateľ odmietol rozhodnutie o pracovnom nezaradení a poukázal na skutočnosť, že vykonáva prácu podľa príkazov organizácie. Keďže navrhovateľ skutočne vykonával v zmysle pokynov organizácie práce právnika aj v čase plynutia výpovednej doby, došlo k prijatiu pracovného zaradenia navrhovateľom a dôvod výpovede zo dňa 20.11.1995 v odpadol. Vzhľadom na to právny predchodca navrhovateľovi oznámil, že výpoveď zo dňa 20.11.1995 odvoláva ( č.l. 58 spisu). Z podania navrhovateľa zo dňa 26.02.1996 (doručené toho dňa právnemu predchodcovi odporcu) súd zistil, že navrhovateľ poukázal na obsah pracovnej náplne z 05.04.1995, podľa ktorého súčasťou jeho práce plynúcej z pracovného zadelenia personálneho námestníka a právneho poradcu hlavného školského inšpektora a štatutárneho zástupcu riaditeľa je plnenie aj iných úloh podľa pokynov riaditeľky ÚIC. Navrhovateľ žiadal, aby právny predchodca odporcu plnil voči nemu povinnosti v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) ZP a až po odstránení týchto prekážok bude môcť vyjadriť súhlas alebo nesúhlas podľa ustanovenia § 44 ods. 3 ZP ( č.l. 50 spisu). Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 26.02.1996 uviedol, že odvolanie výpovede zo strany právneho predchodcu odporcu nepovažuje za právny úkon vážny, nakoľko neboli odstránené prekážky v práci, ktorému boli vytvorené. Podaním zo dňa 07.11.2015 adresovaným odporcovi navrhovateľ uviedol, že potvrdzuje a súhlasí s odvolaním výpovede zo dňa 20.11.1995.
Z výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania súd zistil, že dňa 01.04.1995 bol vymenovaný do funkcie personálneho námestníka právneho predchodcu odporcu (ďalej len PPO) v dôsledku čoho vznikol jeho pracovný pomer. Navrhovateľ má za to, že dňa 05.04.1995 došlo po vzájomnej dohode s PPO na základe pracovnej náplne zo dňa 05.04.1995 k zmene obsahu pracovného pomeru a to tak, že došlo k zúženiu jestvujúceho pracovného pomeru na dva súbežné pracovné pomery a to - personálny
námestník a vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC. Dňa 06.09.1995 bolo na porade s PPO dohodnuté, že bol odvolaný z funkcie personálneho námestníka a bol vymenovaný do funkcie ekonomického námestníka a bolo mu zrušené poverenie ekonomického námestníka a vydané poverenie personálneho námestníka. Túto prácu vykonával až do 19.10.1995, keď sa vzdal funkcie ekonomického námestníka z dôvodu, že právny predchodca PPO čerpal mzdové prostriedky v rozpore s viazanosťou určenou ministerstvom školstva. Na túto skutočnosť PPO nereagoval až do 26.10.1995, keď ho odvolal z funkcie ekonomického námestníka a následne zrušil aj poverenie personálneho námestníka. Navrhovateľ sa dodatočne dozvedel, že týmto dňom ho preradil na úplne inú pracovnú pozíciu, o čom ho informoval až 30.11.1995. Dňa 27.10.1995 mu doručili vnútorný príkaz - náhradná práca na dva dni, ale v skutočnosti sa s riaditeľkou dohodol, že bude aj naďalej robiť prácu ako doteraz
- ekonomický námestník a poverený personálny námestník, že to vzdanie a odvolanie z funkcie neplatí.
Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti výpovede z 20.11.1995 s tzv. organizačných dôvodov, tak za dôvod neplatnosti považuje navrhovateľ skutočnosť, že nedošlo k žiadnej organizačnej zmene a takisto tvrdenie uvedené vo výpovedi, že nedošlo k dohode o pracovnom zaradení právnika je neexistentné, nakoľko z organizačnej schémy vyplýva, že tam bolo len jedno miesto a to vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC a to bol navrhovateľ, teda toto pracovné miesto nebolo voľné. Navrhovateľ považuje túto výpoveď za účelovú, nakoľko on riadne pokračoval v práci na ekonomickom aj personálnom úseku, v rámci ktorej vypracoval návrh rozpočtu podľa novej metodológie na rok 1996, takže riaditeľka mala splnenú úlohu a voľné ruky, ale musela nejakým spôsobom zosúladiť svoje rozhodnutie - platový dekrét z 26.10.1995, ktorým mu znížila plat a teda dala mu predmetnú výpoveď. Platový dekrét neobsahuje dohodu o druhu práce, ktorú vyžaduje nariadenie vlády SR č. 249/1992 Zb.. Na odvolanie výpovede z 26.02.1996 PPO navrhovateľ síce výslovne nereagoval, ale v skutočnosti ho akceptoval, keďže sa 27.10.1995 dohodli na zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nárok na ušlú mzdu za obdobie od 26.10.1995 do 01.03.1996 vo výške 103.016,- Sk, tak tento nárok vyčíslil tak, že dňom 26.10.1995 keď bol vydaný platový dekrét, ktorý neobsahuje zákonné náležitosti, vznikli prekážky v práci na strane zamestnávateľa tak, že išlo vlastne o prevedenie na iný druh práce bez jeho súhlasu.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, uviedol že výpoveď z 20.11.1995 považuje za platnú z dôvodu organizačných zmien, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že navrhovateľ bol 26.10.1995 odvolaný z funkcie ekonomického námestníka. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že PPO podaním z 26.02.1996 túto výpoveď odvolal, tak bolo to bez výslovného súhlasu navrhovateľa ( s poukazom na ust. § 44 ods. 3 ZP), takže odporca má za to, že pracovný pomer navrhovateľa skončil uplynutím výpovednej doby. To, že v rámci výpovednej doby PPO prideľoval navrhovateľovi prácu, nemá vplyv na platnosť výpovede, lebo zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu do skončenia pracovného pomeru. Výpoveď z 20.11.1995 odporca považuje za platnú, navrhovateľovi bola prideľovaná práca, ktorú vykonával a za ktorú bol platený a dňom 29.02.1996 pracovný pomer navrhovateľa skončil. Navrhovateľ dňa 01.03.1996 nenastúpil do práce, teda tento fakt akceptoval. Súhlas s odvolaním výpovede, ktorý dal navrhovateľ po 20 rokoch nie je v súlade s jeho faktickým konaním v čase výpovede. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že výpoveď daná navrhovateľovi 20.11.1995 je neplatná, tak pracovný pomer navrhovateľa skončil 15.04.1996 okamžitým skončením.
Z výsluchu svedkyne L.. J. P. súd zistil, že jej pracovnou náplňou ako riaditeľky ÚIC bolo riadiť, kontrolovať, usmerňovať a ekonomicky zabezpečovať organizácie priamo centrom riadené. Jej priamo podriadenými zamestnancami boli námestníci, jedným z nich bol navrhovateľ, pričom mala dvoch námestníkov - pre odbornú pedagogicko-inšpekčnú činnosť a pre personálne a ekonomické veci. Bolo to pred 20-timi rokmi. Pokiaľ ide o odbor právnych služieb, tieto robila istý čas JUDr. Belišová, ale nevie uviesť v akom období. Ako riaditeľka centra bola zároveň hlavnou školskou inšpektorkou a v rámci pracovnej náplne navrhovateľ ako človek s právnickým vzdelaním jej dával právne stanoviská k vymedzeniu, napr. do akých záležitostí môžu ísť ako inšpekčná kontrola. Táto činnosť však nespadala v organizačnej schéme pod úsek personálneho námestníka označený ako odbor právnych služieb HŠI a centra, nakoľko tam bola agenda rôzna napr. majetko- právnych vecí, ktorú vykonávala externe JUDr. Belišová.
Súd návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania o jeho mzdové listy zo spisu 8C 22/1996 na dôkaz o skutočnom prejave vôle PPO pri prvej výpovedi súd nenariadil, nakoľko toto dokazovanie považoval za nadbytočné.
Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi konania ako zamestnávateľom a zamestnancom sa v čase rozhodnom pre uplatnené nároky vzťahovali ustanovenia v tom čase platného Zákonníka práce zák. č. 65/1965 Zb. v znení zák. č. 451/1992 Zb. a nasledujúcich zmien a doplnení (ďalej len ZP).
Podľa § 25 ods. 1 ZP zamestnávateľ smie zamestnávať v pracovnom pomere len zamestnanca, ktorý preukáže, že sa skončil jeho predchádzajúci pracovný pomer, prípadne jeho členský pomer k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah. Podľa odseku 2 písm. b) citovaného ustanovenia toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnávanie zamestnanca v pracovnom pomere dojednanom za trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na kratší ako určený týždenný pracovný čas. Podľa ustanovenia § 27 ods. 4 ZP vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov vymenovaných do funkcie podľa osobitných predpisov. Ak je zamestnávateľ právnickou osobou, pracovný pomer sa môže založiť vymenovaním u vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie vymenúva štatutárny orgán.
Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa môže rozviazať dohodou, výpoveďou, okamžitým zrušením a zrušením v skúšobnej dobe.
Podľa ust. § 44 ZP výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer zamestnávateľ i zamestnanec. Výpoveď musí sa dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v § 46 ods. 1; dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 ZP pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie. Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, u ktorého je tento zamestnanec doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zamestnanca, ktorý bol do funkcie zvolený alebo vymenovaný možno z tejto funkcie odvolať. Zamestnanec sa môže tejto funkcie aj vzdať. Odvolanie alebo vzdanie sa funkcie musí byť písomné a doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné. Výkon funkcie končí dňom nasledujúcim po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v odvolaní alebo vzdaní sa funkcie uvedený neskorší deň. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Podľa § 68 ZP pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak ustanovenia o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou. Podľa § 69 ZP, ak zamestnanec dojednal niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, pokiaľ tento zákonník alebo iné právne predpisy neustanovujú inak.
Pracovný pomer navrhovateľa teda v zmysle ust. § 65 ods. 1 ZP vznikol na základe menovacieho dekrétu
- vymenovací dekrét č. 32/1995 - PaM zo dňa 03.04.1995 a to dojednaným dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie, t.j. dňom 01.04.1995.
Oprávnenie založiť pracovný pomer vymenovaním má výlučne štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou. Pretože ide popri pracovnej zmluve o samostatnú právnu formu založenia pracovného pomeru, vymenovanie by malo obsahovať základné charakteristiky výkonu práce, t. j. druh práce, miesto výkonu práce a začiatok výkonu práce. Z hľadiska právnej formy zákon výslovne neustanovuje, že vymenovanie musí mať pokiaľ ide o jeho platnosť písomnú formu. Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer nekončí. Na pracovný pomer založený vymenovaním platia všeobecné ustanovenia zákonníka práce o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou.
Ustanovenie § 65 ods. 3 ZP predpokladá vzájomnú dohodu účastníkov o ďalšom pracovnom zaradení zamestnanca a výslovne nezakotvuje povinnosť zamestnávateľa ponúknuť mu inú prácu podľa kvalifikácie, prípadne inú vhodnú prácu. Z právnej formulácie tohto ustanovenia však vyplýva, že ponuku inej vhodnej práce má uskutočniť zamestnávateľ. Vhodnou prácou podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ZP nie je práca ako ju vymedzuje ustanovenie § 46 ods. 2, ale je ňou práca podľa kvalifikácie zamestnanca, prípadne iná vhodná práca. Ponuka inej vhodnej práce v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 môže presahovať obsahový rámec dojednaného miesta výkonu práce, resp. bydliska zamestnanca. Obsahové ohraničenie ponuky vhodnej práce podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ZP má zodpovedať ustanoveniu § 37 ods. 5 o právnej kvalifikácii vhodnej práce, t. j. práce, ktorá zodpovedá zdravotnému stavu zamestnanca, jeho schopnostiam a pokiaľ možno jeho kvalifikácií. Podľa odseku 3 danosť výpovedného dôvodu nadbytočného zamestnanca podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) je právne konštruovaná ako nevyvrátiteľná právna domnienka. Skutočnú danosť uvedeného výpovedného dôvodu nie je súd oprávnený preskúmavať. Právny režim ustanovenia § 65 ods. 3 ZP treba použiť aj v prípade, že ide o odvolanie zamestnanca, ktorý ešte pred vymenovaním bol u zamestnávateľa v pracovnom pomere či už vo vedúcej funkcii alebo ako radový zamestnanec. Ustanovenie § 65 ods. 3 ZP nepočíta s oživením predtým vykonávanej práce, ale požaduje dohodnúť sa na ďalšom pracovnom zaradení zamestnanca na inú prácu zodpovedajúcu kvalifikácií alebo na inú vhodnú prácu, respektíve umožňuje zamestnávateľovi dať mu výpoveď podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) ( H. Barancová, Zákonník práce Komentár, Elita, 1996). Pokiaľ teda navrhovateľ vidí neplatnosť výpovede v skutočnosti, že u právneho predchodcu odporcu nedošlo k žiadnej organizačnej zmene, tak vzhľadom na vyššie uvedené, tento dôvod je irelevantný, keď danosť výpovedného dôvodu nadbytočného zamestnanca pri odvolanom zamestnancovi ( resp. pri vzdaní sa ) podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) je právne konštruovaná ako nevyvrátiteľná právna domnienka a skutočnú danosť uvedeného výpovedného dôvodu nie je súd oprávnený preskúmavať. Súd sa ďalej zaoberal tvrdením navrhovateľa, že na základe jeho pracovnej náplne zo dňa 05.04.1995 došlo k zmene pracovného pomeru a vzniku dvoch súbežných pracovných pomerov a to - personálny námestník a vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC. V tomto smere ustanovenie § 25 ZP až na výnimky zásadne neumožňuje dojednanie viacerých pracovných pomerov na plný týždenný pracovný čas. Za predpokladu, že má zamestnanec uzavretý pracovný pomer na plný týždenný pracovný čas, ďalší alebo ďalšie pracovné pomery, ktorých počet zákon neobmedzuje, nemôžu byť zásadne uzavreté na plný týždenný pracovný čas. O súbežný pracovný pomer ide v prípade, ak má zamestnanec súbežne v rovnakom časovom úseku viac pracovných pomerov a ani jeden z nich nie je dohodnutý na plný týždenný pracovný čas. S tým istým zamestnávateľom môžu byť dohodnuté len na iný druh práce než boli dojednané v pracovnej zmluve a musia sa vykonávať mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer. Súd má za to, že obsahom pracovnej náplne datovanej zo dňa 05.04.1995 nemohlo dôjsť k zmene obsahu pracovného pomeru u navrhovateľa a k založeniu dvoch súbežných pracovných pomerov a to personálny námestník a vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC, nakoľko k zmene obsahu pracovného pomeru môže dôjsť v zmysle § 36 ZP, podľa ktorého dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, zamestnávateľ musí urobiť písomne aj jej zmenu. Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 37 38 ZP. Z hľadiska svojej právnej povahy je pracovná náplň iba pokynom zamestnávateľa smerujúcim ku konkretizácii pracovných úloh, ktoré sú vo vyššej forme všeobecnosti vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej
zmluve. Pretože vydávanie pokynov je právom zamestnávateľa, aj vyhotovovanie pracovných náplní je právom, nie však povinnosťou zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemusí žiadať súhlas zamestnancov s pracovnou náplňou a aj keď zamestnanec s pracovnou náplňou nesúhlasí, je povinný realizovať pracovné úlohy na jej základe. Zamestnávateľ môže uložiť zamestnancom aj ďalšie, v pracovnej náplni bližšie nekonkretizované pracovné úlohy, ktoré nevybočujú z rámca dohodnutého druhu práce ( H. Barancová, Zákonník práce Komentár, Elita, 1996). Predmetnou pracovnou náplňou teda nemohlo dôjsť k založeniu súbežných pracovných pomerov ako to tvrdí navrhovateľ. V tomto smere však možno považovať za zmenu obsahu pracovného pomeru poverenie navrhovateľa výkonom funkcie námestníka riaditeľa ÚIC pre ekonomický úsek a to dňa 27.05.1995 ( poverovací dekrét č. 67/1995 - PaM). Od toho dňa vykonával navrhovateľ funkciu personálneho námestníka ( na základe vymenovania ) a ekonomického námestníka riaditeľa ( na základe poverenia). Následne sa dňa 19.10.1995 navrhovateľ vzdal funkcie ekonomického námestníka a podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ZP výkon funkcie končí dňom nasledujúcim po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v odvolaní alebo vzdaní sa funkcie uvedený neskorší deň. Následne aj keď právny predchodca odporcu s účinnosťou od 26.10.1995 odvolal navrhovateľa z funkcie ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC súd má za to, že k zániku výkonu funkcie ekonomického námestníka u navrhovateľa došlo dňom, keď doručil právnemu predchodcovi odporcu svoje vzdanie sa tejto funkcie t. j. dňa 19.10.1995. Právny predchodca odporcu potom s účinnosťou od 24.10.1995 zrušil aj poverenie navrhovateľa na výkon funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny. Od toho dňa už teda navrhovateľ nebol ani ekonomickým, ani personálnym námestníkom. Podľa § 65 ods. 3 ZP odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer navrhovateľa neskončil, pričom zákon predpokladal to, že zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm.c). Právny predchodca odporcu ponúkol navrhovateľovi pracovné zaradenie právnika. Z korešpondencie medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu ohľadne jeho ďalšieho pracovného zaradenia po odvolaní z funkcií personálneho a ekonomického námestníka ( list navrhovateľa zo dňa 20.11.1995- č.l 10 spisu, list právneho predchodcu odporcu zo dňa 20.11.1995- č.l 12 spisu, list navrhovateľa zo dňa 03.11.1995 a 16.11.1995 - č.l. 28, 31 spisu) súd zistil, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu však k dohode o jeho ďalšom pracovnom zaradení na inú prácu v zmysle citovaného ustanovenia § 65 ods. 3 ZP nedošlo. V tomto prípade právny predchodca odporcu vzhľadom na to, že nedošlo medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa, pristúpil k výpovedi z dôvodu § 46 ods. 1 písm. c) ZP. Výpoveď, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca je jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna úprava obsiahnutá v zákonníku práce viaže platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok ( § 44 ZP ). V prípade rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa je potrebné aby boli dodržané, že takýto prejav musí byť urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom, dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť ( príp. aké konkrétne konanie zamestnanca ) je dôvodom, pre ktorý bol pracovný pomer rozviazaný a skutkové vymedzenie musí byť také, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a dodatočne ho meniť. Aby bolo možné výpoveď preskúmať z hľadiska naplnenia všetkých uvedených zákonných podmienok súdom, musí byť žaloba o určenie neplatnosti predmetnej výpovede doručená súdu včas, t.j. v lehote dvoch mesiacov v zmysle ust. § 64 v nadväznosti na ust. § 266 Zák. práce. Pri právnom posúdení dôvodnosti žaloby vychádzal súd z výsledkov vykonaného dokazovania a z citovaných ustanovení zákona, pričom v prípade žalobou napadnutej výpovede podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c/ ZP danej navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 20.11.1995 súd zistil, že z hľadiska formy boli dodržané zákonné hmotnoprávne podmienky, nakoľko výpoveď mala písomnú formu, doručená bola navrhovateľovi kvalifikovaným spôsobom dňa 20.11.1995, čo napokon nebolo medzi účastníkmi konania sporné a rovnako bola dodržaná aj podmienka včasnosti podania určovacej žaloby o jej neplatnosť na súd ( § 64 ZP). Výpoveď navrhovateľa právny predchodca odporcu prerokoval s odborovým orgánom v zmysle ustanovenia § 59 ZP. V zmysle judikatúry, aj prípadné porušenie tejto právnej povinnosti však nemá za následok neplatnosť výpovede alebo okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa ohľadom nedostatočne skutkovo vymedzeného výpovedného dôvodu, túto súd nemohol akceptovať, nakoľko konkretizácia dôvodu v zrušujúcom prejave
zamestnávateľa bola na základe posúdenia súdu dostatočná. Navrhovateľ namietal neexistenciu skutkovo vymedzeného dôvodu, keď vo výpovedi bolo uvedené, že navrhovateľ bol rozhodnutím riaditeľky ÚIC podľa § 65 ods. 2 ZP odvolaný z funkcie ekonomického námestníka ÚIC, pričom tejto funkcie sa v skutočnosti navrhovateľ vzdal dňa 19.10.1995. Podľa súdu táto skutočnosť nemení nič na tom, že skutkovým dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ túto funkciu už v čase dania výpovede nevykonával a preto súd túto námietku vyhodnotil ako právne bezvýznamú. V zmysle konštantnej judikatúry výpovedný dôvod v písomnej výpovedi musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké boli skutočné dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovného sporu k tomu, že rozviazal pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť t. j., ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatnil a aby bolo zaistené, že uplatnený výpovedný dôvod nebude môcť byť dodatočne menený. V tomto smere súd má za to, že je nepochybné, že skutkovým dôvodom výpovede bola skutočnosť, že navrhovateľ už nevykonával funkciu ekonomického námestníka ( či už z dôvodu vzdania sa tejto funkcie alebo odvolania ) a zároveň neprišlo k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa na prácu právnika odboru právnych služieb, na základe čoho pristúpil právny predchodca odporcu k postupu v zmysle ust. podľa § 65 ods. 2 ZP ( toto ustanovenie obsahuje odvolanie aj vzdanie sa funkcie) , čím je daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 46 ods. c) ZP.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že s odvolaním výpovede, ktoré mu doručil právny predchodca odporcu dňa 26.02.1996 fakticky súhlasil, čo deklaroval aj písomne podaním zo dňa 07.11.2015. V tomto smere vzhľadom na písomný prejav navrhovateľa zo dňa 26.02.1996, keď podmieňoval svoje vyjadrenie k odvolaniu z výpovede rôznymi s požiadavkami, súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany navrhovateľa k prejaveniu kvalifikovaného súhlasu s odvolaním výpovede pred uplynutím výpovednej lehoty a preto na následné prejavy navrhovateľa urobené v roku 2015 súd neprihliadal. Zákonník práce síce nestanovuje výslovne lehotu, v ktorej má byť daný súhlas zamestnanca s odvolaním výpovede, súd má za to, že vzhľadom na zásadu, že výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi ( v tom čase v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia), súhlas navrhovateľa s odvolaním výpovede prejavený cca po 19 rokoch od odvolania výpovede odporcom je právne irelevantný, nakoľko je v rozpore s tým, čo navrhovateľ prejavil s aktuálnom v čase prejavu právneho predchodcu odporcu ( v roku 1996) a preto naň súd už neprihliadol a vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ súhlas s odvolaním výpovede v zmysle ust. § 44 ods. 3 ZP nedal. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že po tom, čo mu dal právny predchodca odporcu výpoveď, mu prideľoval prácu v pôvodnom rozsahu pracovného zaradenia (t. j. ekonomický a personálny námestník), tak tento argument je irelevantný nakoľko ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, je zamestnávateľ povinný aj v priebehu výpovednej doby prideľovať zamestnancovi práce podľa pracovnej zmluvy. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 65 ods. 3 ZP je naviac charakteristické, že danosť výpovedného dôvodu nadbytočného zamestnanca pri odvolanom zamestnancovi ( resp. pri vzdaní sa ) podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) je právne konštruovaná ako nevyvrátiteľná právna domnienka a skutočnú danosť uvedeného výpovedného dôvodu nie je súd oprávnený preskúmavať.
Vzhľadom na uvedené dôvody, keď boli splnené zákonné predpoklady pre rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 44, § 65 ods. 3 ZP, súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede danej navrhovateľovi zamestnávateľom listom zo dňa 20.11.1995 ako neodôvodnenú zamietol. Rovnako súd zamietol návrh aj ohľadom náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a úrokov z omeškania z náhrady mzdy, nakoľko uvedený nárok prináleží iba v prípade, že je navrhovateľ úspešný v časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na ušlú mzdu za obdobie od 26.10.1995 do 01.03.1996 vo výške 103.016,- Sk, tak tento nárok súd považoval taktiež za nedôvodný.
Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že právny predchodca odporcu vydal vo veci jeho odmeňovania navrhovateľa tieto rozhodnutia:
- rozhodnutie o poskytnutí odmeny č. 0/1/1995 zo dňa 11.07.1995 - odmena vo výške 7.000,-Sk za výkon funkcie ekonomického námestníka v mesiaci jún 1995 a za spracovanie návrhu rozpočtu investícií pre rok 1995( č.l. 363 spisu) .
- rozhodnutie o poskytnutí odmeny č. 0/3/1995 zo dňa 24.08.1995 vo výške 12.000,-Sk za výkon funkcie ekonomického námestníka v mesiaci júl a august 1995, za spracovanie polročného rozboru hospodárenia s novoprijatými pracovníkmi, za inštaláciu softvéru pre spracovanie návrhu rozpočtu
organizácie nárok 1996 a za jeho vypracovanie v mimoriadne skrátenom termíne, za analýzu výdavkov organizácie od roku 1994 v členení podľa novej rozpočtovej skladby a za preškolenie pracovníkov EÚ na novú rozpočtovú klasifikáciu ( č.l. 364 spisu).
V zmysle ust. § 111 ods. 4 ZP zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy ( úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje za prácu, ktorú zamestnanec v skutočnosti vykonáva.
Po odvolaní resp. vzdaní sa funkcií personálneho a ekonomického námestníka riaditeľa, keď k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa nedošlo, právny predchodca odporcu vydal rozhodnutie - ÚIC č. 155/95-PaM zo dňa 26.10.1995 - platový dekrét zo dňa 30.11.1995 v zmysle zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 249/1992 Zb. a priznal navrhovateľovi od 26.10.1995 platové zaradenie v platovom stupni 9/7- tarifný plat vo výške 6.580,-Sk, nakoľko neexistovalo rozhodnutie v zmysle ust. § 111 ods. 4 ZP. Súd preto vydanie tohto platového dekrétu nepovažuje za preradenie na inú prácu bez súhlasu navrhovateľa, ale len za konanie právneho predchodcu navrhovateľa v súlade s citovaným ust. § 111 ods. 4 ZP. Preto súd nárok navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.
Vzhľadom na v rozsudku uvedené skutkové a právne závery, keď súd považoval výpoveď danú navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-2104/1-95/Vá za platnú, zamietol zároveň aj nárok navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal určenia, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom 01.04.1995, medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá, nakoľko pracovný pomer navrhovateľa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 29.02.1996.
Súd zamietol aj nárok navrhovateľa na určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné. Súd tak rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že v čase kedy bol tento úkon urobený právnym predchodcom odporcu, už pracovný pomer medzi účastníkmi neexistoval a preto bol vo vzťahu k navrhovateľovi právne neúčinný ( nulitný ) a preto nemohol spôsobiť žiadne právne následky a nemožno konštatovať platnosť alebo neplatnosť takéhoto právneho úkonu.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si tento nárok v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.